Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815210158
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3815210158.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava,
Mýtna 48, proti žalovanej: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X. XX, zastúpenej: Podhorský & Partners,
s.r.o,sosídlomBratislava,Zámocká36,zaúčastiosobitnéhosubjektunastranežalovanejVŠEOBECNÁ

OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962,
o zaplatenie 3 425,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 18C/207/2015- 159 zo dňa 12. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť aspäťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 125,80 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo
sumy 125,80 eur od 24.11.2018 do zaplatenia, o zaplatenie 251,60 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne
zo sumy 125,80 eur od 22.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 125,80 eur od 22.01.2019 do zaplatenia,
rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žaloba o zaplatenie o zaplatenie 125,80 eur s úrokom

z omeškania 8 % ročne zo sumy 125,80 eur od 24.11.2018 do zaplatenia, o zaplatenie 251,60 eur s
úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 125,80 eur od 22.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 125,80 eur
od 22.01.2019 do zaplatenia zamietnutá, z r u š u j e a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III.m e n í tak, že žalovaná
j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2 930,90 eur s úrokom z omeškania

9% ročne zo sumy 181,50 eur od 21.06.2012 do 24.07.2018 a zo sumy 55,70 eur od 25.07.2018 do
23.08.2018,
8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.07.2012 do 23.08.2018, zo sumy 111,40 eur od 24.08.2018
do 24.09.2018,
8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.08.2012 do 24.09.2018, zo sumy 167,10 eur od 25.09.2018 do
21.10.2018, zo sumy 41,30 eur od 22.10.2012 do 22.11.2018,
8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.09.2012 do 22.11.2018, zo sumy 97,- eur od 23.11.2018 do

20.12.2018,
8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.10.2012 do 20.12.2018, zo sumy 152,70 eur od 21.12.2018 do
20.01.2019, zo sumy 26,90 eur od 21.01.2019 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.12.2012 do
zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.02.2013 do
zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.04.2013 do

zaplatenia,
8,5 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.06.2013 do
zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.08.2013 do
zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.10.2013 do
zaplatenia,
8,25 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.12.2013 do
zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.02.2014 do

zaplateniaktorú sumu jej súd p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 125,80 eur mesačne, vždy najneskôr
do 30. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne
právoplatnosť, pod následkom straty výhody plnenia v splátkach v prípade nezaplatenia čo i len jednej

splátky, až do úplného zaplatenia
a vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 70 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie
503,20 eur s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 125,80 eur od 26.07.2018 do 24.08.2018, zo
sumy 251,60 eur od 25.08.2018 do 25.09.2018, zo sumy 377,40 eur od 26.09.2018 do 22.10.2018 a zo
sumy 503,20 eur od 23.10.2018 do zaplatenia (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II). Žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,50 % (výrok III.) a osobitnému subjektu na strane

žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou ako klientom došlo dňa 21.12.2011 k uzavretiu zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky -
Šanca č. 5011160, na základe ktorej bola žalovanej schválená pôžička vo výške 3.739,34 eur, ktorú

sa žalovaná zaviazala splatiť v 26 mesačných splátkach po 181,50 eur. Dohodnutá úroková sadzba
predstavovala 23,97 % ročne, RPMN bola stanovená na 23,97 % a priemerná hodnota RPMN vo
výške 20,65 %. Celková suma pôžičky predstavovala 4.719,00 eur. Pri kolónke konečná splatnosť
je uvedené ,,Február/2014“. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú Všeobecné obchodné
podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (bod IV. zmluvy).

Podľa bodu 2.1 Všeobecných obchodných podmienok, tieto VOP upravujú vzťahy medzi Klientom na
jednej strane a Spoločnosťou na strane druhej v súvislosti so Službou a jej poskytnutím na základe
Zmluvy a pri uplatňovaní práva plnení povinností vyplývajúcich zo Zmluvy a Povinným na jednej
strane a Spoločnosťou na strane druhej v súvislosti s uspokojením alebo domáhaním sa uspokojenia
Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosťou, ak Klient nesplní Zabezpečovanú pohľadávku riadne a

včas. Z bodu 2.3 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že Tieto VOP a Podmienky sú
prílohou Zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a určujú časť obsahu Zmluvy, pokiaľ v Zmluve nie je
výslovne uvedené inak. Podľa bodu 5.4 Všeobecných obchodných podmienok klient je povinný plniť
Spoločnosti za poskytnutie Služby riadne a včas spôsobom dohodnutým v Zmluve. Ako vyplýva z
bodu 6.1, 6.2, 6.3, 6.4 Všeobecných obchodných podmienok klient je povinný riadne a včas splácať

poskytnutú Pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených Splátkovým
kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP. Pokiaľ
nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú
Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V jednotlivých Splátkach je zahrnutý
dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a Poplatok za poskytnutie pôžičky. Prvá splátka je splatná

nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo doručení Služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Listom
zo dňa 23.06.2012 s označením ako ,,Vypovedanie zmluvy“ právny predchodca žalobcu v súlade so
zákonom o spotrebiteľských úveroch a Všeobecných obchodných podmienok vypovedal zmluvu ku dňu
23.06.2012.Zároveň žalovanú vyzval na uhradenie celkového dlhu vo výške 4.000,83 eur v lehote 5 dní
od doručenia vypovedania. Podľa poštovej doručenky oznámenie o vypovedaní zmluvy si žalovaná v

odbernej lehote neprevzala, zásielka sa vrátila odosielateľovi dňa 03.07.2012 a podľa fikcie doručenia
jej bola doručená dňom vrátenia odosielateľovi týmto dňom, lehota 5 dní na zaplatenie dlhu žalovanej
uplynula 08.07.2012.

3. Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 14.09.2016, č.k. 18C/207/2015-78 konanie o zaplatenie

sumy 545,33 eur s príslušným úrokom z omeškania zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej
náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne v napadnutej časti
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa posúdil
list veriteľa zo dňa 23.06.2012 ako uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, mal sa
teda primárne zaoberať tým, či vôbec medzi zmluvnými stranami existovala dohoda o možnosti tzv.

zosplatnenia a ak áno, či boli splnené kumulatívne zákonné predpoklady na uplatnenie tohto právaveriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z obsahu listu veriteľa zo dňa 23.06.2012 je zrejmé,
že veriteľ zmluvu o úvere vypovedá podľa bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok. Absentuje
vyhodnotenie otázky platnosti právneho úkonu výpovede pôvodného veriteľa prvostupňovým súdom.

V prípade, ak výpoveď zmluvy nebola platná a ak nebolo v zmluve dohodnuté, že veriteľ môže žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, premlčanie dopadá iba na jednotlivé
splátky podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žalovaná žalobcovi uhradila na

žalovanej sume v splátkach po 125,80 eur spolu sumu 503,20 eur, a to dňa 25.07.2018, dňa 24.08.2018,
dňa 25.09.2018 a dňa 22.10.2018.

5. Vec právne posúdil podľa § 48 ods. 1,2, § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1,2,3 a 5, § 54 ods. 1,2, § 39, §
107 ods. 1,2 ,3, § 451, § 457 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1,2, §ň 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a konštatoval, že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle

Občianskeho zákonníka a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Pôvodný žalobca a žalovaná uzavreli dňa zmluvu o pôžičke a keďže žalovaná neplnila
svoju povinnosť zo zmluvy splácať poskytnutú pôžičku, pôvodný žalobca dňa 23.06.2012 „vypovedal“
zmluvu a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. V liste právny predchodca žalobcu uviedol, že
zmluvu „ vypovedá“. Vo Všeobecných obchodných podmienkach a to v časti 12 ,,Skončenie zmluvy

„ je taktiež uvedené, že Klient ako aj Spoločnosť je oprávnená Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez
uvedenia dôvodu. Súd prvej inštancie preskúmal obsah tohto prejavu a dospel k záveru, že aj napriek
nesprávnemu výrazovému prostriedku, ktorý použil v liste zo dňa 23.06.2012 prejavil vôľu odstúpiť
od zmluvy. V prípade, ak by si strany v zmluve dojednali možnosť odstúpenia, spravidla si dojednajú
aj právne následky, ktoré odstúpenie vyvolá. Takáto dohoda by mala prednosť pred zákonom. Pokiaľ

tak neurobili, ako v danom prípade, nastávajú právne následky, ktoré vyplývajú zo zákona. Právnym
následkom odstúpenia od zmluvy je, že zmluva sa ruší od samého začiatku (ex tunc). Zmluva o
pôžičke č. 5011160 tak bola jednostranným prejavom vôle právneho predchodcu zrušená. Uvedeným
listom právny predchodca žalobcu nepochybne prejavil vôľu okamžite, teda bez poskytnutia výpovednej
lehoty ukončiť zmluvný vzťah so žalovanou. Tento jednostranný právny úkon žalobcu všetky zákonné

náležitosti odstúpenia od zmluvy, hoci právny predchodca žalobcu terminologicky v čl. 12 bod 12.2
Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy použil nesprávny pojem ,,Vypovedanie zmluvy“.
Súd má za to, že právny predchodca žalobcu do Všeobecných obchodných podmienok zakomponoval
inštitút vypovedania zmluvy, ktorý by vyvolal iné právne dôsledky než aké vyvolával inštitút odstúpenia
od zmluvy, pričom by išlo o dôsledky v neprospech spotrebiteľa a zmluvné podmienky v neprospech

spotrebiteľa , ktoré zhoršujú jeho postavenie sú neplatné ( § 54 ods. 1,2 OZ). Ak bola odstúpením od
zmluvy zrušená zmluva s účinkami ex tunc, t. j. „od začiatku“, nastáva v právnych vzťahoch účastníkov
zmluvy rovnaký právny stav, ako keby k zmluve nebolo vôbec došlo. Pokiaľ ide o predmet zmluvy,
ide potom o bezdôvodné obohatenie, získané plnením bez právneho dôvodu a každý z účastníkov
zrušenej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V predmetnej veci tak došlo k

bezdôvodnému obohateniu žalovanej, ktorá získala majetkový prospech plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol. Žalovaná sa dovolávala premlčania nároku. Dokazovaním bolo zistené, že žalovaná
prevzala list dňa 01.07.2012, teda do 06.07.2012 mala dlžnú čiastku uhradiť. Žaloba bola podaná dňa
10.06.2015, teda po uplynutí 2- ročnej premlčacej lehote na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto
súd žalobu žalobcu zamietol. Ak by súd zobral do úvahy ako nesporné tvrdenie žalobcu, že podľa

poštovej doručenky oznámenie o vypovedaní zmluvy si žalovaná v odbernej lehote neprevzala, zásielka
sa vrátila odosielateľovi dňa 03.07.2012 a podľa fikcie doručenia jej bola výpoveď doručená dňom
vrátenia odosielateľovi t.j. 03.07.2012, lehota 5 dní na zaplatenie dlhu žalovanej uplynula 08.07.2012 a
teda rovnako bola žaloba podaná po uplynutí 2-ročnej premlčacej dobe.

