Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010213
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117010213.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému C. S., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale
bytom T. S., B. XXX/XX, okres V., t. č. na slobode, pre trestný čin zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1
Tr. zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 01. októbra 2019 prejednal odvolanie
prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. novembra

2018 pod sp. zn. 3T/19/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátorky z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. novembra 2018 pod sp. zn. 3T/19/2017 bol obžalovaný
C. S. oslobodený podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Trenčín pod č. k. 1Pv 302/15/3309-53 zo dňa 13. februára 2017 pre spáchanie zločinu znásilnenia podľa

§ 199 odsek 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom sexuálneho násilia podľa § 200
odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 30.12.2013 v presne nezistenom čase po 19.00 hod. v obci H., Česká republika obvinený
C. S. pod zámienkou, že poškodenej D. I. vráti mobilný telefón značky Huawei G5010i, IMEI:
XXXXXXXXXXXXXXX, vlákal poškodenú do nákladného motorového vozidla značky Ford Transit,

evidenčné číslo IL XXX BI, tmavomodrej farby a následne v presne nezistenom čase krátko pred 21.00
hod. obvinený zaparkoval uvedené vozidlo na odstavnej ploche popri lesnej ceste medzi obcami H. a G.,
Česká republika, kde potom ako poškodená, po prehováraní obvineným, odmietla mať pohlavný styk
prípadne iné sexuálne praktiky a snažila sa vyjsť von z vozidla, obvinený poškodenú chytil rukou za
vlasy a začal sa krikom poškodenej vyhrážať, že bude robiť to čo povie, inak sa nevráti domov, nikto ju
nenájde, vyzabíja aj jej rodinu, má pri sebe pištol' a že ju už nikto nikdy neuvidí, na čo poškodená dostala

strach a obvinenému hystericky odpovedala a následne prosila, aby ju nechal, čo však obvinený neurobil
a týmto spôsobom prinútil poškodenú najprv k treniu svojho penisu rukou, felácii a následnej súloži,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok prvostupňového súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho
vyhlásení na hlavnom pojednávaní, včas podaným odvolaním napadol v neprospech
obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného, t. j. výrokov o vine
a treste. Ďalej už prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania poukázala na to, že obžalovaný,
ako aj svedkovia zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania. Obžalovaný uviedol, že skutok
sa stal, ale nie spôsobom ako uvádzala poškodená ako svedkyňa. Obžalovaný tak nepopiera, že sa

žalovaný skutok stal, ale stal sa tak, že medzi ním a poškodenou došlo k orálnemu styku a súloži z vôle
poškodenej. Poprel, že by poškodenú nútil k akýmkoľvek sexuálnym praktikám a iniciátorom všetkéhomala byť samotná poškodená, čo táto pokladala za úhradu časti svojho dlhu, ktorý mal mať jej bývalý
partner voči obžalovanému, za čo mala dať obžalovanému svoj mobil. Obžalovaný v rámci výpovede
na hlavnom pojednávaní operoval držbou či odovzdávaním marihuany poškodenou jeho osobe, čo ale

nebolo preukázané žiadnym iným dôkazom. Všetci vypočutí svedkovia v konaní popreli vedomosť o
tom, že by poškodená mala mať niečo s drogami - marihuanou. Ak by však aj malo dôjsť k odovzdávaniu
marihuany, tak táto skutočnosť nemá žiaden súvis so žalovaným skutkom, ktorý sa odohral v požičanom
aute obžalovaného. Poškodená D. I. na hlavnom pojednávaní hneď v úvode svojej výpovede uviedla,
že má psychický blok vypovedať o žalovanom skutku, čo bolo potvrdené aj tým, že mala problém

odpovedať na kladené otázky na objasnenie orálneho styku a súloži medzi ňou a obžalovaným. Aj
napriek tomu, sa aspoň sčasti v tomto smere vyjadrila a presne uviedla, že mala strach z toho, čím
sa jej obžalovaný vyhrážal a z obavy o seba a svoju rodinu sa obžalovanému nakoniec podvolila. K
ostatným okolnostiam žalovaného skutku však problém vypovedať nemala. Prokurátorka ďalej uviedla,
že vzhľadom k tomu, že žalovaný skutok sa odohral vo večerných hodinách, mimo zastavaného územia
obce a v zimnom období je pochopiteľné, že poškodená napokon súhlasila s tým, aby ju obžalovaný

