Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20Csp/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212846
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Stehlíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5717212846.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Ivanou Stehlíkovou, v právnej veci žalobkyne: E. K.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: J. XXX/XX, XXX XX B., zastúpená občianskym združením Centrum
správnej pomoci, so sídlom J. Š. Šikuru 4850/1 036 08 Martin, IČO: 51 472 236, proti žalovanému:
TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Alan
Strelák, advokát, so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 31 819 702, o vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 147,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 147,20 eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

III. Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto
náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Martin dňa 29.12.2017, sa žalobkyňa domáhala proti
žalovanému zaplatenia sumy 147,20 eur. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 07.06.2016 uzavrela so

žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320161759. Žiadala súd, aby zmluvu podrobil súdnej
kontrole. Sumy 147,20 eur sa voči žalovanému domáhala titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré
žalovanému vzniklo na základe uvedenej úverovej zmluvy. Žalobkyňa poukázala na ust. § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorých vyplýva, že spotrebiteľská zmluva musí
obsahovať údaje o výške, počte, termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K týmto údajom
sa spotrebiteľ nemá dopracovávať výpočtom a výkladom. Zmluva, ktorú uzavrie, musí byť jasná a
zrozumiteľná. Pokiaľ tieto náležitosti splnené nie sú, je podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z. z. úver bezúročný a bez poplatkov. Sporná zmluva neobsahuje zákonom vyžadované obligatórne
náležitosti a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto je bezúročná
a bez poplatkov. Podľa tejto zmluvy má veriteľ ako žalovaný nárok len na istinu vo výške 400 eur.
Žalobkyňa mu zaplatila aj úroky vo výške 147,20 eur a tie predstavujú bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného. Žalobkyňa poukázala na ust. § 107 Občianskeho zákonníka a uviedla, že v auguste
2017 sa dozvedela od R. Q.ť, člena z Centra správnej pomoci, že predmetný úver je bezúročný a
bez poplatkov a úroky, ktoré žalobkyňa platila, platila bez právneho dôvodu. Žalobkyňa podala žalobu

do dvoch rokov a to v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe. Žalobkyňa spĺňa trojročnú objektívnu
premlčaciu dobu, ale aj desaťročnú premlčaciu dobu v zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pretože konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Vtejto súvislosti žalobkyňa poukázala na viacero rozsudkov, predovšetkým Krajského súdu Prešov, ktorý
viacerými rozhodnutiami priznal žalobcovi
10 ročnú premlčaciu dobu. Naviac poukázala na skutočnosť, že vo veci nie je možné aplikovať rozsudok

Súdneho dvora Európskej únie C-42/15, ktorý je určený len zákonodarcovi Slovenskej republiky a s
ktorým sa viaceré súdy Slovenskej republiky nestotožnili.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.02.2018, z ktorého vyplynulo, že žalobu považuje
za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť v celom rozsahu. Súčasne požadoval priznať náhradu trov konania.

Potvrdil,žesožalobkyňouuzavrel07.06.2016zmluvuospotrebiteľskomúvereč.320161759,nazáklade
ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 400 eur za celkový úrok vo výške 36,80 % z poskytnutej
istiny, teda vo výške 147,20 eur. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému celkovo čiastku 547,20 eur
v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 45,60 eur, z čoho istina tvorila 73,10 % a úrok tvoril
26,90 % z každej jednotlivej splátky. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že prvá splátka je splatná 30. deň po
poskytnutí úveru a každá nasledujúca splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti

predchádzajúcej splátky. Odplata tvorila 36,80 % a ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená v
hodnote84,95%.Vtomtovyjadrenížalovanýdemonštroval,akýmspôsobombolavypočítanáRPMNpre
daný spotrebiteľský úver a predložený výpočet odôvodnil tým, že je nutné vychádzať zo skutočnosti, že
jednou z určujúcich skutočností je termín poskytnutia úveru, ktorý je podľa zmluvy stanovený na 5. Deň
od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto je vo výpočte uvedený dátum 12.6.2016 ako deň

poskytnutia úveru a nie dátum uzavretia zmluvy. Vo výpočte sú zásadným rozdielom odlíšené termíny
splátky, ktoré vychádzajú z ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzťah odplaty s výškou ročnej
percentuálnej miery nákladov je priamo úmerný. Zákonodarca zásadným spôsobom určil maximálne
prípustnú výšku odplaty, ktorá odráža situáciu na finančnom trhu, pričom odplatu, ktorá spĺňa takto
určenú hranicu, nie je možné považovať za odplatu v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti

žalovaný poukázal na ust. § 1a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktoré ustanovuje
maximálne prípustnú hranicu odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Maximálna
prípustná hranica odplaty pre úver, ktorý bol poskytnutý danou zmluvou, je definovaná ako dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk. V tomto prípade
je tiež nutné poukázať na ust. § 1 ods. 4 predmetného Nariadenia vlády, z ktorého vyplýva, že na

účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo-poskytnutých
spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom
uzavretiu zmluvy. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre spotrebiteľské úvery nad
6 mesiacov a splatné do jedného roka predstavovala 19,26 % ročne, z čoho vyplýva, že dvojnásobok

potom predstavuje 38,52 % ročne. Ak odplata veriteľa bola tvorená úrokom vo výške 36,80 % a žalovaný
vyjadrilodmenupercentuálnouhodnotou36,80%,takjezrejmé,žedvojnásobokRPMNpreprvýštvrťrok
2016 pri úveroch nad 6 mesiacov a do 12 mesiacov, neprekročil o 1,72 % percentuálneho bodu.

3. Žalovaný sa ďalej vyjadril k termínu konečnej splatnosti a výške, počtu a termínom splátok, teda k

náležitostiam, ktoré sú upravené v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu 07.06.2016. Žalovaný uviedol, že termín poslednej splátky úveru, teda
konečná splatnosť úveru, je uvedený v čl. III. bod 2 ako 365. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba
trvania zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti, to znamená 365 kalendárnych
dní. Preto podľa jeho názoru zmluva obsahuje túto náležitosť. Naviac poukázal, že vnútroštátna právna

úprava jednoznačne neustanovuje, akým spôsobom má byť termín konečnej splatnosti špecifikovaný,
a preto neobstojí požiadavka špecifikovať termín konečnej splatnosti výhradne konkrétnym dátumom.
365.-ty deň po uzatvorení zmluvy je podľa názoru žalovaného presný, dostatočný a nemenný, jeho
určenie nie je závislé od žiadnych ďalších súvislostí, či náhodilostí a preto je nutné konštatovať v zmysle
ust. § 186 ods. 1 CSP, že 365 dní predstavuje jeden rok, čo nie je potrebné dokazovať. Poukázal tiež na

skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava nevyhovuje článku 10 smernice Európskeho parlamentu a
rady 2008/48/ES z 23.04.2008, ktorý stanovuje požiadavky na náležitosti zmluvy o úvere, citoval z danej
smernice a podrobne sa zaoberal názormi, ktoré vyjadril Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku
sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit c/a Klára Bíroová. Žalovaný dal do pozornosti, že nie je potrebné
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať termín, resp. dátum každej jednotlivej splátky úveru a to s

poukazom na záver v bode 50 odôvodnenia tohto rozsudku, navyše vnútroštátna úprava sama o sebe
taktiež neuvádza, akým spôsobom majú byť jednotlivé zložky splátok vyčíslené. K uvedenému žalovaný
uviedol, že napadnutá zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádza percentuálne rozloženie jednotlivých
častí splátok. Preto podľa jeho názoru posudzovaná zmluva jednoznačne spĺňa zákonnú náležitosťaj v § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti teda s obhajobou v
zmluve uvedeného termínu konečnej splatnosti úveru poukázal na viaceré rozhodnutia Krajských súdov
v Trnave, Žiline a Prešove. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že zákon o spotrebiteľských úveroch