6. Konanie v časti o zaplatenie sumy 503,20 eur s úrokom z omeškania súd prvej inštancie zastavil
podľa § 144 a 145 CSP, nakoľko žalobca zobral v tejto časti svoju žalobu späť. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnej strane sporu nárok na trovy
konania v rozsahu jej čistého úspechu, s poukazom na to, že žalovaná sumu 503,20 eur, v ktorej súd
konanie čiastočne zastavil žalobcovi zaplatila po podaní žaloby a zavinila tak zastavenie konania v

tejto časti, potom čistý úspech žalovanej predstavuje 77,50%. Čo sa týka osobitného subjektu konania,
ktorý vystupoval na strane žalovanej , jeho nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp.
neúspechu strany sporu, na strane ktorej v konaní vystupuje. Osobitný subjekt na strane žalovanej sa
nijako nepričinil na úspechu žalovanej v spore, do ktorého podal len návrh na svoj vstup do konania,podaním zo dňa 28.03.2018, pričom k veci samej sa následne nijakým spôsobom nevyjadril, nezúčastnil
sa súdnych pojednávaní, neuplatnil si žiadne trovy konania, ani súdu nevyplynuli z obsahu súdneho
spisu, preto osobitnému subjektu na strane žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal.

7. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie bolo dňa 14.12.2018 súdu doručené písomné podanie
žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 125,80 eur s úrokom z omeškania z dôvodu, že
žalovaná dňa 23.11.2018 zaplatila na dlh 125,80 eur.

8.Rozsudok súduprvejinštancievzákonomstanovenejlehotenapadolodvolaním žalobca.Vzalžalobu
späť v časti o zaplatenie 251,60 eur so zodpovedajúcim úrokom z omeškania z dôvodu úhrad žalovanej
po 125,80 eur dňa 21.12.2018 a 21.01.2019 a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalovanú zaviaže zaplatiť mu 3 047,76 eur s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Namietal
skutkové závery a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) v tom
smere, že súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v uznesení

sp.zn. 6Co/328/2017, keď posúdil právny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.06.2012 ako
odstúpenie od zmluvy. To, že ide o výpoveď, jednoznačne vyplýva i z obsahu samotného listu. Argument
súdu prvej inštancie, že účinky výpovede sú v neprospech spotrebiteľa, a teda neplatné s odkazom
na § 54 ods. 12 Občianskeho zákonníka je bez opory v práve, pretože právne dôsledky ukončenia
zmluvného vzťahu výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy nastávajú priamo zo zákona, bez ohľadu

na to, či zmluvnou stranou je alebo nie je spotrebiteľ. K predčasnému ukončeniu úverového vzťahu
došlo výpoveďou, pre porušenie platobných povinností žalovanou. Ust. § 582 Občianskeho zákonníka
podľa jeho názoru nebráni zmluvným stranám dohodnúť si možnosť predčasného ukončenia zmluvného
vzťahu uzavretého na dobu určitú výpoveďou, ktorý postup je plne v súlade so základnou zásadou čo nie
je zakázané, je dovolené. Aj v § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca umožňuje zmluvným

stranám dohodnúť si ako spôsob predčasného ukončenia zmluvného vzťahu odstúpenie od zmluvy
aj pri zmluve uzavretej na dobu určitú. Je nelogické, aby rovnaký výsledok predčasného ukončenia
zmluvného vzťahu dojednaného na dobu určitú nemohli zmluvné strany dosiahnuť výpoveďou, na ktorej
sa zmluvne dohodli. Právny názor o možnosti dojednania výpovede úverovej zmluvy dojednaný na dobu
určitú vyplýva napr. i z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo/750/2009 zo dňa 27.07.2010.

Výpoveď bola žalovanej doručená dňa 03.07.2012 a lehota 5 dní na zaplatenie zostatku predčasne
ukončeného úveru jej uplynula dňom 08.07.2012. Od 09.07.2012 je žalovaná v omeškaní so zaplatením
svojho dlhu. Premlčacia doba jej začala plynúť podľa § 101 Občianskeho zákonníka dňa 09.07.2012,
pričom na súd podal žalobu dňa 10.06.2015, teda v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že ho má za nedôvodné a žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Zastáva názor, že
výpoveď spotrebiteľských zmluvách nie je možné dojednať vo všeobecných obchodných podmienkach,
pretože tieto nie sú individuálne dojednané. Ak sa má nejakým spôsobom ukončiť hlavná zmluva je
nevyhnutné, aby sa na spôsobe ukončenia dohodli zmluvné strany priamo v zmluve, nie vo všeobecných

obchodných podmienkach. V danej veci potom nebola platne dojednaná možnosť ukončenia zmluvy
ako spotrebiteľského vzťahu výpoveďou. V samotnej zmluve sa možnosť ukončenia zmluvy výpoveďou
vôbec nespomína. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.06.2012 vyplýva, že tento ukončil
právny vzťah založený zmluvou odstúpením od zmluvy. V dôsledku toho si účastníci zmluvy boli povinní
navzájom vrátiť poskytnuté plnenia. Keďže právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy ku dňu

