Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115203895
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7115203895.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu U.. U. U., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom obec M. - sídlisko Q., zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho
č. 3, 040 01 Košice, IČO: 31943683 proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenej JUDr. Marekom Hicom, advokátom Advokátskej
kancelárie JUDr. Marek Hic, s.r.o., P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 2.
Dražobník, s.r.o., Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 3676281, o zdržanie sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou, o odvolaní žalovanej v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo

dňa 16. novembra 2017 č.k. 14C/6/2015-532 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
16. novembra 2017 č.k. 14C/6/2015-532 uložil žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v časti „N.“ ako:
parcela registra „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere 406 m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X - záhrady o
výmere 361 m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, rodinný

dom súp. č. XXXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXXX/X, registrovaných Okresným úradom
Košice, katastrálnym odborom pre katastrálne územie F. mesto, obec: M. - F., okres: M. I. Žalobcovi a
žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že počas konania žalobca vzal žalobu späť v časti o určenie, že
zmluva o hypotekárnom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanou v 1.rade je bezúročná a bez
poplatkov, a po zmene žaloby zostal predmetom konania len žalobný nárok, ktorým sa žalobca domáhal

uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2.rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. F. mesto, špecifikovaných vo výroku rozsudku.

3. Z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu
mal súd preukázané, že strany sporu, žalobca ako dlžník a žalovaná v 1. rade ako veriteľ, uzavreli dňa
13.11.2003 v písomnej forme zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX podľa ust. §§ 497 až 507
Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 850

000.- Sk (28.214,83 EUR) za účelom kúpy nehnuteľností s dobou splatnosti do 20.10.2032. Poskytnutý
úver mal žalobca splácať aj s úrokovou sadzbou vo výške 7,00 % p.a. formou mesačných splátok po
5 840, 00 .- Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci formou inkasa z účtu. Splatnosť prvej splátky bola stanovenána deň 20.5.2004 a konečná splatnosť úveru na deň 20.10.2032. V bode IV. zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že splátka sa započíta v poradí: náklady, poplatky, úroky z omeškania, úroky a istina.

4. Na zabezpečenie pohľadávky žalobca ako záložca a žalovaná v 1. rade ako záložný veriteľ dňa
13.11.2003 uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam podľa § 151a) a nasl. OZ a
mandátnu zmluvu podľa § 566 a nasl. ObZ. Predmetom záložného práva na zabezpečenie pohľadávky
zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX boli nehnuteľností zapísané na Okresnom úrade
Košice, katastrálnom odbore, na LV č. XXXX, kat. území F. mesto, obec M.-F., okres M. I ako parc. č.

XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a dom č. súp. XXXX postavený na parc. č. XXXX/X.

5. V Časti II, Článku VI., bode 1. záložnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak záložca nebude riadne
a včas splácať pohľadávku záložného veriteľa, záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného
práva a uspokojiť svoju pohľadávku výťažkom z predaja predmetu záložného práva, a to buď spôsobom
dohodnutým v bode 2. tohto článku alebo na dobrovoľnej dražbe.

6. Nakoľko žalobca porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a ocitol sa
v omeškaní so splatením úveru, ktoré trvalo viac ako 3 mesiace, žalovaná v 1. rade mu listom zo
dňa 26.11.2014 oznámila, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzvala ho, aby
nesplatenú pohľadávku vo výške 26 125,14 EUR zaplatil do 15 dní od prevzatia oznámenia a upozornila

ho, že v prípade ak v stanovenej lehote nedôjde k úhrade uvedenej pohľadávky, pristúpi k aktívnemu
vymáhaniu celej pohľadávky, ako aj k realizácií zriadeného záložného práva na majetok, ktorým sa
zabezpečuje návratnosť uvedenej pohľadávky.

7. Okresný súd uznesením č.k. 14C/6/2015-80 zo 17.3.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým

zakázalžalovaným v1.a2.radeuskutočniťvýkonzáložného právadobrovoľnoudražbounehnuteľností
zapísaných na Okresnom úrade Košice, katastrálnom odbore, na LV č. XXXX, kat. úz. F. mesto, obec
M. - F., okres M. I, ako parc. reg. „C“ č. XXXX/X záhrady o výmere 406 m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/
X záhrady o výmere 361 m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2,
rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/X, podľa ustanovení podmienok zmluvy o

zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorú uzavrela žalovaná v 1. rade ako záložný veriteľ a
žalobca ako záložca dňa 13.11.2003, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zakázal žalovaným
v 1. a 2. rade rušiť žalobcu v pokojnom užívaní nehnuteľností: zapísaných na LV č. XXXX v časti „N.“
ako: parc. reg. „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere 406 m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere
361 m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45m2, rodinný dom súp. č.

XXXX, postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X, registrovaných Okresným úradom Košice, katastrálnym
odborom pre k.ú. F. mesto, obec M. - F., okres M. I do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

8. Na základe podaného odvolania žalovanými 1. a 2. Krajský súd v Košiciach vec preskúmal
a uznesením č.k. 3Co/286/2015-166 z 18.6.2015 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie č.k.

