Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817010506
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817010506.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.

Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
12.09.2019 v trestnej veci obžalovaného Y. V. a spol., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr.
zákona a iné, o odvolaní obžalovaných Y. V., H. V. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 26.09.2018, sp. zn. 13T/114/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste

vo vzťahu k obžalovanej H. V..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanej H. V., nar. XX.XX.XXXX v M., ČR, trvale bytom S. č. XXX, okr. U. W.
u k l a d á :

Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, trest
odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á s probačným
dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona u s t a n o v u j e skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Tr. zákona povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci:

- Mobilný telefón zn. HUAWEI Y560-LO1 so SIM kartou T-mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX - 1J

- USB Modem zn. HUAWEI E1752 so SIM kartou T-mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX-XL

- Mobilný telefón zn. NOKIA 301.1 bez SIM karty, IMEI : XXXXXX/XX/XXXXXX/X

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného Y. V. a prokurátora. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 26.09.2018, sp. zn. 13T/114/2017 bol
obžalovaný Y. V. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zákona, na
tom skutkovom základe, že

- od presne nezisteného dňa v roku 2014, najneskôr do 16.11.2016, v obci S., okres U. W., si od
neznámych osôb v presne nezistenom množstve, v nepravidelných časových intervaloch, zadovažoval

omamné a psychotropné látky zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok - metamfetamín, tieto
prechovával v mieste trvalého bydliska v obci S. alebo v mieste bydliska svojej dcéry, spoluobžalovanej
H. V., tiež v obci S. a následne, na základe predchádzajúcich telefonických dohovorov tieto látky ďalej
predával v obci S., v meste U. W. a blízkom okolí, viacerým osobám v rôznych množstvách podľa

individuálnej požiadavky a to v cenách od 30,00 EUR do 70,00 EUR, pričom v tomto období, najmenej 2-
krát R. V. z U. W., najmenej 3-krát Y. U. z U. W. a to v intervaloch najmenej raz alebo dvakrát do týždňa;
najmenej 2-krát T. F. z U. W., najmenej 3-krát K. A. z U. W., najmenej 2-krát R. C. zo A., okres U. W. a
najneskôr od júla roku 2014 do októbra roku 2016 takto predal metamfetamín samostatne najmenej 30-
krát odsúdenému R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. ul. č. XXXX/XXX, U. W..

Za to mu súd uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 4 Tr. zákona, pri prevahe
priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa §
36 Tr. zákona, trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu uložil trest prepadnutia veci USB kľúča čiernej farby zn.
Kingston DT101 G2 16GB, notebooku čiernej farby zn. COMPAQ CQ58 so zdrojom, mobilného telefónu

zn. IPHONE striebornej farby s puzdrom, mobilného telefónu zn. SONY bez zadného krytu bez SIM,
mobilného telefónu zn. SONY EXPERIA čiernej farby, mobilného telefónu zn. HUAWEI čiernej farby
CEO197, ponožky a nespotrebovanej zmesi soli a sódy bikarbóny a 6 ks uzatvárateľných sáčkov.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona mu uložil ochranný dohľad v trvaní
2 roky a 6 mesiacov.

Obžalovaná H. V. bola rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 26.09.2018, sp. zn.

13T/114/2017 uznaná vinnou pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona,
na tom skutkovom základe, že

- od presne nezisteného obdobia, najneskôr však od 14.09.2016 do 16.11.2016, v obci S., okres U. W.,

v neznámom množstve prechovávala v mieste trvalého bydliska a následne v obci S., v meste U. W. a
blízkom okolí, v presne nezistených množstvách predávala omamné a psychotropné látky zaradené v
zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do
II. skupiny psychotropných látok - metamfetamín a to najmenej 3-krát, pričom pred samotným predajom
prostredníctvom telefonického dohovoru dostávala inštrukcie od spoluobžalovaného Y. V., aby na váhe

odvážila požadované množstvo, túto látku zabalila do igelitového vrecka a takto pripravila na ďalší
predaj, pričom spoluobžalovaný Y. V. ju súčasne usmernil kde, na akom mieste, za akú sumu peňazí a
komu má osobne psychotropnú látku predať, pričom v uvedenom období takto predala alebo zadovážila
metamfetamín, resp. sprostredkovala predaj alebo zadováženie metamfetamínu najmenej X-krát Y. U.
z U. W..Za to jej súd uložil podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona, s poukazom na § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. e/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností
podľa § 37 Tr. zákona, trest odňatia slobody v trvaní 4 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ju pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona jej uložil trest prepadnutia veci mobilného telefónu zn. HUAWEI

Y560-LO1 so SIM kartou T-mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX - 1J, USB Modemu zn. HUAWEI E1752
so SIM kartou T-mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX-XL a mobilného telefónu zn. NOKIA 301.1 bez
SIM karty, IMEI : XXXXXX/XX/XXXXXX/X.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.

Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom

prostriedku odvolania obžalovaný Y. V., obžalovaná H. V. a podaním doručeným súdu prvého stupňa
dňa 27.09.2018 aj prokurátor.

Obžalovaný Y. V. svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.01.2019
prostredníctvom obhajcu. Namietal, že súd pri ustálení viny vychádzal iba z nepriamych dôkazov,

predovšetkým svedeckých výpovedí, odposluchov a znaleckých posudkov, nakoľko pri domových
prehliadkach, ktoré boli vo veci nariadené, neboli u neho, ani u jeho dcéry, obžalovanej V., nájdené
žiadne zakázané látky, drogy. Naopak, bola zistená u neho v rodinnom dome zmes soli a sódy
bikarbóny, čo potvrdzuje jeho obranu v tom, že nikdy nepredával pervitín, ale jeho náhradu. Z ustálenej
súdnej praxe je evidentné, že na dôkaz, či sa jedná o omamnú a psychotropnú látku sa nariaďuje

znalecké dokazovanie. Takéto znalecké dokazovanie nebolo možné nariadiť, nakoľko žiadne omamné
a psychotropné látky u neho, ani u obžalovanej V. zaistené neboli. Súd nesprávne postupoval, keď
vyhodnotil ako dôkaz výpoveď svedka S., pretože tento svedok vypovedal pôvodne v tom istom konaní
v postavení obvineného a to počas celého prípravného konania, až po jeho účelové vylúčenie na
samostatné konanie, čo považuje za nesprávny procesný postup súdu v rozpore s § 21 ods. 1 Tr.

