Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 25Cb/71/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316203573
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Dufalová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1316203573.21

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci
žalobcu: Prosperous Printing Company Limited, 3/F Yip Cheung Centre, 10 Fung Yip Street, Chai
Wan, Hong Kong, Čínska ľudová republika, IČ: 0395309, zastúpený: Kinstellar, s.r.o., Hviezdoslavovo
námestie 13, Bratislava, IČO: 35 873 833, proti žalovanému: Vydavateľstvo SLOVART, spol. s r.o.,
Bojnická 10, Bratislava, IČO: 17 311 462, zastúpený: JUDr. Alojz Baránik, advokát s.r.o., Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 46 940 561, o zaplatenie 315.226,24 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 24.2.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 101.609,20
eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia splatných faktúr č. 114402 a 114403, ktorými žalobca vyúčtoval
cenu tlače a dodávky kníh.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nárok žalobcu v celom rozsahu poprel a uviedol, že
obchodno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebol založený na dvojstrannej zmluve
podliehajúcej právnemu poriadku Slovenskej republiky a ani nefungoval štandardne na báze objednávka
- faktúra. Žalovaný nikdy nebol so žalobcom v priamom zmluvnom vzťahu a žiadnu tlač ani dodávku
kníh si u neho neobjednal. Obchodný model, ktorého súčasťou bol tak žalobca, ako aj žalovaný
fungoval na 5-strannej medzinárodnej dohode uzatvorenej v ústnej forme, ktorej stranami boli obchodné
spoločnosti z rôznych krajín celého sveta. V rámci tejto dohody žalobca vystupoval ako „tlačiareň“,
ktorý poskytoval služby spojené s tlačou kníh alebo iných produktov. Žalovaný vystupoval buď ako
„vydavateľ“ alebo ako „distribútor“, v niektorých prípadoch súčasne aj ako vydavateľ a distribútor.
Úlohou vydavateľa bola príprava kníh po ich obsahovej stránke v rôznych jazykoch a úlohou distribútora
bol predaj vyrobených kníh iných vydavateľov konečnému zákazníkovi. Celý tento výrobno-odbytový
systém zastrešovala nemecká spoločnosť Frechmann Kolón GmbH so sídlom v Kolíne nad Rýnom
(ďalej len Frechman), ktorá vystupovala ako prostredník medzi jednotlivými stranami 5-strannej
dohody, výlučne ona objednávala u žalobcu tlač konkrétnych produktov. Okrem už uvedených strán v
tomto obchodnom modeli vystupovala spoločnosť Good Linkage Limited ako „agent“ pre objednávky
spoločnosti Frechmann u žalobcu. V praxi to fungovalo tak, že vydavateľ a Frechmann sa dohodli na
príprave konkrétneho titulu knihy, vydavateľ knihu pripravil po obsahovej stránke v rôznych jazykoch,
Frechmann následne u distribútorov v rôznych krajinách zistil záujem o takýto titul a prostredníctvom
agenta objednal u žalobcu tlač príslušného počtu kusov. Pre jednoduchšiu distribúciu však boli žalobcom
vyrobené knihy dodávané priamo konkrétnemu distribútorovi v tej ktorej krajine a nie spoločnosti
Frechmann. Frechmann dohodol so žalobcom cenu výroby konkrétneho titulu knihy a zároveň s

distribútorom cenu predaja, s tým, že žalobca cenu predaja fakturoval priamo distribútorovi a vydavateľ
následne vyúčtoval žalobcovi rozdiel medzi cenou výroby a cenou predaja. V prípade, že distribútor za
dodané knihy z akéhokoľvek dôvodu žalobcovi nezaplatil, žalobca o zaplatenie ceny výroby požiadal
priamo vydavateľa vystavením tzv. ťarchopisu vo výške ceny výroby. Všetky ostatné strany boli následne
povinné zrušiť predchádzajúce faktúry. Vydavateľ mal potom povinnosť takto uplatnenú pohľadávku
žalobcu uspokojiť. Takýto systém platil medzi zúčastnenými stranami od roku 2009, teda išlo o zavedenú
medzinárodnú obchodnú zvyklosť. Pri dodávkach kníh vyšpecifikovaných vo faktúrach č. 114402 a
114403 vystupoval žalovaný ako distribútor pre český a slovenský trh s výnimkou knihy „Trees of
the World“, uvedenej vo faktúre 114402, kde vystupoval súčasne aj ako vydavateľ. Keďže žalovaný
nezaplatil žalobcovi vystavené faktúry za dodané knihy, žalobca nebol oprávnený požadovať ďalej
zaplatenie týchto faktúr od žalovaného, ale vymáhať cenu výroby výlučne od vydavateľa, ktorými sú
spoločnosti Sam´s product limited sídliaca v Hong Kongu, Scala sídliaca v Taliansku a Loft sídliaca v
Španielsku. Žalovaný má vedomosť, že žalobca skutočne voči týmto spoločnostiam v zmysle opísanej
5-strannej dohody vedie súdne spory, ktorých predmetom je aj uplatnenie si nároku na zaplatenie
ceny výroby kníh. Žalovaný ďalej namietol, že rozhodným právom v posudzovanom prípade nie je
právny poriadok Slovenskej republiky, nakoľko v rámci 5-strannej dohody je jediným rozhodným právom
právo nemecké, podľa ktorého je premlčacia doba 3 roky a preto je žalobou uplatnený nárok žalobcu
premlčaný, nakoľko si ho mal uplatniť na súde najneskôr do 31.12.2015, avšak žaloba bola podaná až
24.2.2016. Ďalším dôvodom, pre ktorý neboli faktúry uhradené je tá skutočnosť, že žalobca porušoval
dohodnuté podmienky dodania kníh spočívajúce v nedodržaní termínu dodania, kedy knihy určené na
vianočný trh dodal žalovanému až po vianočných sviatkoch, v dôsledku čoho nemal žalovaný záujem
takéto knihy prevziať a zaplatiť za ne odplatu. Navyše mnohé knihy a produkty boli dodané poškodené
alebo v nevyhovujúcej kvalite materiálu, nesprávnej gramáži papiera a pod..