14C/6/2015-80 zo 17.3.2015.

9. Žalobca v priebehu konania prejavil záujem dlh na hypotekárnom úvere uhradiť. Dňa 12.1.2017
na pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s. na ulici B. Nemcovej v Košiciach podal žiadosť o vystavenie
potvrdenia o výške dlžnej sumy hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXX ku dňu zosplatnenia úveru, t.j.

k 26.11.2014.

10. Žalovaná v 1. rade túto informáciu poskytla žalobcovi až 11.4.2017, po podaní podnetu na Národnú
banku Slovenska.

11. Žalobca dňa 26.4.2017 zaplatil zostatok na hypotekárnom úvere vyčíslený k 26.11.2014 vo výške
26 132,98 EUR.

12. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 1.6.2017 uviedla, že žalobca uhradil dlh vo výške 26 132,98
EUR. Tento dlh bol vyčíslený k 26.11.2014 a žalobca ho zaplatil až 26.4.2017. Z toho vyvodil, že od

26.11.2014 do 26.4.2017 (ešte) sa navýšili úroky a keďže dlh sa spláca v poradí; náklady, poplatky,
úroky z omeškania, úroky a istina, je pravdepodobné, že dlh ešte v celom rozsahu splatený nebol.13. Dňa 1.6.2017 žalovaná v 1. rade vystavila žalobcovi potvrdenie, že zostatok hypotekárneho úveru
je ku dňu 1.6.2017 vo výške 6 932,99 EUR.

14. Žalovaná v 1. rade výšku a presnú špecifikáciu dlhu žalobcu z hypotekárneho úveru č.
XXXXXXXXXX aj napriek viacerým výzvam súdu neoznámila. Zároveň súd poznamenáva, že žalovaná
v 1. rade špecifikáciu dlhu z hypotekárneho úveru neoznámila ani samotnému žalobcovi, a to aj napriek
viacerým výzvam.

15. Po citácii § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka (ďalej len z.č. 513/1991 Zb.), §
499 zákona č. 513/91 Zb., § 502 ods. 1, § 504, § 506, § 566, 567 ods. 1,2 zákona č. 513/1991 Zb., §
52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 54 ods. 1,2 OZ, § 151a OZ, § 151b ods. 1,2
OZ, § 151e ods. 1,2 OZ, § 151j ods. 1 OZ, § 151m ods. 4, 7,8 OZ, § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len zákon 527/2002 Z.z.) súd konštatoval, že vzťah založený
zmluvou o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX má podľa názoru súdu spotrebiteľský charakter,

nakoľko žalovaná v 1. rade (dodávateľ) Slovenská sporiteľňa, a.s. je právnickou osobou zapísanou v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 601/B a má vo vymedzenom
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z čoho vyplýva, že ide vlastne o činnosť obchodnú,
ako aj činnosť poskytovania služieb širokej verejnosti. Žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Listom z 26.11.2014 žalovaná v 1. rade oznámila žalobcovi mimoriadnu splatnosť úveru podľa bodu
7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, a to z dôvodu opakovaného porušovania úverovej
zmluvy. Súčasne upozornila žalobcu, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v termíne do 15 dní od
prevzatia výzvy si uplatní nárok na základe záložnej zmluvy.

17. Dňa 12.12.2014 žalovaná v 1. rade oznámila žalobcovi, že nakoľko k úhrade pohľadávky v
stanovenej lehote nedošlo, pristupuje k aktívnemu vymáhaniu celej pohľadávky a k realizácií zriadeného
záložného práva, v dobrovoľnej dražbe.

18. Dňa 4.2.2015 žalovaný v 2. rade vyzval žalobcu na sprístupnenie nehnuteľností a poskytnutie
dokumentácie k uvedeným nehnuteľnostiam za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností
pre výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby.

19. Žalobca ako spotrebiteľ poskytol na zabezpečenie pohľadávky nehnuteľnosti, o ktorých v konaní

tvrdil, že sú jeho jediným obydlím, a že strata tohto obydlia ho môže uviesť do veľmi citlivej situácie
a že takýto mimosúdny výkon záložného práva v demokratickej spoločnosti predstavuje neprimeraný
zásah do práva na obydlie.

20. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že má záujem dlh zaplatiť, ale k úplnému vyrovnaniu dlhu do

ukončenia dokazovania v predmetnej veci zo strany žalobcu nedošlo, a to z toho dôvodu, že žalovaná
v 1. rade mu do 19.10.2017 nevyčíslila výšku nesplateného dlhu so špecifikáciou výšky istiny, úrokov,
poplatkov za vedenie účtu a pod.

21. Žalovaná v 1. rade bez predloženia akéhokoľvek listinného dôkazu tvrdila, že ešte „zákonite“

musí existovať dlh na hypotekárnom úvere, pretože žalobca zosplatnený úver, ktorý bol vyčíslený k
26.11.2014 zaplatil až 26.4.2017.

