Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. marec 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203178
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3114203178.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: F. G., nar. XX.XX.XXXX, občan Spolkovej republiky D., trvale

bytom U. pod O. XXX, zastúpený zástupcom: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o. so sídlom v
Považskej Bystrici, ul. Šoltésovej 346/1, proti žalovaným: 1. Ing. O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Z. B., ul. F. XXX/XX, zastúpená JUDr. Mariánom Karáskom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici,
ul. M.R.Štefánika 136, 2. O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. G. XX, o určenie vlastníckeho práva,
sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej v 1. rade súd p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanej v 2. rade súd p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.02.2014 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu (občana Spolkovej republiky
Nemecko, s právom pobytu na území SR), ktorou sa domáha určenia, že je výlučným vlastníkom
rozostavanej stavby rodinného domu stojaceho na parcele č. 768/9 a rozostavanej stavby hospodárskej
budovy stojacej na parcele č. XXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie T. G.. Túto
žalobu odôvodnil tým, že sa s konateľom obchodnej spoločnosti AGROFARMA spol. s r.o., T. G., T. O.

dohodol, že si postaví na pozemku parc. G. XXX/X rodinný dom s jednou bytovou jednotkou. Nakoľko
v roku 2009 boli problémy s odkúpením pozemkov pre neho ako cudzieho štátneho príslušníka, začal s
výstavbou rodinného domu v lete roku 2009. Obcou T. G. bolo za týmto účelom dňa 24.07.2009 vydané
územné rozhodnutie o umiestnení stavby na jeho osobu. Okrem podmienok umiestnenia stavby v ňom
bolo uvedené, že na uskutočnenie stavby postačí ohlásenie stavby. Uvedený dom staval svojpomocne
a výstavbu sám financoval. Peniaze priebežne čerpal z peňazí v sume 60.000 eur, ktorú zložil do
úschovy T. O., keďže býval na samote a mal obavu z ich odcudzenia. Hrubú stavbu dokončil v júli

2010. Dňa 07.08.2010 uzatvoril manželstvo s matkou žalovanej (v 1. rade). Toto manželstvo však bolo
po krátkom čase rozvedené, a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 30.05.2013. Bývalá manželka vybavila na svoju dcéru dodatočné stavebné povolenie stavby na
samostatne stojaci rodinný dom postavenom na parcele č. 768/9 pre katastrálne územie T. G., prístrešok
naautonaparceleč.XXX/XX.,hocitentoprístrešoktamnestojíaanisanezačalbudovaťahospodárskej
budovy. Na základe dodatočného stavebného povolenia stavby, bol žalovaná (v 1. rade) zapísaná ako
výlučná vlastníčka rozostavanej stavby rodinného domu, rozostavanej stavby hospodárskej budovy a

rozostavanej stavby prístrešku na auto. Takto bol zbavený vlastníctva rodinného domu a hospodárskej
stavby, ktoré sám vybudoval a sám financoval. Vytvoril nehnuteľnú vec bez stavebného povolenia a
kolaudačného rozhodnutia, keď mal k dispozícii len územné rozhodnutie. So žalovanou (v 1. rade) k
vzájomnej dohode o usporiadaní týchto skutočností nedospeli, nakoľko táto od neho požadovala sumu50.000 eur, čo on odmietol. Zápis v katastri nehnuteľností nie je rozhodnutím o vlastníckom práve,
ktorým by bol súd viazaný, preto sa môže odchýliť od tohto zápisu pri posúdení toho, kto je vlastníkom
uvedených nehnuteľností. Takisto nie je rozhodujúce na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné

rozhodnutie. Žalovaná (v 1. rade) sa na nadobudnutí rodinného domu nepodieľala ani jedným eurom,
nakoľko bola v tom čase študentkou. Jej matka takisto nemala žiadne finančné prostriedky a úver v
sume 48.231,42 eur, ktorým je nehnuteľnosť zaťažená, nebol použitý do tohto rodinného domu, ale si
ho ponechala bývalá manželka. Ako dôkazy osvedčujúce jeho tvrdenia označil a súdu predložil okrem
iných aj informatívny výpis z listu vlastníctva č. 1985 pre kat. úz. T. G., kópiu písomného záznamu zo