3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.11.2016 potvrdil, že žalobca ako aj žalovaný boli súčasťou
5-stranného medzinárodného obchodu, žalovaný vo vzťahu k nárokom uplatneným žalobou vystupoval
ako predajca. Poprel však zvyklosť, na základe ktorej by nárok žalobcu na zaplatenie ceny predaja
žalovaným zanikol z dôvodu rozhodnutia žalovaného faktúry neuhradiť. Žalobca taktiež poprel existenciu
dohody o voľbe rozhodného práva, ktorým malo byť právo nemecké.

4. Písomným podaním zo daň 30.11.2016 žalobca podal podľa § 166 CSP návrh na spojenie vecí
prebiehajúcich na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb 71/2016 o zaplatenie 101.609,20 eur,
sp. zn. 26Cb 143/2016 o zaplatenie 56.378,36 eur a sp. zn. 25Cb 289/2016 o zaplatenie 157.238,68
eur, nakoľko všetky 3 konania spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých strán sporu. V konaní
26Cb 143/2016 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 56.378,60 eur titulom neuhradenej ceny
za dodané knihy vyúčtované faktúrou č. 115380 na sumu 7.244,-eur a č. 115422 na sumu 49.134,36
eur. V konaní 25Cb 289/2016 bola predmetom žaloby neuhradená cena dodaných kníh v celkovej výške
157.238,68 eur, ktorú žalobca vyúčtoval faktúrami č. 116271, 121156, 122545, 122549, 122550, 124262,
124263, 133540, 133541.

5. Podľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania,
ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli takéto konania
pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo
konanie skôr.

6. Tunajší súd uznesením č.k. 25Cb 71/2016-64 zo dňa 9.12.2016 spojil všetky 3 konania na spoločné
konanie, ktoré sa ďalej vedie pod sp. zn. 25Cb 71/2016. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
6.1.2017.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného A.. E. P., výsluchom svedka Z.
F., vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými
v spise - faktúry, emailová komunikácia medzi spol. Goodlinkage a Frechmann z júla/augusta 2012,
emailová komunikácia medzi Frechmann, Goodlinkage a žalovaným z októbra - decembra 2012, List
správcu konkurznej podstaty spoločnosti Depozitul adresovaný žalobcovi, články z webu o finančných
ťažkostiach spoločnosti Eleftheroudakis, 5- stranná dohoda, vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.2.2015 v
spore so spoločnosťou EDITIONS MENGÉS adresované Obchodnému súdu v Paríži, mail Z. F. zo dňa
26.10.2016, mail R. W. zo dňa 19.10.2012, Zmluva medzi žalobcom a žalovaným z 18.11.2010, a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

8. Žalobca vytlačil a dodal žalovanému knihy, ktoré mu vyúčtoval nasledovnými faktúrami:
- 114402 na sumu 58.848,- eur so splatnosťou 120 dní od dátumu 16.11.2011,
- 114403 na sumu 42.761,29 eur so splatnosťou 120 dní od dátumu 16.11.2011,
- 115422 na sumu 49.134,36 eur so splatnosťou 120 dní od dátumu 28.12.2011,
- 115380 na sumu 7.244,- eur so splatnosťou 120 dní od dátumu 28.12.2011,
- 116271 na sumu 65.653,60 eur so splatnosťou 120 dní od dátumu 19.4.2012,
- 121156 na sumu 15.123,18 eur so splatnosťou 120 dní od dátumu 4.6.2012,
- 122545 na sumu 1.254,- eur s dátumom expedície 20.8.2012,
- 122549 na sumu 1.558,- eur s dátumom expedície 21.8.2012,
- 122550 na sumu 24.346,94 eur s dátumom expedície 21.8.2012,
- 124262 na sumu 22.739,08 eur s dátumom expedície 5.12.2012
- 124263 na sumu 570,- eur so splatnosťou 120 dní od dátumu 5.12.2012,
- 133540 na sumu 25.754,28 eur so splatnosťou 120 dní od dátumu 12.7.2013,
- 133541 na sumu 239,60 eur so splatnosťou 120 dní od dátumu 12.7.2013.

