Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. apríl 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117212319
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:1117212319.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 8.4.2019 sudcom JUDr. Petrom

Lukáčom, v právnej veci žalobcu K. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O.. H. XXXX/XX, XXX XX Ž. R. H.,
zastúpeného AK Dlhopolec, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO : 36 867 306, proti
žalovanému Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2, 812 85
Bratislava, IČO : 00 166 481, o úhradu sumy 1.624,27 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi istinu vo výške 1.624,27 €, spolu s 5 %-ným úrokom z
omeškania p. a. zo sumy 1.624,27 € od 19.1.2017 až do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava 1 dňa 19.5.2017 domáhal
proti žalovanému úhrady sumy 1.624,27 € s príslušenstvom titulom náhrady škody zo zodpovednosti
spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákonnej úpravy podľa Zákona 514/2003 Zb. v platnom
znení. Svoje stanovisko zdôvodnil okolnosťou, že Uznesením ORPZ v Žiari nad Hronom, OKP zo dňa
23.10.2012boložalobcovivzmysle§206ods.1Trestnéhoporiadkuvznesenéobvinenieprepodozrenie
zo spáchania prečinu podvodu. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že o opravnom prostriedku žalobcu

Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom rozhodla Uznesením zo dňa 15.1.2013, ktorým sťažnosť žalobcu
zamietla. Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní XT/XX/XXXX Rozsudkom zo dňa 16.5.2016, v tomto
konanížalobcuspodobžalobyOkresnejprokuratúryvŽiarinadHronomoslobodil.Žalobcavžalobeďalej
uviedol, že v zmysle článku 50 ods. 3 ústavného zákona SR, resp. 2 ods. 9 Trestného poriadku využil
služby obhajcu, ktorý si účtoval za poskytnutie právnych služieb v trestnej veci žalobcu náhradu trov vo
výške 1.624,27 €. Žalobca si žalobou uplatnil náhradu škody proti žalovanému v zmysle Ustanovenia § 3
ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo výške

účtovanej odmeny za poskytnutie právnych služieb v trestnej veci s príslušenstvom, ktoré predstavovalo
zákonný úrok z omeškania v zmysle Ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka.

2. Okresný súd Bratislava 1 Uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 12.9.2017 konanie vo veci
podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 71/92 zastavil. O opravnom prostriedku proti uzneseniu o zastavení
konania rozhodol v rámci autoremedúry Okresný súd Bratislava 1 Uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XX
zo dňa 16.5.2018 a citované uznesenie zrušil. V zmysle Ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového

poriadku vyzval žalovaného na vyjadrenie k písomne podanej žalobe. Žalovaný na výzvu reagoval
písomným vyjadrením doručeným Okresnému súdu Bratislava 1 dňa 15.6.2018, kde okrem hmotno-
právnych námietok do uplatneného nároku vzniesol taktiež námietku miestnej príslušnosti. Okresnýsúd Bratislava 1 v zmysle § 17 Civilného sporového poriadku vec postúpil na prejednanie miestne
príslušnému Okresnému súdu Žiar nad Hronom.

3. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe žalobcu, resp. výpovedi povereného zástupcu
žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Svoje stanovisko zdôvodnil skutočnosťou, že pokiaľ žalobca
uplatňuje náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia vo forme uznesenia o vznesení obvinenia,
resp. uznesenia o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, u citovaných rozhodnutí
sa nejedná o samostatné zákonné, resp. nezákonné rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona

č. 514/2003 Zb., súčasne obe rozhodnutia skutkovo nadväzujúce vo forme rozhodnutia prokurátora
o podaní obžaloby, resp. samotnú obžalobu, nemajú formu rozhodnutia určenú trestným poriadkom
podľa § 162 ods. 2 Trestného poriadku. Namietol teda okolnosť, že ako titul podľa § 3 ods. 1 písm.
a/ Zákona 514/2003 Zb. je možné posudzovať iba uznesenie vyšetrovateľa ORPZ ZH o vznesení
obvinenia žalobcovi. V ďalšom namietol právnu skutočnosť, že pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody v zmysle citovaného ustanovenia je nutné naplnenie kumulatívnych podmienok, pričom

pri uplatnenom nároku absentuje podľa názoru žalovaného ako nezákonné rozhodnutie, tak i vznik
škody samotnému žalobcovi. Neexistenciu škody, ktorá by vznikla žalobcovi v tomto konaní zdôvodnil
skutočnosťou, že ako vyplýva z potvrdenia o vklade sumy 1.624,27 € zo dňa 28.10.2016, na účet
právneho zástupcu AK Dlhopolec, s.r.o. bola táto suma uložená fyzickou osobou U. J.. Žalovaný ďalej
argumentoval právnym názorom vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR pod spisovou značkou

