Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/264/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205696
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114205696.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom v M., G. XX, zastúpeného
JUDr. Slávkou Stankovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 36 proti žalovanému:
AGENTREAL s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 2/A, IČO: 44050381, zastúpeného JUDr.
Vladimírom Kucharčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štefánikova 40, v konaní o zaplatenie 5
000,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.2.2015 č.k.

17C/132/2014-107 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2
500,00 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 500,00 eur od 16.4.2012 do zaplatenia.

Vozvyšnejčastižalobuzamietol.Rozhodol,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 3 a 4,
§ 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 451 ods. 1, 2, § 545a, § 563, § 517 ods. 1, 2, § 724, § 728, § 729 ods. 1, §
730 ods. 1, 2, § 733, § 737, § 738 a § 739 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 642 a § 644 Obchodného
zákonníka, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 vzal za preukázané,

že žalobca ako príkazca dňa 27.7.2011 uzatvoril so žalovaným ako príkazníkom písomnú príkaznú
zmluvu, ktorej predmetom podľa čl. II bol záväzok príkazníka za odmenu do 29.2.2012 v mene a na
účet príkazcu obstarať pre neho právo kúpy nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v zmluve v cene do 87
000,00 eur. Podľa čl. IV bod 3 a 4 písomnej zmluvy sa príkazca zaviazal do 29.9.2012 od podpisu zmluvy
zabezpečiť finančné krytie na kúpu tejto nehnuteľnosti a toto písomne preukázať a taktiež dovtedy na
výzvu príkazníka uzatvoriť kúpnu zmluvu s vlastníkom obstarávanej nehnuteľnosti. V súlade s čl. V bod

2.1 príkaznej zmluvy príkazca zložil pri podpise zmluvy do rúk príkazníka zálohu na odmenu a náklady
spolu vo výške 3 000,00 eur a 2 000,00 eur. V prípade neuzavretia kúpnej zmluvy, ktorej obstaranie
malo byť zabezpečené, a to z dôvodov na strane príkazcu, bolo v bode 5.3 dohodnuté, že príkazníkovi
prislúcha odmena za vykonanú činnosť vo výške 2 500,00 eur a zmluvná pokuta za porušenie tejto
príkaznej zmluvy vo výške 2 500,00 eur s tým, že na ich úhradu sa použije zložená záloha.

S poukazom na § 730 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa uzavrel, že v danom prípade
bola odmena dohodnutá len pre prípad neuzavretia kúpnej zmluvy z dôvodov na strane príkazcu.
Pre príkazníka, akým je realitná kancelária, ktorá vykonáva príkazy určitého druhu profesionálne,
je odmena obvyklá. Podľa názoru súdu prvého stupňa je logické ustanovenie zmluvy, že príkazca
je povinný poskytnúť odmenu, aj keď sa výsledok nedostavil. Zákon síce pripúšťa výnimku, kedy
príkazca nemá povinnosť vyplatiť odmenu, ak nezdar konania bola spôsobený porušením povinnosti

príkazníka, nejde však o taký prípad. V danom prípade bolo záväzkom žalovaného ako príkazníka v
mene a na účet žalobcu ako príkazcu obstarať právo kúpy nehnuteľnosti - chaty na V., súp. č. XXX sprislúchajúcimi pozemkami špecifikovanými v zmluve. S ohľadom na obvyklú činnosť žalovaného ako
realitnej kancelárie, ktorá vykonáva realitnú činnosť smerujúcu k predaju a kúpe nehnuteľností, mal
teda žalovaný zabezpečiť kúpu predmetných nehnuteľností a sprostredkovať príležitosť na uzavretie

kúpnej zmluvy k vymedzeným nehnuteľnostiam medzi ich vlastníkom a žalobcom ako príkazníkom.
Súd prvého stupňa tiež zistil, že podľa zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 1.4.2011 medzi ZO
OZ Metalurg Zušľachťovne - U.S. Steel Košice ako záujemcom a žalovaným ako sprostredkovateľom
sa sprostredkovateľ zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť
uzavrieť kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti, pričom išlo o totožnú nehnuteľnosť ako v zmluve

