Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010764
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318010764.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci odsúdeného V. V., o povolenie obnovy
konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 13.2.2019 č. k.
31Nt/9/2018-19, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného V. V., nar. XX.X.XXXX, z a

m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh
odsúdenéhoV.V.,nar.XX.XX.XXXX,t.č.vovýkonetrestuodňatiaslobody,napovolenieobnovykonania
vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 2T/154/2016, keďže neboli zistené podmienky obnovy
konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení
sťažnosť, ktorú neskôr odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Tento v odôvodní sťažnosti zopakoval
dôvody návrhu odsúdeného a zároveň uviedol, že odsúdeným uvádzané skutočnosti v návrhu a
navrhované dôkazy sú spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine, príp. i to, že pôvodný trest je v
zrejmom nepomere k závažnosti činu ako aj k pomerom páchateľa.
Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.

Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť
postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré
zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia uviedol, že zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 23.11.2016 jednoznačne vyplýva, že
odsúdený bol riadne poučený a priznal svoju vinu za uvedený skutok. Ďalej poukazuje na to, že znalecký

posudok bol vykonaný v rámci pitvy poškodeného a boli tam zohľadnené nájdené zranenia, pričom
pri zlomenine rebier boli konštatované jednak aktuálne zranenia a jednak zranenia staršieho dáta. Z
uvedeného vyplýva, že skutočnosť tvrdená odsúdeným bola pri znaleckom skúmaní ako aj následnom
rozhodovaní známa a zohľadnená. Každopádne aj keby tomu tak nebolo, samotný fakt že poškodený
mal v čase spáchania skutku zlomené nejaké rebrá nemení nič na právnej kvalifikácii skutku a nemohli
by odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo spôsobiť zrejmý nepomer trestu - ako vyplýva zo znaleckého

posudku, následok smrti nenastal z dôvodu pár zlomených rebier, ale ako následok celkovej surovosti
a bolestivosti útoku, ktorý spôsobil zlyhanie srdca.Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne
správny. Preskúmaním obsahu prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou
odsúdeného sťažnostný súd zistil, že toto bolo urobené v súlade so zistenými skutočnosťami, na ktoré

potom súd prvého stupňa správne aplikoval príslušné ustanovenia Trestného poriadku. Prvostupňový
súd správne postupoval pokiaľ obnovu konania v uvedenej trestnej veci nepovolil práve pre absenciu
zákonných podmienok.
Aj podľa názoru sťažnostného súdu, skutočnosti a námietky uvádzané v rozsahu písomného podania
odsúdeného nemožno považovať za také, ktoré by boli súdu skôr neznáme, resp. ktoré by dodatočne

vyšli najavo. Ako na to správne poukázal prvostupňový súd, konanie o povolení obnovy konania
sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli takéto skutočnosti alebo dôkazy najavo, pričom súd nemôže
preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, takéto konanie nie je založené na revíznom
princípe. V konaní o povolenie obnovy konania nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v
pôvodnom konaní v tom smere, či sa súdy pri rozhodovaní vyrovnali so všetkými okolnosťami a s
obhajobou obvineného. V konaní o povolení obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť

rozsudku vydaného v základnom konaní, ale je obmedzené predovšetkým na riešenie otázky, či návrh
na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, resp. skôr
neznáme.
Za nové skutočnosti, alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno
považovať skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s

nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných
dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil. V danom prípade nebol produkovaný žiaden nový dôkaz
súdu v pôvodnom konaní neznámy, nakoľko skutočnosti tvrdené odsúdeným boli súčasťou znaleckého
posudku, s ktorým bol prvostupňový súd v pôvodnom konaní oboznámený. Je teda zrejmé, že nebola
splnená ani základná podmienka na prípadné povolenie obnovy konania.

K povoleniu obnovy konania tak nemôže viesť len subjektívna následná nespokojnosť odsúdeného,
s postupom orgánov činných v trestnom konaní, s postupom a rozhodnutím súdu, ku ktorej dospel s
určitým časovým odstupom od tohto rozhodnutia.
Sťažnostnýsúdzároveňkonštatuje,ževsťažnostiodsúdenéhoneboliuvedenéžiadnenovéskutočnosti,
ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania. Obhajca odsúdeného v odôvodnení sťažnosti len

zopakoval návrhy a skutočnosti uvádzané odsúdeným v návrhu na povolenie obnovu konania. S týmito
skutočnosti sa v dostatočnej miere vysporiadal prvostupňový súd v napadnutom uznesení, preto naň
sťažnostný súd na tomto mieste odkazuje, bez potreby jeho opakovania. Sťažnostný súd preto považuje
sťažnosť odsúdeného za neodôvodnenú.
Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo vykonané v súlade s ustanoveniami

Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu garantuje zákon.
S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.