Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/89/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416010338
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416010338.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému F. C.
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného F. C. proti Okresného súdu Nové Zámky z 15.05.2019, sp.
zn. 4T/84/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného F. C. a Okresnej prokurátorky v Nových
Zámkoch z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného F. C.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. účinného do

01.01.2016, na tom skutkovom základe, že:
v presne nezistenej dobe, v období od marca roku 2008 do augusta roku 2012, v meste D. R., na Ul.
H. XX, fyzicky a psychicky týral U. C., nar. XX.XX.XXXX a jej deti M. Z., nar. XX.XX.XXXX a F. Z., nar.
XX.XX.XXXX, a to takým spôsobom, že U. C. počas tejto doby fyzicky napádal rôznymi atakmi fyzického
charakteru, požadoval od nej prejavy jej podriadenosti, a to tak, že ho musela prosiť na kolenách,
vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej, že ju dostane na psychiatriu a zoberie jej deti, ďalej maloletého

M. Z. často fyzicky bil varechou alebo remeňom, udeľoval mu rôzne tresty vo forme dlhodobého zákazu
sledovania televízie, zákazu hrania sa na počítači, zákazu návštev rodinných príbuzných zo strany
matky, ponižoval ho nadávkami a urážkami, maloletú F. Z. fyzicky bil, ponižoval ju, udeľoval jej rôzne
zákazy vo forme sledovania televízie a zákazu hrania sa na počítači, nadával jej a namáčal jej prsty
rúk do štipľavej papriky, nútil ju rýchlo jesť jedlo, pričom po jeho vyvrátení od nej požadoval, aby ho
opakovane zjedla.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák.,
nezistiac žiadnu s poľahčujúcich okolností, uvedených v § 36 Tr. zák. a ani žiadnu z priťažujúcich
okolností, uvedených v § 37 Tr. zák. , postupom podľa § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, s tým, že výkon uloženého trestu mu podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s
poukazomna§49ods.1písm.a/Tr.zák.podmienečneodložilsprobačnýmdohľadomvskúšobnejdobe

a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, za súčasnej povinnosti zúčastniť
sa na psychologickom poradenstve a povinnosti strpieť nad sebou kontrolu probačným a mediačným
úradníkom.

Vo svojom rozhodnutí poukázal na všetky vo veci vykonané dôkazy, na základe ktorých mal za
preukázané, že obžalovaný spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, sa dopustil

zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. Tento záver súd I. stupňa vyvodil z výpovedepoškodenej U. C., ktorá vo svojej výpovedi jednoznačne popísala správanie obžalovaného voči nej,
ako aj voči jej maloletým deťom v tom smere, že obžalovaný im rôznym spôsobom nadával, požadoval
od nej podriadenosť, musela ho prosiť na kolenách, vyhrážal sa jej, že ju dostane na psychiatriu a jej

deťom M. Z. a F. Z. ukladal rôzne tresty, pričom ich aj fyzicky bil a to buď varechou alebo opaskom.
Zákazyspočívalivnemožnostipozeraťtelevíziuanemožnostisahraťnapočítači.Obžalovanýzakazoval
maloletým deťom navštevovať rodinu zo strany ich matky, teda poškodenej, ponižoval ich, vulgárne im
nadával, pričom maloletej F. Z. namáčal prsty do štipľavej papriky a nútil ju rýchlo zjesť nejaké jedlo a keď
ho vyvrátila nútil ju zjesť opakovane. Výpoveď poškodenej U. C. mal podporenú výpoveďou maloletých

detí M. Z. a F. Z., ako aj výpoveďou N. T. a znaleckým posudkom vypracovaným Ústavom pre znaleckú
činnosťvPsychológiiapsychiatriispol.sr.o.,zktorého,okreminého,malzapreukázané,žetakvýpoveď
poškodenej U. C., ako aj výpovede jej detí sú vierohodné.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný, pričom do zápisnice o
hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje čo do výroku o vine a treste. V zákonnej lehote

odvolaním napadla rozsudok súdu I. stupňa aj Okresná prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, sa domáhal
zrušenia napadnutého rozsudku súdu I. stupňa a v konečnom dôsledku oslobodenia v zmysle § 285
písm. a/, b/, c/ Tr. zák.