23.06.2012 a žalobu podal na súd 10.06.2015, jeho nárok je premlčaný. Taktiež poukázala na to,
že zmluva nebola podpísaná osobou oprávnenou konať za právneho predchodcu žalobcu. Otázku
poskytnutia peňažných prostriedkov treba posudzovať aj z hľadiska jeho účelu; účelom použitia pôžičky
v danej veci bolo uhradenie špecifikovaných záväzkov voči spoločnosti Slovenská požičovňa. Toto
zmluvné dojednanie, prípadne zmluvu ako celok možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

pretože žalobca tým získal úroky, poplatky a sankcie zo starých zmlúv a súčasne úroky a poplatky z
novej zmluvy. Nie je možné, aby bol poskytnutý úver na vyplatenie predošlých záväzkov voči žalobcovi
z dôvodu netransparentnosti použitia predmetného úveru. Poukázala na neúmernú výšku poplatkov za
predošlé poskytnuté úvery. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaná dlhuje žalobcovi
sumu uvedenú v žalobe.

10. Žalovaná ďalej písomne súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 14.12.2018. Opätovne
poukázala na svoju argumentáciu v odvolaní ohľadne prekrývania pôžičky ďalšou pôžičkou, pričom vkonečnom dôsledku došlo k zaplateniu úrokov a poplatkov za poskytnutie úverov predošlých, a tým k
viacnásobnému navýšeniu istiny poskytnutých prostriedkov bez toho, aby jej boli vyplatené.

11. Žalovaná sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby v odvolaní žalobcu písomne nevyjadrila.

12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej ďalej písomne nevyjadril.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v
§ 470 ods. 1 CSP , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle
uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie podaním, doručeným súdu dňa 14.12.2018 a následne v
odvolaní vzal žalobca späť žalobcu v časti o zaplatenie 125,80 eur a 251,60 eur s úrokom z omeškania.
Žalovaná sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby čo do sumy 251,60 eur nevyjadrila, čo do sumy 125,80
eur so späťvzatím výslovne súhlasila.

15. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť

sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

16. Keďže žalovaná nevyjadrila nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, postupoval odvolací súd
podľa ustanovenia § 370 ods. 2 veta druhá CSP, teda pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie
125,80 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 125,80 eur od 24.11.2018 do zaplatenia, o

zaplatenie251,60eursúrokomzomeškania8%ročnezosumy125,80eurod22.12.2018dozaplatenia,
zo sumy 125,80 eur od 22.01.2019 do zaplatenia, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a
konanie sčasti zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

17. Predmetom odvolacieho konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie 3 047,76 eur s

príslušenstvom.

18. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie pokiaľ ide
o vyhodnotenie právneho úkonu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.06.2012, ktorý podľa neho
predstavuje výpoveď zmluvy a v súvislosti s tým vyhodnotenie otázky premlčania nároku žalobcu.

19. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Na základe uvedeného odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie a ktorým bol viazaný, pričom s ohľadom na obsah odvolania žalobcu ( ktorý ani dokazovanie
doplniť alebo zopakovať nenavrhol), nevyvstala potreba, aby sám dokazovanie zopakoval alebo doplnil

(§ 383 CSP). V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP potom nebolo potrebné na prejednanie odvolania
žalobcu nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani
to nevyžadoval dôležitý záujem.

21. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej

inštancie je preto potrebné zmeniť podľa ust. § 388 CSP, keďže neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie ani na jeho zrušenie.22. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 21.12.2011 uzavrel právny predchodca
žalobcu ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5011160, na
základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej pôžičku v sume 3 739,34 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala

uhradiť v 26 mesačných splátkach po 181,50 eur. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera
nákladov (ďalej tiež „RPMN“) 23,97 %, priemerná RPMN 20,65 %, ročná úroková sadzba 23,97 %,
celkové náklady spotrebiteľa 979,66 eur, celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 4 719,- eur. Termín
konečnej splatnosti si strany dojednali na február 2014. Podpisom zmluvy žalovaná požiadala, aby z
poskytnutej pôžičky boli vyplatené jeho záväzky č. 70729449 Slovenská požičovňa zo dňa 01.06.2010

vo výške 1 831,73 eur, č. 6048204 Slovenská požičovňa zo dňa 06.05.2008 vo výške 783,41 eur, č.
7084466 Slovenská požičovňa zo dňa 15.12.2010 vo výške 1 124,20 eur. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli i Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), v ktorých bode 12.2. si strany dojednali
možnosť klienta aj spoločnosti zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede
nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie. Podľa bodu 12.1 VOP zmluva
sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa

zmluvy. Skončenie zmluvy nemá vplyv na vyhlásenie klienta uvedené v zmluve, VOP, alebo akékoľvek
vyhlásenie klienta dané spoločnosti a tiež na arbitrážnu doložku v zmysle článku 14. 24 VOP. Podľa
bodu 12.3 VOP klient je oprávnený odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo
dňa uzavretia zmluvy. Podľa bodu 12.4 VOP ustanoveniami tohto článku nie je dotknuté právo klienta
na odstúpenie od zmluvy v prípade, ak bude uzatvorená na diaľku podľa zákona o zásielkovom predaji

alebo zákona o finančných službách na diaľku.

23. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná pred podaním žaloby uhradila právnemu predchodcovi
žalobcu len sumu 183,57 eur ( 181,50 eur dňa 26.01.2012, preúčtovanie 2,07 eur dňa 22.11.2011), teda
že zmluvu neplnila riadne od počiatku.

24. Listom zo dňa 23.06.2012, doručeným žalovanej dňa 03.07.2012 (fikciou), označeným ako
„Vypovedanie zmluvy“ právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že veriteľ v súlade s dohodnutými
VOP zmluvu ku dňu 23.06.2012 vypovedá s tým, že dlh žalovanej predstavuje k uvedenému dňu 4
000,83 eur a istina 3 928,36 eur sa ďalej úročí zákonným úrokom z omeškania do zaplatenia. Zároveň

vyzval žalovanú na úhradu dlhu do 5 dní od doručenia vypovedania.

25. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci prvým rozsudkom zo dňa 14.09.2016 posudzoval
hmotnoprávny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.06.2012 za tzv. „zosplatnenie“ úveru podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka a následne zamietol žalobný návrh žalobcu z dôvodu premlčania

jeho nároku. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením sp.zn. 6Co/328/2017 zo dňa 31.07.2018
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom
uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie posúdil list veriteľa zo dňa 23.06.2012 ako uplatnenie práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, mal sa primárne zaoberať sa tým, či vôbec medzi zmluvnými
stranami existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia a ak áno, či boli splnené kumulatívne zákonné

predpoklady na uplatnenie tohto práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd
zdôraznil, že z hľadiska gramatického a jazykového výkladu obsahu listu zo dňa 23.06.2012 je zrejmé,
že veriteľ zmluvu o úvere, uzavretú so žalovanou dňa 21.12.2011 vypovedá,; z obsahového hľadiska
predstavuje jednoznačne výpoveď zmluvy podľa bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok. Vo
všeobecnosti právne významné pre možnosť výpovede a jej účinnosť sú nasledovné skutočnosti: i/ musí

ísť o zmluvu, ktorá bola dohodnutá na dobu určitú, ii/ jej predmetom musí byť záväzok na nepretržitú
alebo opakovanú činnosť alebo iii/ záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť.
Výpoveď podľa ustanovenia § 582 Občianskeho zákonníka je vylúčená pri zmluvách, z ktorých vzniká
záväzok na činnosť jednorazovej povahy, a to aj v prípade, keď bolo dohodnuté plnenie o splátkach,
čo platí aj v prejednávanej veci, keďže záväzok žalovanej splatiť úver má jednorazovú povahu, i keď

ide o plnenie v splátkach. Keďže ale súd prvej inštancie list veriteľa zo dňa 23.06.2012 v tejto súvislosti
neposudzoval, absentuje i vyhodnotenie otázky platnosti tohto právneho úkonu pôvodného veriteľa.
Uvedené zistenia majú význam i z hľadiska posudzovania otázky premlčania nároku žalobcu. V prípade,
ak výpoveď zmluvy nebola platná a ak nebolo v zmluve dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (strata výhody splátok), premlčanie dopadá iba na

jednotlivé splátky podľa § 101 Občianskeho zákonníka, teda samostatne a zánik záväzku v dôsledku
osobitným subjektom vznesenej námietky premlčania teba posudzovať pri každej splátke jednotlivo.26. Súd prvej inštancie následne rozhodol rozsudkom zo dňa 12.12.2018 tak, že konanie v časti zastavil
a vo zvyšku žalobu zamietol s odôvodnením, že právny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa
23.06.2012 označený ako vypovedanie zmluvy svojou povahou predstavuje odstúpenie od zmluvy, v

dôsledku ktorého treba nárok žalobcu vo veci posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pretože právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, vyhodnotil,
že žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej zákonnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho
zákonníka.

27. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom
rozhodnutí odvolacieho súdu a táto odvolacia námietka žalobcu je dôvodná.

28. Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi stranami ako vzťah spotrebiteľský, v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka i zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z

vykonaného dokazovania bolo zistené ( a medzi stranami ani nebolo sporné), že medzi stranami zmluvy
neexistovala dohoda o strate výhody splátok, ktorá by veriteľa, resp. žalobcu oprávňovala vyhlásiť
predčasnú, mimoriadnu splatnosť pôžičky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka.

29. Ako uviedol odvolací súd už v zrušujúcom rozhodnutí sp.zn. 6Co/328/2017 zo dňa 31.07.2018, z

hľadiska gramatického a jazykového výkladu obsahu listu zo dňa 23.06.2012 je zrejmé, že veriteľ zmluvu
o úvere, uzavretú so žalovanou dňa 21.12.2011 vypovedá, čo jasne, určito a zrozumiteľne opakovane
uvádza v texte listu, ako i v nadpise listu. S poukazom na dojednanie bodu 12.2. Všeobecných
obchodných podmienok zmluvy, ktoré sú jej súčasťou, si strany dojednali možnosť zmluvu kedykoľvek
vypovedať i bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na uvedené, právny úkon veriteľa- list zo dňa 23.06.2012

z obsahového hľadiska má predstavovať jednoznačne výpoveď zmluvy podľa bodu 12.2 Všeobecných
obchodných podmienok. K totožnému záveru a výkladu listu veriteľa v tom smere, že má ísť o výpoveď
zmluvy ( a nie napríklad o odstúpenie od zmluvy) dospeli v obdobných veciach i iné odvolacie súdy (napr.
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/500/2016 zo dňa 29.12.2017, rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 23Co/319/2016 zo dňa 19.04.2017).

