Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoPr/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617203968
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4617203968.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: C. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Komárno,
Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, proti žalovanému: L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, podnikajúci s
obchodným názvom L. R. - RA TRANSPORT, so sídlom podnikania Virt, Hlavná 25, IČO: 11 711 116, o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany z 20. februára 2019, č. k. 11Cpr/6/2017-82, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa neplatnosti

skončenia pracovného pomeru p o t v r d z u j e .

V ostatnej napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa náhrady mzdy a náhrady trov konania z r u š u j
e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
a náhradu mzdy zamietol a zároveň o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 68 ods. 1, 2, § 74, § 77, § 79 ods.
4, písm. b/, ods. 5, § 101, § 116 ods. 1, 3 Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“). V odôvodnení ďalej

uviedol, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25. 01. 2011, s dňom
nástupu do práce 25. 01. 2011 ako vodič - opravár s miestom výkonu práce podľa potrieb a pokynov
zamestnávateľa. V uvedený deň účastníci uzatvorili i dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalobcovi bola
vyplatená mzda za mesiace: február 2017 vo výške 456,91 eura, marec 2017 vo výške 455,15 eura
a apríl 2017 vo výške 426,32 eura. Žalobca sa domáhal pridelenia práce v mesiaci máj 2017, ale
práce mu zamestnávateľ neprideľoval, len ho odhlásil zo sociálnej poisťovne a jeho pracovný pomer tým
skončil dňom 30.04.2017. Vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že žalovaný so žalobcom

ukončil pracovný pomer okamžite, ani výpoveďou. Sám žalobca v žalobe tvrdil, že keď pracovný pomer
neskončil ani dohodou, ani výpoveďou, ani skončením v skúšobnej dobe, možno iba predpokladať, že
tento pracovný pomer skončil okamžite zo strany žalovaného. Žiadne listinné dôkazy v tomto smere
neboli predložené. Keďže písomné vyhotovenie, či už okamžitého skončenia pracovného pomeru, alebo
výpoveď nebolo predložené, neexistovalo, musel súd žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť. Okamžité
skončenie pracovného pomeru je výnimočné skončenie pracovného pomeru a je to jednostranný
právny úkon zamestnávateľa, ktorý musí byť doručený zamestnancovi a musí byť uvedený dôvod tohto

okamžitého skončenia pracovného pomeru. Takáto situácia preukázaná nebola. Pokiaľ ide o nárok
žalobcu na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 3.000 eur s príslušenstvom, taktiež žalobu zamietol,
pretože nebolo preukázané okamžité skončenie pracovného pomeru. Iba kladné rozhodnutie o takejto
žalobe predpokladá kladné rozhodnutie o žalobnom návrhu na určení, že skončený pracovný pomerdaný žalovaným žalobcovi je neplatný. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1, 2 Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu
trov konania, pretože si ju neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa zmeny napadnutého
rozsudku a vyhovenia žaloby v plnom rozsahu. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Uviedol, že ani v žalobe netvrdil s určitosťou, že sa jedná o okamžité skončenie pracovného pomeru.
Vzhľadom na zákonné možnosti uvedené v ust. § 59 ZP sa konanie a správanie žalovaného najviac

približovalo k § 68 ZP, avšak nebola dodržaná forma a náležitosti uvedené v ust. § 70 ZP. Poukázal
na to, že žalovaný počas celého konania nepreukázal, akým spôsobom s ním skončil pracovný pomer.
Nepoprel ani to, že pracovný pomer u žalovaného bol ukončený ku dňu 30.04.2017, ale neuviedol
spôsob jeho ukončenia. Keďže žalovaný nepreukázal zákonný spôsob ukončenia pracovného pomeru,
skončenie pracovného pomeru nemôže byť platné. Z tohto dôvodu malo byť žalobe vyhovené. Pre
nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, prečo súd prvej inštancie nerozhodol

na pojednávaní konanom dňa 06.09.2018 rozsudkom pre zmeškanie napriek tomu, že podmienky a
požiadavky uvedené v ust. § 273 a § 274 CSP boli splnené. Bol ukrátený na svojich právach aj tým, že
súd prvej inštancie vyniesol prekvapivý rozsudok. Vyniesol ho v rozpore so svojim predbežným právnym
názorom vysloveným na pojednávaní konanom dňa 06.09.2019. Pre nedostatok dôvodov napadnutého
rozsudku nie je možné zistiť, z akého dôvodu súd prvej inštancie mu nepriznal náhradu mzdy za 3

odpracované a nevyplatené mesiace a náhradu za nevyčerpanú dovolenku spolu v sume 3.000 eur.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení
si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru je správny a je

potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a v časti týkajúcej sa náhrady mzdy a
naň nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 389
ods. 1 písm. b/, c/ a § 391 ods. 1 CSP.

5. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru dané

žalovaným žalobcovi ku dňu 30.04.2017 je neplatné. Zároveň požadoval sumu 3.000 eur s 5% ročným
úrokom z omeškania od 01.06.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že dňa 25.01.2011
bola uzatvorená pracovná zmluva a taktiež i dohoda o hmotnej zodpovednosti, z ktorej je zrejmé, že
žalobca u žalovaného pracoval ako vodič opravár s dňom nástupu do práce 25.01.2011 s dohodnutou
mzdou vo výške 307,70 eura. Žalovaný odhlásil žalobcu so sociálnej poisťovne ku dňu 30.04.2017 a

po tejto dobe mu žiadnu prácu nedával. Z akého dôvodu a akým právnym titulom došlo k skončeniu
pracovného pomeru nevie, nakoľko žalovaný mu nedoručil žiadnu listinu o ukončení pracovného
pomeru. Zároveň si uplatnil náhradu za dovolenku za rok 2016 vo výške 500 eur a nevyplatenú mzdu
za 3 mesiace vo výške 1.500 eur a náhradu mzdy za výpovednú dobu v dobe 3 mesiacov vo výške
1.000 eur, teda celkovo 3.000 eur. Po vykonanom dokazovaní rozhodol súd prvej inštancie napadnutým

rozsudkom.

6. Podľa § 61 ods. 1 ZP, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec.
Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

7. Podľa § 61 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených
v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

8. Podľa § 68 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to

iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne
pracovnú disciplínu.9. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

10. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto
pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu

predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí
byť písomné a doručené, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom
okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody,
ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer,
aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné

dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného
pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom
konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby
nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale
tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvej inštancie prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvej inštancie síce vyskytli vady, ale
ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

12. V zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s

poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací súd uvedie teda, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

13. Odvolateľ vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie
a nepriznal mu nárok na náhradu mzdy v celkovej sume 3.000 eur a pokiaľ ide o skončenie pracovného
pomeru uviedol, že je síce pravdou, že žalobca od žalovaného nemal doručenú žiadnu listinu o skončení
pracovného pomeru, teda pracovný pomer skončiť platne nemohol, ale na druhej strane nedodržal formu

a náležitosti uvedené v ust. § 70 ZP.

14. Odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie pokiaľ ide o určenie neplatnosti
skončeniapracovnéhopomeru,ženebolisplnenéhmotnoprávnepodmienkyzakotvenévust.§61anaslZP, čo bol dôvod na zamietnutie žaloby. Žiaden právny úkon zo strany žalovaného, týkajúci sa skončenia
pracovného pomeru nebol učinený. Či výpoveď, či okamžité skončenie pracovného pomeru musia byť
písomné, doručené a musia byť dané iba z dôvodov ustanovených v Zákonníku práce, inak sú neplatné.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti týkajúcej sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru potvrdil v zmysle § 387 ods.. 1 CSP.

16.Inájesituáciapokiaľideonárokžalobcunanáhradumzdy,pretožesúdprvejinštanciesavdôvodoch

svojho rozhodnutia obmedzil iba na konštatovanie, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 ZP a teda súd nemohol rozhodnúť
otejtočastižaloby,čosatýkapovinnostizaplatiťžalobcovisumu3.000eur,nakoľkokladnérozhodnutieo
tejtožalobepredpokladákladnérozhodnutieožalobnomnávrhunaurčení,žeskončenýpracovnýpomer
daný žalovaným žalobcovi je neplatný. V tejto časti je rozsudok prvoinštančného súdu nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov.

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
taký nesprávny postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení,
vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená
aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr.

o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia,
na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti). Pri posudzovaní znemožnenia uskutočňovať strane jej patriace procesné práva, je

nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia
procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie
procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.

18. Žalovaný odôvodnil porušenie práva na spravodlivý proces tým, že rozhodnutie prvoinštančného

súdu neobsahuje prakticky žiadne odôvodnenie vo veci týkajúcej sa jeho nároku na náhradu mzdy.

19. K námietke žalovaného treba uviesť, že podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a

zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je
uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť
a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr.
III. ÚS 107/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j.

jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.“ (I. ÚS 243/07,
I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

20. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach práve
pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky zaujal stanovisko, že medzi práva civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za

porušenietohtoprávatrebapovažovaťajnedostatokriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniasúdneho
rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne
relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením
uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu

(okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych
alebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.Zaznemožneniestraneuskutočňovaťjejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm.b) CSP, treba považovať aj taký postup súdu, keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo
ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak
argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako

celok je nepresvedčivé.

21. Na základe zhora uvedeného možno preto uzavrieť, že ide o tak závažné a hrubé pochybenie súdu
prvej inštancie, ktoré znemožnilo žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a preto odvolaciemu súdu neostalo iné, než

rozsudok v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady mzdy a v nadväzujúcom výroku o trovách konania
zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391
ods. 1 CSP).

22. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie ohľadne nároku žalobcu na náhradu mzdy
a výšku priznanej náhrady mzdy podrobne odôvodní tak, aby bol postup súdu pri výpočte náhrady mzdy

preskúmateľný.

23. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd znova o trovách celého konania vrátane trov
konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).