doviezol aspoň k najbližším obytným domom, kde aj z jeho auta vystúpila. Obžalovaný a jeho obhajca
necitlivým spôsobom poukazoval na to, prečo sa poškodená nezdôverila hneď prvej osobe, s ktorou
prišla do kontaktu s tým, čo sa jej stalo. Na základe tejto skutočnosti a priori nie je možné usudzovať, že
k znásilneniu poškodenej nedošlo. Poškodená ako svedok opakovane presvedčivo a logicky vysvetlila,
že v psychickom stave, v akom sa nachádzala po znásilnení, nemala záujem nikomu vysvetľovať, že

bola znásilnená a to navyše neznámej osobe. Tiež je potrebné si uvedomiť, že poškodená násilníka
poznala a preto nebol potrebný okamžitý zásah polície. Poškodená ani po privolaní pomoci nechcela o
svojom negatívnom zážitku s obžalovaným hovoriť ani s najbližšou rodinou. O zlom psychickom stave
poškodenej hovorili postupne svedkovia U. N., C. I. a H. F., ktorí boli v kontakte s poškodenou hneď
po žalovanom skutku. Poškodená v aute U. N., ktorý po ňu prišiel, plakala a je irelevantné, či s ním

v tom čase tvorila pár či nie a kedy mali posledný pohlavný styk. U. N. napokon na jeho naliehanie
povedala, čo sa jej stalo a rovnako to povedala aj svojej matke, ktorá prišla v sprievode svedkyne F..
Všetci títo svedkovia uviedli, že boli z prejavu poškodenej šokovaní kým zistili, čo sa vlastne stalo. Už
na prvý pohľad videli, že sa poškodenej stalo niečo nepríjemné a zlé. Poškodená bola neupravená,
plakala a nechcela o tom, čo sa stalo, s nikým hovoriť. Na polícii pri prvom stretnutí neuviedla hneď

všetky podrobnosti, nakoľko bola v zlom psychickom rozpoložení. Ako veľmi negatívny je uvádzaný
prežitok poškodenej aj v závere znaleckého posudku znalca z odboru klinickej psychológie dospelých, z
ktorého tiež vyplýva, že výpoveď poškodenej je vierohodná, poškodená nemá sklony ku konfabuláciam,
klamaniu či dokresľovaniu si situácie, ktorá sa odohrala. Poškodená aj svedkovia vypovedali spontánne
a bez rozporov. Vzhľadom na uvedené považuje prokurátorka napadnutý rozsudok za nezákonný a

navrhla, aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písm.
b), písm. c), písm. d) Tr. poriadku zrušil a podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku vrátil vec prvostupňovému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a znovu rozhodol.

K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátorky sa vyjadril písomne obžalovaný prostredníctvom

obhajcu tak, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný o odvolanie prokurátorky považuje
za nedôvodné. Poukázal na to, že údajná poškodená D. I. preukázateľne klamala tak v prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní a preto jej tvrdenia nie je možné považovať za vierohodné.
Pohnútkou, ktorá viedla poškodenú podať trestné oznámenie bola skutočnosť, že jej potencionálny
„obchodný partner“ odmietal zaplatiť za dodanú drogu a to napriek tomu, že použila všetky dostupné

prostriedky, vrátane sexu, aby sa obchod uskutočnil. K takémuto záveru možno dospieť na základe
samotnej jej výpovede, ako aj výpovedí osôb, ktorí ju poznali, žili s ňou alebo s ňou v deň, kedy malo
dôjsť k žalovanému skutku, komunikovali. Poškodená bezostyšne klamala, keď tvrdila, že si od svedka
F. požičala 5.000,- Kč a dokonca upresnila, že požičanú čiastku tvorila jedna bankovka v nominálnej
hodnote 2.000,- Kč a tri v nominálnej hodnote 1.000,- Kč. V trestnom oznámení tiež uviedla, že túto

sumu jej mal obžalovaný z kabelky odcudziť a potom, čo jej dal 10 Eur ju mal vyhodiť zo svojho auta.
Svedok F. však vo svojom výsluchu na polícii dňa 29. októbra 2015 uviedol, že pôžičku si poškodená
D. I. dohodla až dňa 30. decembra 2013, teda len približne pol hodiny predtým ako si ju bola od neho
poškodená prevziať a že to bola určite suma iba 3.000,- Kč a nie viac. Neskôr poškodená v prípravnom
konaní (09. januára 2015 a 02. septembra 2015) ako svedok tvrdila, že si požičala od F. iba sumu 3.000,-

