Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117201464
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4117201464.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: A. O., nar. X.X.XXXX, bytom O.. N. X, R. O., zast.: Mgr. Jana

Hoksová, advokátka so sídlom J. Kalinčiaka 13, Volkovce, proti žalovaným: 1. V. R., nar. X.X.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, R. O., 2. G. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, R. O., zast.: Advokátska
kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, o zaplatenie 9 500
eur s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.500 eur s 5,05%-
ným úrokom z omeškania ročne od 1.1.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II.Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalovaní v 1. a
2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

III.Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny
poplatok za žalobu vo výške 570 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.1.2017 domáhal od žalovaných zaplatenia sumy

9.500 eur s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, žalovanému 1 zapožičal 17.200 eur, uvedený dlh bol
zabezpečený aj zmenkou, nakoľko žalovaný 1 dlh nezaplatil, došlo k uznaniu dlhu a dohode o splátkach.
Časť dlhu bola zaplatená, zvyšná suma 9.500 eur zaplatená nebola.

2.Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 16.8.2017 platobný rozkaz č.k. 12C/6/2017-29, proti ktorému
podala žalovaná 2 odpor, kde uznanie dlhu považuje za absolútne neplatný právny úkon, podpísala
ho v tiesni, pod nátlakom, bola k tomu žalobcom donútená, neprejavila svoju vôľu, ale žalobcovu,

spochybňovala aj samotnú zmluvu o pôžičke.

3.Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že voči žalovanej sume žalovaný 1 námietky
nemal, žalovaná 2 komunikovala so žalobcom, mala záujem to vysporiadať. Žalobca si neuplatňoval ani
zmluvnúpokutu,ktorábolavZmluveopôžičkedojednaná.Odporžalovanejpovažujezaúčelový,robený
v snahe vyhnúť sa plneniu, v predmetnej veci boli predložené aj vlastné zmenky žalovaných. Žalobca
si dôkazné bremeno splnil. Z časti prišlo k splneniu dlhu, zvyšnú časť žiada žalobca uhradiť. Žalobca

by súhlasil v prípade uzatvorenia zmieru aj so splácaním sumy v splátkach. Žalovaný 1 nepodal odpor.
Žalobca sa nestotožňuje so skutočnosťami uvádzanými v odpore, naopak žalovaná 2 oslovila žalobcu s
tým, že chce synovu situáciu riešiť, dochádzalo aj k čiastočným úhradám. Čo sa týka uhrádzania dlžnej
sumy bolo to nepravidelné, niečo v hotovosti, niečo na účet. Poukazovala na § 533 OZ, ktorý hovorío pristúpení záväzku. Žalovaná 2 pristúpila k záväzku ako spoludlžník slobodne a dobrovoľne, až do r.
2018 žalovaní neuvádzali žiadne námietky, žiadne skutočnosti nenamietali, až po podaní návrhu začali
tieto námietky a problémy s doručovaním. Čo sa týka vyčíslenia žalovanej sumy, žalovaná uhradila

za žalovaného v 1. rade sumu 2.100 eur, vie to preukázať výpismi z účtu. A sumu okolo 5.600 eur
uhradil žalovaný žalobcovi v hotovosti nepravidelnými úhradami. Poskytnutá bola vyššia suma, žalobca
si uplatňuje sumu 9.500 eur. Suma, ktorú uvádzala žalovaná 11.500 eur nevyplýva z ničoho. Nie je jasné
čomu žalovaná nerozumela, pretože v uznaní dlhu je napísané, že výslovne uznáva sumu 17.200 eur.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že nepodpisovala uznanie dlhu pod nátlakom, potvrdila ústretovosť

žalobcu. Ten sa snažil komunikovať, nepodával žalobu po termíne splatnosti 31.12.2015, ale až rok po
tom. V tomto období sa to snažil riešiť. Zo 17.200 eur bola zaplatená suma 7.700 eur. Poukazovala
na vlastnú zmenku, ktorá je na sumu 17.200 eur, povinnosťou žalovaných je preukázať, že túto sumu
zaplatili. Jedná sa o zmenku bez protestu. Žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu, priznal to, čo mal
poznačené, že mu žalovaní uhradili.