poriadku, pretože záujem obvineného uzatvoriť dohodu o vine a treste nie je dôležitým dôvodom
na jeho vylúčenie na samostatné konanie. Z tohto dôvodu nemožno ani považovať výpoveď svedka
S. za vierohodnú a objektívnu, nakoľko evidentne bola motivovaná snahou zavďačiť sa za možnosť
uzatvorenia dohody o vine a treste a snahou priťažiť mu v konaní. Za celkom nevierohodnú považuje
výpoveď svedka U., nakoľko zo všetkých jeho výpovedí je nepochybné a zrejmé, že k jeho výpovedi

ho nútila a inštruovala polícia, čo nebolo ťažké vzhľadom na jeho závislosť na drogách. Súd sa pri
dokazovaní opieral o výpovede svedkov R., R. C., T. F. a ďalších, ktoré prečítal z prípravného konania,
avšak boli čítané výpovede, ktoré s týmito svedkami boli urobené ešte pred vznesením obvinenia. V
zmysle stanoviska č. 30 Trestnoprávneho kolégia NS SR je možné obžalobu oprieť o výpovede svedkov
a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, pričom postačuje to na kritickú

previerku výpovede takéhoto svedka, ak je výsluch vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho
obhajcu v konaní pred súdom. Títo svedkovia boli vypočutí v prípravnom konaní po vznesení obvinenia,
ale voči nemu však využili svoje zákonné právo nevypovedať. Svoje právo nevypovedať využili aj na
hlavnom pojednávaní. Je preto vylúčené čítať výpovede z obdobia zpred vznesenia obvinenia a takýto
postup súdu je úplne nezákonný. Súd úmyselne porušil jeho právo na obhajobu a kontradiktórny proces.

ZuvedenéhostanoviskaNSSRjejednoznačné,žeotakétodôkazyvykonanépredvznesenímobvinenia
voči konkrétnej osobe môže byť opretá iba obžaloba, v žiadnom prípade však nemôžu byť použité ako
procesný dôkaz prečítaním na hlavnom pojednávaní. Orgány činné v trestnom konaní týmto postupom
porušili jeho právo na obhajobu, nakoľko úmyselne začali trestné stíhanie pre trestný čin s nižšou
právnou kvalifikáciou, pri ktorej nebola povinná obhajoba a vzápätí, t.j. na druhý deň, bolo vznesené

obvinenie pre trestný čin s vyššou právnou kvalifikáciou pre obzvlášť závažný zločin, hoci k žiadnej
zmene skutkovej situácie v priebehu jedného dňa nedošlo. Orgány činné v trestnom konaní 28.03.2017
vypočuli podstatnú časť svedkov úmyselne tak, aby pri nich nebola potrebná účasť obhajcu a zmarili tak
jeho právo na riadnu obhajobu. Súd použil ako dôkaz aj odposluchy z telekomunikačnej prevádzky a
urobil tak rovnako v rozpore so zákonom. Súd po skončení záverečných rečí síce doplnil dokazovanie

o prečítanie jednotlivých príkazov na tieto odposluchy, avšak neprihliadol na skutočnosť, že v konaní
boli použité len laické prepisy týchto odposluchov, ktoré rozhodne nemôžu byť procesne použiteľné. Z
výsluchov svedkov je zrejmé, že odo dňa 28.03.2017 vyšetrovatelia disponovali prepismi odposluchov
telekomunikačnej prevádzky, ktoré vo výsluchoch svedkov citujú a žiadajú k ním od svedkov vysvetlenie,avšakvyšetrovateliamalikdispozíciilenlaickýprepistýchtoodposluchov,ktorézrejmevyhotovilniektorý
z vyšetrovateľov, pričom v celom spise nie je záznam o tom, ktorý z príslušníkov polície tieto prepisy
vyhotovilaanijehopoučenieopráveoboznamovaťsautajovanýmiskutočnosťami.Rovnakonahlavnom

pojednávaní bol oboznámený a prečítaný len voľný prepis z východoslovenského nárečia a voľný
preklad z rómštiny. Formálne bol do konania pribratý prekladateľ z rómskeho jazyka, avšak tento
bol do konania pribratý až po spracovaní prepisu a prekladu odposluchov a po ich použití v konaní.
Riadny prepis odposluchov nebol v konaní vykonaný vôbec a rovnako vôbec nebol v konaní vykonaný
dôkaz prečítaním prekladu východoslovenského nárečia do rómštiny. Opakovane tiež namieta právnu

kvalifikáciuskutkupodľa§172ods.2písm.c/Tr.zákona,nakoľkozvykonanéhodokazovanianevyplýva,
aby sa mal trestnej činnosti dopúšťať na viacerých osobách. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský
súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a alternatívne ho buď spod obžaloby oslobodil alebo vec vrátil
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Obžalovaná H. V. svoje odvolanie odôvodnila podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.10.2018

a doplnila podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.11.2018. Namietala, že zastáva názor, že
prvotné výsluchy jej osoby a spoluobžalovaného V. dňa 28.03.2016, ako aj výsluchy svedkov na to
nadväzujúcich, boli vykonávané nezákonne, keďže boli podkladom pre obvinenie jej osoby z drogovej
trestnej činnosti a celé konanie vedené proti nej je nezákonné. Nezákonne postupovali orgány činné
v trestnom konaní aj pri výsluchu svedkov a pri použití výsluchu svedkov v ďalšom trestnom konaní.

