Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718200475
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1718200475.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ľuboša Sádovského v právnej veci žalobcu: Všeobecná
úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, zast. JUDr. Barborou
Tomanovou, advokátkou so sídlom Flámska 9783/1, Martin, proti žalovanému: I. N., J.. XX.XX.XXXX,
G. E. XXXXX/XX, Bratislava, zast. JUDr. Ľubomírom Šablicom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27,

Bratislava, o zaplatenie 788,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok zo dňa 21. januára 2019, č.k. 42Csp/65/2018-55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti o trovách konania
z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému S. N., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XX, K.,

povinnosť zaplatiť žalobcovi 788,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 788,66 eur
od 21.03.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti (požadovaných
úrokov z omeškania) žalobu zamietol. Rozhodol tiež, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 05.03.2018,

domáhal od žalovaného S. N. zaplatenia 788,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne z dlžnej sumy od 07.03.2015 do zaplatenia, odôvodňujúc žalobu tým, že dňa 06.06.2012 uzatvoril
s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o aktivácii G. R. Č.. XXXXXXXX, v zmysle ktorej bol
schválený úverový rámec vo výške 900 eur s mesačnou splátkou vo výške 30 eur. Predchodca žalobcu
(poručiteľ) dňa XX.XX.XXXX L. a jeho právnym nástupcom (dedičom) sa stal žalovaný. Ku dňu podania
žaloby žalovaný ani jeho právny predchodca nevykonali žiadnu úhradu a celkový dlh je vo výške 788,66

eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanému S. N. doručil žalobu v zmysle ust. § 116 ods. 2
C.s.p., a že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a teda tvrdenia prezentované žalobcom nerozporoval. Vec
prejednal podľa ust. § 297 písm. b) C.s.p. bez nariadenia pojednávania.

3. Z dokazovania, ktoré vykonal oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, zistil, že právny
predchodca žalovaného a žalobca uzatvorili dňa 06.06.2012 zmluvu o aktivácií G. R. Č.. XXXXXXXX, v

zmysle ktorej bol schválený úverový rámec vo výške 900 eur s mesačnou splátkou 30 eur a zmluvným
úrokom vo výške 22,80 % ročne. Právny predchodca žalovaného dňa XX.XX.XXXX L.. Na základe
osvedčenia o dedičstve sp. zn. 4D 37/2014, Dnot. 269/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
06.03.2015 sa po K. Z. N., J.. XX.XX.XXXX, stal jediným dedičom žalovaný S. N. a čistá hodnota
dedičstva bola stanovená sumou 56.503,18 eur. Z výpisu z karty klienta vyplýva, že Z. N. bol poskytnutý
úver so štandardnou úrokovou sadzbou 22,80 % ročne a sankčnou úrokovou sadzbou 5 %, pričom k

01.03.2018 mal žalovaný debetný zostatok na úhradu vo výške 788,66 eur, splatný dňom 20.03.2018.4. Vec posúdil právne podľa ust. § 497 Obch. zák., § 488, § 489, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2,
3, 5 a 9, § 517 ods. 1 a 2, § 470 ods. 1 Obč. zák., § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., § 151 ods. 1 a
191 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že žaloba je v časti žalovanej istiny dôvodná. Mal za preukázané,

že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe
ktorej žalobca preukázateľne poskytol právnemu predchodcovi žalovaného finančné prostriedky a tento
sa ich zaviazal vrátiť v dohodnutých splátkach, čo nebolo medzi stranami sporu sporné. Za nesporné
tiež vyhodnotil, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú preskúmal z úradnej povinnosti a dospel k záveru,
že má všetky zákonom predpísané náležitosti a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Uviedol, že

smrťou právneho predchodcu žalovaného prešiel jeho dlh voči žalobcovi v zmysle ust. § 460 Obč. zák.
na žalovaného, ktorý podľa ust. § 470 ods. 1 Obč. zák. zodpovedá za dlhy jeho právneho predchodcu do
výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Pretože v konaní nebolo preukázané, že by dedičstvo v celkovej
čistej hodnote 56.503,18 eur bolo čo i len sčasti spotrebované, žalobe v časti istiny vyhovel.