uzavretej medzi účastníkmi konania, a to za cenu 83 400,00 eur. Zmluva bola dojednaná na dobu 6
mesiacov od podpisu s tým, že po uplynutí doby sa predlžuje o ďalšie mesiace až do doby, keď dôjde
k vypovedaniu zmluvy, ale nanajvýš dvakrát. Súd prvého stupňa z toho vyvodil, že žalovaný už v čase
uzavretia príkaznej zmluvy so žalobcom vedel zabezpečiť právo kúpy predmetnej nehnuteľnosti pre
žalobcu, teda splniť predmet príkaznej zmluvy, k čomu aj došlo. Žalobca sa dozvedel o predmetnej
nehnuteľnosti z inzercie žalovaného, mal možnosť vďaka tomu s pracovníkmi žalovaného obzrieť si

nehnuteľnosť a túto kúpiť za cenu uvedenú v príkaznej zmluve po preukázaní zabezpečenia finančného
krytia na kúpu tejto nehnuteľnosti. Zo zmluvy o sprostredkovaní mimo dojednanej platnosti nevyplýva
žiadne časové obmedzenie (odklad), pokiaľ ide o prevedenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam
na prípadného kupujúceho, súd preto neuveril tvrdeniu žalobcu, že k uzavretiu zmluvy mohlo dôjsť
kvôli predávajúcemu najskôr po uplynutí 6 mesiacov od uzavretia zmluvy (27.7.2011), aby uplynula

doba 5 rokov od nadobudnutia, resp. aby predávajúci nemusel platiť daň. Zmluva o sprostredkovaní
z 1.4.2011 bola pôvodne uzavretá len na dobu 6 mesiacov s tým, že sa po uplynutí doby predlžuje
o 3 mesiace a potom opätovne o 3 mesiace, čiže najdlhšie do 31.3.2012. V tej súvislosti súd prvého
stupňa dodal, že oslobodenie od dane z predanej nehnuteľnosti, na ktorú sa po uplynutí 5 rokov odo
dňa nadobudnutia vzťahuje oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani

z príjmov sa vzťahuje len na fyzické osoby, kým v danom prípade mala byť predávajúcim právnická
osoba. Túto nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnych zmlúv z 24.1.2007 a z 15.5.2007, kedy doba
5 rokov od nadobudnutia by uplynula najskôr 24.1.2012 a 15.5.2012, teda dávno po lehote, na ktorú
bola so žalovaným uzavretá zmluva o sprostredkovaní. 8.2.2012 žalovaný odoslal žalobcovi doporučenú
zásielku - výzvu na oznámenie, kedy bude môcť podpísať kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti

a vyplatiť predávajúcim celú kúpnu cenu vzhľadom na blížiaci sa termín 29.2.2012. V liste žalovaný
uviedol, že so žalobcom sa nevedel telefonicky ani osobne skontaktovať. Zásielka sa žalovanému vrátila
späť z dôvodu jej neprevzatia žalobcom v odbernej lehote. Z uvedeného podľa názoru súdu prvého
stupňa je zrejmé, že žalovaný vyzval žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy s vlastníkom predmetných
nehnuteľností.Vzmyslepríkaznejzmluvyžalovanýpritomnemalvovzťahukžalobcovizabezpečiťnávrh

kúpnej zmluvy. Povinnosť zabezpečiť písomný návrh kúpnej zmluvy na vlastné náklady však mal vo
vzťahu k predávajúcemu. Súd neuveril ani tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mu do 29.2.2012 nepredložil
návrh kúpnej zmluvy, keďže žalovaný ako realitná agentúra má isté množstvo kúpno-predajných zmlúv
v počítači, takže nie je problém v priebehu niekoľkých minút vyhotoviť kúpnu zmluvu, v ktorej je potrebné
lenšpecifikovaťnehnuteľnosť,kúpnucenuajejsplatnosťpodľadohodyúčastníkov.Vzhľadomnačasový

priestor od uzavretia zmluvy o sprostredkovaní (1.4.2011) a príkaznej zmluvy (27.7.2011) mal žalovaný
dostatok času pripraviť predbežný návrh zmluvy, čo podľa výpovede štatutára aj vykonal ešte pred
odoslaním výzvy žalobcovi 8.2.2012 a túto žalobcovi dňa 22.2.2012 aj odovzdal. Aj keď na návrhu
kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný súdu predložil, figuruje nový názov predávajúceho (zmena názvu bola
na LV zapísaná na základe R 220/2012 z 29.2.2012), konateľka žalovaného súdu uvedenú skutočnosť