22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak ešte existuje záväzok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX (podľa
vyčíslenia žalovanej v 1. rade zo dňa 1.6.2017 vo výške 6 932,99 €), potom existuje aj právo žalovanej v

1.radevyplývajúcezozáložnejzmluvyuzavretejdňa13.11.2003,tedaprávonauspokojeniepohľadávky
výťažkom z predaja predmetu záložného práva na dobrovoľnej dražbe. Z týchto dôvodov súd žalobu
prejednal a na jej základe vo veci meritórne rozhodol.

23. Dobrovoľná dražba je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola neprijateľnosti

zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, a o výške pohľadávky, rozhodne súkromná osoba
(banka). Dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba (dražobník), ktorá pri tejto činnosti sleduje svoj zisk. To
všetko sa môže vykonať aj napriek tomu, že žalobca namieta znenie zmluvných podmienok, nedostatokslobodnej vôle pri uzatváraní záložnej zmluvy a tiež nesprávne určenú výšku pohľadávky záložného
veriteľa.

24. Zo skutkových zistení vyplýva, že žalovaná v 1. rade sa zo všetkých možností výkonu záložného
práva rozhodla využiť výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby (mimosúdne). Žalobca
namieta výšku svojho dlhu dôvodiac, že jeho výška bola jednostranne a bez špecifikácie určená
žalovanou v 1. rade, a môže obsahovať aj nároky vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok
(poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za vedenie účtu a pod.). Žalobca ďalej argumentoval, že

neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by podrobilo ustanovenia zmluvy súdnej kontrole prijateľnosti
zmluvných podmienok a žalovaná v 1. rade pri realizácií záložného práva formou dobrovoľnej dražby
by mohla vymôcť aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.

25. Existujú aj iné spôsoby výkonu záložného práva, ktoré pri garancií prednosti záložného práva až do
konečného splnenia dlhu garantujú aj zachovanie obydlia.

26. V súvislosti s tvrdením žalovaných v 1. a 2. rade, že slovenská právna úprava záložného práva
a dobrovoľných dražieb je v súlade s európskym spotrebiteľským právom, súd poukazuje na viaceré
závery prijaté v rozhodnutiach napr. C-482/12 Macinský/Getfin, C-34/13 Kušionová/SMART Capital,
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/106/2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

21Co/113/2016, podľa ktorých sa Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách má vykladať vo svetle zásady efektivity v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu
takejvnútroštátnejúpravy,akojevprejednávanejveci§151jods.1OZ,ktoráumožňujeveriteľovivymôcť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti,
aj napriek námietkam spotrebiteľa, a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom. Inštitút dobrovoľnej

dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok
podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy a to
bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený
jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého „písomné vyhlásenie“ o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je

možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu “exekučného titulu”.

27. Súd ďalej poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR z 8.3.2005 sp.zn. Pl.ÚS 47/04, ktorým ústavný
súd zrušil § 36 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňoval nútenú dražbu majetku
bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným

aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd skonštatoval, že otázky,
ktoré v právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do “rozhodovania” živnostníka-dražobníka,
pričom práve z tohto dôvodu je predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu.
Nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe kúpil
rýchlo a lacnejšie a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Záujmy veriteľa na uspokojení pohľadávky

nemôžu byť hlavným cieľom realizácie právnej úpravy dobrovoľných dražieb.

28. Ústavný súd sa niekoľkokrát vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva
obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby(§ 21 zákona o dobrovoľných

dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30.4.2013).

29. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca poskytnutý úver splácal od roku 2003 do 2014, t.j. až
do doby, kým sa nedostal do existenčných problémov v dôsledku straty zamestnania, a neskôr aj v

dôsledku úrazu, ktorý ho na dlhšiu dobu úplne vyradil z pracovného procesu, a to až do takej miery, že
nebol schopný sám sa o seba v bežnom živote postarať, a preto bol nútený na čas sa ubytovať u svojej
matky, v jej byte. Jedinou nehnuteľnosťou, ktorú žalobca vlastní a ktorá môže plniť funkciu obydlia pre
neho je práve založená nehnuteľnosť.

30. Žalobca ďalej preukázal súdu, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom záložného práva je evidovaná
na LV č. XXXX kat. územie F. mesto ako rodinný dom. Podľa potvrdenia realitnej kancelárie REMAX zo
dňa 23.1.2015 je všeobecná hodnota nehnuteľností 70 000 EUR, a podľa potvrdenia realitnej kancelárieSonne s.r.o. zo dňa 3.11.2015 je hodnota nehnuteľností 58 000 EUR. Hodnota založených nehnuteľností
je cca až desaťnásobne vyššia ako výška „dlhu“ žalobcu vyčíslená žalovanou v 1. rade k 1.6.2017.

31. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že realizáciou záložného práva formou
dobrovoľnej dražby zo strany žalovanej v 1. rade a za účasti žalovaného v 2. rade reálne hrozí žalobcovi
neprimeraný zásah do jeho ústavného práva na obydlie a práva na súkromný život, keď pre pohľadávku
vo výške cca 6 932,99 EUR , ktorú vyčíslila sama žalovaná v 1. rade (bez bližšej špecifikácie), by žalobca
mal prísť o nehnuteľnosť (rodinný dom) v hodnote cca 58 000 €, a navyše v pohľadávke žalovanej

v 1. rade (keďže ju odmietla žalobcovi aj súdu špecifikovať), môžu byť zahrnuté aj sumy, ktoré môžu
vychádzať z neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

32. Žalovaná v 1. rade má na výber niekoľko spôsobov realizácie výkonu záložného práva zriadeného
zmluvou. Požadovanie uloženia povinnosti žalovanej v 1. rade je možné považovať za formu zapieracej
žaloby vlastníka, ktorou sa vlastník domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho

práva. Z vyššie uvedených dôvodov je namieste považovať realizáciu výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby za neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalobcu, preto súd žalobe v uvedenom
rozsahu vyhovel.

33. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 1 CSP.

34. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v 1.rade v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť
napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žiadala priznať žalovanej v 1.rade nárok
na náhradu trov konania. Odvolanie podala z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/, b/,
c/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP. Uviedla, že súd prvej inštancie zaťažil konanie viacerými procesnými vadami,

okrem iného dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a postupom
súdudošlokzásahudozákladnéhoprávažalovanejv1.radevzmyslečlánku46ods.1Ústavy(základné
právo na súdnu ochranu) a v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) a
uvedené rozhodnutie zasiahlo základné právo garantovaného článku 20 Ústavy. Odvolateľka považuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne nesprávne, v ktorom v podstatnej časti absentuje relevantné

odôvodnenie, lebo do úvahy neberie relevantné právne normy a judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky, Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), a tak je uvedené
rozhodnutie rozhodnutím arbitrárnym. V osobitnom podaní, ktoré obsahuje 21 strán odvolateľka opísala
svoju argumentáciu počas konania na súde prvej inštancie. Podrobne opísala dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a konštatovala, že považuje za podstatné uviesť, že konaním na súde

prvej inštancie bolo porušené právo žalovanej na poskytnutie súdnej ochrany v zmysle článku 46 ods.
1 Ústavy SR a zásadným spôsobom bolo porušené právo na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods.
1 Dohovoru. Jadrom práva na spravodlivý proces sú jednotlivé požiadavky na konanie, ktoré robia zo
súdneho procesu proces spravodlivý. Kľúčovými požiadavkami práva na spravodlivý proces sú rovnosť
zbraní v konaní, riadne dokazovanie a riadne odôvodnenie rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces

je naplnený tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli
prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Napriek tomu, že predmetom konania bolo výlučné právne
posúdenie, ktoré je v konaniach v obdobnom type spolu na iných súdoch vykonávané v súlade so
zákonom na jedinom pojednávaní, a napriek zrejmej nepravdivosti tvrdení žalobcu, súd vo veci vykonal

7 pojednávaní.

35. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého
procesu a zároveň súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskosúdnom konaní podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Už samotný nedostatok odôvodnenia predstavuje takú vadu rozhodnutia,

ktorá je sama osebe dostatočná na to, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie pre nezákonnosť. V
odôvodnení rozhodnutia súd nemusí dať odpovede na všetky otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Možnosť vykonať záložné právo
(a to formou speňaženia na dobrovoľnej dražbe) je obsahom zákonnej úpravy podľa § 151j ods. 1

OZ. Záložnému veriteľovi vyplýva oprávnene vykonať záložné právo (o.i. speňažením na dobrovoľne
dražby) z kogentného ustanovenia § 151a OZ v spojení s § 151j ods. 1 OZ. Žaloba domáhajúca
sa určenia negácie oprávnenia je podľa odvolateľky právnym „nonsensom“. Podľa názoru žalovanej
v 1.rade súd nemôže bezdôvodne a v rozpore so zákonom navždy zakázať žalovanej realizáciu jejzákonných opatrení. Poukazovala na to, že súd sa v celom rozhodnutí zaoberal ochranou „obydlia“, hoci
právo na nedotknuteľnosť obydlia neznamená právo na zotrvanie v konkrétnom byte. Podľa odvolateľky
bolo preukázané, že záloh žiadnym obydlím nie je. Nie je zrejmý vzťah tvrdenia súdu a reálny stav v

konaní.

36. Časť vyjadrenia žalovaná venovala rozhodnutiam Európskeho súdneho dvora (ESD) C - 482/12 a
C - 34/13.