9. Konateľ žalovaného Ing. E. P. vo svojej výpovedi uviedol, že vo vzťahu medzi tlačiarňami a
vydavateľom zohráva veľkú úlohu autorské právo. Objednávať tlač môže len tej subjekt, ktorý vlastní
autorské právo k určitému titulu. Prvá kniha, kde žalovaný vystupoval ako vydavateľ bola kniha fotografa
O. F., ktorá sa objektívne mohla predávať v rôznych častiach sveta, v ktorých však žalovaný nemal
žiadne kontakty. Takéto kontakty však mal Frechmann práve preto došlo k 5-strannej dohode, nakoľko
nemá význam, aby žalovaný dal vytlačiť knihu a zaslal 100 exemplárov napr. do Kolumbie. Knihy sa preto
mali tlačiť na jednom mieste, z ktorého mali byť následne expedované jednotlivým distribútorom. Bolo by
nelogické, aby žalobca ako tlačiareň niesol riziko, či mu jednotliví distribútori zaplatia alebo nie a preto
takéto riziko niesol vydavateľ. Pokiaľ distribútor nezaplatil faktúru, žalobca mal vrátiť veci do normálu
tým, že vystaví faktúru vydavateľovi, ktorý si následne uhradenú sumu vymáha voči distribútorom. Pokiaľ
sa teda distribútor dostane do problémov, nemôže to byť na ťarchu tlačiarne, ale vydavateľa. Pokiaľ ide o
rozhodné právo, 5-strannú dohodu nechali vypracovať žalobca a Frechmann ako najdôležitejšie strany
dohody v právnickej kancelárii v Nemecku a existujú mailové komunikácie, v rámci ktorých si žalobca a
Frechmann odhlasovali znenie textu, resp. vyjadrili súhlas s tým, čo advokátska kancelária pripravila.

10. Na zdôraznenie fungovania 5-strannej dohody právny zástupca žalovaného poukázal na prax
zaužívanú medzi účastníkmi tejto dohody, kedy distribútor nezaplatil žalobcovi predajnú cenu a preto
bol jediným zodpovedným subjektom voči žalobcovi v rozsahu výrobnej ceny vydavateľ. Poukázal na 3
faktúry súvisiace so spoločnosťami Depozitul, Eletheroudakis a Pastiz, ktoré boli v pozícii distribútora
a voči ktorým boli pôvodné faktúry vystavené žalobcom zrušené a boli vystavené nové faktúry voči
žalovanému ako vydavateľovi. V mailovej komunikácii z obdobia október - december 2012 medzi
žalovaným, agentom a Frechmannom sú pohľadávky voči uvedeným 3 spoločnostiam označované ako
nedobytné dlhy, pričom ich úhrada bola priradená jednotlivým partnerom vrátane žalovaného, ktorému
bola prefakturovaná celková suma 15.361,07 USD. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na skutočnosť,
že hoci obchodný model fungoval od roku 2009, takáto situácia bola po prvý krát riešená až v júli
2012, čiže dôvodom pre zrušenie faktúr nebola v žiadnom prípade tá skutočnosť, že distribútor sa z
akéhokoľvek dôvodu rozhodol faktúru neuhradiť, ale výnimočná situácia týkajúca sa týchto 3 spoločností.
Dôvodom zrušenia faktúry voči rumunskej spoločnosti Depozitul bola platobná neschopnosť/konkurz,
vyplývalo to z listu správcu konkurznej podstaty a spoločnosť bola 12.4.2016 zrušená a vymazaná
z príslušného Obchodného registra. Rovnako dôvodom zrušenia faktúry voči gréckej spoločnosti
Eleftheroudakis bola jej platobná neschopnosť tak, ako to vyplýva z početných článkov o finančných
ťažkostiach spoločnosti. Dôvodom zrušenia faktúry voči venezuelskému distribútorovi Pastiz bola strata
kontaktu, keďže spoločnosť v roku 2012 prestala reagovať na emailovú komunikáciu.

11. Z listu správcu konkurznej spoločnosti spoločnosti Depozitul je zrejmé, že konkurzné konanie začalo
11.10.2013, ale k zrušeniu faktúr došlo už v roku 2012. Taktiež pokiaľ ide o spoločnosť Eleftheroudakis
články na internetových stránkach, na ktoré poukázal žalobca sú z rokov 2014 a 2016, pričom ale k
zrušeniu pôvodne vystavenej faktúry žalobcu na uvedenú spoločnosť a k následnému vystaveniu faktúry
na žalovaného ako vydavateľa došlo už v roku 2012. Rovnako postup voči spoločnosti Pastiz potvrdil
realizáciu 5-strannej dohody v praxi, keďže dôvodom zrušenia faktúry a jej opätovného vystavenia
na žalovaného bola strata kontaktu bez toho, aby žalobca ďalej skúmal, čo bolo dôvodom pre stratu
kontaktu, resp. pre neuhradenie vystavenej faktúry.

