Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206709
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8813206709.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: W. N., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX
XX I. XXX, zastúpený: JUDr. Miroslav Goga, advokát, Štúrova 129, 093 01 Vranov nad Topľou, proti
žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00 585 41, o zaplatenie 9.252,85 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8C/124/2013-140 zo dňa 13.03.2018

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že žalobu zamietol a žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal toho, aby súd uložil žalovanej
zaplatiť v zmysle poistnej zmluvy č. XX-XXXXXXX-X náhradu trov pre poškodeného W. N., bytom T.
XXX/X, XXX XX A. nad D., priznanú uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 19.01.2012
č. k. 5C5/2007-328 vo výške 9.252,85 eura a taktiež aby žalovanej uložil zaplatiť za žalobcu na účet
Okresného súdu Vranov nad Topľou sumu 561,50 eura súdny poplatok.

Súd konštatoval, že žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žiadala ju zamietnuť. V danom prípade
zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom práva poľovníctva išlo o povinné
zmluvné poistenie uzatvorené v zmysle zákona 23/1962 Zb. o poľovníctve zrušeného zákonom č.
274/2009 Z.z. Poistná zmluva, na základe ktorej plnila, bola uzatvorená 13.11.1995, bolo preto potrebné
prihliadať na ust. § 788 ods. 3, podľa ktorého súčasťou poistnej zmluvy sú poistné podmienky. Podľa
poistných podmienok poistiteľ za poisteného poskytne poškodenému plnenie aj nad rámec škody, ide o
úhradu rôznych súdnych aj mimosúdnych nákladov, za podmienky, že sa na úhradu takýchto nákladov,

písomne zaviaže. V konkrétnom prípade sa tak nestalo.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že Kooperativa, družstevná poisťovňa, a.s.,
Bratislava uzatvorila dňa 13.11.1995 poistnú zmluvu č. XX-XXXXXXX-X o poistení zodpovednosti
za škody spôsobené pri výkone práva poľovníctva so Slovenským poľovníckym zväzom - ústredie,
Bratislava. Podľa článku I zmluvy Slovenský poľovnícky zväz túto zmluvu dojednal v zmysle § 828
Občianskeho zákonníka v prospech fyzických osôb uvedených v ust. Čl. II ods. 1 písm. a), b), c), čím
zabezpečil splnenie povinnosti stanovenej § 32 zák. č. 23/1962 Zb. v znení neskorších predpisov. Z

poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v súvislosti s výkonom práva poľovníctva
poisťovňa za neho nahradila škodu vzniknutú inému:
- na zdraví alebo usmrtením,
- poškodením, zničením, alebo stratou veci,pokiaľ za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania, alebo vzťahu, v čase trvania poistenia. V
zmysle článku II písmeno a) poistenie zodpovednosti za škodu sa vzťahuje na členov Slovenského
poľovníckeho zväzu v súvislosti

- s výkonom práva poľovníctva,
- s užívaním a správou poľovných revírov a výkonom funkcie v SPZ,
- s riadením a vykonávaním poľovačiek,
- s užívaním strelných zbraní a zariadení určených na výkon poľovníctva,
- s užívaním poľovných psov pri výcvikoch, chove a používaní psov na poľovnícke účely.

Podľa článku III zmluvy, plnenie poisťovne z jednej škodovej udalosti vzniknutej na veciach je
obmedzené poistnou sumou 50.000 Sk. Plnenie poisťovne za škodu na zdraví alebo usmrtením nie je
obmedzené poistnou sumou. Poistený sa podieľa na plnení škodovej udalosti spoluúčasťou vo výške
20 %, najmenej 100 Sk, najviac však 5.000 Sk.
V zmysle článku I Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu č. XXX
(ďalej len „VPP“) z poistenia zodpovednosti za škodu má fyzická alebo právnická osoba právo, aby

poisťovňa za ňu nahradila škodu, vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo so vzťahom poisteného
bližšie označeným v zmluve, na zdraví alebo usmrtením, poškodením, zničením alebo stratou veci,
pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v čase trvania poistenia.
Poistnou udalosťou je vznik povinnosti nahradiť škodu uvedenú v ods. 1. Ak o náhrade škody rozhoduje
oprávnený orgán, je poisťovňa povinná plniť podľa tohto orgánu dňom právoplatnosti jeho rozhodnutia.