Zamlčaním skutočnej povahy obvinenia proti nej na začiatku konania ju orgány činné v trestnom konaní
pozbavili práva na obhajobu. Dňa 28.03.2017 bola vypočúvaná ako zadržaná podozrivá zo spáchania
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona. Vypočutá bola ako podozrivá k
zločinu podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona, aj keď vtedy sa javila dôkazná situácia na jeho kvalifikovanie

ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona. Orgány činné v trestnom
konaní ju a spoluobžalovaného V. zavádzali ohľadom skutočnej povahy obvinenia, keď im nepravdivo
prezentovali obvinenia ako zločin. O tomto tvrdení svedčí skutočnosť, že od ich zadržania, kedy boli
vypočúvaní ako podozriví za zločin, až po vznesenie obvinenia, neboli získané nové relevantné dôkazy,

ktoré by odôvodňovali podstatný obrat dôkaznej situácie, teda na zmenu trestnoprávnej kvalifikácie
obvineniazozločinunaobzvlášťzávažnýzločin.Pozbaveniepovinnejprávnejochranymalozanásledok
produkovanie dôkazov získaných v rozpore s procesnými normami. Vyšetrovatelia OKP Vranov nad
Topľou vykonali celý rad výsluchov svedkov v trestnej veci zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c/, d/ Tr. zákona, pričom takto boli vypočutí svedkovia R. V., R. C., Y. F., Y. U., T. F., Y. F., T.
H., R. Y. a L. S.. Obhajoba má za to, že výsluchy Y. V., H. V. a uvedených svedkov boli vykonané v
rozpore s príslušnými procesnými normami a nemali byť zaradené do trestného spisu a už vôbec nemali
byť použité v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom ako dôkaz získaný v súlade so zákonom.
Bola pozbavená právnej pomoci, pričom poukazuje na rozsudok ESĽP Zachar a Čierny proti Slovenskej

republike, ktorým súd vyhovel sťažovateľom pre zamlčanie skutočnej povahy obvinenia v prípravnom
konaní. Namieta porušenie zákona o ochrane utajovaných skutočností č. 215/2004 Z. z. a tým aj
porušenie práv na obhajobu. Z vykonaných výsluchov jednotlivých svedkov je zrejmé, že vyšetrovatelia
disponovali prepismi nahrávok z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky, keď doslovne citujú slová
svedkov z odpočúvaných telefonických rozhovorov a k prepisom hovorov z monitorovanej telefónnej

stanicežiadajúvysvetlenie.Niejeznáme,abysavtrestnomspisenachádzalizáznamy,ževyšetrovatelia
PZ boli poučení o práve oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia vyhradené
v tejto trestnej veci. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby v mieste trvalého bydliska mala
v držbe akúkoľvek omamnú a psychotropnú látku a ani jeden zo svedkov uvedených v obžalobe, mimo
svedka Y. U., ju neuviedol ako osobu, ktorá im mala odpredať, prípadne sprostredkovať predaj alebo

zadováženie nejakej psychotropnej látky, prípadne konkrétnej látky metamfetamínu - pervitínu. Ani z
prepisov hovorov monitorovanej telefónnej stanice vedenej na meno obžalovaného Y. V. nevyplynul fakt,
že zaobstarávala ďalším osobám predaj alebo zadováženie psychotropných látok. Z hľadiska znakov
objektívnej stránky stíhaného obzvlášť závažného zločinu nepostačuje konštatovať, že mala pri sebe
látku podľa pomenovania zaradenú medzi omamné a psychotropné látky, ale je nevyhnuté zistenie, aký

je v nej obsah koncentrácie účinnej látky stanovenej percentuálne v hmotnostných jednotkách. Takéto
zistenie je nevyhnutné, aby sa dalo ustáliť, že ide o psychotropnú látku, ktorá je objektívne spôsobilá
nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka. Nie je naplnený príslušný znak objektívnej stránky skutkovej
podstaty stíhaného zločinu. Vykonaným dokazovaním nebolo u nej preukázané prechovávanie, predajalebo zadováženie nejakej psychotropnej látky, nakoľko ani jeden zo svedkov ju z tohto neusvedčuje.
Ani jeden zo svedkov proti nej neoznačil látku, ktorú si mali zaobstarať, ako metamfetamín a ani jeden
zo svedkov proti nej nevypovedal k účinkom tejto látky, ktorú si zaobstaral. Naopak svedok U. sa

sťažuje spoluobžalovanému V. na veľmi zlú kvalitu zakúpenej látky, z ktorej mu bolo zle. Dokazovaním
nebolo preukázané, aby si dovážala, prechovávala presne nezistené množstvo a predávala konkrétne
omamné a psychotropné látky. Zastáva názor, že v prípade uznania viny je uloženie trestu v trvaní
4 rokov neprimerane prísne. Samotný súd u nej konštatoval poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.
j/, e/ Tr. zákona, bez existencie priťažujúcich okolností. Je matkou dvoch maloletých detí a uloženie

nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodybybolovrozporesozásadouukladaniatýchtotrestovvzmysle
§ 34 ods. 3 Tr. zákona. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vo veci sám rozhodol, príp. vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie.

Prokurátor odôvodnil svoje odvolanie podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.11.2018.
Namietal, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa obžalovanej H. V. sa nestotožňuje a

preto podal odvolanie proti výroku o vine a treste. Je toho názoru, že súd v rámci dokazovania dospel k
správnym a úplným skutkovým zisteniam, ktoré v záverečnom procese hodnotenia nevyhodnotil zákonu
zodpovedajúcim postupom. Je jednoznačné a nespochy-bniteľné, že jednotlivé dôkazy, ktoré boli v
priebehu hlavného pojednávania vykonané tak u osoby obžalovaného V., ako aj k osobe obžalovanej
V. sa navzájom prelínajú, spolu súvisia a nemožno ich posudzovať prísne oddelene. Ak súd považoval

určitú skutočnosť za spoľahlivo preukázanú v prípade obžalovaného V., tak tú istú okolnosť nemohol
posudzovať opačne v prípade obžalovanej V.. Najucelenejší pohľad na trestnú činnosť obžalovaného V.
a V. v tomto trestnom konaní priniesli výpovede svedkov S. a U., pričom tieto ich výpovede našli oporu
vo výstupoch z vykonaného odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky. Nepochybne vzniká
otázka ako obžalovaný V. svoju činnosť (predaj pervitínu) zabezpečoval v prípadoch jeho kratšej, či