bol novelizovaný zákonom č. 279/2017 Z. z. a to ust. § 9 ods. 2 písm. i) a poukázal na znenie dôvodovej
správy k predmetnému zákonu. Žalovaný uviedol, že zastáva názor, že všeobecným súdom Slovenskej
republiky vznikla povinnosť aplikácie komunitárneho práva, čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora
z 09.03.1978 sp. zn. 106/77 (Simmenthal), z ktorého vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý v rámci svojej
právomoci aplikuje ustanovenia práva spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem

a v prípade potreby z vlastnej úradnej moci neuplatňuje každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo
o neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom spoločenstva bez toho, aby musel najprv žiadať,
alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou, alebo iným ústavným postupom a v tejto súvislosti
poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL-ÚS 3/09-378 zo dňa 26.01.2011.

4. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním z 28.3.2018, z ktorého

vyplynulo, že vyjadrenie žalovaného popiera v celom rozsahu s tým, že mesačná splátka sa nemusí
rozlišovať na úroky, poplatky a istinu v zmluvách až od 01.05.2018 v súlade s novelizáciou zákona o
spotrebiteľských úveroch a poukázala na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré sa nestotožnili
s rozsudkom Súdneho dvora C-42/15.

5. Rozsudkom zo dňa 20.06.2018, č. k. 10Csp/284/2017-147, Okresný súd Martin žalobu v celom
rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Proti rozsudku podala
žalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30.04.2019, č. k. 5Co/305/2018-234,
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v
uznesení uviedol, že § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/010 Z. z. je potrebné interpretovať tak, že zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver
v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací
súd má za to, že tak explicitne presné ustanovenie akým je ust. § 9 ods. 1 písm. k) zákona 129/2010 Z. z.
cez prizmu eurokomformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Odvolací súd zdôraznil, že

výklad zákona č. 129/2010 Z. z. platného v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nemôže
narúšať všeobecné právne zásady najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom
Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak
takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor

bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala aj podáva stabilný výklad
ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru a na jej prelomenie
niet žiadneho dôvodu.

6. Pokiaľ sa týka RPMN odvolací súd uviedol, že ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť

obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na
úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského
úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má
slúžiť spotrebiteľovi na porovnanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou
výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN. Ročná

percentuálna miera nákladov sa dá určiť na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období
výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v
tomtočasezistiteľné.Vdôsledkuabsenciedôležitýchvyššiespomenutýchúdajovspotrebiteľskejzmluvy
v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Spomínaný zákon
sankcionuje absenciu alebo nesprávne uvedenie týchto údajov bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou

úveru, v dôsledku čoho odvolací súd považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací
súd nakoniec vyslovil právny názor, že ak zmluvná strana zaplatí viac, ako mala (v dôsledku vyhlásenia
úveru za bezpoplatkový a bezúročný), ide nepochybne o majetkový prospech získaný plnením bez
právnehodôvodu,čižeakspotrebiteľskýúverjebezúročnýabezpoplatkovaspotrebiteľuhradíveriteľovi
sumu vyššiu, ako predstavuje poskytnutý úver, ide na strane veriteľa o bezdôvodné obohatenie, na ktoré

nemá žiadny právny nárok. V zmysle úverovej zmluvy je istina vo výške 400 eur. Keďže je podľa názoru
odvolacieho súdu úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, plnenie prijaté nad sumu 400 eur je
plnením bez právneho dôvodu, ide teda o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí
vydať.7. V uvedenej právnej veci po doručení uznesenia odvolacieho súdu, zákonná sudkyňa Okresného súdu
Martin JUDr. Mária Gazdačková požiadala o vylúčenie z prejednania a rozhodnutia veci. Následne všetci

sudcovia Okresného súdu Martin (okrem predsedníčky súdu) boli uznesením zo dňa 18.06.2019, sp.
zn. 1SprR/103/19 vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Uznesením zo dňa 18.06.2019,
sp. zn. 1SprR/106/19 bola z prejednávania a rozhodovania tejto veci predsedníčka Okresného súdu
Martin. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.06.2019, sp. zn. 7NcC/6/2019 bola vec prikázaná
na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Liptovský Mikuláš.