12. Svedok Z. F., konateľ spoločnosti Frechmann so sídlom v Kolíne vypovedal, že od roku 2008
spoločnosť prevádzkuje poradenstvo pre nakladateľov a distribútorov kníh. Frechmann mala zmluvy s
15 nakladateľstvami a 4 tlačiarňami a preto pre komplexnú spoluprácu vyvinula celosvetový softvér s
názvom Globiotec. Vo svojej výpovedi ozrejmil spôsob a priebeh spolupráce medzi partnermi, tlačiarňami
a zákazníkmi; bol vyvinutý systém pôvodne nazvaný „vyrovnané vyúčtovanie“ a od roku 2012 sa tento
systém nazýval 5-party agreement, t.j. 5-stranná dohoda. Prax bola taká, že žalobca ako tlačiareň
vystavil faktúry jednotlivým zákazníkom, ktorých však nepoznal a čakal, či dostane zaplatené, keď
peniaze v stanovenej lehote neprišli, mohol povedať, že pohľadávka už nie je jeho pohľadávkou, ale
pohľadávkou nakladateľstva, čo znamená, že žalobca podľa myšlienky tohto systému nemal viesť žiadne
konania voči zákazníkom, ktorí z nejakého dôvodu nezaplatili, ale mal takúto pohľadávku odovzdať
vydavateľstvu alebo partnerovi, ktorí ju mali uhradiť. Keďže na celom obchode sa podieľalo veľa
krajín, keď zákazníci boli z 35 krajín sveta a partneri vydavatelia z 10 krajín, dohodlo sa používanie
nemeckého práva, čo malo v prípadoch komplikovaných problémov autorského práva značné výhody
pre vydavateľstvá ako aj zmluvných partnerov. V roku 2012 sa žalobca so spoločnosťou Frechmann
dohodli na spísaní 5-strannej dohody, ktorá bola vyhotovená nemeckou právnickou kanceláriou. Právnik
navrhol nemecké právo, čo odôvodnil veľmi podrobne v liste adresovanom žalobcovi, nemecké právo
dávalo tlačiarni viac práv na speňaženie skladových zásob v prípade platobnej neschopnosti oproti napr.
anglosaskému právu. Nemecké právo sa dohadovalo na riešenie problémov aj pred rokom 2012. 5-
stranná dohoda nakoniec podpísaná nebola z dôvodu zhoršenia situácie u žalobcu, napriek tomu bola
„reálne zaužívaná v praxi“. Svedok F. sa vyjadroval aj k otázke, či žalobca vedie aj voči iným zákazníkom,
resp. vydavateľom súdne spory, keď uviedol, že vo svete je vedených celkovo 11 konaní, z toho 1
konanie proti spoločnosti Frechmann, pričom žalobca prehral konania v Nemecku; konania v Taliansku
a Anglicku boli podľa nemeckého práva premlčané.

XX. Z. F. mailom z 26.10.2012 oznámil konateľovi žalovaného, že záujmom tlačiarne, t.j. žalobcu pri
nedobytných pohľadávkach je ich zaistenie cez príslušné vydavateľstvo. Tzv. „zaistenie“ fungovalo do
roku 2011, potom žalobca a Frechmann zadali vypracovanie dohody 5-strán advokátskej kancelárii v
Kolíne. Nakoľko niektorí partneri chceli vysoké odškodnenie za meškania z roku 2010 a 2011, koncom
roku 2012 bolo dohodnuté, že Dohoda bude podpísaná v roku 2013. Všetky objednávky od žalovaného
boli cez Frechmann sprostredkované tlačiarni a to v súlade s Dohodou 5 strán, pričom vždy bolo
rozhodné nemecké právo.

14. V § 10 Dohody 5 strán bolo uvedené, že dohoda sa riadi nemeckým právom. Stranami dohody
boli vydavateľ, Frechmann, žalobca (tlačiareň), Good linkade limited (agent) a prepravca. V § 2 bolo
uvedené, že za všetky straty je zodpovedný vydavateľ. Podľa § 7 tlačiareň informuje vydavateľa
o nezaplatených úhradách alebo úhradách po splatnosti z dôvodov iných ako omeškané zásielky.
Vydavateľ uhradí tlačiarni plnú sumu neuhradených platieb v hotovosti do 60 dní odo dňa prijatia
oznámenia s tým súvisiacich ťarchopisov.