Súd I. stupňa ho uznal vinným na základe nepriamych dôkazov, ktoré však ani vo svojom súhrne
jednoznačne nepreukázali, že v obžalobe uvedený skutkový dej sa udial, alebo že sa dopustil trestného
činu, ktorý sa mu dáva za vinu. Záver o vine súd I. stupňa vyvodil z výpovede poškodenej U. C., ktorá
mala byť podporená výpoveďou maloletých detí a tiež výpoveďou svedkyne N. T. a závermi znaleckého
posudku, vypracovaným Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii s.r.o. Poukázal na

jednotlivé výpovede poškodenej, predovšetkým na časti, kde odpovedala záporne či došlo pri hádkach
k fyzickému napadnutiu a či ho prosila na kolenách. Ako dôvod, prečo to na neho tvrdila, poškodená
uviedla, že jej právnička radila nech podá trestné oznámenie a aj policajti jej radili, že keby sa to trestné
oznámenie podarilo, tak by mala väčšiu šancu získať syna. Fyzické tresty, ktoré mal uplatňovať na jej
deti, samotná poškodená nepovažovala za neprimerané a uviedla, že im tiež občas dala po zadku. Zo

znaleckého posudku č. 146/2017 na jeho strane 7 poukázal na konštatovanie poškodenej, že by chcela,
aby sa konanie voči nemu zastavilo. V uvedenom znaleckom posudku na strane 17 bolo konštatované
zároveň, že znaleckým psychologickým vyšetrením prítomnosť syndrómu týranej osoby aktuálne nebolo
možné potvrdiť. Súd I. stupňa taktiež nebral do úvahy, že viacerí svedkovia, ktorí sa dostávali do
kontaktuspoškodenými,neevidovaliakékoľvekznámkytýrania,alebožebydetibolivnejakejpsychickej

nepohode. Vyslovil názor, že pri dvoch zásadne rozdielnych záveroch dvoch znaleckých posudkov v
spojení s vo veci vykonanými dôkazmi, je potrebné aplikovať zásadu in dubio pro reo. Poukázal aj
na nutnosť splnenia znakov domáceho násilia a to dlhodobé pretrvávanie, znak istej trvalosti, pričom
týranie dosahuje takej intenzity aby bolo schopné vyvolať stav, kedy postihnutá osoba pociťuje ťažké
príkorie. V závere uviedol, že vykonané dôkazy v rámci trestného konania bez akýchkoľvek pochybností

nepreukázali, že sa dopustil trestného činu kladeného mu za vinu.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že jeho odvolanie smeruje do výroku o treste,
ktorý bol obžalovanému uložený súdom I. stupňa. Keď súd I. stupňa uložil trest odňatia slobody za
použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., odôvodňujúc ho okolnosťami prípadu a osobou obžalovaného,

považoval tento trest za neprimeraný, nesprávny a nezákonný. V danom prípade uplynutie dlhšieho
času od spáchania skutku, až po vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku, nemá preukázateľne žiadny
vplyv na posúdenie povahy charakteru a závažnosti trestného činu. V danom prípade tiež nevyplynulo
z odôvodnenia napadnutého rozsudku, že by súd I. stupňa zistil také osobnostné charakteristiky
obžalovaného, ktoré by preukazovali možnosť jeho nápravy aj trestom kratšieho trvania. Okolnosti na

strane poškodenej, ako obete trestného činu, nemožno samé osobe zohľadňovať ako okolnosti prípade,
keď zo znaleckých posudkov čiastočne vyplynulo zdôvodnenie konania poškodenej práve v dôsledku
určitého správania obvineného. Opakovane poukázal na to, že súdom I. stupňa neboli uvedené také
okolnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zdôvodňovali ukladanie trestu pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby.

Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil výrok o treste
napadnutého rozsudku a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám o uložení trestu v trestnej sadzbe
7 až 15 rokov.K podanému odvolaniu prokurátora zaslal písomné vyjadrenie obžalovaný, poukazujúc na rovnaké
skutočnosti, ktoré uvádzal v rámci písomného odôvodnenia odvolania. Nad rámec toho uviedol,
že poškodená podala trestné oznámenie účelovo, z dôvodu pokusu o získanie „lepšej pozície“ v

prebiehajúcich civilných konaniach, čo dokonca sama uviedla vo svojich svedeckých výpovediach. Je
jednoznačné, že skutok sa nestal tak, ako je uvedené v obžalobe a následne aj v rozsudku.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala v plnom rozsahu
na písomných dôvodoch odvolania a stotožnila sa s názorom, že v prípade obžalovaného trest

odňatia slobody nemal byť ukladaný za použitia ustanovenia § 39 Tr. zák. Odvolanie obžalovaného
nepovažovala za dôvodné, pretože jeho vina bola preukázaná na základe riadne vykonaného
dokazovania. V konečnom návrhu zástupkyňa krajského prokurátora navrhla zrušiť napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. a podľa § 322
ods. 3 Tr. por. navrhla, aby odvolací súd rozhodol vo veci sám tak, že obžalovanému uloží primeraný
trest odňatia slobody v základnej trestnej sadzbe. O odvolaní obžalovaného navrhla rozhodnúť tak, aby

bolo ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuté.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí opätovne poukázal na skutočnosti, uvádzané v
písomných dôvodoch odvolania, ktoré doplnil v tom smere, že obžalovaný je starostlivým otcom, ktorý
sa náležite stará o syna maloletého F., pričom tak, ako sa stará o neho, sa aj náležite staral o nevlastné

deti. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a obžalovaného spod obžaloby podľa § 285
písm. a/ Tr. por. oslobodiť. Čo sa týkalo podaného odvolania prokurátorom, toto navrhol ako nedôvodné
zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí zotrval na svojich výpovediach a na svojej nevine. Poukázal na

rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky, ktorým bol maloletý F. C. zverený do jeho starostlivosti,
pričom ide o dieťa, ktoré je spoločným s poškodenou. V závere uviedol, že by chcel byť oslobodený,
pretože nič nespáchal a chce sa starať o svojho syna, ktorý má 11 rokov.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami

- obžalovaným a prokurátorom, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku, proti ktorému mohli odvolatelia podať odvolanie ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd I. stupňa
v predmetnej trestnej veci vykonal dostatočne rozsiahle dokazovanie, pričom dôkazy vyhodnotil tak

jednotlivo ako i v súhrne a dospel k správnemu záveru, že obžalovaný sa dopustil konania kladeného
mu za vinu tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku a že svojim konaním tak naplnil zákonné znaky
žalovaného trestného činu.
Súd I. stupňa správne poukázal na jednotlivé vo veci vykonané dôkazy a to nielen na výpovede
poškodenej a svedkov, ale aj na ďalšie dôkazy, zadovážené či už v prípravnom konaní, ako aj pred

samotným súdom I. stupňa. Jednotlivé dôkazy vyhodnotil samostatne, ako aj v ich súhrne, pričom ich
precízne zdôvodnil. Ani odvolací súd nemal dôvod spochybňovať výpoveď poškodenej U. C., ktorá
podrobne popísala konanie obžalovaného tak, ako to vnímala vlastnými zmyslami, pričom poukázala aj
na konanie, ktorého sa mal dopúšťať aj voči jej deťom M. Z. a F. Z.. Výpoveď uvedenej poškodenej bola
podporená aj výpoveďou svedkyne N. T., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že správanie obžalovaného

bolo nadmieru prísne. Hoci uvedená svedkyňa bola svokrou obžalovaného (teda matkou poškodenej)
ani odvolací súd nemal dôvod spochybňovať hodnovernosť jej výpovedi. V tomto smere odvolací súd
poukazuje aj na výpoveď svedka M. Z. staršieho, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že obžalovaný
mu mal uviesť, že poškodená sa nestará o deti, avšak neskôr od samotných detí dozvedel, ako ichobžalovaný bil, robil im zle a čo všetko museli trpieť. Súd I. stupňa správne poukázal aj na závery
znaleckého posudku, ktorý vypracoval MUDr. Vincent Štefák a ktorý konštatoval, že u poškodenej U. C.
a maloletých M. Z. a F. Z. bol zistený syndróm týranej osoby, pričom konštatoval, že ich výpovede možno

považovať za vierohodné. Uvedený znalec vo svojej výpovedi uviedol, že znalecký posudok podával
po preštudovaní celého spisového materiálu, pričom všetky osoby aj osobne sám vyšetril a zistil, že
všetci traja vedia správne vnímať a reprodukovať okolnosti a udalosti v stresových, silno záťažových a
silno emočne cítených záťažiach. Súd I. stupňa správne na hlavnom pojednávaní nevypočúval maloleté
deti M. Z. a F. Z. ale ich výpovede z prípravného konania, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom,

prečítal na hlavnom pojednávaní. Z uvedených výpovedí bolo preukázané konanie obžalovaného,
pričom maloleté deti presne popísali konanie obžalovaného korešpondujúce ako konanie, uvádzané v
skutkunapadnutéhorozsudku.VpredmetnejtrestnejvecibolvypracovanýajznaleckýposudokÚstavom
pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii s.r.o. Nové Zámky a to z dôvodu, že bolo potrebné
opätovne vyšetriť duševný stav poškodených z dôvodu, že v prípravnom konaní bol síce vyšetrený
duševný stav týchto osôb, avšak znalecký posudok vypracovávali dvaja znalci z odboru psychiatria

a jeden znalec z odboru psychológie, ktorý už v čase rozhodovania súdu I. stupňa nebol zapísaný v
zozname znalcov. Zo záverom znaleckého posudku ústavu však vyplynuli v podstate zhodné závery,
ako boli závery v znaleckom posudku zadováženom v prípravnom konaní. Zmeny, ktoré boli uvádzané
v znaleckom dokazovaní boli spôsobené aj odstupom času.
Súd I. stupňa tak na základe vo veci vykonaného dokazovania správne ustálil vinu obžalovaného a

správne ju aj právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.
Čo sa týka ukladaného trestu obžalovanému súdom I. stupňa, súd I. stupňa správne vychádzal z kritérií,
uvádzaných v § 34 Tr. zák. a nasl. Zisťoval existenciu poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák.
a priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák., pričom v prípade obžalovaného nezistil ani jednu

z nich. Následne ukladal trest odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe za použitia § 38
ods. 2 Tr. zák. a to v sadzbe 7 až 15 rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že skutok, pre ktorý obžalovanému
ukladal trest sa stal v období od marca roku 2008 do augusta roku 2012 a aj vzhľadom na osobu
obžalovaného a okolnosti prípadu, kde súd I. stupňa správne poukázal aj na osobu poškodenej U. C.,
ktorá sa zjavne nestarala o domácnosť tak ako mala, súd I. stupňa správne ukladal obžalovanému trest

odňatia slobody aj za použitia ustanovenia § 39 Tr. zák. a obžalovanému znížil trest odňatia slobody pod
zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Na rozdiel od názoru prokurátora, ktorý sa podaným odvolaním
domáhal uloženia trestu odňatia slobody bez použitia § 39 Tr. zák., odvolací súd dospel k záveru, že
v prípade obžalovaného vzhľadom na skutočnosti, uvádzané samotným súdom I. stupňa bolo možné
postupovať daným spôsobom. V prípade obžalovaného sa odvolací súd stotožnil aj s názorom súdu I.

stupňa, že je postačujúce na neho pôsobiť trestom výchovným, pričom za primeraný považoval trest
odňatia slobody vo výmere troch rokov a určenou skúšobnou dobou s probačným dohľadom v trvaní
štyroch rokov za uloženia povinností uvedených vo výrokov časti napadnutého rozsudku.
S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že obe odvolania zamietol
ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.