30. Predmetná zmluva o pôžičke však neobsahuje záväzok na dobu neurčitú, jej predmetom nebolo
opakované plnenie ani záväzok žalovanej spočívajúci v určitej činnosti, resp. spočívajúci v povinnosti
zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť čo aj po určitú dobu, ale ide o záväzok žalovanej
jednorazovej povahy. Výpoveď podľa ustanovenia § 582 Občianskeho zákonníka je vylúčená pri

zmluvách, z ktorých vzniká záväzok na činnosť jednorazovej povahy, a to aj v prípade, keď bolo
dohodnuté plnenie o splátkach, čo platí aj v prejednávanej veci, keďže záväzok žalovanej splatiť úver
má jednorazovú povahu, i keď ide o plnenie v splátkach.

31. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ zmluvu o pôžičke zo dňa 21.12.2011 nemožno v zmysle vyššie

uvedeného vypovedať v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, potom zmluvné dojednanie medzi
stranami, obsiahnuté v bode 12.2 VOP, kde si strany dojednali možnosť vypovedať danú zmluvu, je
neplatným zmluvným dojednaním podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (§ 582
ods. 1 Občianskeho zákonníka) a akýkoľvek úkon, vykonaný na základe takého absolútne neplatného
zmluvného dojednania ( teda i list veriteľa zo dňa 23.06.2012), je nulitným právnym aktom, ktorý

nevyvoláva žiadne právne účinky.

32. V súvislosti s posúdením listu veriteľa zo dňa 23.06.2012 ako odstúpenia od zmluvy zo strany
veriteľa súdom prvej inštancie, je potrebné zdôrazniť i to, že podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je možné od zmluvy odstúpiť len ak je to ustanovené v zákone alebo medzi účastníkmi. Občiansky

zákonník ani iný predpis neupravuje možnosť strán zmluvy o pôžičke odstúpiť od zmluvy v prípade
omeškania dlžníka s plnením dlhu. Súd prvej inštancie v rozhodovanej veci ustálil, že si strany zmluvy
o pôžičke zo dňa 21.03.2011 možnosť odstúpenia od zmluvy pre takýto prípad dojednali v bode 12.2
VOP. Súd prvej inštancie uviedol, že odstúpenie od zmluvy zodpovedalo ich vôli, a to aj napriek tomu,
že sa tam nesprávne hovorí o „vypovedaní“ zmluvy. S týmto posúdením sa odvolací súd nestotožňuje.

33. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že text zmluvy vrátane VOP bol vopred pripravený právnym
predchodcom žalobcu, ktorý v čase uzavretia zmluvy pôsobil ako podnikateľ (obchodná spoločnosť) s
predmetom podnikania o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom, finančnýa operatívny leasing, faktoring a forfaiting, vydávanie a správa nebankových kariet, sprostredkovanie
poskytovania úverov, správa platobných kariet, činnosť finančného agenta v oblasti poistenia, zaistenia,
prijímania vkladov, poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov atď. Je potom dôvodné predpokladať,

že takýto podnikateľský subjekt, ktorý má pomerne rozsiahle skúsenosti v oblasti poskytovania úverov,
má dostatočné znalosti problematiky a zrejme v jeho prípade nemožno hovoriť o tzv. laickej verejnosti,
ktorá mnohokrát nerozlišuje medzi jednotlivými spôsobmi ukončenia záväzkových vzťahov. Odvolací
súd tiež zdôrazňuje, že veriteľovi, ktorý pojem „vypovedanie zmluvy“ použil v právnom vzťahu prvý
pri príprave zmluvy, bol právny inštitút odstúpenia od zmluvy nepochybne známy, pretože práve

odstúpenie od zmluvy si strany dojednali v bode 12.3 a 12.4 VOP. Z uvedeného vyplýva, že v bode 12.2.
VOP si strany jednoznačne dojednali možnosť výpovede zmluvy (hoci neplatne), pričom obsah ich vôle
nemožno následne meniť tak, že malo ísť v skutočnosti o odstúpenie od zmluvy len s poukazom na
„nesprávnosť“ označenia úkonu, a to najmä za situácie, keď veriteľ (ktorý pojem vypovedanie zmluvy
použil vo formulárovej zmluve) a následne žalobca trvajú na tom, že zmluvu vypovedal. Takýto výklad
dojednania 12.2 VOP nie je v rozpore s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako mylne uzavrel

súd prvej inštancie pretože dané zákonné ustanovenie rieši situáciu, keď dodávateľ využije „slabšie“
postavenie spotrebiteľa a zahrnie do zmluvy nejasné, nejednoznačné alebo dvojzmyselné ustanovenie
smerujúce k poškodeniu spotrebiteľa, k čomu však v rozhodovanej veci v zmysle vyššie uvedeného
nedošlo. Otázka, či v súčasnosti je alebo nie je nárok žalobcu premlčaný, totiž nemôže mať vplyv na
posúdenie obsahu prejavu vôle strán, učinený v minulosti (pred 8 rokmi).