stretnutia účastníkov konania dňa 11.12.2013 u právneho zástupcu žalobcu, objednávku na vyhotovenie
projektovej dokumentácie pre vydanie stavebného povolenia zo dňa 05.04.2009, kópiu nedatovanej
žiadosti o vydanie územného a stavebného rozhodnutia, súhlas obchodnej spoločnosti AGROFARMA,
spol. s r.o. so stavbou rodinného domu, kópie vyjadrení obchodnej spoločnosti Distribúcia SPP, a.s.
a obchodnej spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. k územnému konaniu, kópiu
územného rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu s príslušenstvom zo dňa 24.07.2009,

žiadosť o stavebné povolenie zo dňa 09.06.2009, kópiu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby zo
dňa 10.05.2012.

2. Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal
žalovanej (v 1. rade) odpredať rozostavanú stavbu rodinného domu a hospodárskej budovy ako sú tieto

zapísané na LV č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia spornej veci. Tento odôvodnil tým, že
žalovaná (v 1. rade) začala realizovať predaj prostredníctvom realitnej kancelárie. Na základe tohto
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd uznesením zo dňa 26.02.2014, právoplatným dňa
25.03.2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej (v 1. rade) odpredať rozostavanú
stavbu rodinného domu postavenú na pozemku registra "C" s parc. č. XXX/X a rozostavanú stavbu

hospodárskej budovy postavenú na pozemku registra "C" s parc. č XXX/XX nachádzajúce sa v
katastrálnom území T. G., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. G., a
to po dobu od vykonateľnosti tohto uznesenia do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
Dobu trvania tohto predbežného opatrenia súd obmedzil vzhľadom na § 44a Občianskeho súdneho
poriadku a § 159a Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých účastník konania je oprávnený podať

na príslušnom okresnom úrade návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné
práva k nehnuteľnostiam, pričom výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti
je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej
nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o
tomto súdnom konaní. V dôsledku uplynutia 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia,

predbežné opatrenie zaniklo podľa vtedy účinného 77 ods.1 písm.d/ Občianskeho súdneho poriadku.
Pretohosúdosobitnýmvýrokompodľa§335ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkunezrušil(ajkeďžalobu
zamietol).

3. Na doručenú žalobu reagovala žalovaná (v 1. rade) tak, že udelila plnú moc na jej zastupovanie

advokátovi, ktorý dňa 20.05.2014 súdu doručil písomné vyjadrenie k žalobe. V ňom navrhol, aby súd
žalobu zamietol v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že žalobca a jej mama Mária O. st. mali partnerský
vzťah od februára 2009 a od septembra 2009 žili v spoločnej domácnosti, v prenajatom dome č. XXX v
T. G.. Už v tomto čase uzatvorili dohodu, že predmetné nehnuteľnosti postavia spoločne, ich výstavbu
budú spoločne financovať a v rodinnom dome budú spoločne bývať. Následne sám žalobca navrhol,

aby vlastníčkou rodinného domu bola žalovaná. Podľa jeho vyjadrenia takýmto riešením sledoval to, aby
v prípade jeho smrti nemohla jeho nemecká exmanželka (v poradí druhá), s ktorou má dve spoločné
deti, uplatňovať v ich mene akýkoľvek nárok na jeho podiel na nehnuteľnostiach, pretože žalobca nebol
ochotný im nič z tohto majetku dať. S vyššie uvedeným návrhom a dohodou, že nakoľko výstavbu
nehnuteľností budú financovať prevažne žalobca a matka žalovanej a budú mať po jej dokončení

k nehnuteľnostiam časovo neobmedzené a bezplatné právo bývania, súhlasila. Ona ako vlastník
nehnuteľností, sa mala na financovaní podieľať len podľa svojich možnosti. Po jej súhlase začali žalobca
a matka žalovanej realizovať k tomu príslušné kroky, nakoľko v tom čase už bola zo strany žalobcu
zadaná aj objednávka stavebného projektu, L.. arch. A. O.. Matka žalovanej spoločne so žalobcom ho
požiadali o vykonanie zmeny v osobe investora a objednávateľa projektu a to na jej osobu. V jeseni roku