Článok VII ods. 1 písm. b) VPP ustanovuje, že poisťovňa je povinná uhradiť náklady, ak sa k týmto
písomne zaviazala, občianskeho súdneho konania o náhrade škody, ak bolo toto konanie nutné na
zistenie zodpovednosti poisteného alebo výšky plnenia poisťovne, pokiaľ je poistený povinný tieto
uhradiť a splnil povinnosti mu uložené v čl. VI ods. 1 .
Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/5/2007-328 zo dňa 19.01.2012 bol W. N.

zaviazaný zaplatiť W. N. trovy konania v sume 9.252,85 eura. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
18.02.2012. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 5C/5/2007-356 zo dňa 18.04.2013 bol W. N. zaviazaný na
zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 561,50 eura.
Odkazujúc na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 788 ods. 1, 3, § 796 ods. 1, § 822, § 823, § 3 a ust.
§ 32 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. súd prvej inštancie uzavrel, že z poistnej zmluvy a zo všeobecných

poistných podmienok nevyplýva povinnosť žalovanej na plnenie bez toho, aby sa poisťovňa na náhradu
nákladov súdneho konania písomne zaviazala. Žalobca v konaní nepreukázal tento písomný záväzok
na náhradu nákladov súdneho konania, čím neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd ust. § 255 ods. 1, § 257 CSP. Žalovanému náhradu

trov konania nepriznal, majúc za to, že v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré spočívali tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.
Prihliadol na sociálny aspekt, žalobcov aktuálny zdravotný stav, aj to, že je starobným dôchodcom, preto
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že medzi žalovanou a Slovenským poľovníckym zväzom -
ústredie Bratislava bola v prospech fyzických osôb uzavretá poistná zmluva, v zmysle ktorej z poistenia
zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v súvislosti s výkonom práva poľovníctva poisťovňa

za neho nahradila škodu vzniknutú inému na zdraví alebo usmrtením, poškodením, zničením alebo
stratou veci pokiaľ za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo v čase trvania plnenia.
Žalobca poukázal na čl. VII. ods.1 písm. b) všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého poisťovňa
je povinná uhradiť náklady občianskeho súdneho konania o náhrade škody, ak sa k týmto písomne
zaviazala, ak bolo toto konanie nutné na zistenie zodpovednosti poisteného alebo výšky plnenia

poisťovne, pokiaľ je poistený povinný tieto uhradiť a splniť povinnosti uloženému v článku VI. ods. 1.
Podľa žalobcu boli naplnené hmotnoprávne požiadavky v článku VII. písm. b) všeobecných poistných
podmienok, pretože súdne konanie o náhrade škody, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Vranov
nad Topľou sp. zn. 5C5/2007 bolo nutné pre zistenie zodpovednosti poisteného, ako aj pre zistenie
výšky plnenia poisťovne. Z hľadiska práva na spravodlivý rozsudok je žalovaná povinná za žalobcu ako

poisteného nahradiť okrem škody aj súvisiace trovy, ktoré súd poškodenému proti žalobcovi priznal.
Bola to žalovaná, ktorá neuznala uplatňovanú výšku škody, čo dala najavo účasťou v konaní. Z poistnej
zmluvy, aj zo všeobecných poistných podmienok vyplýva právna povinnosť na plnenie. Žiadal preto,aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a aby žalobe vyhovel; žalovaná sa k odvolaniu
žalobcu nevyjadrila.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie
mupredchádzajúcevzmyslezásadvyplývajúcichzust.§379a§380CSP,beznariadeniapojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli,
ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 3.7.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru

o tom, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

4. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod, ktorý mal spočívať v tom, že súd prvej inštancie mal dospieť na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že
musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke
a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP vtedy, ak súd
vzal do úvahy skutkové tvrdenia, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávnymi sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. K nesprávnemu právnemu posúdeniu
dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zistením skutkového
stavu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový
stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel sú v súlade so skutkovými
zisteniami. Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania.
Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím dôvodom

