Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318011177
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318011177.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci obžalovaných K. D. a C. H., pre zločin
krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písm. b), odsek 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. e) Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora ohľadom obžalovaného K.
D. a o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 17.04.2019 sp. zn.
9T/84/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste
a spôsobe ich výkonu u oboch obžalovaných.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa odsudzujú:

Obžalovaný K. D., nar. XX.XX.XXXX v L.,
trvale bytom D. XX, XXX XX R.

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného do 1.8.2019 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38

ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona sa zároveň zrušuje výrok o treste Trestného rozkazu Okresného
súdu Trnava sp. zn. 0T 150/2017, a to vo vzťahu k ods. K. D. zo dňa 27.6.2017, právoplatný 27.6.2017,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný C. H., nar. XX.XX.XXXX v L.,
trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX R.,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného do 1.8.2019 s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2,

4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky
a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona sa zároveň zrušuje výrok o treste Trestného rozkazu Okresného

súdu Trnava sp. zn. 0T/183/2017 zo dňa 4.8.2017, právoplatný 4.8.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného K. D. vinného zo zločinu krádeže podľa §
212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v súbehu s

prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zák. a obžalovaného C. H. za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

po vzájomnej dohode v presne nezistenom čase od 15.30 hod. dňa 02.03.2017 do 18.30 hod. dňa

03.03.2017 v obci Y. cez otvorenú bránku v zadnej časti pozemku vošli do záhrady obývaného rodinného
domu číslo XX na ulici P. v Y., cez záhradu prešli ku garáži, na ktorej obvinený C. H. pomocou páčidla
poškodil vrchný zámok jednokrídlovej brány a následne po násilnom otvorení brány z priestorov garáže
spoločne s obvineným K. D. odcudzili 1 ks reťazovú motorovú pílu Stihl MS 170, 1 ks pílu značky
Metabo, 1 ks brúsku značky Makita, 1 ks pílu značky Bosch, 1 ks elektrický hoblík značky Makita a

1 ks brúsku na betón značky Bosch, nezistených typov a výrobných čísiel, čím pre poškodeného O.
H. spôsobili odcudzením vecí škodu vo výške 600,- € a škodu poškodením zámku garážovej brány vo
výške 2,- €, hoci obvinený K. D. bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp.zn. 2T 39/16 zo
dňa 08.07.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2017 odsúdený za prečin krádeže podľa §
212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona.

Za túto trestnú činnosť boli odsúdení nasledovne:

Obžalovaný K. D.

Podľa § 212 ods. 4, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný
i súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. sa zároveň zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava
sp. zn. 0T 150/2017, a to vo vzťahu k ods. K. D. zo dňa 27.06.2017, právoplatný 27.06.2017, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný C. H.

Podľa § 212 ods. 4, § 36 písm. l, § 38 ods. 2,4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný i súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. sa zároveň zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava
sp. zn. 0T/183/2017 zo dňa 04.08.2017, právoplatný 04.08.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa ukladá obžalovaným K. D. a C. H. spoločne a nerozdielne povinnosť
uhradiť spôsobenú škodu poškodenému O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., ul. P. č. XX v celkovej výške

602,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., ul. P. č. XX so zvyškom
nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie prokurátor ohľadom obžalovaného K. D. a
obhajca obžalovaných JUDr. Martin Hudák ohľadom oboch obžalovaných.

Prokurátor v dôvodoch odvolania namietal úvahy súdu I. stupňa o druhu treste a jeho výmere podľa § 34
odsek 1 Tr. zák., podľa ktorých súd zvážil všetky okolnosti prejednávanej trestnej veci, charakter trestnej
činnosti, osobu obžalovaného, účel trestu. podľa názoru prokuratúry je uložený trestu neprimerane
mierny s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, a síce, že obžalovaný tak pri zločine krádeže
podľa § 212 Tr. zák. ako aj pri prečine porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zák. ktoré

spáchal v jednočinnom súbehu, naplnil okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, keďže
zločin krádeže spáchal vlámaním a prečin porušovania domovej slobody spáchal vniknutím do obydlia
iného. Podľa názoru prokurátora súd neprihliadol na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností nad
poľahčujúcimi okolnosťami, nakoľko skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, ktoré by
odôvodňovali použitie § 37 písm. h Tr. zák. bola zohľadnená už pri aplikácii § 41 ods. 2 Tr. zák., čo v
zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák. vylučuje jej opätovnú aplikáciu. Prokurátor navrhol v danom prípade uložiť

obžalovanému D. nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Poukázal na to, že prokuratúra
už vo svojom návrhu trestu obžalovanému D. aplikovala ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., teda zvýšila
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, ktorej zvýšenie z dôvodu prevahy
priťažujúcich okolností prichádzalo do úvahy, nakoľko mala zato, že pre obžalovaného je uvedený trest

pri aplikácií § 42 Tr. zák. adekvátny. Pri určovaní výmery trestu pritom okresný súd zároveň nesprávne
vychádzal z rovnováhy medzi poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, hoci v danom prípade mal súd
zohľadniť aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák..

Podľa názoru prokuratúry súd pri hodnotení osoby obžalovaného, jeho pomerov a možností a jeho

nápravy, neprihliadol na jeho doterajší život, najmä, že v jeho osobe sa jedná o 16 krát trestaného
páchateľa.

Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste
obžalovaného K. D. zrušil a v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol rozsudkom

a uložil mu primeraný a spravodlivý trest.

Obhajca obžalovaných K. D. a C. H. v písomných dôvodoch odvolania (návrhu na zmenu právnej
kvalifikácie) namietal že po prijatí prvostupňového rozsudku došlo k legislatívnej zmene, ktorá sa dotkla
práve právnej kvalifikácie konania jeho klientov - obžalovaných a v súčasnosti by tak obžalovaný mali

byť trestne stíhaní za prečiny, nie za zločin.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného K. D., nakoľko na tento postup
mal splnené podmienky v zmysle § 293 odsek 5 Trestného poriadku a v prítomnosti obžalovaného C. H..

ObhajcaobochobžalovanýchJUDr.MartinHudákzotrvalnapísomnýchdôvodochuvedenýchvodvolaní

a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o trestoch a obom obžalovaným uložiť miernejšie tresty
a to aj s poukazom na novelu § 212 Trestného zákona účinnú od 01.08.2019.

Rovnako zástupca krajského prokurátora zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaných odvolaní, na to oprávnenými osobami, podľa § 317
odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných
ohľadom zmeny právnej kvalifikácie je dôvodné. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie
prokurátora.

Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa má všetky
náležitosti podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý rozsah
vykonaného dokazovania najmä vo vzťahu k výrokom o trestoch aj úvahy súdu o tom, o ktoré dôkazy
svoje é zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a ukladaní

trestov.

Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje krajský súd za správne a zodpovedajúce výsledkom
vykonaného dokazovania.ObžalovaníK.D.aC.H.nahlavnompojednávanípozákonnompoučenípodľa§257ods.1Tr.por.učinili
vyhlásenie, že zo žalovanej trestnej činnosti sa cítia byť vinnými. Súd I. stupňa po splnení zákonných

podmienok v zmysle § 257 ods. 5 Tr. poriadku, a vzhľadom aj na stanovisko prokurátorky, vyhlásenie
obžalovaných prijal uznesením, v zmysle § 257 ods. 7 Tr. poriadku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu v akom sa obžalovaní doznali k žalovanej trestnej činnosti nevykoná. Takýmto postupom
sa stal výrok o vine a teda aj právnej kvalifikácii konania obžalovaných právoplatný a nenapadnuteľný
odvolaním.

Po prijatí vyhlásenia o vine súd I. stupňa vykonal dokazovanie iba ohľadne výroku o škode a treste.
V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bola správna a zákonu zodpovedajúca aj právna kvalifikácia
konania obžalovaných.

Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku odvolacím súdom bola zmena Trestného zákona v

ustanovení § 212, realizovaná zákonom 214/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.
z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedená
zmena nadobudla účinnosť 01.08.2019.

Citovaným zákonom bolo zmenené zákonné znenie ustanovenia § 212 Trestného zákona. Od

01.08.2019 je konanie, ktorým si niekto prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spáchania vlámaní,
prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. b) Trestného zákona za ktorý sa páchateľ potrestá trestom
odňatia slobody až na 2 roky.
Takéto konanie bolo do účinnosti vyššie citovanej novelizácie Trestného zákona posudzované ako zločin
krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e)

Trestného zákona, za ktorý sa páchateľ potrestá odňatím slobody na 3 až 10 rokov.

