Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 57Em/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204713
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418204713.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci oprávnenej: R. zastúpená JUDr. Stanislavom Jakubčíkom,
advokátom, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, proti povinnému: A. o výkon rozhodnutia o úprave styku
s maloletým A. bytom u otca, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom
Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávnenej na výkon rozhodnutia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená podala na Okresný súd Bratislava IV dňa 12.10.2018 návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/73/2012-59 zo dňa 28.06.2012,
právoplatného dňa 17.09.2012, ktorým došlo okrem rozvodu manželstva aj k úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému A., na čas po rozvode manželstva.

2. Z návrhu oprávnenej, v spojení s vyjadrením zo dňa 06.02.2019, súd zistil, že povinný si neplní
povinnosti vyplývajúce mu z predmetného rozsudku, nakoľko napriek súdom stanovenej dobe striedavej
osobnej starostlivosti o maloletého povinný tieto termíny niekoľkokrát porušil a dieťa v čase, na ktorom
sa rodičia dohodli, neodovzdal. Povinný navyše prenáša na maloletého svoj negatívny postoj voči nej,

úmyselne v ňom vyvoláva pocit, že k nej nemusí chodiť, pretože súd už rozhodol o tom, že má byť v jeho
starostlivosti. Pre oprávnenú je táto situácia veľmi ťažká, pretože jej nie je umožnený styk s maloletým
už niekoľko týždňov, nemohla s dieťaťom stráviť letnú dovolenku, a to napriek doposiaľ právoplatnému
a vykonateľnému rozsudku. Oprávnená sa obrátila aj na pomoc kolíznej opatrovníčky, avšak táto jej
nebola schopná poskytnúť dostatočnú pomoc. Príprava maloletého dieťaťa na styk s oprávnenou je
pritom v tomto prípade nevyhnutná na to, aby samotný styk prebehol bez problémov a maloleté dieťa

nebolo žiadny spôsobom traumatizované. Kvôli psychickému rozpoloženiu maloletého sa oprávnená
rozhodla na maloletého nevyvíjať nátlak, aby ho to nepriviedlo do ešte väčšieho napätia a na stretnutia
mimo trvalé bydlisko ho nenúti, čo jej ako správny prístup potvrdil aj psychológ. Napriek tomu, že je s
maloletým prerušený kontakt oprávnenej a je silne ovplyvňovaný povinným, vie, že dieťa ju má rado
a chce s ňou tráviť čas. Rozhodnutie maloletého nebyť s ňou je aktuálne podmienené najmä vplyvom
povinného a podvedomým strachom z toho, ako by povinný reagoval, keby chcel byť maloletý s ňou.

Maloletý pochopiteľne vzniknutú situáciu v rodine vníma negatívne a jeho postoj k nej sa vplyvom
dlhodobého odlúčenia zmenil. Oprávnená sa o maloletého chce starať a má k tomu vytvorené aj všetky
predpoklady, aby maloletému poskytla adekvátnu starostlivosť. Vzhľadom na uvedené je žiaduce a
predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, aby súd začal výkon uvedeného rozsudku. Uviedla, že jej
cieľom nie je zvyšovať napätie v už aj tak rozvrátených vzťahoch s povinným alebo ďalšie zbytočné
traumatizovanie maloletého dieťaťa, ale zabezpečenie rešpektovania právoplatného rozhodnutia súdu

zo strany povinného a vytvorenie istoty pre maloleté dieťa v súvislosti s pravidelnosťou jeho styku soprávnenou, a to až do ukončenia konania o návrhu o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému A..

3. Povinný prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 22.01.2019 uviedol, že krátko po rozvode
manželstva obnovili s oprávnenou spolužitie, a teda striedavá starostlivosť v zmysle rozsudku č. k.
13P/73/2012-59sanerealizovala.Oprávnenásaasivjanuári2017definitívneodsťahovalaazačalatrvať
na striktnom dodržiavaní striedavej starostlivosti v zmysle rozhodnutia súdu. Maloletý sa však režimu
striedavej starostlivosti bránil, nechcel byť u oprávnenej celý týždeň, vynucoval si, aby išiel za otcom. Z

toho dôvodu bol povinný nútený podať návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností,
ktorý sa vedie pod sp. zn. 25P/103/2017. Dňa 07.12.2018 bol v predmetnom konaní vyhlásený rozsudok
o zverení maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Od toho obdobia sa maloletý upokojil a v škole
prosperuje. Striedavá starostlivosť teda nebola v záujme maloletého dieťaťa, čo bolo preukázané tiež
v konaní vedenom pod sp. zn. 25P/103/2017. Dokazovanie bolo podľa vyjadrenie povinného rozsiahle,
a preto požiadal súd, aby si v konaní pripojil tento spis, pričom upriamil pozornosť najmä na znalecký

posudok a odôvodnenie rozsudku, ktoré sú nanajvýš aktuálne a preukazujú, že sú tu jednoznačne dané
ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa striedavá starostlivosť o maloletého nerealizuje. Vzhľadom na
uvedené, žiada návrh oprávnenej na výkon rozhodnutia zamietnuť.