žalobcu na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva:

7. Sporové konanie je kontradiktórne, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti
vyvodzuje priaznivé dôsledky, je povinná tieto skutočnosti tvrdiť, a k tvrdeným skutočnostiam predložiť
alebo označiť dôkazy, inak úspešnou byť nemôže.

V prejednávanej veci mal žalobca za to, že ako osoba poistená pre prípad zodpovednosti za škodu
vzniknutú pri výkone práva poľovníctva má právo na to, aby žalovaná ako poisťovateľ zaplatila za neho
W. trovy konania vo výške 9 252,85 eura a na účet súdu súdny poplatok 561,50 eura ako mu bolo
uložené rozhodnutím súdu v konaní, do ktorého žalovaná na jeho návrh vstúpila.
Bolo na žalobcovi, aby preukázal existenciu povinnosti žalovanej plniť v zmysle jeho žalobného návrhu.

8. Dôkazným prostriedkom preukazujúcim oprávnenosť nároku žalobcu mala byť poistná zmluva č. XX-
XXXXXXX-X o poistení zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone práva poľovníctva, ktorá v článku
II. upravuje rozsah poistenia. Podľa ods. 1 a) tohto článku zmluvy sa poistenie zodpovednosti za škodu
vzťahuje na členov Slovenského poľovníckeho zväzu v súvislosti s výkonom práva poľovníctva.

Súčasťou predmetnej poistnej zmluvy sú však, vychádzajúc z § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
všeobecné poistné podmienky žalovanej, na ktoré poistná zmluva odkazuje. Pri interpretácii účelu a
rozsahu dohodnutého poistenia a poistného plnenia platí v prvom rade to, čo si účastníci tohto, v
úplnosti posudzovanom právnom úkone, v súlade so zmluvnou autonómiou dohodli (lex contractus).
Súd výkladovými metódami (gramatickou, logickou a systematickou) interpretuje obsah jazykového

vyjadrenia dohodnutého vymedzenia príslušných v zmluve uvedených pojmov, nahrádzanie zmluvných
dojednaní prípustným nie je.9. Článok VII. ods. 1 písm. b) všeobecných poistných podmienok upravuje dohodnuté povinnosti
poisťovne vo vzťahu k úhrade nákladov občianskeho súdneho konania o náhrade škody pre prípad,
ak bolo toto konanie nutné na zistenie zodpovednosti poisteného alebo výšky plnenia poisťovne, ak je

poistený povinný tieto uhradiť.
Predpokladom povinnosti poisťovne k úhrade nákladov je však jej písomný záväzok vo vzťahu k tomuto
plneniu. Žiadnou z interpretačných metód nie je možné pri výklade zmluvy dospieť k inému záveru ako
k tomu, že vynutiteľná povinnosť žalovanej k úhrade trov konania nemôže existovať bez jej písomného
záväzku.

Bolo na žalobcovi, aby existenciu tohto písomného záväzku preukázal. Žalobca túto skutočnosť ale ani
netvrdil, ani nepreukázal, čím v konaní neuniesol ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné, za tejto situácie
nemohol súd dospieť k inému záveru než k záveru o tom, že žalobe vyhovieť nebolo možné.

10. Vychádzajúc z uvedeného je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby správne. Odvolací
súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako rozsudok vecne správny vrátane súvisiaceho výroku o

náhrade trov konania, ktorý žalovaná nenapadla, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k

odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov
CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o
výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo

zjavne nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania, preto
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.