2009začalimatkažalovanejažalobcasostavbourodinnéhodomu.Spoločnepodľasvojichmajetkových
možností investovali peňažné prostriedky do výstavby. Jej matka dosahovala v tom čase príjem okolo
800 eur mesačne. Vo februári 2010 si požičala 30.000 eur od jej otca L.. O. O. a následne tieto
prostriedky investovala do výstavby rodinného domu. Dňa 22.06.2010 bolo matke žalovanej vyplatenéstavebné sporenie vo výške 1.960 eur a dňa 09.07.2010 žalovanej stavebné sporenie vo výške 1.417
eur, oboje boli použité na stavbu domu. Spolu investovali ešte pred uzavretím manželstva žalobcu a
matky žalovanej do výstavby domu sumu takmer 40.000 eur. Dňa 27.01.2011 uzatvorila s predávajúcim

AGROFARMA, spol. s.r.o. T. G. kúpnu zmluvu na pozemky, na ktorých stoja predmetné nehnuteľnosti.
V mene spoločnosti konal T. O., priateľ žalobcu, ktorý bol informovaný o dohode uzatvorenej medzi
žalobcom, matkou žalovanej a žalovanou. Vedel, že napriek tomu, že hlavnými investormi stavby sú
žalobca a jej matka, vlastníčkou domu budem ona. V súlade s touto informáciou uzatvoril predmetnú
kúpnu zmluvu bez akýchkoľvek výhrad. Rovnako spoločnosť AGROFARMA, spol. s r.o. Červený G.

bola aj účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby, a ani tu nebola p. T. O. vznesená námietka,
že stavebníkom má byť žalobca a že oprávneným stavebníkom nie je ona. Ako vlastníčka domu a v
súlade s uvedenou dohodou, investovala do výstavby nehnuteľností sumu 15.000 eur, ktoré jej boli
vyplatené ako záloha pri predaji jej rodinného domu č. XXXX v N. nad N. a ďalej sumu 9981,36 eur na
úhradu faktúry za ústredné kúrenie spoločnosti TM-TEZ, s.r.o.. Taktiež platila mesačné splátky úveru
z Prvej stavebnej sporiteľne, ktorý si zobrali žalobca a jej matka v roku 2012. Finančné prostriedky z

úveru z Prvej stavebnej sporiteľne boli odoslané na účet matky žalovanej, avšak následne z nich bol
vyplatený predchádzajúci úver poskytnutý VÚB a.s. v zostatkovej sume vo výške 48.231,12 eur, ktorý
si spoločne vzali žalobca a je matka. O skutočnosti, že žalobca v žalobe uvádza klamlivé informácie
ohľadne financovania výstavby nehnuteľností svedčí aj fakt, že bez akýchkoľvek námietok sa viac ako
rok podieľal na splátkach úveru z Prvej stavebnej sporiteľne a tento platil ešte aj jeden mesiac po

rozvode. Pred rozvodom prebiehali medzi žalobcom a jej matkou za jej účasti rokovania o vyporiadaní
investícii do rodinného domu. Účastníci uzatvorili dňa 18.09.2012 Dohodu o urovnaní, vypracovanú
právnym zástupcom žalobcu, ktorým bol JUDr. W. W., v ktorej je v čl. l, uvedené: "Prítomní účastníci
tejto dohody udávajú, že uvedená stavba sa započala stavať na čierno bez stavebného povolenia, že
túto financovali pred uzavretím manželstva podľa svojich možností a schopností obaja a taktiež túto

financovali aj po uzavretí manželstva ...". Z uvedeného vyplýva, že žalobca ešte ani v roku 2012 pred
podaním návrhu na rozvod nepopieral finančné investície jej mamy, vložené do výstavby rodinného
domu. Napriek tomu v žalobe opakovane tvrdí, že nehnuteľností vybudoval a financoval výlučne zo
svojich prostriedkov. Investície jej matky nerozporoval ani pri neskoršom rokovaní dňa 29.07.2013, teda
už po právoplatnosti konania o rozvod, na ktorom bol prítomný i prekladateľ žalobou a žalobca preto