dlhšie trvajúcej neprítomnosti. V kontexte vykonaných dôkazov a skutkových záverov uvedené vedie k
záveru, že obžalovaná V. sa tejto trestnej činnosti zúčastnila minimálne vo forme prechovávania týchto
látok v jej obydlí, následne však výpoveďou svedka U. sa preukázalo, že miera jej participácie bola
podstatne širšia a spočívala aj v odovzdávaní, resp. predaji pervitínu jeho osobe podľa predchádzajúcich
pokynov pochádzajúcich od obžalovaného Kroku. Skutočnosti, že obžalovaná V. mala jednoznačnú

vedomosť o týchto nelegálnych aktivitách a na nich aj participovala, nasvedčuje časť prepisov ITP, kde
obžalovaná pri jednom zo svojich vzájomných telefonických hovorov od obžalovaného V. žiada, aby jej
to odpratal z domu, lebo sa toho bojí a súčasne ho nabáda, aby si to nepokazil alebo kde obžalovaný
svoju dcéru, obžalovanú V. výslovne opakovane žiada, aby všetky veci okamžite vyhodila z domu preč.
Prevažujúcim dôkazom v tejto trestnej veci sú výstupy z ITP, ktoré v kontexte s výpoveďami svedkov

doslova dotvárajú mozaiku činnosti aj obžalovanej V., spočívajúcej v predaji pervitínu minimálne trom
osobám. Svedok C. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní výslovne potvrdil, že v dvoch prípadoch od
obžalovanej V. prevzal látku, o ktorej bol presvedčený, že sa jedná o drogu, pričom v prvom prípade bol
dokonca za týmto účelom u nej doma v S. a v ďalšom prípade mu ju mal odovzdať nejaký mladý Róm v
doprovode mladej Rómky pri predajni Narnia vo Vranove nad Topľou. Z dôkazu obsiahnutého vo zväzku

č.4vyšetrovaciehospisunač.l.1384-1387vyplýva,žedňa21.10.2016osobaR.,používajúcatelefónnu
účastnícku stanicu evidovanú na meno X. L., ktorý je zamestnávateľom svedka C., v čase 12.10 hod.
požiadala obžalovaného V. o stretnutie za účelom „ako vždy“, pričom ten uviedol, že pošle švagra, lebo
on je mimo. Vzápätí obžalovaný V. v čase 12.12 hod. telefonicky kontaktoval obžalovanú V., od ktorej
žiadal, aby bola na telefóne, lebo mu bude volať taxikár s tým, že on išiel do Košíc. Bezprostredne na

to, v čase 12.15 hod., obžalovaný V. znovu so svedkom C. komunikuje, pričom ten sa ho pýta, či môže
prísť k Narnii, čo je záhradníctvo vo Vranove nad Topľou. Obžalovaný V. odpovedá, že môže, pričom
po tom rozprávajú aj o peniazoch. V nadväznosti na tento hovor vzápätí obžalovaný V. v čase o 12.16
hod. telefonicky inštruuje obžalovanú V., aby o 5 minút bola pri predajni Narnia. Na výslovnú otázku
obžalovanej odpovedá, aby navážila presne 1,10 a súri ju, nech už ide. V čase o 12.37 hod. znova

obžalovaný komunikuje s obžalovanou V., ktorú uisťuje, že príde na Audine a ide o taxík. Obžalovaná V.
ho súri, lebo mala mať so sebou syna. Tomuto zodpovedá aj časový údaj svedka C. úplne na začiatku
komunikácie v čase 12.15 hod., keď obžalovanému V. uviedol, že na mieste stretnutia by mohol byť
pol aj desať. Na základe uvedeného potom zastáva názor, že dňa 21.10.2016 obžalovaná V. na pokyn
obžalovaného V. za sumu 60,- € predala dávku pervitínu aj svedkovi C.. K ďalšiemu predaju svedkovi

C. zo strany obžalovanej V. došlo dňa 07.11.2016, pričom v tomto prípade svedok prišiel až priamo k
obžalovanej do S.. Aj v tomto prípade svedok C. najprv v čase 14.21 hod. zavolal obžalovanému V.,
ktorý ho poslal priamo k obžalovanej a vzápätí po ukončení tohto hovoru, obžalovaný V. kontaktoval
obžalovanú V., ktorej oznámil, že ide k nej domov taxikár, aby urobila 1,15. Aj tu ju súri s tým, že bude prinej za 5 minút. Uvedené skutočnosti v nadväznosti na prečítanú výpoveď svedka C. vyplývajú z prepisov
ITP na č.l. 1402 - 1403 spisu. Rovnaká dôkazná situácia bola preukázaná aj vo vzťahu k osobe svedka
F. Aj tento záver nachádza oporu v ITP v rozsahu č.l. 1366 - 1367 a č.l. 1407 - 1412 spisu. Takto dňa

30.09.2016 v čase 15.20 hod. svedok F. telefonicky kontaktoval obžalovaného a výslovne žiadal, aby
ten zavolal dcére, nech tam niečo „prileje“. Z ďalšieho telefonátu toho istého dňa medzi obžalovaným
a obžalovanou v čase 18.48 hod. vyplýva, že svedok F. sa s obžalovanou V. pravdepodobne nestretol,
lebo obžalovaný jej vytýka, že ju nerómovia hľadajú po osade a bol taký neróm, čo chcel. Uvedené však
preukazuje,žesvedokF.malvedomosťotom, žepervitínsimôževprípadeneprítomnostiobžalovaného