37. Obsah uvedeného rozhodnutia je v rozpore s tým, čo uvádza súd prvej inštancie, lebo Súdny dvor
EÚ považoval uvedenú úpravu za zlučiteľnú s princípom efektivity. Pokiaľ súd poukázal na Nález ÚS
Českej republiky z 8.marca 2005 PL ÚS 47/04, Ústavný súd SR v rozhodnutí PL ÚS 23/14 výslovne
uviedol, že s ohľadom na rozdielnosť právnych úprav, nie je možné vychádzať z uvedeného Nálezu
ÚS ČR PL 47/04 z 8.3.2005, na ktorý žalobca poukazuje. Žalovaná rovnako poukázala na arbitrárne
skutkové zistenia ohľadom údajného splácania dlhu dlžníkom od roku 2003 po rok 2014, resp. hranicu

2.000 € pri ktorej možno začať výkon záložného práva a na skutočnosť, že tvrdenia súdu sú v priamom
rozpore s kogentnou právnou úpravou.

38. Po citácii článku 20 ods. 1 Ústavy SR odvolateľka uviedla, že majetok, ktorý je predmetom ochrany
zaručenej podľa článku 20 Ústavy, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty. Uvedenej

ochrane podlieha aj majetok žalovanej tvorený okrem iného jej úverovou pohľadávkou, resp. záložným
právom zriadeným na zabezpečenie splnenia dlhu dlžníka a má legitímne očakávanie na nadobudnutie
majetku po uhradení úverovej pohľadávky.

39. Z písomného vyjadrenia žalovaného v 2.rade k odvolaniu žalovanej v 1.rade vyplýva, že súhlasí s

podaným odvolaním žalovanej a stotožňuje sa s argumentáciou ňou uvedenou. Súd v prejednávanej
veci si osvojil stav veci len na základe tvrdení žalobcu, aj napriek skutočnosti, že žalobcove tvrdenia
boli sporné a zavádzajúce. V predmetnom prípade ide o výkon záložného práva formou dobrovoľnej
dražby nehnuteľnosti, ktorá podľa zavádzajúcich slov žalobcu predstavuje jeho jediné obydlie. Ako
žalobca prezentoval na pojednávaniach trvalý pobyt mal na úplne inej adrese ako to uvádzal žalovaný

v 2.rade niekoľko krát, že žalobca má trvalý pobyt na ulici Y. XXXX/X, M. a preberá si poštu na ulici
P. XX v M., kde skutočne žije. Žalobca sám niekoľkokrát legitimizoval postup žalovanej v 1.rade, keď
priznal, že nebol schopný splácať svoj záväzok, ktorý mal voči žalovanej v 1.rade. Žalovaná v 1.rade
nepristúpila k výkonu záložného práva hneď, ako jej to právne predpisy umožňovali (teda po omeškaní
sa dlžníka s úhradou troch splátok), ale až po omeškaní sa s úhradou „príslušného“ počtu splátok.

Žalovaná v 1.rade legitímne pristúpila k výkonu záložného práva a v dôsledku naplnenia zákonných
predpokladov a žalovaný v 2. rade len realizoval kroky smerujúce k uskutočneniu dobrovoľnej dražby
zákonom povoleným a schváleným spôsobom.

40. Podľa § 19 ods. 1 písm. k/ zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách (ďalej len zákon č. 527/2002

Z.z.) dražobník je povinný upustiť od dražby, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo
vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa
pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať. K
1.6.2017 bol záväzok dlžníka vo výške 6.932,99 €. Na to, aby žalovaný v 2.rade mohol upustiť od úkonov
smerujúcich k dražbe bolo potrebné, aby dlžník uhradil celkovú pohľadávku, ktorú voči nemu evidovala

ku dňu upustenia žalovaná v 1.rade, vrátane nákladov a odmeny dražobníka.

41. K argumentácii súdu ohľadom možnosti žalovanej v 1.rade zvoliť si iný spôsob uspokojenia
pohľadávky uviedol, že hlavným pojmovým znakom dobrovoľných dražieb je práve ich dobrovoľnosť,
pod ktorou sa rozumie dobrovoľnosť pri uzatváraní zmluvy, kde sa môže dohodnúť veriteľ a záložca na

spôsobe výkonu záložného práva, teda už nie je nevyhnutné vyžadovať len nútený výkon rozhodnutia.

42. Vo vzťahu k rozsudku C-34/13 Kušinová c/a SMART Capital uviedol, že argumentácia týmto
rozhodnutím je v súčasnosti neaktuálna, lebo v danej veci bol Súdnym dvorom EÚ posudzovaný zákon
o dobrovoľných dražbách v znení pred novelizáciou, ktorá bola uskutočnená zákonom č. 106/2014 Z.z.

a ktorá v podstatnej miere posilnila právo vlastníka a odstránila vytýkanú nerovnováhu. Citoval aj body
61 a 68 z rozsudku C 34/13. Z uvedeného vyvodil, že aj Súdny dvor EÚ konštatoval, že spotrebiteľ má v
prípade dobrovoľnej dražby dostatočné prostriedky jednak predbežnej povahy (neodkladné opatrenia)
a následne aj súdnej kontroly výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.43. Z písomného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovanej v 1.rade uviedol, že konštatovanie súdu o
tom, že žalobca nerešpektoval výzvy súdu je nepreskúmateľnej povahy, lebo nie je zrejmé, o aké výzvy

ide. Žalovaná v 1.rade žalobcovi opakovane na jeho písomné výzvy nedoručila vyčíslenie dlhu.