15. Z mailu tzv. agenta z 19.10.2012 adresovaného Frechmann súd zistil, že odosielateľ (Good Linkage
Limited) sa dožadoval najnovšej verzie dohody na preskúmanie a pripomienkovanie s dotazom, k akému
dátumu by mohla byť podpísaná všetkými partnermi.

16. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením svedka F., že už pred rokom 2012 sa vždy dohadovalo nemecké
právo z dôvodu, že to považovali partneri za pragmatické, o čom svedčí riadne uzatvorená a podpísaná
zmluva medzi žalobcom a žalovaným z 18.11.2010, ktorá sa týkala obchodu, kedy bol žalovaný v pozícii
vydavateľa a bolo dohodnuté hong-kongské právo a nie právo nemecké.

17. V zmluve z 18.11.2010 uzatvorenej medzi žalovaným ako partnerom, žalobcom ako tlačiarňou a
spoločnosťou Good Linkage Limited ako agentom bolo pre záväzky vyplývajúce zo Zmluvy dohodnuté
právo Hong Kongu.

18. Žalovaný v reakcii na uvedenú Zmluvu z 18.11.2010 uviedol, že táto sa týka iného obchodného
modelu, na základe ktorého žalovaný so žalobcom v roku 2010 obchodoval priamo, t.j. netýka
sa pohľadávok uplatnených v tomto konaní. Táto zmluva sa netýkala 5-stranného medzinárodného
obchodu, nebola jeho súčasťou, žalovaný túto zmluvu uzavrel samostatne bez zainteresovania
spoločnosti Frechmann, ktorá preto nebola zmluvnou stranou.

19. Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva, podľa ktorého treba obchodno-právny vzťah medzi stranami
sporu posudzovať, žalovaný poukazoval na 5- strannú Dohodu, v ktorej bolo jednoznačne dohodnuté
nemecké právo ako právo rozhodné. Hoci dohoda nebola podpísaná, jej strany podľa nej reálne
postupovali. Spoločnosť Frechmann bola ústrednou zmluvnou stranou, ona celý obchod vymyslela,
zastrešovala, organizovala a preto je logické, že bolo ako právo rozhodné určené nemecké právo, ktoré
táto spoločnosť najlepšie poznala. Aplikáciu nemeckého práva možno odvodiť aj z čl. 4 ods. 1 Rím
I, kde je tzv. úniková klauzula o použití pravidla o najužšej väzbe, keďže celý obchod mal najužšiu
väzbu práve s právom Nemecka, nakoľko žiadna objednávka tlače nebola daná priamo žalobcovi zo
strany žalovaného, ale prostredníctvom spoločnosti Frechmann. Sám žalobca vo svojom vyjadrení
pre obchodný súd v Paríži v spore so spoločnosťou Edition Mengés poukázal na skutočnosť, že hoci
návrh Zmluvy nebol nikdy podpísaný pre nezhody týkajúce sa finančných podmienok, mnohostranné
fungovanie projektu bolo plne prijaté a vykonávané zainteresovanými stranami. V uvedenom vyjadrení
žalobca potvrdil, že v prípade, ak nedôjde k úhrade faktúry zo strany distribútora zostáva na vydavateľovi,
aby uhradil voči tlačiarni náklady na tlač a prepravné náklady.

20. Žalobca mal za to, že Dohoda o voľbe nemeckého práva medzi zmluvnými stranami platne
uzatvorená nebola, neexistujú rozhodnutia súdov v predchádzajúcich sporoch s vydavateľmi v Anglicku a
Taliansku, ktoré by aplikovali nemecké právo a preto pri absencii dohody o rozhodnom práve je potrebné
toto určiť na základe kolíznych noriem Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Na predmetný vzťah nie je možné aplikovať tzv. únikovú
klauzulu podľa čl. 4 ods. 3 Nariadenia Rím, toto ustanovenie možno použiť v prípade, ak je zrejmé,
že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina určená na základe čl. 4 ods. 1 alebo
2 Nariadenia. Sídlo, prípadne štátna príslušnosť zmluvných strán je nepochybne jedna z kľúčových
okolností na posúdenie aplikácie únikovej klauzuly. V predmetom zmluvnom vzťahu je sídlo žalobcu v
Hong Kongu a preto väzba na Hongkonské právo určené na základe čl. 4 ods. 1 teda nie je zjavne slabá
a preto nie je možné cez únikovú klauzulu dospieť k odlišnému rozhodnému právu.

21. Keďže ide o spor s medzinárodným prvkom, súd ustálil svoju príslušnosť (právomoc) na konanie
podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o príslušnosti a uznávaní a výkone súdnych
rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel I). Pokiaľ ide o právo rozhodné pre konanie,
súd túto otázku posudzoval podľa Nariadenia Rím I, ktoré má prednosť pred úpravou vnútroštátnou.

22. Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rím I Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia
zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne, alebo jasne preukázaná ustanoveniami Zmluvy alebo
okolnosťami prípadu.

23. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Rím I pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade
s čl. 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva sa určuje takto: a)
Zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu, b) zmluva
o poskytovaní služieb sa spravuj právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb,

24. Podľa čl. 4 bod 3 Nariadenia Rím I, ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne
užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v ods. 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto
inej krajiny.

25. Z vykonaného dokazovania a to predovšetkým z výsluchu svedka Z. F., textu 5-strannej
medzinárodnej dohody, podania samotného žalobcu zo dňa 11.2.2015, adresovaného obchodnému
súdu v Paríži, z mailovej komunikácie medzi Frechmann, agentom a žalovaným mal súd za preukázané,
že obchod, na základe ktorého boli žalovanému dodané knihy, ktorých nezaplatenie je predmetom
prebiehajúceho sporu treba posudzovať podľa zaužívanej praxe prebiehajúcej medzi stranami sporu
od roku 2009, ktorá bola neskôr vyjadrená v 5-strannej dohode, kde priamo v § 10 bolo uvedené,
že rozhodným právom je právo nemecké. Napriek tomu, že dohoda z rôznych dôvodov podpísaná
nebola, je nepochybné, že medzi zmluvnými stranami bola v praxi „žitá“ tak, ako to výslovne uviedol
svedok F., konateľ spoločnosti Frechmann, ktorá bola najdôležitejšou stranou celého medzinárodného
obchodu. Spoločnosť Frechmann sídliaca v Kolíne nad Rýnom vymyslela a zaviedla do praxe fungovanie
celého systému spočívajúceho v tom, že jednotliví vydavatelia vlastniaci autorské práva prostredníctvom
spoločnosti Frechmann, ktorá mala kontakty v rôznych krajinách sveta zadala cez agenta žalobcovi

ako tlačiarni objednávku na tlač kníh a iných produktov, ktoré tlačiareň distribuovala priamo predajcom
v jednotlivých krajinách, čiže spoločnosť Frechmann bola ústredným a stmeľujúcim prvkom celého
tohto zložitého medzinárodného obchodu, ktorý celý vymyslela, zastrešovala a zorganizovala a preto je
logické, že pri riešení otázok súvisiacich s týmto obchodom bolo zaužívané použitie nemeckého práva,
ktoré bolo spoločnosti Frechmann najbližšie. Uvedenú skutočnosť rešpektoval aj samotný žalobca
tak, ako to vyplýva z jeho podania adresovaného Obchodnému súdu v Paríži, kde vystupoval v
pozícii žalobcu voči spoločnosti Editions Mengés ako vydavateľovi, čiže všetky okolnosti prípadu
jasne preukazujú na konkludentne uzatvorenú a zmluvnými stranami rešpektovanú dohodu o voľbe
nemeckého práva ako práva rozhodného. Súd je toho názoru, že aj v prípade, ak by dohoda o voľbe
práva v danom prípade absentovala, tak je potrebné rozhodné právo určiť prostredníctvom čl. 4 ods. 3
Nariadenia Rím I, teda prostredníctvom tzv. únikovej klauzuly, keďže zo všetkých opísaných okolností
je zrejmé, že zmluva, na základe ktorej došlo k plneniu, má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, ako
je sídlo žalobcu (t.j. Hong Kong), nakoľko ústredným subjektom a rozhodujúcou stranou popísaného
medzinárodného obchodného prípadu bola spoločnosť Frechmann, sídliaca v Nemecku, ktorá celý
obchod vymyslela, zastrešovala a organizovala. Test „zrejme užšej väzby“ v zmysle únikovej klauzuly
podľa čl. 4 ods. 3 Nariadenia Rím I sa uplatní vtedy, keď je síce možné zmluvný vzťah priradiť pod
niektorý typ zmlúv vymedzený v čl. 4 ods. 1 resp. ods. 2, ale zmluvný vzťah má zjavne užšiu väzbu s
inou krajinou , ako je krajina určená podľa čl. 4 ods. 1, resp. ods. 2 Nariadenia Rím I. V danom prípade je
väzba na krajinu obvyklého pobytu žalobcu s ohľadom na všetky okolnosti prípadu slabšia v porovnaní
s jeho väzbou na inú krajinu, ktorou je Nemecko, viažuce sa k spoločnosti Frechmann, bez ktorej by
neexistoval predmetný záväzkový vzťah nakoľko bola hlavným prostredníkom medzi zainteresovanými
stranami, keďže cez ňu išli všetky objednávky žalovaného a tiež jednotlivých vydavateľov. Spoločnosť
Frechmann vytvorila informačný systém Globiothec, cez ktorý medzinárodný obchod prebiehal, dávala
zainteresovaným stranám pokyny pri fakturácii, vystavovaní dobropisov a ťarchopisov.

26. Podľa § 194 ods. 1 nemeckého Občianskeho zákonníka právo od iného požadovať konanie alebo
zdržovať sa konania (nárok) podlieha premlčaniu.