V. zabezpečiť/kúpiť práve od obžalovanej V.. Z obsahu ďalšej komunikácie dňa 07.11.2016, č.l. 1407
- 1412 spisu vyplýva, že aj v tomto prípade obžalovaný V. posiela svedka F. domov k dcére a potom
znova telefonicky dáva pokyny obžalovanej, za akú sumu má dať tomu nerómovi a čo má urobiť s
peniazmi. Z uvedených skutočností potom jednoznačne vyplýva, že rovnaký modus operandi, ako vo
svojej výpovedi potvrdil svedok U., obžalovaný V. realizoval prostredníctvom obžalovanej V. aj vo vzťahu
k ďalším konzumentom pervitínu a to svedkom C. a F.. Nespochybniteľne preukázaný predaj pervitínu

obžalovanou V. bol aj voči tzv. tretej skupine svedkov, ako ich súd zadefinoval a to Y. F., Y. F. a T. H..
Na č.l. 1414 spisu sa nachádza prepis vzájomnej komunikácie oboch obžalovaných zo dňa 15.11.2016,
kde sa obžalovaný V., ktorý bol v tom čase na liečení v Q., hneď v úvode obžalovanej pýta, či predáva
tovar, táto mu podrobne referuje, že chlapec z F. zobral pre niekoho za 20 a tiež Y. ráno prišiel, zobral
za 20,- €, pričom 10 dal a za 10 jej dal tovar. Keďže bolo ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi

spoľahlivo potvrdené, že obžalovaná V. predávala výslovne a len pervitín, ktorý doma skladovala pre
obžalovaného V., tak aj v tomto prípade je na mieste prijať nepochybný záver, že počas neprítomnosti
obžalovaného,ktorýbolnaliečenívQ.,obžalovanápredávalapervitínajtýmtosvedkom.Spoukazomna
uvedené skutkové okolnosti zastáva názor, že aj v prípade obžalovanej V. bol vykonaným dokazovaním
na hlavnom pojednávaní z hľadiska objektívnej stránky preukázaný naplnený kvalifikačný znak podľa

§ 138 písm. j/ Tr. zákona, to znamená, že pervitín predala viacerým osobám, čo sa malo odraziť aj v
skutkovejveterozsudkuatomuzodpovedajúcejprávnejkvalifikácii.Ztohtodôvodunavrhol,abyodvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol tak, že obžalovanú H. V. po príslušnej úprave skutkovej vety
uznávinnouzospáchaniaobzvlášťzávažnéhozločinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/,

ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona a uložil jej zákonu zodpovedajúci
trest a ochranné opatrenie.

Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli
odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel
k záveru, že len odvolanie obžalovanej H. V. je čiastočne dôvodné.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania považoval
súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný Y. V. a obžalovaná H. V. sa dopustili skutku tak,

ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Obžalovaného V. zo spáchania žalovaného skutku usvedčujú
predovšetkým výpovede svedka Y. U. a pôvodne spoluobvineného, t.č. svedka R. S., ako aj výpovede
svedkov R. V., T. F., K. A. a R. C. z prípravného konania, v kontexte a v súlade so zabezpečenými
zvukovými nahrávkami rozhovorov medzi týmto obžalovaným a uvedenými svedkami a prípadne aj
následnými telefonickými rozhovormi s obžalovanou V.. I. H. V. zase zo spáchania žalovaného skutku

usvedčuje predovšetkým výpoveď svedka U. a jej podiel na žalovanej trestnej činnosti, vykonávanej
na základe pokynov obžalovaného Y. V., vo výraznej miere preukazujú záznamy telekomunikačnej
prevádzky, obsahujúce komunikáciu medzi ňou a jej otcom, spoluobžalovaným V.. Podpornými dôkazmi
pri ustálení viny oboch obžalovaných, podľa názoru súdu, boli aj zabezpečené znalecké posudky z
odboru psychológie nielen na osoby obžalovaných, ale predovšetkým na osoby rozhodujúcim spôsobom

usvedčujúce týchto obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti a to svedka U. a svedka, pôvodne
obvineného, S., z ktorých vyplýva, že v prípade týchto svedkov sa nezistili také črty osobnosti, ktoré
by nasvedčovali snahe uškodiť obžalovaným v tejto trestnej veci alebo že by sa osoby týchto svedkov
vyznačovali sklonmi ku konfabulácii, či sklonmi vypovedať nepravdivo.

Po preskúmaní odvolaniami napadnutého rozsudku, ako aj predloženého spisu, odvolací súd v prvom
rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený u obžalovaného Y.
V. ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr.zákona, s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zákona a u obžalovanej H. V. ako zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s
nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto boli vykonané dôkazy

pred súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového
stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný
súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto
skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v
odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového

stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých
istých okolností a skutočností v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné
konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu,
odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s tými dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu,
t.j. aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie prečítaním znaleckého posudku KEÚ PZ
Košice, ČES: PPZ-KEU-KE-EX-2017/792, z ktorého vo vzťahu k obžalovaným V. a V. vyplýva, že
vykonaným skúmaním nebola v predloženej kryštalickej látke zaistenej v predmete č. 4, ponožke o
celkovej hmotnosti 55,57 g, zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok, pričom bolo zistené,
že sa jednalo o zmes soli a sódy bikarbóny.

Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj
nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaní Y. V.
a H. V. spáchali skutky tak, ako ich ustálil súd prvého stupňa.

Úplnosť vykonávaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie

nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12
Tr. poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či došlo k spáchaniu skutku a ak áno, ako a k akému. Z
obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov
neodporuje základným princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným je preto možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného Y.
V. ustáliť predovšetkým na základe výpovede svedka U., ktorý uviedol, že obžalovaného V. pozná 10
rokov a ohľadom nákupu drog sa s ním stretával posledné 4 roky, keď mu zavolal a povedal mu, čo chce
a dohodli si miesto a čas stretnutia, pričom obžalovaný mu predával kubík pervitínu za 70 - 80,- € a keď
nemohol prísť, tak poslal dcéru H. V., pričom cena a množstvo pervitínu sa menilo a neskôr aj farba.

Prvýkrát ho oslovil obžalovaný V., ktorý mu ponúkol pervitín na ochutnávku a tak sa dohodli, že mu bude
predávať za sumu 70,- € za kubík. Pervitín bol zo začiatku biely, potom žltý a nefungoval ako predtým.
Obžalovaný V. mu naposledy predal pervitín asi v decembri 2016 a keď sa stal starostom, telefónne číslo
zrušil. Pôvodne pervitín od V. mal na neho povzbudivé účinky, nespal, posledný rok ho bolelo brucho a
hlava a bol unavený, pričom V. mu povedal, že len on sa sťažuje, že mu je zle. Kupoval si asi 1-krát do

týždňa, keď bol pervitín slabší, tak 2-krát do týždňa. Pre pervitín mali označenie bandaska alebo nafta.