4.Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovanému požičiaval peniaze, nebolo to naraz, bolo to po
častiach. So žalovaným sa poznal, pôžičky narastali až do takejto vysokej sumy. Dohodli sa, že to
dajú na papier, sumu si spočítali. Nič sa nedialo. Potom sa stretol so žalovanou, ona pristúpila k dlhu
žalovaného, nejaké platby potom prišli od žalovaného, aj od nej. Čo sa týka vyjadrení uvádzaných v
odpore, že žalovanú nútil k podpisu uvádzal, že nevie ako ju k tomu mohol donútiť, stretli sa u notára,

všetko prebehlo v kľude, nejaké splátky aj zaplatila. Overovali podpisy na uznaní dlhu v H. O., pretože
žalovaná to nechcela podpisovať u notára v R. O.. Posledná odpoveď žalovanej bola taká, že ona za
žalovaného už nič riešiť nebude, že si to má riešiť s ním. Hovorili o sume 17.200 eur, o tej sume, ktorá
je napísaná v zmluve o pôžičke, o iných sumách, o ktorých hovorí žalovaná, sa nebavili.

5.Právny zástupca žalovanej v 2. rade na pojednávaní uviedol, že uznanie dlhu žalovaná 2 považuje za
absolútne neplatný právny úkon. Zákon nepovoľuje uznanie dlhu inej osoby. Namietal platnosť Zmluvy o
pôžičke, pretože Zmluva o pôžičke je reálna zmluva. Žalobca nepreukázal, že by žalovanému 1 poskytol
akúkoľvek sumu. V takom prípade môžeme hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane žalovanej 2
voči žalobcovi. Žiadal žalobu voči žalovanej 2 zamietnuť.

6.Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že nerozumie žalovanej sume 9.500 eur. Žalovaný 1 je jej
syn, mal problémy, požičiaval si peniaze. Prišiel žalobca s jedným chlapom, predložil zmluvy, ktoré mal
podpísané so žalovaným, chcel to riešiť s ňou, nič netušila. Na otázku žalobca uviedol, že takáto suma
žalovanému požičaná nebola, že tam vznikli aj ďalšie náklady. Hoci bola na papieri suma 17.200 eur,

žalobca chcel 12.000 eur, žalobca znížil sumu na 11.500 eur, dohodli sa, že túto sumu mu budú splácať.
Potom ju žalobca kontaktoval, že žalovaný je nedôveryhodný, aby to všetko napísali na papier a aby
dlh za žalovaného prevzala. Pristúpila k tomu, bola v strese. Žalobca bol ústretový, keď išli podpísať
uznanie dlhu išli spolu autom do H. O. na matriku, nechcela ísť k notárovi v R. O.. Uznanie dlhu jej
žalobca dal prečítať, aj zmenku. Podpísala ale tomu nerozumela. Dlžnú sumu začala splácať, na účet

žalobcovi zaplatila 3.600 eur. Žalobca uviedol, že nejaké peniaze mu zaplatil v hotovosti aj žalovaný,
ona mu v hotovosti nezaplatila nič. Ak odpočíta od sumy 11.500 eur 3.600 eur a 5.000 eur, tak potom
je dlžná suma 2.000 eur. Čo sa týka dátumu na zmenke, žalobca povedal, že nejaký dátum sa tam
musí dať, ten dátum nebol reálny. Potom prišlo obdobie, že to nemala z čoho splácať a nemá to z čoho
splácať, hlúposť bola že prevzala dlh.

7.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej 2, oboznámením sa s obsahom spisu
atožalobou,uznanímdlhuadohodouosplátkachzodňa8.4.2015,zmluvouopôžičkezodňa28.1.2015,
vlastnou zmenkou bez protestu a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 28.1.2015 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1 ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o
pôžičke, žalobca požičal žalovanému sumu 17.200 eur, žalovaný 1 sa zaviazal vrátiť ju do 11.2.2015.
Žalovaný 1 uznal svoj dlh - sumu 17.200 eur voči žalobcovi.