4. Kolízny opatrovník sa k návrhu oprávnenej na výkon rozhodnutia nevyjadril.

5. Podľa § 372 zákona č. 161/2015. Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), účastníkmi
konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.

6. Podľa § 374 CMP, pojednávanie netreba nariaďovať.

7. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.

8. Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

9. Podľa § 377 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

10.Podôkladnomvyhodnoteníazváženívšetkýchzistenýchskutočnostísúdpovažujenávrhoprávnenej

na nariadenie výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/73/2012-59 zo
dňa 28.06.2012 za nedôvodný.

11. Súd si pripojil dňa 11.02.2019 spis vedený pod sp. zn. 25P/103/2017 vo veci zmeny úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom z odôvodnenia rozsudku č. k.

25P/103/2017-658 zo dňa 07.12.2018 (hoci je potrebné uviesť, že rozsudok nie je v súčasti právoplatný)
zistil, že v konaní mal súd za preukázané, že aktuálna situácia v rodine vyžaduje nové rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko rodičia minimálne od januára 2017 opäť
nežijú v spoločnej domácnosti. Dokazovaním mal súd v konaní za preukázané, že aktuálne nie je
záujme maloletého a to najmä s ohľadom na jeho osobnostný, sociálny a emocionálny vývin, aby

bol nútený praktizovať striedavú starostlivosť. Maloletý je vo veku, kedy vie dostatočne formulovať
svoje názory, pocity, túžby a potreby a teda vie sa jednoznačne vyjadriť, u ktorého rodiča chce žiť a
bývať podľa toho, kde prežíva väčší pocit bezpečia, istoty a kde sú uspokojované všetky jeho potreby.
Maloletý sa v priebehu konania vyjadril štyrikrát (dvakrát v rámci pohovoru s kolíznym opatrovníkom,
v pohovore na súde a aj v rámci znaleckého dokazovania) v tom smere, že chce zostať žiť u otca a

s mamou sa chce stretávať vtedy, kedy sám chce. Takto jednoznačne formulovaný názor maloletého
nebol teda prezentovaný náhodne alebo po jeho nezrelej úvahe, prípadne v dôsledku manipulácie ako
to tvrdí matka. Na tomto názore maloletý zotrváva už minimálne jeden rok, preto súd venoval názoru
maloletého dieťaťa náležitú pozornosť. Kolízny opatrovník maloletého navrhol maloletého zveriť do
osobnej starostlivosti otca s tým že navrhol styk neupraviť. Zveriť maloletého do osobnej starostlivosti

otca, bez úpravy styku s matkou, odporúčala taktiež v konaní ustanovená znalkyňa. Vyhodnotiac celé
dokazovanie a jednotlivé dôkazy vo vzájomných súvislostiach, súd v konaní vedenom pod sp. zn.
25P/103/2017 zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, majúc na zreteli jedine najlepší záujem
dieťaťa. Styk maloletého s matkou súd upravil na každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17:00hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že táto úprava neplatí počas jarných, Veľkonočných, letných a
zimných školských prázdnin.

12. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. januára 2010, sp. zn. 3 Cdo 306/2009, rozhodovacia
prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu (§ 36 ZR) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia
dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo
obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982). Rozvod manželstva rodičov

maloletého dieťaťa je skutočnosť, s ktorou zákon spája obligatórnu úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 24 ods. ZR), a to bez ohľadu na to, či prípadne už práva
a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (ne)boli upravené skorším rozhodnutím súdu alebo ich
dohodou. Eventuálna skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (podľa § 36 ods.
1 ZR) stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov. Rozhodnutie sa v
tomto prípade stáva neúčinným od momentu, kedy nastala právna skutočnosť spôsobujúca neúčinnosť

tohto rozhodnutia.

13. Súd má za to, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/73/2012-59 zo dňa 28.06.2012,
právoplatný dňa 17.09.2012 je v časti úpravy práv a povinností k maloletému A. v súčasnosti neúčinný.
Je nesporné, že rodičia maloletého po právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva obnovili

manželské spolužitie a minimálne do januára 2016 žili v spoločnej domácnosti. Súd navyše uvádza, že
v konkrétnom prípade je dôvodné prihliadať na názor samotného maloletého, ktorý v konaní vedenom
pod sp. zn. 25P/103/2017 opakovane verbalizoval, že chce byť zverený otcovi, obzvlášť, ak v súčasnosti
má maloletý 9 rokov, pričom v čase, kedy rozhodoval súd o striedavej starostlivosti rozsudkom č. k.
13P/73/2012-59, mal maloletý necelé tri roky. Súd má preto za to, že zamietnutie návrhu na výkon

rozhodnutia je v konkrétnom prípade v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, keď žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.