44. Žalobca na súdnom pojednávaní dňa 6.10.2016 žiadal presne vyčíslenie dlžnej sumy s tým, že túto
je ochotný uhradiť. Listom zo dňa 3.6.2016 žalobca vyzval žalovanú v 1.rade na vyčíslenie aktuálnej
výšky dlhu. Ani na túto výzvu žalovaná v 1.rade nereagovala. Žalobca trval na tom, že uhradil dlh v

súlade s § 566 OZ, lebo najprv plnil na istinu. V takom prípade zostáva dlh na príslušenstve, ktoré ani ku
dňu vyjadrenia nebolo riadne špecifikované. Pre prípad ak je dlh na príslušenstve, nie je možné dražiť
nehnuteľnosti. Ak by aj hypoteticky pripustil, že existuje dlh na príslušenstve žalobca znáša námietku
premlčania. Časť podania je venovaná výkladu § 100 ods. 1,2 OZ s poukazom na ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

45. V stanovisku žalobcu k vyjadreniu žalovaného v 2.rade žalobca zopakoval, že trvá na tom, že dlh
uhradil v súlade s § 566 OZ, lebo najprv plnil na istinu. V takom prípade zostáva dlh na príslušenstve,
ktoré do dňa vypracovania stanoviska nebolo riadne špecifikované. Aj v tomto podaní žalobca uviedol,
že vznáša námietku premlčania práva a venuje časť stanoviska výkladu § 100 ods. 1,2 OZ.

46. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

47. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej v 1.rade ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §

380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1, písm. a/,b/,c/,d/,e/,f/,g/,h/ CSP) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

48. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

49. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. apríla 2019 o 9.55 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 24. apríla 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa §
219 ods. 1, 3 CSP.

50. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP,
t.j., že neboli splnené procesné podmienky (a/), že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (b/), že rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (c/), že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/), že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), že zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (g/),
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

51. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP (neboli splnené procesné podmienky) je
naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za
ktorých súd môže konať a rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia
konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu

(právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná
spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka
začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou
povinnosťou súdu počas celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej
miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúma len na námietku

žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok
sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie
k zastaveniu konania. V ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky
odstrániť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súdvec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku
príslušnosti súdu, o vadu konania v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v
konanínebolidodržanéustanoveniaovecnejpríslušnosti,osobitnejivýlučnejmiestnejpríslušnostialebo

o kauzálnej príslušnosti.

52. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a

ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo.

53. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP je naplnený vtedy, ak rozhodol vylúčený
sudca alebo nesprávny obsadený súd. Požiadavka správne obsadeného súdu znamená jeho obsadenie

zákonným sudcom.

54. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou
konania sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

55.Kodvolaciemudôvodupodľaust.§365ods.1písm.e/CSP(súdprvejinštancienevykonalnavrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je potrebné uviesť, že súd nie je povinný

vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať

právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy

uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

56. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

57. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).58. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené) je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádza uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým
spôsobom poučené o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

59. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť

alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

60. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v napadnutom rozsudku nie sú naplnené.

61. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonanie

ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, a z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebolo zistené žiadne porušenie procesných
práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, a preto odvolací
súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

62. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na
ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

63. Žalovaná v odvolaní argumentuje okolnosťami, ktoré už uvádzala pred súdom prvej inštancie, s
ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danom spore, a preto
odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a
neumožňujú prijať iné závery.

64. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd
uvádza nasledovné :

65. Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovaným zdržať sa

výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia
súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

66. Žalovaná v 1. rade považuje právne posúdenie veci súdom prvej inštancie za nesprávne.

67.Tzv.dobrovoľnádražbapodľazákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchaodoplnenízákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať
civilný kódex (§ 151j ods. 1 OZ).

68. Dobrovoľná dražba je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola neprijateľnosti
zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky, rozhodne súkromná osoba
(banka). Dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. To všetko sa
vykoná aj napriek tomu, že žalobca protestuje a namieta (aj) výšku pohľadávky.

69. Zo skutkových zistení súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalovaná v 1. rade ako
záložný veriteľ sa rozhodla využiť zmluvný inštitút výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
(mimosúdne). Žalovaná v 1. rade listom zo dňa 26.11.2014 vyhlásila splatnosť úveru a vyzvala žalobcuna predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom vo výške 26.125,14 € v lehote do 15 dní od
prevzatia oznámenia.

70. Žalovaná v 1. rade listom zo dňa 12.12.2014 oznámila žalobcovi, že keďže v stanovenej lehote
(ne)uhradil ani len časť dlhu, že pristupuje k aktívnemu vymáhaniu celého dlhu a k realizácii zriadeného
záložného práva na nehnuteľný majetok.

71. Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 4.2.2015 vyzval žalobcu na sprístupnenie nehnuteľnosti, nakoľko

prijal vyhlásenie žalovanej v 1. rade o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti výšky a splatnosti
pohľadávky,prektorú,prektorúsanavrhujevýkondražbypodľazákona.č527/2002Z.z.odobrovoľných
dražbách.

72. Žalobca v priebehu tohto konania prejavil záujem dlh na hypotekárnom úvere uhradiť, a dňa
12.1.2017 na pobočke Slovenskej sporiteľne a.s. na ulici B. Němcovej v Košiciach podal žiadosť o

vystavenie potvrdenia o výške dlžnej sumy hypotekárneho úveru ku dňu zosplatenia úveru k 26.11.2014.
Žalovaná poskytla informáciu žalobcovi až dňa 11.4.2017 po podaní podnetu na Národnú banku
Slovenska. Žalobca dňa 26.4.2017 zaplatil zostatok na hypotekárnom úvere vyčíslený k 26.11.2014 vo
výške 26.132,98 €.

73. Dňa 1.6.2017 žalovaná v 1. rade vystavila žalobcovi potvrdenie, že „zostatok“ na hypotekárnom
úvere je ku dňu 1.6.2017 vo výške 6.932,99 €.

74. Žalovaná v 1. rade výšku a presnú špecifikáciu dlhu (resp. zostatku) žalobcu z hypotekárneho úveru
aj napriek viacerým výzvam súdu neoznámila.

75. Žalobca namietal výšku „svojho“ záväzku dôvodiac, že výška (zostatku) jednostranne určená
žalovanou v 1. rade môže obsahovať nároky vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok.

76. V súvislosti s tvrdením odvolateľky, že Slovenská právna úprava záložného práva o dobrovoľných

dražbách je v súlade s Európskym spotrebiteľským právom, odvolací súd poukazuje na závery prijaté
vo viacerých rozhodnutiach súdov, na ktoré poukazuje s tým, že nenašiel dôvod na odklon od týchto
záverov.

77. „Zdá sa, že dobrovoľnou dražbou sa obchádza dôležitý únijný prvok, a to ex offo súdna kontrola

neprijateľnosti zmluvných podmienok“. Doposiaľ odvolací súd nevie zo spisu zistiť, z čoho pozostáva
pohľadávka žalovanej v 1. rade v sume „6.932,99 €“. Napriek tomu sa predáva nehnuteľnosť žalobcu a
obchádza sa najpodstatnejšia právna otázka, či je naozaj nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby
sa výkon záložného práva vykonal týmto spôsobom. Pochybnosti o súlade inštitútu dobrovoľnej dražby
s únijným právom vyvolali dve prejudiciálne konania (C 482/12 Macinský/Getfin, C 34/13 Kušionová/

SMART Kapital). Z pripomienok Európskej komisie vo veci C 482/12 odvolací súd pripomína, že už
vyššie uvedené obavy nad otázkou súladu procesu dobrovoľnej dražby, s právom Európskej únie, cit.
„Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo
svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, akou
je v prejednávanej veci § 151j ods. 1 OZ v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej

vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak,
že vykoná záložné právo predajom nehnuteľností aj napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia
zmluvných podmienok súdom alebo nezávislým tribunálom“.

78. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do

práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa článku
19 v spojení s článkom 20 Ústavy, a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci.

79. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu
záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie „o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky“, pre ktorú

sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možno dražiť, plní na účely výkonu
záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu.80.Jeskutočneotázne,čitakátokonštrukcianeodporujezákladnýmsúkromnoprávnymzásadám,najmä
zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 OZ) s dosahom na článok 20 Ústavy
SR, kedy je vlastníckemu právu nadriadené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a

dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom).

81. Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporuje aj ustálená judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä k článku 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd
v znení jeho dodatkových protokolov [(viď rozsudok vo veci Paulič v. Chorvátsko z 1.3.2010, rozsudok

Novoselekskij v. Ukrajina (Sťažnosť 47148/99)].

82. Aj odvolací súd poukazuje ďalej aj na Nález Ústavného súdu Českej republiky z 8.3.2005
PL ÚS 47/04, ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 Českého zákona o verejných
dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola
priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku

vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd konštatoval, že otázky, ktoré v právnom štáte musí
zodpovedať súd zákon zveril do „rozhodovania“ živnostníka - dražobníka, pričom z tohto dôvodu je
predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu.

83. Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku,

takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje Slovenská právna úprava je
diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva
vyžadujú rozhodnutie sudcu.

84. Nebolo, a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v

dražbe „kúpil rýchlo a lacnejšie“. Ako je naznačené vyššie, výkon práva má v právnom štáte principiálne
limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie
sú kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb.

85. Princípy zhmotnené v článku 1 ods. 1 Ústavy SR musí reflektovať a napĺňať nielen aplikačná prax,

ale svojou normotvornou činnosťou aj zákonodarca.

86. Ak zákonodarca konštruuje právnu úpravu, dbá pritom na reflexiu ústavných limitov, ktoré
podústavná právna úprava ďalej rozvíja. Preto ani záujmy veriteľa na uspokojení pohľadávky nemôžu
byťhlavnýmcieľomrealizácieprávnejúpravydobrovoľnýchdražieb,akojemylnevžitévaplikačnejpraxi.

87. Aj z týchto dôvodov je preto diskutabilné, či v teste ústavnej súladnosti a konformnosti môže vo
všeobecnosti obstáť právna úprava, ktorá v podmienkach súkromného procesu nielenže nezabezpečuje
garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov (a tým na podústavnej úrovni nerozvíja
ústavné imperatívy ochrany práv), ale práve naopak vytvára neprimerane široký priestor pre ich faktické

popretie v zmysle, že ústavné práva cez prizmu ich aplikácie a napĺňania, nemajú inú ako iluzórnu
povahu.

88. V tomto zmysle odvolací súd zastáva názor, že absentuje akákoľvek už vyššie naznačená
(preventívna) súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného práva,

ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt Ústavného poriadku Slovenskej republiky.
Súdna kontrola je pritom atribútom, ktorému nemôže byť vyčítané, že je iba na prospech záložcu
(dlžníka), práve naopak preventívna súdna kontrola by umožnila zásadným spôsobom odstrániť aj
právnu neistotu potenciálneho vydražiteľa v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva, ak by nútený
výkon záložného práva cez prizmu jeho dôvodnosti, oprávnenosti a najmä pripravenosti ešte pred jeho

uskutočnením, verifikovala nezávislá a nestranná súdna autorita.

89. Odvolací súd poznamenáva, že Ústavný súd SR pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej
právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách, je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu
záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 Zákona

o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (viď
uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 261/2013 z 30.4.2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly
dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontroloudobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 23/2014-18
zo dňa 24.9.2014).

90. Aj prejednávaná vec je príkladom výkonu súkromnej autonómie s dosahom na vyvolanie
„dobrovoľnej“ dražby a vydraženia súkromného majetku inej osoby.

91. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že realizáciou záložného práva formou
dobrovoľnej dražby zo strany žalovanej v 1. rade a za účasti žalovaného v 2. rade žalobcovi reálne

hrozí neprimeraný zásah do jeho ústavného práva na obydlie a súkromný život pre „pohľadávku“ vo
výške 6.932,99 €, ktorú „vyčíslila“ žalovaná v 1. rade, a ktorú žalovaná v 1. rade odmietla špecifikovať
nielen žalobcovi, ale aj súdu prvej inštancie na jeho žiadosť. Nevedno, z čoho uvedená suma 6.932,99
€ pozostáva, lebo žalobca zostatok na hypotekárnom úvere ku dňu 26.11.2014 (t.j. ku dňu zosplatnenia)
v celom rozsahu zaplatil dňa 26.4.2017. Táto skutočnosť je medzi stranami sporu nespornou.

92.Uvedenúsumu,ktorúžalovanáv1.rade„vyčíslila“,môžureprezentovať(hypotetickypredpokladané)
len úroky alebo úroky z úrokov (anatocismus), lebo istina, ktorá bola žalovanou v 1. rade vyčíslená ku
dňu zosplatnenia, bola žalobcom uhradená.

93. Strata obydlia žalobcu pre sumu, ktorú žalovaná v 1. rade odmieta špecifikovať, by predstavovala pre

žalobcu obrovský zásah do jeho práva a spôsobila by mu ďalšie (veľmi) nepriaznivé životné peripetie.

94. Odvolací súd si je vedomý toho, že právo na obydlie žalobcu (spotrebiteľa) nemožno chápať ako
absolútne nedotknuteľné, ale v súdenom prípade okolnosti tohto sporu, odmietanie žalovanej v 1. rade
špecifikovať, z čoho pozostáva ňou vyčíslená suma 6.932,99 € žalobcovi, a osobitne na opakovanú

žiadosť súdu, odôvodňujú právny záver, ktorý vyslovil súd prvej inštancie, že sú povinní zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku napadnutého
rozsudku.

95. Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že v praxi sa začína presadzovať názor, že najlepšia a

najrýchlejšia „exekúcia“ dlžníkov a neplatičov je dražba, a nie je neobvyklé, že dražba sa pravidelne,
dokonca ako hrozba realizuje pri „hrubom nepomere pohľadávky a hodnoty zálohu“.

96. Odvolací súd pritakáva súdu prvej inštancie, že realizácia záložného práva formou dobrovoľnej
dražby zo strane žalovanej v 1. rade za účasti žalovaného v 2. rade, kde žalobcovi hrozí priamy zásah

do jeho ústavného práva na obydlie a práva na súkromný život, pre pohľadávku vo výške 6.932,99 €,
ktorú vyčíslila žalovaná v 1. rade (bez špecifikácie), by žalobca mal prísť o nehnuteľnosť - rodinný dom
v hodnote minimálne 58.000 €.

97. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu

prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku
o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

98. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

99. Žalovaní v odvolacom konaní boli neúspešní, a tak nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovaným v plnom rozsahu.

100. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).