Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206709
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8813206709.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: W. N., nar. X.X.XXXX, bytom XXX
XX I. XXX, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova
4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 41, o zaplatenie 9.814,35 eura s príslušenstvom takto o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8C/124/2013-98 zo dňa 26.1.2016

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok, okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti návrh zamietol a v
rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.252,85 eura, sumu 561,50 eura, trovy konania vo
výške 294,25 eura a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 1.700 eur,

to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboudomáhaltoho,abysúduložilžalovanému
zaplatiť za neho v zmysle poistnej zmluvy č. XX-XXXXXXX-X náhradu trov pre poškodeného W. N.,
bytom T. XXX/X, A. nad D.. K náhrade trov pre W. N. vo výške 9.252,85 eura bol zaviazaný uznesením
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/2007-328 z 19.1.2012 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 4Co/26/2012-349 z 23.1.2013. Žalobca taktiež žiadal, aby súd uložil žalovanému

zaplatiť za neho na účet Okresného súdu Vranov nad Topľou sumu 561,50 eura za súdny poplatok,
zaplatenie ktorého mu bolo uložené uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/5/2007-356
z 18.4.2013.
Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že pod sp. zn. 5C/5/2007 viedol sa na Okresnom súde Vranov
nad Topľou spor, v ktorom ho poškodený W. N. žaloval o náhradu škody, ku ktorej došlo pri poľovačke
dňa 24.8.2010. Je členom Slovenského poľovníckeho zväzu, u poľovníkov ide o povinné zákonné

poistenie a podľa poistnej zmluvy č. XX-XXXXXXX-XX žalovaný je povinný za neho nahradiť spôsobenú
škodu. Žalovaný vstúpil do konania, ktoré proti nemu viedol poškodený W. N. pod sp. zn. 5C/5/2007.
Poškodený uplatnil neodôvodnene vysoké odškodnenie, ktoré uznať nemohol, neuznal ho ani žalovaný
akopoisťovňaanamiestopožadovaných307.906eurbolaW.N.priznanáďalekonižšiasuma,18.721,37
eura.
Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že v danom prípade išlo o povinné

zmluvné poistenie uzatvorené v zmysle Zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctvom účinnom do 31.8.2009,
ktorý bol zrušený Zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Zodpovednosť žalobcu za škodu spôsobenú
vsúvislostisvýkonomprávapoľovníctvabolapoistenápoistnouzmluvnouč.XX-XXXXXXX-X opoistení
zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone práva poľovníctva z 13.11.1995. Súčasťou poistnej
zmluvysúvšeobecnépoistnépodmienky,podľaktorýchpoistiteľposkytneplnenieajnadrámecškodyza
poisteného poškodenému. Ide o úhradu rôznych nákladov súdnych i mimosúdnych, nákladov obhajoby

vtrestnomkonaníapodobne,podmienkouvšakje,abysapoistiteľnaúhradutakýchtonákladovzaviazal
písomne. Pre náhradu nákladov konania podmienky splnené neboli.Z vykonaného dokazovania súd zistil, že Kooperativa, družstevná poisťovňa, a.s., Bratislava uzatvorila
dňa 13.11.1995 poistnú zmluvu č. XX-XXXXXXX-X o poistení zodpovednosti za škody spôsobené
pri výkone práva poľovníctva so Slovenským poľovníckym zväzom-ústredie, Bratislava. Podľa článku

I zmluvy Slovenský poľovnícky zväz túto zmluvu dojednal v zmysle § 828 Občianskeho zákonníka v
prospech fyzických osôb uvedených v ust. čl. II ods. 1 písm. a, b, c, čím zabezpečil splnenie povinnosti
stanovenej § 32 zák. č. 23/1962 Zb., v znení neskorších predpisov. Z poistenia zodpovednosti za škodu
má poistený právo, aby v súvislosti s výkonom práva poľovníctva poisťovňa za neho nahradila škodu
vzniknutú inému:

- na zdraví alebo usmrtením,
- poškodením, zničením, alebo stratou veci,
pokiaľ za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania, alebo vzťahu, v čase trvania poistenia. V
zmysle článku II písmeno a/, poistenie zodpovednosti za škodu sa vzťahuje na členov Slovenského
poľovníckeho zväzu v súvislosti
- s výkonom práva poľovníctva,

- s užívaním a správou poľovných revírov a výkonom funkcie v SPZ,
- s riadením a vykonávaním poľovačiek,
- s užívaním strelných zbraní a zariadení určených na výkon poľovníctva,
- s užívaním poľovných psov pri výcvikoch, chove a používaní psov na poľovnícke účely.
Podľa článku III zmluvy, plnenie poisťovne z jednej škodovej udalosti vzniknutej na veciach je

obmedzené poistnou sumou 50.000 Sk. Plnenie poisťovne za škodu na zdraví alebo usmrtením nie je
obmedzené poistnou sumou. Poistený sa podieľa na plnení škodovej udalosti spoluúčasťou vo výške
20 %, najmenej 1.000 Sk, najviac však 5.000 Sk.
V zmysle článku I Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu č. 605
(ďalej len „VPP“) z poistenia zodpovednosti za škodu má fyzická alebo právnická osoba právo, aby

poisťovňa za ňu nahradila škodu, vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo so vzťahom poisteného
bližšie označeným v zmluve, na zdraví alebo usmrtením, poškodením, zničením alebo stratou veci,
pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v čase trvania poistenia.
Poistnou udalosťou je vznik povinnosti nahradiť škodu uvedenú v ods. 1 Ak o náhrade škody rozhoduje
oprávnený orgán, je poisťovňa povinná plniť podľa tohto orgánu dňom právoplatnosti jeho rozhodnutia.