5. Vo vzťahu k požadovaným úrokom z omeškania uviedol, že tieto žiadal žalobca priznať odo dňa

07.03.2015 do zaplatenia, a to bez zdôvodnenia. Z predloženého výpisu zistil, že posledná úhrada na
pohľadávku bola na účet žalobcu pripísaná dňa 30.12.2016, a i keď nie je zrejmé, kto ju poukázal,
bola započítaná na úhradu dlhu. Žalobcovi potom priznal úroky z omeškania len od 21.03.2018, keď
vychádzal z predložených výpisov banky, podľa ktorých mala splatnosť celej pohľadávky nastať dňa
20.03.2018. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal

nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, keď jeho čiastočný neúspech v časti úrokov z omeškania
vyhodnotil za nepatrný.

6. Proti tomuto rozsudku podal právny nástupca žalovaného I. N. včas odvolanie, podľa obsahu ktorého
ho napadol vo vyhovujúcej časti a v časti o trovách konania. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. V prvom rade súdu prvej inštancie vytkol zásadné pochybenie v jeho procesnom postupe,
spočívajúce v tom, že všetky písomnosti doručoval pôvodne žalovanému S. N. na nesprávnu adresu,
uvedenú žalobcom v žalobe, napriek tomu, že mal o jeho správnej adrese (na ktorej sa S. N. aj zdržiaval)
vedomosť z lustrácie v Registri obyvateľov SR a z informácie S. K., založených v spise. Uvedené

pochybenie malo za následok, že všetky písomnosti doručované súdom neboli S. N. riadne doručené a
tento potom nemal vedomosť o tom, že je proti nemu ako právnemu nástupcovi zomrelého Z. N. vedené
sporové konanie. Ďalej vysvetlil, že je G. L.. Z. N., ktorého právnym nástupcom sa z titulu dedenia stal
ich otec, pôvodne žalovaný S. N.. Poukázal na to, že do dedičského konania po L.. Z. N., vedeného
pod sp. zn. 4D 37/2014, Dnot 269/2014 si žalobca podaniami z 11.09.2014 a zo 16.09.2014 prihlásil

pohľadávky vyčíslené ku dňu úmrtia zomrelého dlžníka Z. N., a tieto boli v súlade s Osvedčením o
dedičstve v celom rozsahu 9.842,14 eur uvedené ako pasíva dedičstva a dedičom S. N. žalobcovi aj
zaplatené. Zdôraznil, že žalobca mal o smrti dlžníka Z. N. vedomosť, prihlásil si do dedičského konania
po ňom pohľadávky, pôvodne žalovaný ich výšku nerozporoval a ich uhradením mal za to, že dlhy L..
Z. N. voči žalobcovi sú vysporiadané. Poukázal na to, že žalobca v žalobe neuviedol, že si žalovanú

pohľadávku uplatnila na súde dňa 06.03.2016 podaním zo dňa 12.04.2016 spol. CONSUMER FINANCE
HOLDING, a.s., ako splnomocnený zástupca a správca pohľadávok žalobcu (VÚB, a.s.), avšak až po
právoplatnom skončení dedičského konania. Keďže žalobca ako veriteľ mal o úmrtí dlžníka Z. N., L.. O.
XX.XX.XXXX, vedomosť, vzniesol námietku premlčania žalovanej pohľadávky, keď poukázal na ust. §
100 ods. 1, § 101 a § 52 Obč. zák. a ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Namietal tiež,

že vo veci samej nebolo vykonané žiadne dokazovanie a nárok uplatnený žalobcom nie je dostatočne
špecifikovaný a zrozumiteľný.

7. Žalobca odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že svoje právo si mohol uplatniť najskôr

po právoplatnom skončení dedičského konania, pretože až vtedy vedel kto a v akom pomere nadobudol
majetok poručiteľa. Až na základe Osvedčenia o dedičstve sa dozvedel kto a v akom rozsahu zodpovedá
za jeho pohľadávku a až po jeho právoplatnosti si mohol uplatniť nárok na súde voči dedičovi. S
poukazom na ust. § 101 Obč. zák. a na skutočnosť, že Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť
dňa 06.03.2015, mal za to, že dňom 07.03.2015 začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba,

a teda ním uplatnený nárok nie je premlčaný, keďže na súde bol uplatnený dňa 01.03.2018. Poukázal
aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR, vyjadrené v rozhodnutí sp. zn. 4MCdo 18/2009, z ktorého
zjednodušene vyplýva, že dlh poručiteľa prechádza na dedičov aj keď nebol prihlásený v dedičskom
konaní.8. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojom odvolaní a časť z neho zopakoval.
Zdôraznil, že žalobca mal o úmrtí dlžníka Z. N. vedomosť, keďže si pohľadávky prihlásil do dedičského

konania po ňom a pôvodne žalovaný S. N.Á. ich aj žalobcovi zaplatil, a teda dlhy L.. Z. N. N. I..