vysvetlila tým, že návrh zmluvy o kúpe nehnuteľnosti bol pripravený v počítači, môže byť viac variantov
zmlúv, môžu sa obmieňať podľa potrieb účastníkov a štatutárny zástupca predávajúceho jej oznámil,
že sa mení názov spoločnosti a pravdepodobne to hneď v počítači opravila. Z toho dôvodu je možné,
že v záverečnej verzii návrhu kúpnej zmluvy bolo uvedené už opravené označenie predávajúceho, čo
však neznamená, že predtým nemal byť návrh pripravený. Žalobca 1.3.2012 oznámil, že už nemá o

túto nehnuteľnosť záujem a chce vrátiť zálohu. Žalovaný mal podozrenie, že predávajúci a kupujúci sa
dohodli mimo neho, pričom p. M. žalovanému potvrdil, že žalobca nemá pripravené peniaze, k čomu
sa mal priznať a aj k tomu, že z toho dôvodu bude ohľadom tejto nehnuteľnosti jednať s inou realitnou
kanceláriou - People Real, ktorá už má pripraveného kupcu na nehnuteľnosť. Dňa 21.3.2012 napokon
konateľka žalovaného podpísala kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko chcela mať istotu,

že ju žalobca s p. M. nepodviedli. Súd prvého stupňa uviedol, že žalobca súdu nepreukázal, že splnil
svoju povinnosť podľa IV bod 3 a 4 zmluvy, a to do 29.2.2012 od podpisu zmluvy zabezpečiť finančné
krytie na kúpu predmetnej nehnuteľnosti a toto písomne preukázať žalovanému, ako aj uzatvoriť kúpnu
zmluvu s vlastníkom obstarávanej nehnuteľnosti. Práve naopak, podľa výpovede konateľky žalovanéhojej žalobca dňa 22.2.2012 oznámil, že má viazané finančné prostriedky na termínovaných účtoch a nemá
ich dosť, preto potrebuje predať 1-izbový byt. Podľa výtlačku webovej stránky z portálu „Lojzo“ žalovaný
od 22.2.2012 ponúkal na predaj 1-izbový byt žalobcu. Súd prvého stupňa tiež zistil, že žalobca podľa

výpisov z účtu Credit bank a.s. v Poľsku mal k 31.12.2011 na termínovaných účtoch s 5% úrokom 53
785,76 PLN, t.j. 12 065,00 eur, na účte vo Volksbank Slovensko a.s. 29 258,28 eur, v UniCredit Bank
Slovakia a.s. na termínovanom vklade 49 000,00 eur s úrokom 2,6% s dobou viazanosti do 23.3.2012,
vo VÚB a.s. k 3.6.2011 0 eur, podľa zmluvy o pôžičke z 31.3.2011 mal žalobcovi L. V. vrátiť 50 000,00
eur s 3% úrokom, z podielového fondu ČSOB bolo žalobcovi dňa 22.1.2015 vyplatených 13 319,28 eur.

Súd prvého stupňa preto uzavrel, že žalobca nepreukázal tú skutočnosť, že do 29.2.2012 zabezpečil
finančné krytie na kúpu predmetnej nehnuteľností, teda že mal k uvedenému dátumu voľné finančné
prostriedky na okamžité zaplatenie kúpnej ceny. Na základe týchto zistení súd prvého stupňa uzavrel, že
žalovaný splnil svoju povinnosť do 29.2.2012 zabezpečiť pre žalobcu kúpu predmetných nehnuteľností -
sprostredkovať príležitosť na uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi vlastníkom a žalobcom ako príkazníkom,
pričom k neuzavretiu zmluvy došlo zavinením samotného žalobcu. Z toho dôvodu vznikla žalobcovi

podľa zmluvy i podľa zákona povinnosť poskytnúť žalovanému za vykonanú činnosť dohodnutú odmenu
vo výške 2 500,00 eur s tým, že na jej úhradu sa použila zložená záloha. V časti o zaplatenie 2 500,00
eur s prísl. preto žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Zmluvná pokuta bola dojednaná v bode 5.3.3 príkaznej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa

27.7.2011. Na základe tejto dohody bolo dojednané, že v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy, ktorej
obstaranie malo byť zabezpečené, a to z dôvodov na strane príkazcu, príkazníkovi prislúcha odmena
za vykonanú činnosť vo výške 2 500,00 eur a zmluvná pokuta za porušenie tejto príkaznej zmluvy
vo výške 2 500,00 eur s tým, že na ich úhradu sa použije zložená záloha. Súd prvého stupňa nárok
na zmluvnú pokutu posúdil podľa § 545a Občianskeho zákonníka a uzavrel, že dojednaná sankcia

je voči povahe činnosti, ktorú mal zabezpečiť žalovaný, zjavne neprimeraná. Zabezpečenie práva
kúpy predmetnej nehnuteľnosti medzi žalobcom a vlastníkom nehnuteľnosti totiž nevyžadovalo žiadnu
nadštandardnú činnosť, keďže žalovaný mal už predtým uzavretú zmluvu o sprostredkovaní predaja
tejto nehnuteľnosti s vlastníkom. Taktiež nemožno opomenúť, že žalovaný nepreukázal žiadnu ujmu,
ktorá mu porušením povinnosti zo strany žalobcu vznikla, keďže práve pre prípad neuzavretia zmluvy

z dôvodov na strane príkazníka bola dojednaná odmena vo výške 2 500,00 eur. Nakoniec konateľka
žalovaného za výhodnejšiu cenu (83 400,00 eur), než za akú mal nehnuteľnosť nadobudnúť žalobca
(87 000,00 eur) nadobudla nehnuteľnosť a z predaja získal žalovaný aj províziu 3 600,00 eur zo zmluvy
o sprostredkovaní uzavretej s vlastníkom nehnuteľnosti. Navyše v predmetnej spotrebiteľskej zmluve
pre prípad nesplnenia záväzku zo strany žalovaného nebola dojednaná žiadna zmluvná pokuta, čo sa

javí ako zrejmá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa, najmä vzhľadom na výšku zmluvnej pokuty, dojednanej pre žalobcu. Takáto neprijateľná
zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Vzhľadom k týmto záverom
súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný nemá nárok na dojednanú zmluvnú pokutu (uhradenú zo
zloženej zálohy) a v tej časti žalobe vyhovel. Preto zaviazal žalovaného vrátiť žalobcovi titulom

bezdôvodného obohatenia časť zloženej zálohy vo výške 2 500,00 eur.

Spolu s istinou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške 9% ročne
od 16.4.2012, teda uplynutím lehoty 10 dní od doručenia výzvy žalobcu adresovanej žalovanému na
vrátenie zálohy dňa 5.4.2012.

Otrováchkonaniarozhodolsúdprvéhostupňapodľa§142ods.2O.s.p.azdôvodu,žeúčastnícikonania
mali čiastočný úspech v konaní vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho zamietavej časti a výroku o trovách konania v zákonnej lehote

podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu
navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi
2 500,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16.4.2012 do zaplatenia alebo rozsudok v
napadnutej časti zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolateľa súd
prvého stupňa uveril zavádzajúcim, vyslovene účelovým a ničím nepodloženým tvrdeniam žalovaného

cestou jeho štatutárnej zástupkyne C.. Y. V., ktorá po celý čas trvania príkaznej zmluvy zámerne
nevykonávala potrebné úkony smerujúce k uzavretiu kúpnej zmluvy, nakoľko predmetné nehnuteľnosti
plánovala nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, čo sa aj stalo. O uzavretie kúpnej zmluvy od
počiatku prejavoval aktívny záujem, nehnuteľnosť osobne obzrel a so žalovaným bol v telefonickomkontakte. Skutočnosť, že sa žalovanému nepodarilo doručiť mu výzvu na podpis kúpnej zmluvy dňa
8.2.2012 nepreukazuje, že o uzavretie kúpnej zmluvy nemal záujem. Za účelom doriešenia záležitosti
osobne navštívil žalovaného dňa 22.2.2012 a požiadal o predloženie návrhu kúpnej zmluvy, ktorý však

predložený nebol. Žalovaný v konaní nepreukázal tvrdenie, že po tomto stretnutí predložil žalobcovi
návrh kúpnej zmluvy. Nakoniec návrh kúpnej zmluvy žalovaný mohol doručiť žalobcovi predtým na
preštudovanie, aby ho mohol prekonzultovať aj s právnikom. Návrh kúpnej zmluvy nikdy neobdržal a
tento bol podľa jeho názoru vyhotovený dodatočne. O tom, že vyjadrenia žalovaného sú účelové svedčí
aj tá skutočnosť, že v návrhu kúpnej zmluvy je ako predávajúci uvedený základná organizácia OZ