II.ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013, podľa ktorého za nezákonné nie je možné automaticky považovať
každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného.
Nemožno teda bez ďalšieho považovať za nezákonné rozhodnutie iba z dôvodu, že v čase jeho
vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z
rôznych dôvodov nepotvrdila. V tomto smere žalovaný ďalej argumentoval právnou skutočnosťou, že

k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom došlo s prihliadnutím
na genézu vývoja trestného konania preto, že súd zistený skutkový stav, o ktorom nemal pochybnosti
posúdil inak, než vyšetrovateľ a prokurátor v prípravnom konaní. Charakterizoval postup vyšetrovateľa,
ako i postup prokuratúry v prípravnom konaní ako štandardný a v zmysle zákonnej úpravy platnej v čase
podania obžaloby, resp. vedenia prípravného konania. Argumentoval skutočnosťou, že opačný výklad

by poprel legitímny záujem štátu na vedení trestného stíhania, ak sú splnené podmienky určené § 206
ods. 1 Trestného poriadku. Z takéhoto pohľadu sa javí žaloba ako nedôvodná pri absencii základného
predpokladu priznania náhrady škody a to absencii nezákonného rozhodnutia v prejednávanej veci.

4. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 8.4.2019, v rámci pojednávania vykonal dokazovanie

výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne J., oboznámením sa s prostriedkami procesného
útoku a prostriedkami procesnej obrany, platnou právnou judikatúrou tvoriacou prameň práva a zistil
nasledovný skutkový stav :

5. Uznesením ORPZ v Žiari nad Hronom, OKP zo dňa 23.10.2012 spisovej značky Č. : V.-XXX/OEK-

U.-XXXX bolo žalobcovi podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre podozrenie
zo spáchania prečinu podvodu. Proti citovanému uzneseniu žalobca dňa 7.12.2012 podal opravný
prostriedok a to sťažnosť. Uznesením Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom zo dňa 15.1.2013,
spisovej značky XPv XXX/XX bol opravný prostriedok žalobcu posúdený ako nedôvodný a sťažnosť
zamietnutá. Okresná prokuratúra v Žiari nad Hronom podala dňa 14.5.2013 na Okresný súd v Žiari nad

Hronom obžalobu na žalobcu spisovej značky XN. XXX/XX-XX pre prečin podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona. Okresný súd v Žiari nad Hronom Rozsudkom č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo
dňa 16.5.2016, s právoplatnosťou ku dňu 1.6.2016 žalobcu podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku
oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom zo dňa 16.5.2013 pre
skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Žalobca v

konaní využil svoje zákonné právo v zmysle § 34 ods. 1 tretia veta Trestného poriadku na základe
práva garantovanému ústavným článkom č. 50 ods. 3 Ústavy SR, resp. zásadami trestného konania v
zmysle § 2 ods. 9 Trestného poriadku a zvolil si v trestnom konaní obhajcu AK Ivan Dlhopolec, s.r.o.
na základe plnomocenstva udeleného dňa 3.12.2012. Advokát žalobcu za poskytnutie právnych služieb
v trestnej veci vyúčtoval advokátsku odmenu fakturovanú tomuto Faktúrou č. XXXXXXX, splatnou ku

dňu 21.9.2016 vo výške 1.624,27. Žalobca fakturované finančné prostriedky v prospech AK Dlhopolec,
s.r.o. uhradil (prostriedky procesného útoku na č. l. 9-27 spisového materiálu, resp. č. l. 107 spisového
materiálu). Hore uvedené skutočnosti neboli zo strany žalovaného rozporované vynímajúc skutočnosť,že v majetkovej sfére žalobcu nedošlo k úbytku finančných prostriedkov, nakoľko finančné prostriedky
boli vkladané na účet AK Dlhopolec inou fyzickou osobou, ako osobou žalobcu.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ až d/ Zákona č. 514/2003 Zb., štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona
pri výkone verejnej moci za a/ nezákonným rozhodnutím, za b/ nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, za c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo o
rozhodnutím o väzbe alebo za d/ nesprávnym úradným postupom.

7. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Zb., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

8. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 514/2003 Zb., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ a prokurátor nezamietol sťažnosť
proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ a nepodal v trestnej veci obžalobu

príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ nekonal na základe záväzného
pokynu prokurátora, f/ generálna prokuratúra SR ak škodu spôsobil štátny orgán, podľa osobitného
predpisu (Zákon č. 153/2001 Zb. o prokuratúre), v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
v správnom konaní.

9. Žalobca v žalobe označil ako nesprávne úradné rozhodnutia, jednak rozhodnutie vyšetrovateľa OOPZ
ZH, OKP, ktorým bolo vznesené žalobcovi obvinenie, rozhodnutie prokurátora o zamietnutí opravného
prostriedkupodanéhožalobcomprotiuzneseniuovzneseníobvineniaavkonečnomdôsledkuobžalobu.
Konečným orgánom, ktorý vydal rozhodnutie v trestnej veci vedenej proti žalobcovi, bola v danej veci
Okresná prokuratúra v Žiari nad Hronom prostredníctvom dozorujúceho prokurátora v trestnej veci

vedenej proti žalobcovi. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd preukázanú pasívnu
legitimáciu na strane označeného žalovaného SR, v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR.

10. Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Zb., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

11. Žalobca listom adresovaným GP SR zo dňa 31.10.2016 v súlade s § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003
Zb. požiadal o predbežné prerokovanie nároku, ktorý sa svojou výškou zhoduje s uhradenou sumou za

poskytnuté služby právnej pomoci. Listom GP SR zo dňa 13.1.2017 bolo žalobcovi oznámené, že jeho
nárok na náhradu škody nebude generálnou prokuratúrou SR uspokojený (písomný dôkazným materiál
z č. l. 22-33 spisového materiálu).

12. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

13. Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

14. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

15. Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo
vykonané zadržanie v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo trestné stíhanie zastavené alebo

v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.16. Pre úspešné uplatnenie nároku titulom náhrady škody podľa zákonnej úpravy Zákonom č. 514/2003
Zb. je nutné naplnenie kumulatívneho charakteru podmienok existencie nezákonného rozhodnutia,
vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom samotnej škody.

17. Vzhľadom na obranu žalovaného, ktorá bola zameraná predovšetkým na tvrdenú neexistenciu
nezákonného rozhodnutia v žalovanej veci o náhradu škody, súd zameral svoje dokazovanie na
existenciu, resp. neexistenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré by primárne zakladalo nárok žalobcu na
uplatnené plnenie.

18. Súd sa nestotožňuje s obranou žalovaného ohľadom neexistencie nezákonného rozhodnutia, s
poukazom na Ustanovenie § 162 ods. 2 Trestného poriadku.

19. Podľa § 162 ods. 2 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, ak zákon
neustanovuje niečo iné alebo ak rozhodnutie nemá technicko-organizačnú alebo operatívnu povahu,

uznesením. Príkazom rozhodujú, kde to zákon výslovne ustanovuje.

20. Z dikcie zákona jednoznačne vyplýva okolnosť, že uznesenie je formou rozhodnutia orgánu činného
v trestnom konaní v určitom štádiu konania. V súdenej veci súd konštatuje, že ako rozhodnutie
vyšetrovateľa ORPZ v Žiari nad Hronom, OKP zo dňa 23.10.2012, tak i rozhodnutie OP ZH zo dňa

15.1.2013, spisovej značky XPv/XXX/XX mal formu uznesenia, teda podľa názoru súdu rozhodnutia,
ktoré svojim obsahom konštituje určité práva pre dotknuté strany rozhodnutím. Nesporne sa teda jedná
podľa názoru súdu o rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní.

21. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v

zmysle Ustanovenia § 6 ods. 1 zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým
bola spôsobená škoda a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto
ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu,
ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a to teleologicky. Z hľadiska systematického výkladu
objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami možno

dospieť k záveru, že pokiaľ citované ustanovenie § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb. je umiestnené v
štvrtej časti označenej ako spoločné ustanovenia, prichádza do úvahy jeho praktické uplatnenie, teda
zahrnutie trov konania, ktoré vznikli v konaní, v ktorom bola vec postúpená inému orgánu na náhradu
škodyajvprípadezodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím,ktorépodmienky
upravuje § 6 citovaného zákona. Z hľadiska výkladu teleologického vychádzajúc zo zmyslu a účelu

právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, v zmysle článku 46 ods.
3 ústavného zákona SR, nemožno lipnúť na formálnom zrušení tvrdeného nezákonného rozhodnutia,
ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať expentizívne. Za ústavný konformný treba preto
považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k
takémuto rozhodnutiu došlo, pretože sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným,
má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre
nezákonnosť. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného konania ukazujú, že nejde
o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak

najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia.

22. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa Zákona č. 514/2003 Zb.
účinného od 1.7.2004 a rovnako aj podľa predtým platného Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu alebo je nesprávnym úradným postupom. Súdna
judikatúra v danom prípade dôvodila tým, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu
zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu do
práv fyzickej osoby bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom teda súdna prax
dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba

s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že fyzická osoba čin nespáchala a že
trestné stíhanie proti tejto nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného
stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (RNS ČR
sp. zn. XCz/X/XX; RNS SR sp. zn. XCdo/XX/XX). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatiatrestného stíhania proti fyzickej osobe je teda neskorší výsledok trestného konania, v súdenej veci teda
oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom. Pokiaľ by súd pri rozhodovacej činnosti o
nároku na náhradu škody vykladal ustanovenia Zákona č. 514/2003 Zb. iným spôsobom, poprel by týmto

účel zákona a jeho zmysel (nález Ústavného súdu SR sp. zn. X..Ú. XX/XXXX).

23. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd považoval námietky žalovaného ohľadom neexistencie
základného predpokladu úspešnosti uplatnenia nároku na náhradu škody a to absencie nezákonného
rozhodnutia za účelovú a právne irelevantnú.

24. Žalovaný sa v rámci prostriedkov procesnej obrany bránil i námietkou vznesenou čo do existencie
škody samotným žalobcom, ako aktívne legitimovaným subjektom pre podanie žaloby.

25. V tomto smere súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne K.. U. J. a to na pojednávaní konanom
dňa 8.4.2019.

26. Svedkyňa vo svojej výpovedi potvrdila okolnosť, že fakturované finančné prostriedky ako prostriedky
odmeny advokáta za výkon advokátskej praxe v prospech žalobcu boli svedkyni dané samotným
žalobcom, nakoľko vzhľadom na interné predpisy nebolo možné iným spôsobom zrealizovať vklad
finančných prostriedkov na účet advokátskej kancelária AK Dlhopolec, s.r.o.. Z takto zisteného

skutkového stavu mal súd nesporne preukázanú i škodu, za ktorú je nutné považovať majetkovú ujmu
v sfére majetku žalobcu.

27. Ďalší základný atribút úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody a to príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody v majetkovej sfére, v danom prípade žalobcu, je nesporne

preukázaná z hore uvedených dôvodov.

28. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku
žalobcom na náhradu škody v zmysle Ustanovenia § 514/2003 Zb. a zároveň vyvrátenú do dôsledkov
obranu žalovaného.

29. O príslušenstve uplatneného nároku súd rozhodol s použitím § 517 Občianskeho zákonníka v
náväznosti na vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády SR 87/95 Zb.. Výšku úroku z omeškania
súd priznal žalobcovi odo dňa nasledujúceho po doručení vyrozumenia zodpovednostného subjektu o
neuspokojení nároku na náhradu škody.

30. Lehotu na plnenie súd v zmysle požiadavky žalovanej strany stanovil v rozsahu 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

31. O trovách konania súd rozhodol s použitím § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na plný úspech žalobcu

v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.