9. Žalobca v ďalšom vyjadrení reagoval, že nemá vedomosť o tom, že dlhy zomr. syna pôvodného
žalovaného sú voči nemu vysporiadané a žiadal, aby žalovaný toto tvrdenie preukázal dokladmi o
úhrade.

10. Žalovaný na to uviedol, že ním uvádzané a uhradené pohľadávky nie sú predmetom prebiehajúceho
konania, a preto vykonanie dôkazu o ich uhradení nie je pre daný spor relevantné. Svojimi tvrdeniami
chce preukázať, že žalobca mal vedomosť o existencii záväzkov L.. Z. N. a mohol si v dedičskom konaní
po ňom uplatniť všetky svoje pohľadávky, keďže niektoré si uplatnil, ale žalovanú pohľadávku si uplatnila
až po skončení dedičského konania tretia osoba, spol. CONSUMER FINANCE HOLDING, a.s..

11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že rozsudok je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti ako i v závislej časti o trovách konania zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa ust. § 380 ods. 2 C.s.p.

prihliadol na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (i keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené), a teda na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k závažným procesným
pochybeniam, ktoré mali za následok jednak porušenie práva pôvodne žalovaného S. N. na spravodlivý
súdny proces, a tiež nesprávne a zmätočné rozhodnutie v spore, pretože na vydanie meritórneho
rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky.

12. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 05.03.2018
žalobu, ktorou sa od pôvodne žalovaného S. N. domáhal zaplatenia sumy 788,66 eur spolu s 8,05
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 788,66 eur od 07.03.2015 do zaplatenia z vyššie uvedených
dôvodov. Súd prvej inštancie doručoval žalobu ako aj všetky ostatné písomnosti žalovanému na M. G.

XX, XXX XX K., na ktorej bol žalovaný neznámy a žiadnu písomnosť súdu neprevzal, napriek tomu, že z
lustrácie v Registri obyvateľov SR, ktorú vykonal ihneď po podaní žaloby, vyplýva, že pôvodne žalovaný
má trvalý pobyt na adrese G. XX, K. (Č..X.. XX I. N.). Rovnaká adresa pôvodne žalovaného je zrejmá aj z
informácie poskytnutej súdu S. K. (Č..X.. XX). Súd prvej inštancie napriek tomu, že pôvodne žalovanému
žalobu nedoručil na adresu uvedenú v Registri obyvateľov SR (ust. § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p.), vyvesil

dňa 14.06.2018 na úradnú tabuľu Okresného súdu Pezinok oznámenie o podanej žalobe a doručovaní
písomností a žalobu považoval za doručenú postupom podľa ust. § 116 ods. 2 C.s.p.. Týmto nesprávnym
procesným postupom, keďže na postup podľa ust. § 116 ods. 2 C.s.p. neboli splnené podmienky, odňal
pôvodne žalovanému S. N. možnosť dozvedieť sa o spore a uplatňovať práva, ktoré mu dáva Civilný
sporový poriadok, a teda porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Uvedený procesný postup

súdu prvej inštancie v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku o doručovaní (ust. § 105
a nasl. C.s.p.) by bol sám osebe dôvodom na zrušenie meritórneho rozhodnutia vydaného v konaní
postihnutom natoľko závažnou procesnou vadou, spôsobujúcou porušenie práva S. N. na spravodlivý
súdny proces.

13. Odvolací súd ďalej zo súdneho spisu zistil, že súd prvej inštancie dňa 21.01.2019 bez nariadenia
pojednávania verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalovaného S. N.D. zaviazal povinnosťou zaplatiť
žalobcovi 788,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 788,66 eur od 21.03.2018
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Z oznámenia o úmrtí, ktoré

bolo Okresnému súdu Pezinok doručené dňa 08.11.2018, vyplýva, že žalovaný S. N. O. XX.XX.XXXX L..
Z uvedeného je nepochybné, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zaväzuje
na plnenie žalovaného, ktorý už cca tri mesiace pred jeho vyhlásením stratil spôsobilosť vystupovať
ako strana sporu, nakoľko stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti (jeho hmotnoprávna spôsobilosť
zanikla smrťou). Následne dňa 11.04.2019 vydal súd prvej inštancie uznesenie o pokračovaní v konaní