Dňa 28.1.2015 bola vystavená v R. O. Vlastná zmenka „bez protestu“. Vystaviteľom bol žalovaný 1 a

zaviazal sa za zmenu zaplatiť v hotovosti žalobcovi sumu 17.200 eur, zmenka bola splatná 11.2.2015.

Medzi žalobcom a žalovanou 2 bola dňa 8.4.2015 uzatvorené Uznanie dlhu a Dohoda o splátkach,
žalovaná 2 ako pristupujúci spoludlžník výslovne uznala sumu 17.200 eur ako svoj dlh voči žalobcovi ,čo do základu a výšky z titulu náhrady pôžičky, ktorá bola žalobcom poskytnutá žalovanému 1. Pôvodná
splatnosť pôžičky bola 11.2.2015. Zaviazala sa celý dlh uhradiť do 31.12.2015 jednorázovo, prípadne
formou splátok tak, aby celý dlh bol splatený v stanovenom termíne.

Dňa 8.4.2015 bola vystavená v R. O. Vlastná zmenka „bez protestu“. Vystaviteľom bola žalovaná 1 a
zaviazala sa za zmenu zaplatiť v hotovosti žalobcovi sumu 17.200 eur, zmenka bola splatná 31.12.2015.

8.Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 odsek 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 odsek 1, odsek 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu vzniku omeškania,
výška úrokov z omeškania je vyššia o päť percentuálnych bodov ako základná úroková sadzba určenej
ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho
peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a
nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods.4 tu platí obdobne.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne inak je

neplatný.

Podľa§33ods.1zákonač.191/1950Zb.zákonazmenkovéhoašekovéhovzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len Zmenkový a šekový zákon), zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na
určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa§48ods.1zákonač.191/1950Zb.zákonazmenkovéhoašekovéhovzneníneskoršíchpredpisov
( ďalej len Zmenkový a šekový zákon ) , majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.9.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca poskytoval opakovane žalovanému
1 viaceré finančné prostriedky, tvrdil to v žalobe, vo svojej výpovedi na pojednávaní , žalovaná 2 -
matka žalovaného 1 potvrdila, že žalovaný 1 si požičiaval peniaze. Nebola to jedna pôžička, ale viaceré

pôžičky, ktoré boli zosumarizované do sumy 17.200 eur, táto suma vyplýva z písomných listinných
dôkazov ako sú zmluva o pôžičke zo dňa 28.1.2015, vlastná zmenka bez protestu vystavená žalovaným
1 zo dňa 28.1.2015, uznanie dlhu a dohoda o splátkach zo dňa 8.4.2015, vlastná zmenka bez protestu
vystavená žalovanou 2 zo dňa 8.4.2015. Vo všetkých týchto dokumentoch bola uvádzaná suma 17.200
eur, potom súd posúdil ako nepreukázané tvrdenia žalovanej 2, že dlžná suma je 11.500 eur, že na

takejto sume sa so žalobcom dohodli. Na podporu svojho tvrdenia nepredložila žiaden dôkaz a žalobca
to nepotvrdil. Takže súd uvedenú situáciu vyhodnotil tak, že žalobca poskytol žalovanému 1 celkovú
sumu 17.200 eur. Ako vyplýva zo zákonného ustanovenia § 658 odsek 1 OZ, pojmovými znakmi zmluvy
o pôžičke sú prenechanie veci na voľné nakladanie, druhové určenie veci, dočasnosť právneho vzťahu,
povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti; pokiaľ táto nie je dohodnutá, dlžník
je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 OZ). Pre platnosť

zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, v dôsledku čoho ju možno uzatvoriť ústne, ako i
konkludentnýmprejavom.Podstatnýmináležitosťamizmluvyopôžičkejedohodaoprenechaní-reálnom
odovzdaní, druhovom určení (v danom prípade peniaze), povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, určenie
čas vrátenia. Zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu, ale keďže je reálnym kontraktom vyžaduje
sa odovzdanie predmetu pôžičky zo strany veriteľa dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,

medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu
Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 98/2000, sp.zn. 25 Cdo 695/2003, 25 Cdo 696/2003). Dôkazné bremeno
ohľadne odovzdania peňazí v tomto smere zaťažuje veriteľa. Keďže žalovaná 2 v odpore spochybňovala
zmluvu o pôžičke, súd sa pri posudzovaní nároku žalobcu zaoberal tým, či skutočne došlo k uzavretiu
zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným 1, a k reálnemu prevzatiu peňazí zo strany žalovaného

1. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že k uzatvoreniu zmlúv o pôžičke došlo, tie boli uzatvorené
v ústnej forme, žalovaný 1 v písomnej zmluve zo dňa 28.12015 potvrdil svojim podpisom, že prevzal
peniaze v hotovosti, jeho podpis bol overený notárom, žalovanému 1 bola doručená do vlastných rúk
žaloba aj platobný rozkaz, odpor proti platobnému rozkazu nepodal, skutočnosti uvádzané v žalobe
nerozporoval a nenamietal. V konaní žalovaní nepreukázali, že by požičané peniaze aj žalobcovi vrátili

v celej výške 17.200 eur, žalobca tvrdil, že mu bola vrátená suma 7.700 eur a žiadal zaplatiť sumu 9.500
eur.

10.Žalovaná 2 v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala žiadnym dôkazným prostriedkom,
že by uznanie dlhu podpísala pod nátlakom a v tiesni a tento právny úkon súd vyhodnotil ako platný

a podľa jeho obsahu ho posúdil ako pristúpenie k záväzku s poukazom na ustanovenie § 533 OZ.
S poukazom na ustanovenie § 37 OZ právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod
nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý
účastník vedel a využil to. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo psychické
donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach. Právny úkon nie je urobený vážne a skutočne,

ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu
nastali. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že nemožno ustáliť,
čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon je neurčitý, keď je síce zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho
obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno
odstrániť. Ani jedna z týchto podmienok splnená nebola, žalovaná 2 podpísala uznanie dlhu - pristúpenie

k záväzku bez donútenia a dobrovoľne, dokument si prečítala, sama to uviedla vo svojej výpovedi
na pojednávaní, uznala sumu 17.200 eur takže nie je súdu jasné čomu nemohla rozumieť, potvrdila
ústretovosť žalobcu. To isté sa týka aj podpisovania zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý
môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť až po tom, čo povinnosť na základe
pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní zmenka vtedy, keď je vydaná pre

prípad, ak dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní. Vlastná zmenka je zmenka, ktorá znamená
bezpodmienečný prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom, že zaplatí zmenkovú sumu
do rúk toho, kto zmenku predloží v čase jej splatnosti. Právna prax zmenku definuje ako dlžnícky
cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom , ktorým sa určité osoby zaväzujú majiteľovi
zmenky zaplatiť v určitom mieste a v určitom čase istú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky priame,

bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier, tzv. skriptúra. To znamená,
že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované práve len a len zmenkovou listinou,
zápismi (doložkami, poznámkami) na nej uvedenými, a tiež, že môžu existovať len spolu s touto listinou.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný 1 dňa 28.1.2015 vystavil v R. O. vlastnúzmenku bez protestu v prospech žalobcu. Zmenka bola splatná dňa 11.2.2015. Žalovaný 1 túto zmenku
žalobcovi nepreplatil v celom rozsahu, žalovaná 2 dňa 8.4.2015 vystavila v R. O. vlastnú zmenku bez
protestu v prospech žalobcu. Zmenka bola splatná dňa 31.12.2015. Žalovaný 2 túto zmenku žalobcovi

nepreplatila v celom rozsahu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné
ustanoveniasúdrozhodoltakakojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutiaazaviazal žalovaných
v 1. a 2. rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 9.500 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a to s poukazom na ustanovenie § 511 OZ, nakoľko sa jedná o ich spoločný záväzok a
pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal z obsahu spisu a listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.

11.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu trov
konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže
žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a

v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej
veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

12.O povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu
Nitra súdny poplatok za žalobu vo výške 570 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku súd rozhodol

s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko žalobca
bol od platenia súdneho poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel, potom zaplatia podľa výsledku
konania súdny poplatok žalovaní spoločne a nerozdielne, výška súdneho poplatku je 6 % zo žalovanej
sumy podľa položky 1 sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.