34. Keďže nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, k
odstúpeniu od zmluvy niektorou zo strán či k inému spôsobu zániku záväzku, zmluva o pôžičke zo dňa
21.12.2011 nezanikla, s tým, že ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nadobudli splatnosť všetky splátky,
na plnenie ktorých sa žalovaná zaviazala (26 splátok od 20.01.2012 do februára 2014 á 181,50 eur),

teda celkom splatná suma 4 719,- eur.

35. S poukazom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, odvolací súd potom premlčanie nároku
žalobcu posúdil podľa § 101, § 103 Občianskeho zákonníka s tým, že premlčacia doba pre každú splátku
v dôsledku vyššie uvedeného plynula samostatne, a teda i právny predchodca žalobcu, resp. žalobca

moholuplatniťjednotlivésplátky nasúdesamostatnevzákonnejvšeobecnejtrojročnejpremlčacejdobe.

36. Vzhľadom na dátum podania žaloby na súd ( 10.06.2015) sú premlčané všetky splátky splatné
do 10.06.2012, teda 5 splátok, splatných dňa 20.01.2012, 20.02.2012, 20.03.2012, 20.04.2012 a
20.05.2012. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila len sumu 183,57 eur ( 181,50 eur dňa 26.01.2012

na splátku splatnú dňa 20.01.2012, preúčtovanie 2,07 eur dňa 22.11.2011), ktoré sa započítali na v tom
čase nepremlčané splátky 1,2. Pokiaľ ide o nepremlčané splátky, ku dňu podania žaloby nesplatených
zostalo 21 splátok á 181,50 eur, splatných od 20.06.2012 do 20.02.2014 v celkovej sume 3 811,50
eur. Po podaní žaloby do dňa vyhlásenia tohto rozsudku žalovaná na svoj dlh zo zmluvy ( bez zmluvnej
pokuty a poplatkov, v ktorej časti o zaplatenie 545,33 eur bolo konanie v dôsledku späťvzatia tejto časti

žaloby zastavené odvolaním nedotknutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 14.09.2016),
uhradila spolu sumu 880,60 eur, a to splátkami po 125,80 eur dňa: 25.07.2018, 24.08.2018,25.092018,
22.10.2018, 23.11.2018, 21.12.208 a 21.01.2019. Žalovanej tak zostáva zaplatiť žalobcovi sumu 2
930,90 eur (3 811,50 eur mínus úhrada 880,60 eur). Keďže tak žalovaná doposiaľ neučinila dobrovoľne,
zaviazal ju na zaplatenie tejto sumy odvolací súd. Vo zvyšku uplatnenej sumy 116,86 eur žalobu zamietol

ako nedôvodnú v dôsledku premlčania tejto časti nároku žalobcu.

37. Nakoľko žalovaná sa s plnením jednotlivých splátok dostala do omeškania, je povinná žalobcovi
zaplatiť i úrok z omeškania, a to vo výške určenej § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10a, §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , a to vo vzťahu ku každej jednotlivej splátke 181,50 eur

odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej- ktorej splátky, v sadzbách platných ku dňu nasledujúceho
po dni splatnosti tej- ktorej splátky a po zohľadnení vyššie popísaných 7 uhradených súm (po 125,80
eur). Žalobcovi tak patrí úrok z omeškania nasledovne: % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.06.2012 do
24.07.2018 a zo sumy 55,70 eur od 25.07.2018 do 23.08.2018, 8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od
21.07.2012 do 23.08.2018, zo sumy 111,40 eur od 24.08.2018 do 24.09.2018, 8,75 % ročne zo sumy

181,50 eur od 21.08.2012 do 24.09.2018, zo sumy 167,10 eur od 25.09.2018 do 21.10.2018, zo sumy
41,30 eur od 22.10.2012 do 22.11.2018, 8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.09.2012 do 22.11.2018,
zo sumy 97,- eur od 23.11.2018 do 20.12.2018, 8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.10.2012 do
20.12.2018, zo sumy 152,70 eur od 21.12.2018 do 20.01.2019, zo sumy 26,90 eur od 21.01.2019 dozaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od
21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od
21.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od

21.04.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.05.2013 do zaplatenia, zo sumy
181,50 eur od 21.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.07.2013 do zaplatenia, zo sumy
181,50 eur od 21.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.09.2013 do zaplatenia, zo sumy
181,50 eur od 21.10.2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.11.2013 do zaplatenia,
zo sumy 181,50 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.01.2014 do zaplatenia, zo

sumy 181,50 eur od 21.02.2014 do zaplatenia.

38. Po poslednom čiastočnom späťvzatí žaloby si však žalobca uplatnil úrok z omeškania 9 % ročne zo
sumy 3 928,36 eur od 09.07.2012 do 25.07.2018, 8 % ročne zo sumy 3 802,56 eur od 26.07.2018 do
24.08.2018,zosumy3676,76eurod25.08.2018do25.09.2018,zosumy3550,96eurod26.09.2018do
22.10.2018, zo sumy 3 425,16 eur od 23.10.2018 do 23.11.2018, zo sumy 3 299,36 eur od 24.11.2018 do

21.12.2018, zo sumy 3 173,56 eur od 22.12.2018 do 21.01.2019, zo sumy 3 047,76 eur od 22.01.2019
do zaplatenia, a preto mu odvolací súd priznal len úrok z omeškania, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku. Vo zvyšku, prevyšujúcom priznaný úrok z omeškania, žalobu žalobcu zamietol ako
nedôvodnú.