Uvedené tvrdenia svedka U. sú podporované výpoveďou svedka Y. F., ktorý na hlavnom pojednávaní
uviedol, že si myslel, že kupoval pervitín, ale išlo o morskú soľ a to asi pred rokom - dvoma, pričom
jedenkrát, keď vychádzal v S., tak mu neznáma osoba ponúkla pervitín, ktorý mu dala za 20,- alebo

30,- €, ale išlo o morskú soľ a potom kúpil ešte raz a tak kúpil ešte od inej osoby. Na odstránenie
rozporov však bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že s obžalovaným V.
sa kontaktoval, od V. kupoval pervitín za 20,- až 30,- €. Ohľadom pervitínu možno niekomu aj volal a
možno aj obžalovanému V..

Uvedené tvrdenia sú v zhode s výpoveďou svedka T. H., ktorý rovnako na hlavnom pojednávaní
poprel, aby od obžalovaných pervitín kupoval, ale na odstránenie rozporov bola čítaná jeho výpoveď z
prípravného konania, kde uviedol, že pervitín mu doniesla osoba s prezývkou starosta, pričom pervitín
označovali ako bandurky.

Rovnako svedok S. uviedol, že po prepustení z výkonu trestu dňa 27.07.2016 sa stretol s obžalovaným
V. a dohodli si, že od neho bude kupovať pervitín pravidelne za 60,- až 70,- € za kubík. Stretával sa
s ním na rôznych miestach, boli tam len oni dvaja. Kupoval pre svoju potrebu, ale od septembra 2016
aj pre ďalších ľudí. Následne odišiel pracovne do Fínska, keď sa vrátil, tak telefónne číslo V. už bolozrušené. Od Kroku kúpil pervitín 30 - 50 krát. S obžalovaným V. sa stretával za účelom predaja drog od
polovice roka 2014, alebo 2015. Pervitín označovali slovom nafta alebo bandaska. Vie, že V. pervitín
predával aj svedkom F. a C..

Uvedené tvrdenia svedkov sú v zhode aj s výpoveďou svedka T. F., ktorý na hlavnom pojednávaní využil
svoje právo a odmietol vypovedať, avšak z jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorú súd následne
prečítal, vyplýva, že od V. kúpil 1 alebo až 2-krát jednorazovú dávku pervitínu a to v auguste, septembri
2016 za 20,- alebo 30,- € a to malé množstvo, jednu čiarku, dal si ho a bol nabudený.

Rovnako svedok C. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať a z uvedených dôvodov bola čítaná
jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že známy ho poprosil, aby zašiel za V. po drogy,
načo V. kontaktoval na jeho mobil a dohodol s ním, že má ísť za jeho dcérou, kde išiel a zaklopal a
táto mu dala krabičku od zápaliek prelepenú páskou, pričom jej peniaze nedával. Krabičku odniesol
známemu na pumpu, ktorý ju otvoril a nachádzal sa v nej prášok žltej farby. Vie, že V. predával drogy,

bolo to verejné tajomstvo. V novembri 2016 mu volal V., či vie zaobstarať kupcu na väčšie množstvo
drog s tým, že je v Q. a drogy mu môže predať jeho dcéra alebo švagor.

Uvedené skutočnosti sú v zhode s výpoveďou svedka A. z prípravného konania, ktorú súd postupom
podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal z dôvodu, že osoba svedka

sa stala pre dlhodobý pobyt v cudzine nedosiahnuteľnou, z ktorej vyplýva, že od obžalovaného bral pre
vlastnú potrebu cca v roku 2016 a to 3 až 4 krát jednorazovú dávku za 10,- €, šnupal to, cítil sa nabudený.
V. kontaktoval telefonicky. Z pervitínu od V. mal vždy euforický pocit.

Uvedené skutočnosti majú oporu aj v záznamoch telekomunikačnej prevádzky, ktoré súd prvého stupňa

na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom oboznámil.

Rovnako výrok o vine obžalovanej H. V., tak ako ho ustálil prvostupňový súd, je aj podľa názoru
odvolacieho súdu, možné oprieť o výpoveď svedka U., ktorý uviedol, že s obžalovanou V. sa stretol 3-4
krát, dopravil ju manžel autom, obžalovaná mu odovzdala priesvitný sáčok a on jej dal peniaze, pričom

on ju nikdy nekontaktoval, on kontaktoval len V., ktorý mu povedal, že to dohodne s dcérou a následne
mu zavolal, kam má ísť a tam prišla obžalovaná V., ktorú priviezol muž na aute, pričom s ňou cenu, ani
množstvo nedojednával, s tým, že s obžalovanou V. sa ohľadom pervitínu stretával len počas liečenia
obžalovaného V. v Q..

Uvedené tvrdenia svedka sú v zhode s výpoveďou svedka C., ktorý na hlavnom pojednávaní síce
odmietol vypovedať, avšak súd zákonným spôsobom prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde
uviedol, že ho známy poprosil, aby zašiel za V. po drogy, preto zavolal V. na mobil a dohodol s ním, že
má ísť za jeho dcérou, kde išiel, zaklopal a tá mu dala krabičku od zápaliek prelepenú páskou, pričom
jej peniaze nedával. Krabičku odniesol známemu na pumpu, ktorý ju otvoril a nachádzal sa v nej prášok

žltej farby. V novembri 2016 mu volal V., že vie zohnať kupcu na väčšie množstvo drog s tým, že je v
Q., ale drogy mu môže predať jeho dcéra alebo švagor.

Aj tieto tvrdenia svedkov sú v zhode so záznamami telekomunikačnej prevádzky a ich prepismi.
Na základe uvedeného aj krajský súd dospel k záveru, že súhrn uvedených priamych aj nepriamych

dôkazov preukazuje vinu obžalovaných Y. V. a H. V. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom
sa doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú
z jeho spáchania obžalovaných.