s právnym nástupcom pôvodne žalovaného S. N., L.. O. XX.XX.XXXX, Z. O. I. N., ktorý podal proti
rozsudku zo dňa 21.01.2019 včas odvolanie. Odvolací súd konštatuje, že žalobca odvolanie proti
zamietajúcej časti rozsudku nepodal, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatný.14. Odvolací súd dospel vzhľadom na vyššie uvedené zistenia zo súdneho spisu k záveru, že procesné
pochybenia súdu prvej inštancie majú za následok, že konanie, ktoré pred ním prebehlo, trpí procesnými
vadami, a meritórne rozhodnutie, vydané na jeho základe, trpí vadou zmätočnosti, ktorú nie je možné

v odvolacom konaní odstrániť, čo zakladá bez ďalšieho dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Podmienkou, aby niekto mohol byť stranou v civilnom spore je, že musí byť na to spôsobilý.
Spôsobilosťou byť stranou v spore znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti, ide

teda o procesnú subjektivitu. Civilný sporový poriadok v ust. § 61 stanovuje, že procesnú subjektivitu má
ten,ktomáspôsobilosťnaprávaapovinnosti;inaklenten,komujuzákonpriznáva.Vovšetkýchcivilných
sporových konaniach majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a
povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Právna subjektivita je
platným právom priznaná a garantovaná možnosť byť nositeľom práv a právnych povinností, a tak
byť účastníkom (subjektom) právneho vzťahu. U fyzických osôb vzniká právna subjektivita narodením,

prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé, a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho (§ 7
a nasl. Obč. zák. ). Spôsobilosť byť stranou
sporu je jednou zo základných procesných podmienok, na splnenie ktorej súd prihliada kedykoľvek
počas konania. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Povinnosťou súdu prvej inštancie preto bolo počas

konania, a teda aj pred vyhlásením rozsudku, zisťovať procesnú subjektivitu strán sporu, pretože
procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, ktorú súd obligatórne z úradnej
povinnosti skúma počas celého konania. Ak je stranou sporu fyzická osoba, strata jej procesnej
subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti (právnej subjektivity). Ak smrť fyzickej
osobynastanevpriebehusporovéhokonania,doúvahyprichádzajúdveprocesnéeventuality.Touprvou

je zastavenie konania, druhou naopak pokračovanie v konaní. V prípade, že ide o tzv. majetkový spor,
súd obligatórne v konaní pokračuje s definovanými subjektmi, predovšetkým s dedičmi fyzickej osoby,
prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide (§ 63 ods. 2 C.s.p. ). Súd prvej inštancie však takto procesne správne
nepostupoval, procesnú subjektivitu žalovaného S. N. neskúmal, a napriek tomu, že menovaný dňa

XX.XX.XXXX L. a tým stratil procesnú subjektivitu, rozhodol dňa 21.01.2019 rozsudkom, ktorým (okrem
iného) zaviazal na plnenie zomrelého žalovaného, ktorý v tom čase už nemohol byť stranou sporu.
Možno potom uzavrieť, že na vydanie napadnutého rozsudku neboli splnené procesné podmienky.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v

závislej časti o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p. zrušil a podľa ust. § 391 ods.
1 C.s.p. vec v tomto zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Bude povinnosťou súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať, vysporiadať sa s námietkou premlčania
vznesenou žalovaným ako i argumentáciou žalobcu o tom, že žalovaný nárok premlčaný nie je. V tejto
súvislosti z dôvodu hospodárnosti konania považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že záver súdu

prvej inštancie o tom, že žalovaná istina bola splatná dňa 20.03.2018, nie je preskúmateľný a vzhľadom
na v spise založené výpisy z G. R. sa javí tiež ako nesprávny, pretože z uvedených výpisov vyplýva,
že žalobca už dňa 25.07.2014 na ťarchu Z. N. účtoval náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej
splatnosti vo výške 24,90 eur, z čoho je možné usudzovať jednak na predchádzajúce vyhlásenie
okamžitej splatnosti, a zároveň, stanovenie splatnosti istiny na deň 20.03.2018 za stavu, keď Z. N.

O. XX.XX.XXXX L., sa rovnako javí ako zmätočné a ničím neodôvodnené. Vzhľadom na žalovaným
vznesenú námietku premlčania sa bude musieť súd prvej inštancie so splatnosťou žalovanej istiny
opätovne vysporiadať.

17. O náhrade trov konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci

(§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).