V čase, medzi vyhlásením napadnutého rozsudku na súde I. stupňa a rozhodnutím krajského súdu v
odvolacom konaní, teda nadobudol účinnosť zákon, podľa ktorého by prichádzala do úvahy (pokiaľ by
výrok o vine nebol právoplatný) priaznivejšia právna kvalifikácia konania obžalovaných. V zmysle

aktuálne platnej právnej úpravy účinnej od 1.8.2019 by prichádzala do úvahy právna kvalifikácia
žalovaného skutku u obžalovaného K. D. podľa § 20, § 212 odsek 1 písm. b/, odsek 2 písm. b/ Trestného
zákona a u obžalovaného C. H. podľa § 20, § 212 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona, kde zákon
ustanovuje nižšie trestné sadzby. Z pohľadu uvedenej zákonnej úpravy považoval krajský súd tresty
uložené obžalovaným súdom I. stupňa síce za zákonné ale súčasne aj za neprimerane prísne a to aj s

poukazom na ust. § 2 odsek 1 Trestného zákona.

Podľa ustanovenia § 2 odsek 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase keď spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú činnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý

je pre páchateľa priaznivejší.

Nevyhnutnosť zohľadniť zákonnú úpravu, ktorá je pre obžalovaných priaznivejšia, bola dôvodom
zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o trestoch oboch obžalovaných, keď na základe správne
zisteného skutkového stavu súdom I. stupňa mohol odvolací súd sám postupom podľa § 322 odsek 3

Trestného poriadku rozhodnúť o trestoch obžalovaných.

Krajský súd, zhodne ako súd I. stupňa zistil, že u obžalovaného D. prichádza do úvahy uloženie
súhrnného trestu vzhľadom na jeho právoplatné odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
zo dňa 27.6.2017 sp. zn. 0T 150/2017 za prečin krádeže podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, na

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov.

Krajský súd, rovnako ako okresný súd, tiež zistil, že u obžalovaného H. prichádza do úvahy uloženie
súhrnného trestu vo vzťahu k jeho odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa
4.8.2017 sp. zn. 0T 183/2017, ktorým bol právoplatne odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 odsek

2 písm. f/ trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov
so skúšobnou dobou 18 mesiacov.Zároveň krajský súd zistil, že okresný súd správne a v súlade so zákonom ustálil u oboch obžalovaných
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a u obžalovaného D. aj priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 pís. m/ Trestného zákona.

Sťažnostnú námietku prokurátora zameranú na priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
h/ Trestného zákona (u obžalovaného D.) nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, keď v tomto
smere poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Tpj 104/2009 zo dňa
14.06.2010, v zmysle ktorého, spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa v súlade so zásadou „ne

bis in idem“ vyjadrenou v § 38 odsek 1 Trestného zákona nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa §
37 písm. h/ Trestného zákona, ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej
sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovení všeobecnej časti trestného zákona (§41 odsek
2 ).
Po opätovnom vyhodnotení trestnej minulosti obžalovaných, ich sklonov k páchaniu prevažne
majetkovej trestnej činnosti (špeciálna recidíva) pri rozhodovaní o druhu a výmere trestov zohľadnil

krajský súd aj zmenu právnej úpravy vo vzťahu k § 212 Trestného zákona účinnú od 1.8.2019 a dospel
k záveru, že účel trestu vyjadrený v ustanovení § 34 odsek 1 Trestného zákona je možné tak z hľadiska
individuálnej ako aj generálnej prevencie dosiahnuť len uložením nepodmienečných trestov odňatia
slobody.

Výmeru uložených súhrnných trestov postupom podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, tak, ako je
uvedená vo výrokovej časti, považoval krajský súd za primeranú tak osobám obžalovaných ako aj
okolnostiam veci a zmierňujúcej zákonnej úprave, keď napriek právoplatne uznanej vine podľa § 212
odsek 4 Trestného zákona prihliadol na to, že v prípade rozhodovania o vine v odvolacom konaní by
prichádzala do úvahy miernejšia právna kvalifikácia, ktorú skutočnosť premietol do výroku o trestoch.

Krajský súd považuje za potrebné poukázať okresnému súdu na to, že zákon termín úhrnný súhrnný
trest nepozná. Za zbiehajúcu sa trestnú činnosť sa pri splnení zákonných podmienok ukladá buď úhrnný
trest podľa § 41 Trestného zákona, alebo súhrnný trest podľa § 42 Trestného zákona a to podľa zásad
na uloženie úhrnného trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.