SprávnepretoprvostupňovýsúdkonanieobžalovanéhoY.V.poprávnejstránkekvalifikovalakoobzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona,
s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zákona, nakoľko tento neoprávnene kupoval, predával,
zadovažoval, prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor
alebo takúto činnosť sprostredkoval a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas a

na viacerých osobách a u obžalovanej H. V. ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm.
d/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaná neoprávnene predávala, vymieňala, zadovažovala, prechovávala po
akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, alebo taký čin sprostredkovala.Okresný súd pri rozhodovaní o treste obžalovaných sa zároveň v rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi
a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona a to, že už bol za trestný čin odsúdený a u
obžalovanej zistil 2 poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, že viedla pred spáchaním
trestného činu riadny život a § 36 písm. e/ Tr. zákona, že spáchala trestný čin pod tlakom odkázanosti
a podriadenosti. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje s názorom súdu
prvého stupňa ohľadom pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného Y. V., avšak

nestotožňujesaskonštatácioupoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.e/Tr.zákonauobžalovanejH.V.,
že spáchala trestný čin pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti, nakoľko podľa názoru odvolacieho
súdu, taká okolnosť nebola v danom konaní dostatočne preukázaná a za danú poľahčujúcu okolnosť
nemožno považovať ani neprimerané citové naviazanie obžalovanej V. na jej otca, obžalovaného Y. V.
a ani skutočnosť, že tento ju finančne podporoval.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň
prihliadal aj na osobu obžalovaných, pričom u obžalovaného Y. V., vzhľadom na prevahu priťažujúcich
okolností,upraviltrestnúsadzbutak,žezvýšildolnúhranicuzákonomstanovenejtrestnejsadzbyojednu
tretinu a u obžalovanej H. V. vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností upravil trestnú sadzbu tak, že
znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. S poukazom na odpis z registra

trestov obžalovaného Y. V., z ktorého vyplýva, že tento bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný, aj keď v
štyroch prípadoch sa hľadí, ako keby nebol odsúdený a má 9 záznamov vo výpise z Ústrednej evidencie
priestupkov MV SR, aj odvolací súd má za to, že trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 8 mesiacov,
tedanaspodnejhranicizvýšenejtrestnejsadzbyjetrestompreobžalovanéhozákonnýmaspravodlivým.
Zároveň sa odvolací súd stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa o zaradení obžalovaného do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona a súhlasí s
argumentáciou súdu prvého stupňa, že takéto zaradenie je postačujúce, vzhľadom na to, že obžalovaný
doposiaľ nevykonával žiaden nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom prihliadol zároveň na jeho
vek, zdravotný stav, zohľadňujúc však zároveň závažnosť daného trestného činu a mieru narušenia
páchateľa. Rovnako odvolací súd sa stotožnil aj s trestom prepadnutia veci tak, ako bol obžalovanému V.

uložený prvostupňovým súdom, s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.
Za správny a zákonný zároveň odvolací súd považuje aj výrok o uložení ochranného dohľadu v trvaní 2
rokov a 6 mesiacov tak, ako to obligatórne ukladá Tr. zákon páchateľom obzvlášť závažných zločinov,
ktorých súd odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Odvolací sa však nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že na nápravu obžalovanej je potrebné
ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Uvedené tvrdenie odvolací súd odôvodňuje tým, že z
odpisu z registra trestov obžalovanej vyplýva, že táto nebola doposiaľ súdne trestaná a z výpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že táto nemá záznam ani v evidencii priestupkov,
pričom obžalovaná je matkou maloletých detí. S poukazom na skutočnosť, že v predmetnom konaní

jej bolo preukázané „iba“ odovzdanie omamných a psychotropných látok svedkovi U. a svedkovi C.,
teda len dvom osobám, pričom svedkovi U. 3 až 4 krát, teda aj s poukazom na závažnosť tohto jej
konania, odvolací súd má za to, že obžalovanej postačí uložiť podmienečný trest odňatia slobody s
probačným dohľadom, primeranou povinnosťou a trestom prepadnutia veci, preto na základe uvedených
skutočností zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanej H. V. a sám

vo veci rozhodol tak, že obžalovanej uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v
trvaní 3 rokov, s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky,
povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, ako aj
trest prepadnutia veci, ktorých vlastníkom sa stáva Slovenská republika. Uvedený trest, podľa názoru
odvolacieho súdu, je dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a výchovu obžalovanej V. k

tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život a súčasne na odradenie iných od páchania trestnej činnosti
a zodpovedá zásadám ukladania trestov, vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu páchateľa, ako aj s
poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.

Vo vzťahu k odvolaniu prokurátora proti napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa o vine

obžalovanej H. V., krajský súd konštatuje, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa považuje za správne
a zákonné, s nimi sa stotožňuje a keďže okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne s
jednotlivými dôkazmi, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, vysporiadal, odvolací súd na
toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje. K odvolacím námietkam prokurátorakrajský súd zároveň dodáva, že tak, ako už uviedol, z vykonaného dokazovania má za to, že obžalovanú
V. usvedčujú z predaja omamných a psychotropných látok len svedok U. a svedok C. a vykonané
záznamy telekomunikačnej prevádzky vo vzťahu k týmto osobám. Zároveň z vykonaných záznamov

telekomunikačnej prevádzky, na ktoré prokurátor poukazuje, že by mali odôvodňovať, resp. preukazovať
túto činnosť obžalovanej V. aj vo vzťahu k svedkovi F., resp. k svedkom Y. F., Y. F. a T. H., aj s
poukazom na konkrétne čísla listov, na ktorých sa prepisy záznamov telekomunikačnej prevádzky
nachádzajú, krajský súd udáva, že uvedené záznamy telekomunikačnej prevádzky jednoznačne túto
činnosť obžalovanej nepreukazujú a skutočnosti namietané prokurátorom, ktoré by mali z tohto záznamu