Článok VII ods. 1 písm. b) VPP ustanovuje, že poisťovňa je povinná uhradiť náklady, ak sa k týmto
písomne zaviazala, občianskeho súdneho konania o náhrade škody, ak bolo toto konanie nutné na
zistenie zodpovednosti poisteného alebo výšky plnenia poisťovne, pokiaľ je poistený povinný tieto
uhradiť a splnil povinnosti mu uložené v čl. VI ods. 1.
Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/5/2007-328 zo dňa 19.01.2012 bol W. N.

zaviazaný zaplatiť W. N. trovy konania v sume 9.252,85 eura. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
18.02.2012. Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/5/2007-356 zo dňa 18.04.2013
bol W. N. zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 561,50 eura.
Súd mal za to, že nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný. Občiansky zákonník rozoznáva dve základné
formy poistenia, a to zákonné a zmluvné poistenie. Podľa miery zmluvnej voľnosti sa zmluvné poistenie

ďalej člení na dobrovoľné zmluvné poistenie a povinné zmluvné poistenie. V prípade zákonného
poistenia osobitný predpis určuje, kedy a za akých podmienok vzniká poistenie priamo zo zákona, to
znamená bez uzavretia poistnej zmluvy. Povinné zmluvné poistenie vychádza z toho, že na základe
osobitného všeobecne záväzného právneho predpisu je určitým osobám uložená povinnosť uzatvoriť
poistnú zmluvu a v tomto poistení zotrvať po celú dobu výkonu určitej činnosti. Zmyslom povinného

zmluvného poistenia je zabezpečiť účinné a rýchle uspokojenie nárokov na náhradu škody, ktorá
hrozí pri obzvlášť rizikových činnostiach. Podľa súdu boli naplnené požiadavky čl. VII. všeobecných
poistných podmienok žalovaného. Súdne konanie o náhrade škody, ktoré bolo vedené na súde pod
sp. zn. 5C/5/2007 bolo nutné pre zistenie zodpovednosti poisteného ako aj pre zistenie výšky plnenia
poisťovne. Podľa súdu, pokiaľ všeobecné poistné podmienky žalovaného v čl. VII. podmieňujú povinnosť

poisťovne uhradiť náklady občianskeho súdneho konania len vtedy, ak sa poisťovňa k náhrade týchto
nákladov písomne zaviazala, takéto podmieňovanie úhrady trov súdneho konania je dojednaním, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi. Poisťovňa túto podmienku zahrnula do poistných podmienok s úmyslom
vyhnúť sa plateniu trov súdneho konania. Podmieňovanie úhrady trov súdneho konania uvedené v
poistných podmienkach je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.

Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 788
ods. 1, 3, § 796 ods. 1, § 822, § 823, § 567 ods. 1, 2.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 3 s odkazom aj na ust. § 137, § 149 ods. 1, § 151
ods. 1, 2, 3 O.s.p.2. Proti tomuto rozsudku, jeho vyhovujúcemu výroku, podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného súd prvej inštancie poukazoval na všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách, pritom ale úplne opomenul prihliadať na špeciálnu
právnu úpravu danej veci, ktorá má prednosť pred úpravou všeobecnou. Bez dostatočného odôvodnenia
svoje rozhodnutie oprel o to, že všeobecné poistné podmienky žalovaného v čl. VII. sú dojednaním,

ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný vo svojich vyjadreniach podrobne poukazoval na Zákon
č. 23/1962 Zb. o poľovníctve účinný do 31.8.2009, ktorý bol zrušený Zákonom č. 274/2009 Z.z. o
poľovníctve.Predmetnáprávnaúpravajasneazrozumiteľneupravujepoistnékrytie,pričomjasnehovorí
o minimálnom poistnom krytí, z čoho vyplýva, že spomínaný zákon nehovorí o tom, že poškodenému
musí byť uhradená akákoľvek škoda v akejkoľvek výške. Pokiaľ by mal zákonodarca úmysel a záujem,
aby boli z povinného zmluvného poistenia hradené aj ďalšie škody, resp. náklady, bol by to v zákone

výslovne uviedol a nedával by možnosť zmluvným stranám, aby si väčší rozsah poistenia dohodli vo
všeobecných poistných podmienkach. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie vec správne právne
posúdil keď žalobe vyhovel. Žalovaný v odvolaní obchádza podstatu veci a skutočnosť, že z