Kovo Zušľachťovne - U.S.Steel Košice, pričom vo februári 2012 bol obchodný názov predávajúceho OZ
Metalurg Zušľachťovne - U.S.Steel Košice a k zmene názvu došlo až rozhodnutím zo dňa 29.2.2012.
Dňa 28.2.2012 telefonicky kontaktoval štatutárnu zástupkyňu žalovaného, aby mu pripravila všetky
potrebné náležitosti k uzavretiu kúpnej zmluvy a táto mu oznámila, že je mimo Košíc, preto sa
dohodli, že príde na ďalší deň ráno. Následne dňa 29.2.2012 navštívil žalovaného opäť v záujme
dosiahnutia uzavretia kúpnej zmluvy, avšak v kancelárii sa nikto nenachádzal. Keď následne telefonicky

kontaktoval štatutárnu zástupkyňu žalovaného, oznámila mu, že je v Trebišove a nemôže sa s ním
stretnúť. K nenaplneniu predmetu zmluvy preto nedošlo zavinením žalovaného. Poprel, že by za účelom
zabezpečenia finančného krytia na kúpu nehnuteľnosti ponúkal na predaj svoj 1-izbový byt a uviedol,
že túto skutočnosť žalovaný ani v konaní nepreukázal. V konaní bolo preukázané finančné krytie, ktoré
značne prevyšovalo dojednanú kúpnu cenu. Nie bezvýznamnou je skutočnosť, že štatutárna zástupkyňa

žalovaného nadobudla predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, preto nevidí logickú súvislosť
s tvrdením žalovaného, že tak urobila preto, aby mala istotu, že ju žalobca nepodviedol. Nakoniec
túto nehnuteľnosť nadobudla štatutárna zástupkyňa žalovaného do svojho osobného vlastníctva za
výhodnejšiu cenu a okrem toho získala aj províziu od kupujúceho a odmenu z príkaznej zmluvy od
žalobcu. Dokonca si chcela ponechať aj zmluvnú pokutu. Nakoľko k neuzavretiu kúpnej zmluvy došlo v

dôsledku porušenia povinnosti príkazníka, t.j. žalovaného, ktorý nemal a neprejavoval skutočný a reálny
záujem odpredať nehnuteľnosť v zmysle príkaznej zmluvy, nevznikol žalovanému nárok na odmenu vo
výške 2 500,00 eur. Žalobca uplatnil aj trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny

a uplatnil trovy odvolacieho konania. Vo vyjadrení sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
uvedenými v napadnutom rozsudku súdom prvého stupňa a k tvrdeniam žalobcu, že k uzavretiu kúpnej
zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalovaného uviedol, že tieto nie sú podložené žiadnymi dôkazmi.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v

zmysleust.§214ods.2vrozsahudanomvust.§212ods.1,3O.s.p.zhľadískuplatnenýchvodvolacích
dôvodoch (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

Odvolaním bol napadnutý rozsudok (len) v zamietavej časti a výrok o trovách konania, preto (len) tieto sa
stali predmetom odvolacieho prieskumu. Rozsudok vo vyhovujúcej časti, ktorým bola uložená povinnosť

žalovanému zaplatiť žalobcovi 2 500,00 eur s príslušenstvom nebol odvolaním napadnutý, preto tento
nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.

Odvolacísúdjevprejednávanejvecitohonázoru,žesúdprvéhostupňanazákladevykonanýchdôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým záverom, ak vychádzal z názoru, že účastníci konania platne uzavreli

príkaznú zmluvu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará

nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v konaní uplatnil peňažný nárok na zaplatenie
sumy 2 500,00 eur, ktorú vyplatil žalovanému na základe písomnej príkaznej zmluvy uzatvorenej so
žalovanýmdňa27.7.2011.Bolopretoúlohousúduprvéhostupňavrámcirozhodovaniaonárokužalobcu
posúdiť platnosť uvedenej zmluvy ako predbežnú otázku.