39. Súd podľa § 232 ods. 3 CSP povolil žalovanej splácať dlh v mesačných splátkach po 125,80 eur
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy najneskôr k 30. dňu v mesiaci tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd sa pri posudzovaní žiadosti žalovanej o plnenie dlžnej
sumy v splátkach neriadil len jej žiadosťou, ale i výškou priznaného plnenia ( 2 930,90 eur), pre ktorú
je výška určených splátok primeraná (istina bude splatená do dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku),

osobnými a majetkovými pomermi žalovanej a skutočnosťou, že pre žalobcu nebude plnenie dlhu v
splátkach ťaživé. Žalobca napokon s plnením dlhu žalovanou v takýchto splátkach súhlasil už v podaní
zo dňa 16.10.2018 a následne i v samotnom odvolaní.

40. Vo vzťahu k námietkam žalovanej ohľadne neplatnosti zmluvy z dôvodu, že žalobcom poskytnuté

peňažné prostriedky boli použité na úhradu iných dlhov žalovanej a neboli jej reálne poskytnuté, odvolací
súd uvádza, že súdna prax zastáva názor, že k odovzdaniu predmetu pôžičky môže dôjsť nielen
fyzickým odovzdaním danej sumy, ale aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Nie je vylúčené
ani poskytnutie pôžičky nepriamo formou poukážky tak, že veriteľ za dlžníka splní jeho záväzok voči
tretej osobe (teda jej poukáže finančné prostriedky v prospech úhrady záväzku dlžníka) a dlžník sa

zaviaže takto vzniknutý záväzok splácať rovnako, ako keby bol poskytnutý priamo jemu. Takúto úpravu
pôžičky, resp. úveru pripúšťa aj judikatúra (rozhodnutia NS SR sp. zn. Obdo V 47/2001, podobne
napr. 4 Obdo 157/2004).Podstatná je skutočnosť, že veriteľ skutočne poskytne časť svojich finančných
prostriedkov (zo svojho majetku), k čomu v súdenej veci nesporne došlo. Pokiaľ žalovaná namieta
neprijateľné zmluvné podmienky, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť iných zmlúv, záväzkov z ktorých

sa refinacovanie týkalo, uvedené nie je možné riešiť v tomto konaní, ktorého predmetom je právny vzťah
zmluvných strán zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2011.

41. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods.
1,2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP.

42. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov
konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku
rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok

meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.
Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci.

49. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza zasa zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k
zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, a to podľa procesného výsledku.

Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade
žalovanej sumy po začatí konania, je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie
konania. Ak ale žalobca žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na
správanie žalovaného, teda procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného
žalobca.

50. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 19/2010 zo dňa
26.01.2011, podľa ktorého ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle
§ 142 ods. 2 OSP (pozn. teraz § 255 ods. 1 CSP) náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje
určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany)

odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby
mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní
alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je
pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu

čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto
zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 OSP,
teraz § 256 CSP) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím
k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na
čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca

vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby
neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

51. Žalobca i žalovaná využili svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní. Žalobca podaním,
doručeným súdu dňa 03.05.2016 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov

545,33 eur bez uvedenia dôvodu. Z výlučne procesného hľadiska dôvodom následného zastavenia
konania v tejto časti bolo späťvzatie časti žaloby, pričom žalobca netvrdil a z obsahu spisu nevyplýva, že
by žalovanápozačatíkonaniatútosumuuhradila.Ztohtodôvodusažalobcavčastiozaplatenie 545,33
eur a v časti o zaplatenie 116,86 eur, v ktorej bola žaloba zamietnutá (spolu suma 662,19 eur) považuje
za neúspešného. V časti o zaplatenie 503,20 eur, 125,80 eur a 251,60 eur s prísl. vzal žalobca žalobu

späť podaniami zo dňa 16.10.2018, 13.11.2018, 14.12.2018 a 24.01.2019 z dôvodu, že žalovaná tieto
sumy postupne v splátkach uhradila, a preto sa v tejto časti z procesného hľadiska žalovaná považuje
za neúspešnú. Rovnako ju treba považovať za neúspešnú v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, t.j.
o zaplatenie 2 930,90 eur s prísl.; celkovo tak bola žalovaná neúspešná v časti o zaplatenie 3 811,50
eur s prísl.

52. Z týchto dôvodov je namieste záver, že žalobca, ktorý sa pôvodne žalobou domáhal zaplatenia sumy
4 473,69 eur s prísl. bol celkovo úspešný v sume 3 811,50 eur s prísl. (85 %) a neúspešný v sume
662,19 eur ( 15%), čo znamená že pomer jeho úspechu a neúspechu v konaní bol 70 %, v ktorom
rozsahu mu odvolací súd priznal nárok na náhradu všetkých trov konania voči neúspešnej žalovanej.

53. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za použitia
§ 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.54. O výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262
ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

55. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).