8. Po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, súd prvej inštancie na prejedanie a rozhodnutie veci
nariadil pojednávanie. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal a rozhodol
v neprítomnosti žalovaného, keď žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s
prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na
právnej argumentácii od počiatku sporu, až do dovolacieho konania. Na pojednávaní uviedol, že v

zmluve je uvedená nesprávna výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Tiež žalobkyňa preverovala
úrokové miery poskytované bankami z času, kedy bola zmluva so žalobkyňou a žalovaným uzavretá, a
to bolo v júni 2016, so splatnosťou do jedného roka, tak v tomto prípade spotrebiteľské úvery a ročná
úroková sadza v nich bola uvádzaná na úrovni 7,88 %. Nebankovky si môžu uplatňovať dvojnásobnú
úrokovú sadzbu, je to niečo cez 15 %. Pokiaľ sa týka nových obchodov, v júni 2016 boli na úrovni ročnej

úrokovej sadzby 5,24 %, pri dvojnásobku je to niečo cez 10,5 % ročne. Preto v zmluve výška ročnej
úrokovej sadzby je neprimerane vysoká v rozpore s dobrými mravmi. Ďalším dôvodom, pre ktorý je
potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov je tá skutočnosť, že v zmluve absentuje údaj o
adrese, kde môže uplatniť spotrebiteľ reklamáciu alebo sťažnosť, ide o náležitosť uvedenú v § 9 ods.
2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ sa týka výšky počtu a termínov splátok, zástupca

žalobkyne poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu.

9. V rámci dokazovania sa súd opätovne oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom,
a to najmä zmluvou o úvere č. 320161759 zo dňa 07.06.2016, listinnými dôkazmi preukazujúcimi
splatenie úveru aj s úrokmi, dohodou o zrážkach zo mzdy, informáciami o finančnom a sprostredkovaní,

štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciou o RPMN a priemernej
RPMN poskytnutej veriteľom a protokol o zápočte v zmysle bodu 5 Obchodných podmienok, ako aj
s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise. Z týchto listinných dôkazov súd zistil nasledovný
skutkový stav:

10. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere čísla uvedeného v žalobe, ktorú žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa
ako dlžníčka podpísali 07.06.2016, súd zistil, že touto zmluvou žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobkyni
spotrebiteľský úver vo výške 400 eur do 5 dní od uzatvorenia zmluvy. Úver je poskytovaný za celkový
úrok vo výške 36,80 % istiny. Odplata predstavuje 36,80 % istiny za rok a RPMN úveru predstavuje
84,95 %. Priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. z/ zákona je ku dňu podpisu zmluvy 25,87 % ročne.

Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ zákona 07.06.2017.
Termín poslednej splátky úveru, to znamená konečná splatnosť úveru, je 365. deň po uzatvorení zmluvy
(článok 2 úverovej zmluvy). Úver bol poskytnutý bezhotovostným prevodom na účet dlžníka uvedený v
časti zmluvy nazvanej Žiadosť o prevod finančných prostriedkov. Žalobkyňa ako dlžníčka sa zaviazala
zaplatiť veriteľovi, teda žalovanému, úverovú istinu vo výške 400 eur a úrok vo výške 147,20 eur, teda

celkovú dlžnú čiastku na úhradu 547,20 eur. Tento úver sa zaviazala splatiť riadne a včas vrátane
úroku v 12 pravidelných rovnomerných mesačných splátkach po 45,60 eur, z čoho istina predstavovala
73,10 % a úrok predstavoval 26,90 % z každej jednotlivej splátky. Prvá splátka bola splatná 30. deň
po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Z článku III. vyplynulo, že strany sa dohodli na práve veriteľa od dlžníka žiadať

vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky
v plnej výške a v ďalších tam uvedených prípadoch a na tom, že mesačná splátka v sebe zahrňuje
splátku istiny i úroku, pričom percentuálne vyjadrenie podielu z každej jednotlivej splátky je uvedené
v článku II. tejto zmluvy. V prípade, že dlžník uhradí len časť splátky, bude jeho záväzok umorovaný
tak, že uhradená suma bude použitá najprv na úhradu dlžnej istiny a potom úroku, ak sa zmluvné