27. Podľa § 195 nemeckého Občianskeho zákonníka všeobecná premlčacia doba činí 3 roky.

28. Podľa § 199 ods. 1 nemeckého Občianskeho zákonníka štandardná premlčacia doba začína ak nie
je určený iný začiatok koncom roka, v ktorom nárok vznikol.

29. Žalovaným vznesenú námietku premlčania súd posudzoval podľa vyššie uvedených zákonných
ustanovení nemeckého Občianskeho zákonníka. Všetky faktúry, ktoré boli predmetom konania
vedeného pod sp. zn. 25Cb 71/2016 a konania 26Cb 143/2016 boli splatné v priebehu roku 2012 a preto
žalobca si mal v zmysle nemeckého práva uplatniť svoj nárok na súde najneskôr do 31.12.2015. Žaloba
však bola podaná dňa 24.2.2016, resp. 26.4.2016, teda až po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej
doby a preto vzhľadom na námietku premlčania nie je možné žalobcovi takýto nárok priznať. V spise
pôvodne vedenom pod sp.zn. 25Cb 289/2016, kde bola žaloba podaná dňa 17.8.2016, všetky faktúry
s výnimkou faktúry č. 133540 na sumu 25.754,28 eur a faktúry č. 133541 na sumu 239,60 eur boli
splatné najneskôr 5.4.2013 (pri použití lehoty 120 dní na plnenie od dátumu ich vystavenia), teda až po
uplynutí všeobecnej 3 ročnej premlčacej doby a preto vzhľadom na námietku premlčania nebolo možné
žalobcovi nárok priznať.

30. Faktúra č. 133540 na sumu 25.754,28 eur bola vystavená dňa 12.7.2013, splatnosť bola 120 dní
odo dňa jej vystavenia, prvý deň omeškania je 10.11.2013.

31. Faktúra č. 133541 na sumu 239,60 eur, bola vystavená dňa 12.7.2013, splatnosť bola 120 dní odo
dňa jej vystavenia, prvý deň omeškania je 10.11.2013.

32. Vyššie uvedenými faktúrami č. 133540 a 133541 žalobca vyúčtoval žalovanému ako predajcovi
cenu dodaného tovaru.

33. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu konateľa žalovaného, svedka Z. F., textu 5-
strannej dohody a podporne aj z ďalších dôkazov, ako napr. z mailovej komunikácie medzi žalovaným a
spoločnosťou Frechmann, resp. z vyjadrenia žalobcu pre Obchodný súd v Paríži mal súd za preukázané,
že zmluvné strany v rámci obchodných vzťahov postupovali spôsobom, ktorý bol vyjadrený v písomnej