Z hľadiska procesných predpisov vzťahujúcich sa k povinnosti tvrdenia účastníkov je nutné dospieť
k záveru, že skutočnosť smerujúcu k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu musí súd
skúmať z úradnej povinnosti bez toho, aby vyčkával zodpovedajúcu procesnú iniciatívu účastníkov.
Uvedená povinnosť vyplýva zo zásady „iura novit curia“. Ustanovenia procesných predpisov nemôžu byť
vykladané tak, aby nerešpektovaním tejto úradnej povinnosti súdu došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré

zakladá nároky opierajúce sa o úkon absolútne neplatný, ktorý zo svojej povahy nemôže niesť žiadne
právne následky. Inak povedané, skutočnosti svedčiace pre záver o absolútnej neplatnosti právneho
úkonu nespadajú do okruhu skutočností, ktorých existencie sa musí účastník dovolávať a mať vo vzťahu
k nim povinnosť tvrdenia.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z
vykonanéhodokazovaniavedúcekzáveruoprípadnejabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonu-príkaznej
zmluvy, preto jeho rozhodnutie nemožno považovať za správne.

V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaný je právnickou osobou, ktorý ako podnikateľ vykonáva

činnosti vyplývajúce z obchodného registra a ktorým je aj sprostredkovanie predaja nehnuteľností, teda
realitnú činnosť. V danom zmluvnom vzťahu preto žalovaný bol podľa § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov v pozícii predávajúceho, ktorým je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo

osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet. Na druhej strane žalobca je spotrebiteľom, tak ako má
na mysli § 2 písm. a/ tohto zákona, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania
alebo povolania.

Je nesporné, že žalovaný v rámci predmetu svojej činnosti ako sprostredkovateľ uzavrel so záujemcom
ZO OZ Metalurg Zušľachťovne - U.S. Steel Košice dňa 1.4.2011 zmluvu o sprostredkovaní, na základe
ktorej sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu
ohľadom predaja jeho nehnuteľnosti za odmenu 3 600,00 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
sa zaviazal pre záujemcu vyhľadať zmluvného partnera - kupujúceho. Zároveň si žalovaný v zmluve

vymienil aj právo zúčastniť sa uzavretia zmluvy. Jeho povinnosťou v zmysle zmluvy teda bolo vyhľadať
tretie osoby, ktoré budú mať záujem o uzavretie zmluvy, tieto zoznámiť so záujemcom a umožniť im o
zmluve vyjednávať.

Jezrejmé,žežalovanýtakýmtospôsobomajpostupoval,keďvyhľadalžalobcuakozáujemcuouzavretie

kúpy predmetnej nehnuteľnosti, avšak namiesto toho, aby umožnil žalobcovi so záujemcom o zmluve
vyjednávať, uzavrel so žalobcom príkaznú zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal obstarať pre neho kúpu
tej istej nehnuteľnosti (za odmenu 2 500,00 eur), ktorá bola predmetom sprostredkovateľskej zmluvy
uzavretej so záujemcom ZO OZ Metalurg Zušľachťovne - U.S. Steel Košice dňa 1.4.2011 za odmenu
3 600,00 eur.

Bolo preto úlohou súdu prvého stupňa posúdiť, či takéto konanie žalovaného nie je nekalou obchodnou
praktikou, prípadne či nešlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov totiž v ust. § 4 ods. 2 pís. c/, ods. 8 zakotvil, že predávajúci nesmie používať nekalé

obchodnépraktiky(§7tohtozákona)akonaťvrozporesdobrýmimravmi.Konanímvrozporesdobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody. Nemožno tiež v tejto súvislosti opomenúť ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľaktoréhovýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebezprávneho

dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené, ak súd prvého stupňa nevyhodnotil uvedené skutočnosti, ktoré mohli
mať vplyv na platnosť právneho úkonu, treba považovať jeho záver o nedôvodnosti nároku žalobcu na
zaplatenie 2 500.00 eur za predčasný, a teda aj nesprávny.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietavej časti vrátane výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a v tejto časti vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť uplatnený nárok a po doplnení

dokazovania v naznačenom smere, vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v tomto uznesení,
opätovne vo veci rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.