telekomunikačnej prevádzky vyplývať, neboli preukázané žiadnym ďalším vykonaným dôkazom.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obhajoby týkajúcich sa skutočnosti, že u obžalovaných V. a V.
neboli pri domových prehliadkach nájdené žiadne omamné a psychotropné látky, preto nebolo možné
vykonať znalecké dokazovanie a určiť množstvo a koncentráciu účinnej látky, naopak, pri domovej
prehliadke u obžalovaného V. bola nájdená zmes soli a sódy bikarbóny, čo potvrdzuje jeho obranu, že

nikdy nepredával drogu, iba jej náhradu, skutočnosti, že svedka U. mala k výpovedi nútiť a inštruovať
polícia, ako aj k namietanej nezákonnosti prípravného konania, či namietaným prekladom záznamov
telekomunikačnej prevádzky krajský súd udáva, že tieto už boli prezentované aj v konaní pred súdom
prvého stupňa a súd prvého stupňa sa s nimi riadne a rozsiahlo vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, pričom odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje a na toto odôvodnenie v celom

rozsahu poukazuje.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obhajoby, že svedok S. je nevierohodný z dôvodu, že pôvodne bol v
predmetnej trestnej veci obvinený a následne bol vylúčený na samostatné konanie, pričom uzatvorenie
dohody o vine a treste nie je dôležitým dôvodom na takéto vylúčenie, odvolací súd udáva, že svedok S.

na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2017 uviedol, že má záujem o uzatvorenie dohody o vine a treste,
pričom z ustanovenia § 21 ods. 1 Tr. poriadku, ktorý upravuje vylúčenie veci vyplýva, že konanie o
niektorom z trestných činov, alebo proti niektorému z obvinených možno vylúčiť zo spoločného konania,
okrem iného, aj z dôvodu urýchlenia konania. Je nepochybné, že uzavretím dohody o vine a treste a
jej následným potvrdením súdom dochádza k urýchleniu konania, nakoľko nie je potrebné vykonávať

vo veci často rozsiahle dokazovanie pred súdom. Z uvedených dôvodov krajský súd nevzhliadol
pochybnosti v konaní súdu prvého stupňa, ak obžalovaného S. z prejednávanej trestnej veci vylúčil na
samostatné konanie a ďalej s ním v tejto veci konal ako so svedkom, pričom uvedené nevzbudzuje
pochybnosť o dôveryhodnosti svedka S. a z ničoho nevyplýva, aby jeho výpoveď v predmetnej veci bola
motivovaná snahou zavďačiť sa za možnosť uzatvorenia dohody o vine a treste.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obhajoby, že zo spisu nie je zrejmé, či vyšetrovatelia PZ boli poučení o
práve oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami odvolací súd udáva, že uvedená skutočnosť nemá
vplyv na obsah zaznamenanej telekomunikačnej prevádzky, ani na vyjadrenia jednotlivých svedkov k
tejto.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obhajoby, že svedkom, ktorí odmietli na hlavnom pojednávaní
vypovedať, resp. odchýlili sa od svojich výpovedí z prípravného konania, boli čítané výpovede spred
vznesenia obvinenia, čím bolo porušené ich právo na obhajobu, odvolací súd udáva, že vo všetkých
prípadoch išlo o výpovede svedkov po začatí trestného stíhania v predmetnej trestnej veci a nejde

o jediný usvedčujúci dôkaz. Navyše len časť svedkov odmietla vypovedať, resp. vypovedala inak po
vznesení obvinenia a zmene právnej kvalifikácie oproti ich výpovediam spred vznesenia obvinenia.

Vo vzťahu k rozsudku ESĽP Zachar a Čierny proti Slovenskej republike, na ktorý obhajoba poukazuje,
odvolací súd udáva, že uvedené rozhodnutie, podľa jeho názoru, nie je možné považovať za analogické

vo vzťahu k prejednávanej trestnej veci, nakoľko v tejto neboli v konaní použité výpovede Y. V. a H. V.
spred vznesenia obvinenia, ani tieto ich výpovede neovplyvnili ich výpovede po vznesení obvinenia, kde
obaja spáchanie skutku popreli, na rozdiel od sťažovateľov vo veci Zachar a Čierny proti Slovenskej
republike, ktorí sa k spáchaniu skutku priznali aj po vznesení obvinenia a to pri nižšej právnej kvalifikácii
skutku, pri ktorej nebol daný dôvod povinnej obhajoby. Navyše, k vzneseniu obvinenia a zmene právnej

kvalifikácie došlo v krátkom časovom období po výsluchu prvých svedkov v predmetnej trestnej veci
dňa 28.03.2017 a to práve na základe ich výpovedí, preto nie je možné súhlasiť s tvrdením obhajoby,
že obžalovaným bola účelovo zamlčaná skutočná podstata obvinenia a účelovo boli pozbavení práva
na obhajobu. Zároveň nie je pravdivé tvrdenie, že orgány činné v trestnom konaní úmyselne začalitrestné stíhanie pre trestný čin s nižšou právnou kvalifikáciou, pri ktorej nebola daná povinná obhajoba
a vzápätí, t.j. na druhý deň bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin, hoci k žiadnej zmene
skutkovej situácie v priebehu jedného dňa nedošlo, nakoľko z obsahu predloženého spisu vyplýva, že

trestné stíhanie v predmetnej trestnej veci bolo začaté uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 08.09.2016
a obvinenie bolo Y. V. a H. V. vznesené uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 29.03.2017.

Už len záverom k uvedenému odvolací súd v súhrne dodáva, že svedkovia Y. F., T. H., T. F. a K.
A. usvedčovali obžalova-ných svojimi výpoveďami aj po vznesení obvinenia a svedkovia S. a U. aj

na hlavnom pojednávaní, pričom všetky tieto výpovede sa uskutočnili za prítomnosti obhajcov, resp.
obhajcovia boli o týchto úkonoch riadne a včas upovedomení.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd odvolanie obžalovanej H. V. vyhodnotil ako čiastočne
dôvodné a na základe toho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ako aj
na základe, ktorých odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora a obžalovaného Y. ako nedôvodné a

preto tieto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.