dohode 5 strán. Obchodný model, ktorého súčasťou bol žalobca, ako aj žalovaný fungoval tak, že
žalobca vystupoval ako tlačiareň a v zmysle objednávok poskytoval služby spojené s tlačou kníh a
iných produktov. Celý výrobno-odbytový systém organizovala a zastrešovala spoločnosť Frechmann so
sídlom v Kolíne nad Rýnom, ktorá bola určitým prostredníkom medzi vydavateľmi a žalobcom alebo
distribútormi a žalobcom. Výlučne spoločnosť Frechmann objednávala u žalobcu tlač konkrétnych kníh
alebo iných produktov. Fungovalo to takýmto spôsobom preto, lebo vydavatelia, ktorí mali autorské
práva k jednotlivým titulom nemali kontakty v jednotlivých krajinách, takéto kontakty mala spoločnosť
Frechmann, ktorá po tom, ako vydavateľ pripravil knihu po obsahovej stránke v rôznych jazykoch, zistila
u svojich distribútorov v rôznych krajinách sveta záujem o takýto titul a prostredníctvom spoločnosti
Good Linkage Limited (tzv. agenta) objednala u žalobcu tlač príslušného množstva titulov. Žalobcom
vyrobené knihy však neboli dodávané objednávateľovi, t.j. spoločnosti Frechmann, ale pre jednoduchšiu
distribúciu boli dodávané priamo distribútorovi v tej ktorej krajine. Frechmann dohodol so žalobcom
cenu výroby a súčasne s distribútorom cenu predaja, pričom takto dohodnutú cenu predaja fakturoval
priamo distribútorovi a následne vydavateľ žalobcovi fakturoval rozdiel medzi výrobnou cenou a cenou
predaja. V prípade, že distribútor za dodané knihy z akéhokoľvek dôvodu žalobcovi nezaplatil, žalobca
pôvodne vystavenú faktúru zrušil a zaplatenie ceny výroby požadoval priamo od vydavateľa. Vydavateľ
bol povinný takto uplatnenú pohľadávku žalobcu uspokojiť a následne vymáhať cenu predaja od
distribútora. V prejednávaných veciach žalovaný pôsobil ako predajca (distribútor). Žalovaný jednotlivé
faktúry nezaplatil z dôvodu oneskorenej dodávky kníh, kedy tieto neboli dodané na Vianočný trh a
taktiež aj z dôvodu nekvality dodaného tovaru. Podľa vyššie popísaného modelu mal žalobca faktúry
voči žalovanému zrušiť a cenu výroby si vymáhať od vydavateľa, čo zrejme aj urobil, kedy sám žalobca
nepoprel, že si svoj nárok uplatnil voči jednotlivým vydavateľom. To, že žalobca poznal uvedený model
fungovania a týmto sa riadil je zrejmé aj z jeho vyjadrenia zo dňa 11.2.2015 adresovaného Obchodnému
súdu v Paríži, kde viedol konanie proti vydavateľovi - spoločnosti EDITION MENGÉS, v ktorom popísal
vyššie uvedený obchodný model fungovania medzi tlačiarňou, vydavateľmi, distribútormi a spoločnosťou
Frechmann, keď doslova uviedol „v prípade, že klient neuhradí svoju faktúru v lehote 3 mesiacov,
tlačiareň znovu vyfakturuje náklady na tlač a prepravné náklady, pričom zostáva na vydavateľovi, aby
vyúčtoval klientovi celkovú cenu diela“. Ďalej uviedol, že takéto postupy boli predmetom návrhu zmluvy,
stranami ktorej boli vydavateľ, žalobca, Frechmann, Good Linkage a prepravca, hoci návrh zmluvy nikdy
nebol podpísaný pre nezhody týkajúce sa finančných podmienok, ale mnohostranné fungovanie projektu
bolo plne prijaté a vykonávané zainteresovanými stranami. Spomínaným projektom bola 5-stranná
dohoda, v ktorej bolo v § 7 uvedené, že „tlačiareň informuje vydavateľa o nezaplatených úhradách z
dôvodov iných ako omeškané zásielky, ktoré sú zavinené tlačiarňou. Vydavateľ uhradí tlačiarni plnú
sumu neuhradených platieb v hotovosti do 60 dní od prijatia oznámenia a s tým súvisiacich ťarchopisov“.
O tom, že hoci dohoda podpísaná nebola, ale v praxi sa ňou jednotlivé zmluvné strany riadili svedčí aj
tá skutočnosť, že tzv. nedobytné dlhy distribútorov - spoločnosti Depozitul, Pastiz a Eleftheroudakis boli
rozdelené medzi vydavateľov, jedným z nich bol žalovaný, tak, ako to vyplýva z mailovej komunikácie
z obdobia október - december 2012 medzi spoločnosťou Frechmann a žalovaným. Dôvody, pre ktoré
vymenované spoločnosti svoje dlhy voči žalobcovi neuhradili boli rôzne, vo vzťahu k spoločnosti Pastiz
napr. išlo o stratu kontaktu s touto spoločnosťou. Nie je možné prisvedčiť žalobcovi, ktorý uvádzal, že
mechanizmus zrušenia faktúr voči distribútorom sa uplatňoval len v určitých špecifických prípadoch ako
napr. konkurz alebo platobná neschopnosť a nie z dôvodu svojvôle predajcu pohľadávku nezaplatiť.
Konkurzné konanie voči spoločnosti Depozitul začalo až 11.10.2013, t.j. takmer rok po tom, ako došlo k
zrušeniu faktúr žalobcu voči tejto spoločnosti a spoločnosť Elefteroudakis sa podľa internetových článkov
dostala do platobnej neschopnosti, avšak články, na ktoré poukazoval žalobca sú až z rokov 2014 a
2016, ale k zrušeniu pôvodne vystavených faktúr žalobcu na menovanú spoločnosť došlo už v roku
2012. Posúdením všetkých dôkazov tak jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru,
že žalobe nemožno vyhovieť, nakoľko žalovaný uplatnil námietku premlčania pohľadávky žalobcu a
teda súd nemohol premlčaný nárok v konaní priznať. Pokiaľ ide o 2 faktúry, ktoré premlčané neboli,
bolo preukázané, že v prípade ich neuhradenia zo strany žalovaného ako distribútora (predajcu) kníh,
dodaných mu žalobcom vystupujúcim v obchodno-záväzkovom vzťahu ako tlačiareň v zmysle 5-strannej
dohody bol žalobca povinný pôvodne vystavené faktúry zrušiť a cenu výroby kníh si uplatňovať voči ich
vydavateľom, čo zrejme aj v iných konaniach urobil. Žalobca preto nie je pasívne legitimovaný v danom
spore a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

34. Súd nedoplnil dokazovanie výsluchom svedkov F. von U. a J. C., nakoľko mal skutkové okolnosti
dostatočným spôsobom preukázané doposiaľ vykonanými dôkazmi a taktiež neuskutočnil výsluch

svedka R. W. a to formou písomného zodpovedania položených otázok, keďže žalobca od takéhoto
dôkazu upustil.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

39. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalovanému náhradu trov
konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana úspešný. O výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.