Kč a na hlavnom pojednávaní opätovne tvrdila, že to bola suma 5.000,- Kč. Na hlavom pojednávaní
tiež tvrdila, že v inkriminovanom čase si bola ona a svedok U. N. veľmi blízkymi osobami, čo však U.
N. poprel, pretože vtedy boli už iba priatelia. Na hlavnom pojednávaní poškodená tiež tvrdila, že jej
mal počas jazdy z okna vyhodiť kabelku, ale ani náznakom nespomenula, že jej mal predtým z kabelkyvziať peniaze. Za podstatnú okolnosť, ktorá preukazuje nehodnovernosť poškodenej je tá skutočnosť,
že poškodená tvrdila na hlavnom pojednávaní, že z telefónu, ktorý dala do zálohy v súvislosti s pôžičkou
peňazí svedkovi F., vybrala SIM kartu, aby sa mohla z telefónu vrátenému od obžalovaného dovolať

svedkovi N.. Táto časť jej výpovede je úplne vymyslená, nakoľko svedok N. viackrát potvrdil, že na
jej telefónne číslo volal v čase, kedy bola v spoločnosti obžalovaného a po cca šiestich zvoneniach
hovor prebral svedok F., ktorý v tom čase mal telefón poškodenej v držbe ako zálohu. Obžalovaný ďalej
poukázal na to, že poškodená hovorila pravdu iba pri podávaní vysvetlenia na polícii v Českej
republike dňa 31. decembra 2013, kedy vypovedala bezprostredne po tom, čo z nej svedok N. vytiahol

priznanie, že mala sex. Neskôr, ešte v ten istý deň však z obavy, aby nestratila N. odôvodnila, že sex bol
z jej strany nedobrovoľný. Už vtedy pochopila, že jej iný postoj nepomôže ani vo vzťahu k N. ani k svojej
tete a preto podala na neho trestné oznámenie. Keďže si nepamätala opis rozhodujúcich skutočností v
trestnom oznámení, odmietala sa k týmto okolnostiam vyjadrovať s tým, že ju to traumatizuje a že bola v
šoku. Na hlavnom pojednávaní však uvádzala iné skutočnosti ohľadom skutkových okolností. V konaní
nebolo ničím preukázané, že by sa na poškodenej v inkriminovanom čase dopustil násilného konania,

keď na tele poškodenej neboli nájdené žiadne stopy, ktoré by to preukazovali. Prvostupňový súd dospel
po starostlivom vyhodnotení všetkých dôkazov k záveru o tom, že nebolo preukázané, že by sa žalovaný
skutok stal a prvostupňový súd zohľadnil súčasne aj spôsob života, aký viedla v inkriminovanom čase
poškodená D. I..

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu
poukázal na správne dôvody odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry a navrhol, aby odvolací súd
rozhodol v súlade s jej návrhom uvedeným v závere písomného odôvodnenia odvolania.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal

na svoje písomné vyjadrenie k dôvodom odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry, ktoré navrhol ako
nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa necíti
byť vinným z toho, čo mu je kladené podanou obžalobou za vinu. Klamstvá poškodenej vo vzťahu k jeho

osobe sú výsledkom toho, že už nechcel od nej kúpiť drogy.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade odvolania prokurátorky, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 13. februára 2019, na verejnom zasadnutí dňa 01. októbra 2019,
nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani

dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúmal postupom
podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výroku
napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky, hoci
bolo podané oprávnenou osobou a včas, nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového
stavu veci a tieto správne (aj bez opomenutia platnej zásady „in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach

v prospech obžalovaného“ vyplývajúcej z ustanovenia § 2 odsek 4 Tr. poriadku)
vyhodnotil jednotlivo a v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 odsek 10 a 12 Tr. poriadku a
dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Prvostupňový súd v súlade
s ustanovením § 168 odsek 1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a
presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.

Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako
prikazuje ustanovenie § 2 odsek 12 Tr. poriadku. Úvahy a závery prvostupňového súdu založené na
zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Aj odvolací súd sa plne stotožňuje s tým, že nebolo relevantne, t. j. bez akýchkoľvek rozumových
pochybnostíatedanezvratnepreukázané,žesažalovanýskutokstaltak,akobolpopísanývpredmetnej

podanej obžalobe prokurátorky okresnej prokuratúry. Rozhodujúci skutkový stav popísaný v podanej
obžalobe vychádzal fakticky iba z tvrdení poškodenej, ktoré však ani odvolací súd nemôže, na podklade
vykonaného celého dokazovania, vrátane dokazovania vykonaného v prípravnom konaní a teda od
samého počiatku trestného stíhania, považovať za celkom vierohodné. Prvostupňový súd v tomto smeresprávne poukázal na rozporuplnosť v jej jednotlivých svedeckých výpovediach, nelogickosť v jej konaní,
ako aj na vierohodnejšie obhajobné tvrdenia obžalovaného nielen o okolnostiach v inkriminovanom
čase, ale aj o okolnostiach, ktoré predchádzali jeho stretnutiu s poškodenou, ako i jeho intímnemu

kontaktu s ňou, vrátane toho, za akých okolností k nemu fakticky došlo. Odvolací súd sa nemôže ani v
najmenšomstotožniťsodvolacíminámietkamiprokurátorkyvtomsmere,ženebolovpodstatepotrebné,
aby vo veci čo najskôr konala polícia, keďže poškodená poznala násilníka. Tu je potrebné zdôrazniť,
že je nevyhnutné pre náležité objasnenie skutkového stavu veci a zabezpečenie čo najrelevantnejších
dôkazov (stopy, vecné dôkazy, atď.), aby orgány činné v trestnom konaní vo veci čo najrýchlejšie konali.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu správne neušla pozornosti súdu prvého stupňa tá skutočnosť, že
poškodená na svedkyňu Y., ktorá prišla ako prvá osoba do kontaktu s poškodenou po tom, čo mala byť
znásilnená obžalovaným, pôsobila podľa vyjadrenia tejto svedkyne pokojne a v telefonickom rozhovore
(so svedkom N.) pred ňou poškodená uvádzala, že zmeškala autobus a pritom svedkovi N. ani v
náznakoch o znásilnení v telefonickom rozhovore nič neuvádzala. Je možné pripustiť, že poškodená
znásilnená, či inak sexuálne zneužitá osoba môže vplyvom prežitých traumatických udalostí mať určitý

blok a nebude schopná krátko po takejto traume detailne vypovedať o podrobnostiach, ale na druhej
strane je logické, že na poškodenej osobe budú viditeľné známky rozrušenia a táto sa bude snažiť
hľadať pomoc. Prvostupňový súd správne vyhodnotil, že skutkové okolnosti ohľadom intímneho styku
obžalovaného s poškodenou, tvrdené obžalovaným na podklade celého vykonaného dokazovania sú
presvedčivejšie než tie, ktoré rozporuplne, vo viacerých detailoch popisovala poškodená. V kontexte

všetkých zistených skutočností v posudzovanom prípade je i z hľadiska logiky prijateľný možný motív
poškodenej tvrdiť, že bola znásilnená tak, ako na to poukázal obžalovaný v rámci svojej obhajoby i v
rámci písomného vyjadrenia k dôvodom odvolania prokurátorky. Napokon odvolací súd musí poukázať
na to, že aj zo záverov znaleckého dokazovania znalkyne z odboru klinickej psychológie detí vyplynulo,
že poškodená v inkriminovanom čase bola v búrlivej etape svojho života, bola bez stáleho partnerského

vzťahu a experimentovala s drogami, čo sa snažila predovšetkým pred svojimi osobami blízkymi, ale i
verejnosťou tajiť a že aj na pozadí posudzovaného prípadu zohrali dôležitú úlohu práve drogy.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého
stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje

zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval za dôvodné. Smerovali
totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľ navrhol vyhodnotiť
inak, než ako to urobil prvostupňový súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania
hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať

do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe
týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver
je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak
je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, prvostupňový súd v napadnutom rozsudku sa
starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa

zásad uvedených v ustanovení § 2 odsek 12 Tr. poriadku. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade
so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátorky za dôvodné, preto

ho podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.