nespochybniteľne musel správne rozumieť priebehu a predmetu rokovania. Na tomto rokovaní opätovne
uviedol, že je ochotný vyplatiť sumu vložených investícii vo výške 69.981,36 eur. Opakované písomne
potvrdené vyhlásenia žalobcu na predmetných rokovaniach jednoznačne vyvracajú pravdivosť tvrdení
žalobcu uvedených v žalobe o jeho výlučnom financovaní výstavby nehnuteľností. Žalovaná má zato, že
dohoda medzi ňou, žalobcom a jej matkou tvorí legitímny základ pre jej vlastnícke právo k vybudovanýrn

nehnuteľnostiam, ktoré boli po vydaní dodatočného povolenia stavby zapísané v katastri nehnuteľností
v jej prospech. Keďže v čase uzavretia dohody neboli predmetné nehnuteľnosti ešte vecou v zmysle
práva, nevyžadovala sa pre platnosť takejto dohody ani žiadna osobitná (písomná) forma. Priebeh
výstavby nehnuteľností a ich financovanie svedčia o tom, že žalobca nikdy nebol ani nemal byť výlučným
vlastníkom nehnuteľností.

4. V priebehu konania došlo k predaju predmetných stavieb na opakovanej dobrovoľnej dražby, konanej
dňa 30.03.2016, v dôsledku realizovania záložného práva záložného veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa
a.s., na základe Záložnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V dôsledku
tejto skutočnosti navrhol dňa 05.05.2016 žalobca rozšírenie žaloby o pôvodne žalovaného v 2. rade,

I. S., bytom Žilina, ul. M. XX (vydražiteľa). Súd tomuto návrhu vyhovel uznesením zo dňa 26.07.2016.
V ďalšom priebehu konania pôvodný žalovaný v 2. rade previedol kúpnou zmluvou zo dňa 17.01.2017
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú v 2. rade. Na základe tejto skutočnosti navrhol
dňa 15.03.2017 žalobca pripustiť zmenu žalovaného v 2. rade, a to z pôvodného žalovaného v 2. rade,
I. S., na súčasnú žalovanú v 2. rade. Súd uznesením zo dňa 29.03.2017, právoplatným dňa 06.04.2017,

tomuto návrhu vyhovel.

5. Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie
výsluchom žalobcu, žalovanej v 1. rade, svedkov a oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to:
č. l. 4 výpis z LV č. XXXX pre k. ú. T. G., č. l. X objednávka - dohoda, č. l. 8 žiadosť o vydanie územného

stavebného povolenia, č. l. 9 súhlas so stavbou rodinného domu, č. l. 10 vyjadrenie k územnému konaniu
od SPP, a.s. , č. l. 11 vyjadrenie SSE, a. s., č. l. 12 situácia, č. l. 14 územné rozhodnutie, č. l. 17
geometrický plán, č. l. 18 žiadosť o stavebné povolenie, č. l. 19 rozhodnutie Obce T. G. o dodatočné
povolenie stavby, č. l. 27 zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností, č. l. 47projekt ARCH. PRO, č. l. 48 architektonicko-stavebné riešenie, č. l. 51 projektová dokumentácia, č. l. 53
PROEL projektovaná kancelária - projekt stavby, č. l. 54 zmluva o pôžičke, č. l. 59 kúpna zmluva, č. l.
60 potvrdenie o odovzdaní zálohy, č. l. 61,62 výpis z účtu VÚB, a. s., č. l. 63 stanovisko k žiadosti, č. l.