strany nedohodnú inak. Rovnako v tomto článku bolo zakotvené právo dlžníka žiadať si výpis z účtu
vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas čerpania, počas trvania zmluvy o
úvere. Tento článok obsahoval aj spôsob výpočtu RPMN, teda vysvetlivky rovnice na výpočet RPMN.
Žalobkyňa dokladmi preukázala a medzi sporovými stranami nebola sporná tá skutočnosť, že skutočnena úhradu úveru zaplatila 547,20 € a úver bol splatený skôr a to dňa 12.04.2017, čo vyplýva z príjmových
pokladničných dokladov, výdavkových dokladov a splátkového kalendára. Zmluvné strany zabezpečili
záväzok žalobkyne ako dlžníčky dohodou o zrážkach zo mzdy, spísanou na osobitnom formulári dňa

07.06.2016. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k týmto právnym záverom:

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
účinného v čas uzavretia zmlúv, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto

podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak
je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako
u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko

a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo
službeneprechádzanaspotrebiteľaokamihomodovzdaniaaprevzatiatovarualeboslužby,apodmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a
konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo

služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide
o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie
o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených
spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej mierynákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

18. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Postupujúc podľa uvedenej právnej úpravy a riadiac sa záväzným právnym názorom odvolacieho

súdu, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu zmluvy o úvere č. 320161759 dnˇa 07.06.2016, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni
úver vo výške 400 eur. V konaní tiež nebolo sporné, že žalobkyňa na tento úver žalovanému uhradila
celkovo sumu 547,20 eur. Súd sa podrobne zaoberal charakterom záväzkového vzťahu, ktorý vznikol
medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretím zmluvy o úvere. Pri spotrebitelˇskej zmluve spotrebitelˇ

vstupuje do zmluvne´ho vztˇahu s doda´vatelˇom s do^verou bez mozˇnosti individua´lne ovplyvnitˇ
zmluvne´ podmienky. Spotrebitelˇske´ zmluvy uzatva´raju´ doda´vatelia s velˇky´m pocˇtom za´kazni´kov
s ty´m, zˇe doda´vatelˇ vopred urcˇuje v na´vrhu obsah zmlu´v a spotrebitelˇ nema´ mozˇnostˇ zˇiadnym
spo^sobom zmenitˇ ich obsah, mo^zˇe na´vrh len prijatˇ alebo odmietnutˇ. Jednou z podstatny´ch na
´lezˇitosti´ zmluvy o spotrebitelˇskom u´vere vyply´vaju´cou z ustanovenia § 9 ods. 2 pi´sm. j) za´kona

o spotrebitelˇsky´ch u´veroch je aj u´daj o rocˇnej percentua´lnej miere na´kladov a podľa ustanovenia
§ 9 ods. 2 pi´sm. k) za´kona o spotrebitelˇsky´ch u´veroch uvedenie výšky, počtu a termínov splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Ako už konštatoval odvolací súd, tieto údaje v predmetnej zmluve o
spotrebiteľskom úvere absentujú, resp. sú duvedené nesprávne, preto je nutné považovať poskytnutý
úver za bezúročný a bez poplatkov. Su´d preto žalobe ako do^vodne podanej vyhovel. Žalovaný ako

dodávatelˇ poskytol žalobkyni úver vo výške 400 eur, ktorý úver vyhodnotil súd ako úver bez poplatkov a
bez úrokov. Žalobkynˇa žalovanému zaplatila na tento úver celkovo 547,20 eur. Titulom bezdôvodného
obohatenia žalobkyňa požadovala od žalovaného sumu 147,20 eur. V rozsahu žalovanej sumy 147,20
eur jednoznačne došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Plnenie prijaté nad sumu
400 eur je plnením bez právneho dôvodu, ide teda o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného,

ktoré musí vydať.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1CSP. Keďže žalobkyňa bola v spore úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Súd zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania, v ktorom bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej

súd priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.