titulu povinného zmluvného poistenia neuznal poškodeným uplatňovanú výšku škody. Práve pre
postoj poisťovne uskutočnilo sa rozsiahle dokazovanie. Podľa judikatúry aj odbornej literatúry, trovy
občianskeho súdneho konania je poisťovňa povinná nahradiť ak toto konanie bolo nevyhnutné a zistenie
zodpovednosti poisteného alebo výšky plnenia poisťovne. Je to tak napríklad vtedy, ak poškodený bude
podľa názoru poisťovne uplatňovať nároky na náhradu škody sporné čo do výšky, ktoré poisťovňa ako

vedľajšíúčastníkneuznala.Ajzhľadiskaprávanaspravodlivýrozsudokarešpektovaniezásadydobrých
mravov je poisťovňa povinná nahradiť za poisteného okrem náhrady škody aj súvisiace trovy, ktoré súd
priznal poškodenému voči žalobcovi ako poistenému. Ak by poisťovňa nárok poškodeného priznala a
uhradila požadovanú výšku škody, eventuálne ňou uznanú časť, neboli by vznikli žiadne trovy. Žalobca
žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vychádzajúc z ust. § 470 ods.
1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasledujúcich CSP bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP a contrario) a dospel k záveru o existencii dôvodov pre
zrušenie rozsudku, okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
6. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou práv na osobnú ochranu a

právanaspravodlivýprocesje,abysúdvovecinaskutkovýstavaplikovalplatnýaúčinnýprávnypredpis,
objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v
zmysle zásady Iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu
(II. ÚS 71/97, III. ÚS 64/2000, IV. ÚS 77/02, II. ÚS 249/04), pričom rozhodnutie všeobecného súdu
musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené a vysporiadať sa s tými argumentmi

účastníkov, ktoré sú vo veci relevantné (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03).
7. Súd prvej inštancie dôvody vyhovujúceho výroku rozsudku, ktorým uložil žalovanému povinnosť plniť,
založil na úvahe o tom, že podmieňovanie úhrad trov súdneho konania písomným záväzkom poisťovne
plniť je dojednaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, teda neplatné.
To, z akého zákonného ustanovenia má tento záver súdu vyplývať zrejmé nie je. Právny názor

súdu je pritom aplikáciou konkrétnej právnej úpravy, iný ako tento prístup vykazuje znaky svojvôle
rozhodovacieho procesu.
8. Obsahové náležitosti rozsudku v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie upravovalo ust. § 157 ods.
2 O.s.p., od 1.7.2016 túto problematiku upravuje § 220 ods. 2 CSP. Správnosť a úplnosť odôvodnenia
rozsudkutvorísúčasťspravodlivéhosúdnehoprocesu,jehoštruktúrajevpriamejspojitostisozákladným

právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 45 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak súd pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia nepostupuje
spôsobom, ktorý sa pre rozhodovací proces vyžaduje, dochádza aj k tomu, že základné právo na
súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí byť zistiteľnárelevantnosť postupu súdu, to z akých podkladov, na základe akej právnej úpravy urobil záver, ku
ktorému dospel. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je aj predpokladom preskúmateľnosti rozhodnutia. To,
čijerozhodnutiepreskúmateľné,sadázistiťlenzjehoodôvodnenia.Ústavnekonformnýmvýkladomust.

§ 220 ods. 2 CSP a § 157 ods. 2 O.s.p. je možné dospieť z záveru, že požiadavke riadneho odôvodnenia
rozhodnutia nezodpovedá to, ak právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú a neodkazujú na
konkrétnu právnu úpravu. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie, v ktorom sa súd vysporiada aj so špecifickými námietkami
strán sporu.

9. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe poukázal na špeciálnu právnu úpravu, ktorá mala byť podľa
neho pri posúdení nároku, ktorý bol predmetom konania aplikovaná. Súd prvej inštancie sa s touto
jeho argumentáciou vôbec nevysporiadal, odkázal len na všeobecnú úpravu poistného vzťahu podľa
Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie zaťažil tým vadou, pre ktorú bolo potrebné rozsudok, okrem
výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol, zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

10. V priebehu ďalšieho konania sa súd prvej inštancie vysporiada s námietkami, pre ktoré bolo jeho
rozhodnutie zrušené, vysporiada sa s odvolacími námietkami žalovaného, svoje rozhodnutie riadne
odôvodní, ak dospeje k záveru o opätovnej existencii dôvodu, pre ktorý je potrebné žalobe vyhovieť,
odkáže na relevantnú právnu úpravu, pri úvahe o neplatnosti všeobecných poistných podmienok
žalovaného - čl. VII. pre rozpor s dobrými mravmi, uvedie konkrétne zákonné ustanovenie, na ktorého

základe je možné aktom aplikácie konštituovať (založiť), t.j. nie obmedziť právo pokiaľ z pozitívnej
právnej úpravy nevyplýva.
11. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj náhrade trov konania, vrátane náhrady trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 v spojení s § 255 CSP).
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou

alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa.