Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118202667
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118202667.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom v T., E. XX, proti žalovanej: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., H. XXXX/X, o
zaplatenie 5.277,03 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z

29. novembra 2018 sp. zn. 41Csp/6/2018-57, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 12 € s 5,05% úrokom z omeškania ročne
od 31.3.2015 do zaplatenia titulom uplatnenej náhrady nákladov, rozsudok Okresného súdu Žilina z
29.11.2018 sp. zn. 41Csp/6/2018-57 v časti výroku II., v ktorej zamietol žalobu o zaplatenie sumy 12 €
s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 31.3.2015 do zaplatenia z r u š u j e a konanie v tejto časti
z a s t a v u j e .

V ostatnej časti výroku II. a vo výroku III. rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v tomto rozsahu
mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
4.104,71 € spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 31.03.2015 do zaplatenia (výrok I.). Žalobu
v časti o zaplatenie 12 € s prísl., ktorou žalobca uplatnil náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky
a v ostatnej časti uplatnenej pohľadávky do výšky 5.277,03 € s príslušenstvom, ako nedôvodnú
zamietol (výrok II.). Podľa pomeru úspechu strán v spore, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov v
rozsahu 55,56% (výrok III.). Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu

- spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa
22.4.2014uzatvorenázmluvaopôžičkeč.7137684,nazákladektorejbolažalovanejposkytnutápôžička
vo výške 5.000 €. Žalovaná mala predmetnú pôžičku splatiť v 60 mesačných splátkach po 155,94 €.
Zistil, že úverová zmluva má nedostatočne vymedzenú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“), a to uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
ktorývzmluveboloznačenýtermínom4/2019.Podľanázorusúdu,termínkonečnejsplatnostimápresne

byť označený dňom, na ktorý pripadá a uvedená náležitosť označená miestom a rokom splatnosti je z
hľadiskazákonnýchpodmienoknedostatočná.Zuvedenýchdôvodovvzmysle§11ods.1písm.a)ZoSÚ
sa preto považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaná z poskytnutého úveru
vo výške 5.000 € do dňa podania žaloby uhradila sumu vo výške 895,29 €, v rozdiele nezaplateného
zvyšku zostatku dlhu žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 4.104,71 € s príslušenstvom vyhovel. Žalovaná
potvrdila, že boli jej doručené výzvy na zaplatenie dlhu, ako aj oznámenie o vyhlásení okamžitej

splatnosti dlhu z 25.3.2015.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 12 € s príslušenstvom titulom uplatnenej náhrady nákladov
vzal späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. V ostatnej zamietajúcej časti výroku II. považoval

rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Podľa jeho názoru termín konečnej splatnosti úveru
uvedený v zmluve o úvere označením „04/2019“, je podľa neho dostatočne určité a zrozumiteľné, v
súladeajsostatnýmipodmienkamizmluvy.Podľačl.6,bod6.1.,6.2.a6.3.zmluvy,splatnosťjednotlivých
úverových splátok bola stranami dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej mesačnej splátky
20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Úverová

zmluva bola uzavretá dňa 22.4.2014, splatnosť prvej úverovej splátky v zmysle zmluvných dojednaní
tak nastala 20.5.2014, konečná splatnosť úveru a doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri počte
60 mesačných splátok by tak za riadneho plnenia nastala dňa 20.4.2019. Za daných okolností sa má
čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o
úvereuvádzalasplatnosťkaždejzosplátokspotrebiteľaodkazomnakonkrétnydátum,pokiaľpodmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Aj z

rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/2015 možno vyvodiť záver, že iba porušenie povinnosti veriteľa
podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Zároveň
poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-565/2012 zo dňa 27.3.2014, podľa ktorého tvrdosť
sankcií pre veriteľa musí byť primeraná závažnosti jeho porušení, ako i na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ C-348/2014 zo dňa 9.7.2015, podľa ktorého čl. 4 Smernice č. 87/102/EHS zo dňa 22.12.1986

vyžaduje, aby dlžník pri zavretí zmluvy o úvere poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah
jeho záväzku. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a dôvodov podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý

v napadnutej časti výroku II. (po čiastočnom späťvzatí návrhu o zaplatenie sumy 12 € s príslušenstvom a
zastavení konania v tejto časti spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania) zrušil a v tomto rozsahu
mu vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená

dňa 22.4.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ
- uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a z tohto dôvodu sa poskytnutý úver v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, nie je správny.

6.Vychádzajúczvýsledkovvykonanéhodokazovania,odvolacísúdsastotožnilsodvolacíminámietkami
žalobcu, že termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bolo potrebné vykladať a hodnotiť aj s
ostatnými ustanoveniami danej spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ splatnosť jednotlivých úverových splátok
bola podľa čl. 6 zmluvných podmienok stranami dohodnutá k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej
splátky 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy,

pričom, ak úverová zmluva bola uzavretá dňa 22.4.2014, je zrejmé, že termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru vyjadrený v zmluve termínom „4/2019“ nastane dňa 20.4.2019.

7. V uvedenom kontexte odvolací súd ďalej poukazuje aj na novelu zákona č. 129/2010 Z.z. vykonanú
zákonom č. 279/2017 Z.z. (článok XII. týkajúci sa zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 1.1.2019), na

základe ktorého došlo k vypusteniu niektorých právnych viet náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uvedených v § 9 ods. 2 ZoSÚ, okrem iného, aj k vypusteniu termínu v § 9 ods. 2 písm. f) v platnom znení
do 30.4.2018 - „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Podľa dôvodovej správy zákona
č. 279/2017, vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnutné z dôvodov záveru
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,

a.s./Klára Bíróová. V zmysle uvedeného rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len
náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom k tomu, že touto
smernicou sa zabezpečí úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov (v čl. 22 ods. 1 Smernice2008/48/ES je uvedené, že „členské štáty nesmú zachovávať ani zaväzovať vo svojom vnútroštátnom
práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice“).

8. Zmluva o spotrebiteľskom úvere môže obsahovať aj prípadné iné zmluvné podmienky zakotvené v
čl. 10 ods. 2 písm. u) Smernice 2008/48/ES, avšak tieto podmienky musia byť individuálne dohodnuté
so spotrebiteľom v rámci ich úverového zmluvného vzťahu, ako to vyplýva z bodu 57 predmetného
rozsudku. Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. u) Smernice 2008/48/ES by sa nemalo podľa bodu 58
rozsudku vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili

povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2 uvedenej
smernice.

9. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov,
aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Na
tentoúčelmusiabyťustanoveniaSmernicevykonanétak,abybolaichzáväznosťnespochybniteľná,aby

sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy
pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným
Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností - cieľu sledovaného Smernicou a eurokonformného

výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ v platnom znení do 30.4.2018, odvolací súd dospel k
záveru, že aj z uvedeného dôvodu nebolo dôvodné vykladať ustanovenia citovaného zákona ZoSÚ tak,
ako to učinil súd prvej inštancie v bode 12. odôvodnenia.

11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti

nepriznaného nároku žalobcu na plnenie (okrem už zastavenia konania v časti o zaplatenie sumy 12 € s
príslušenstvom) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom súd prvej
inštancie opätovne posúdi dôvodnosť tejto časti uplatneného nároku žalobcu v ďalšom konaní. Podľa §
396 ods. 1 CSP je potrebné opätovne rozhodnúť aj o trovách doterajšieho konania.

12. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)