64 súhlas s predčasným splatením úveru, č. l. 65 dohoda o urovnaní, č. l. 66 záznam, č. l. 95 žiadosť o
stavebné povolenie, z prílohovej obálky na č. l. 102 zápisnica z obhliadky stavby, zápisnica z 30.11.2009,
čestné prehlásenie Martina Šlapku, list z Obce Červený Kameň, č. l. 130-170 projektová dokumentácia
týkajúca sa vodného hospodárstva, kanalizácie, plynu, statiky, č. l. 177-325 kópia spisu zo stavebného
konania v Obci Červený G. sp. zn. S č. l. 384 notárska zápisnica zo dňa 30.3.2016, č. l. 409 zmluva o

zriadení záložného práva, č. l. 412 oznámenie o vyplatení finančných prostriedkov, č. l. 477 zápisnica z
vykonaného miestneho zisťovania, č. l. 481 oznámenie o začatí stavebného a vodoprávneho konania,
č. l. 484 čestné prehlásenie Ing. B., č. l. 505-519 preklady faktúr, č. l. 528 prezenčná listina, č. l. 529-531
vyjadrenia k územnému konaniu, č. l. 532 súhlas Agrofarmy, č. l. 533 žiadosť o vydanie dodatočného
stavebného povolenia, č. l. 534 potvrdenka, č. l. 535 rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, č. l. 538
príjmový pokladničný doklad, č. l. 543 výpis z účtu, č. l. 545 zápisnica z obhliadky stavby, č. l. 547-561

faktúry s prekladmi, č. l. 562-564 zmluva o pôžičke.

6. Žalobca vypovedal tak, že v roku 2008 plánoval stavbu domu na Slovensku. Na Slovensko prišiel v
roku 2008, a to v januári alebo februári po psychiatrickom liečení, ktoré absolvoval v Nemecku. Počas
tohto pobytu každé 3 mesiace chodil na kontroly do Nemecka, pričom tieto cesty spájal s dovozom

materiálu na stavbu. V čase príchodu na Slovensko vychádzal dobre so svojou bývalou manželkou
Z.. Táto s ním žila takisto istý čas na Slovensku, a to do Veľkej noci roku 2008. Potom odišla vlakom
späť do Nemecka. On chcel ostať na Slovensku trvalo. Je poľovník, pričom poľovnícke skúšky robil na
Slovensku, a to čiastočne v angličtine a čiastočne v nemčine. Po anglicky vie asi tak, ako po slovensky. V
januári alebo februári roku 2009 sa stretol s pánom T. O. a architektom a spolu plánovali výstavbu domu

a záhradného domčeka. V čase, keď ešte plán nebol hotový, začal s výkopovými prácami, ktoré súviseli
so stavbou tohto domu, a to aj pred samotným stavebným povolením, resp. územným rozhodnutím. V
máji 2009 od architekta pána O. dostal projekt k domu. V tom čase nepoznal ani žalovanú (v 1. rade),
dokonca ani jej matku. Žil v manželstve so svojou bývalou manželkou Z.. S matkou žalovanej (v 1.
rade) sa spoznal určite v septembri roku 2009, približne 20. až 24.09.2009, kedy prišiel na poľovačku na

Slovensko poľovať na jelene, a to prostredníctvom pána T. O., ktorý mu povedal, že toto je jeho žena.
Povedal mu to preto, lebo bol sám a so svojou vtedajšou manželkou Z. boli rozhádaní. Potom pol roka
nemali žiaden kontakt. Asi po pol roku sa dali dokopy, chodili sa prechádzať a podobne. Nebol to riadny
vzťah. Matka žalovanej (v 1. rade), pracovala cez týždeň v Agrofarme, na víkendy chodievala domov
do N. nad N.. On pracoval na dome aj cez víkendy, aj v nedeľu. S matkou žalovanej (v 1. rade) býval v

spoločnej domácnosti, avšak nie dlho, v dome pri hraniciach s Moravou v obci T. G.. Komunikovali viac
po slovensky, nakoľko po nemecky sa s ňou ťažko komunikovalo. Bývali v nájme, dom patril T. lesom,
pričom nájomnú zmluvu uzatváral pôvodne on a Mária to zmenila na jej meno. Aj v tom čase, keď spolu
žili v spoločnej domácnosti, chodil do Nemecka, čo spájal s nákupom stavebného materiálu. Nepamätá
si presne, za aký čas po začatí spoločného chodenia sa matka žalovanej (v 1. rade) nasťahovala k nemu.

Pred uzatvorením manželstva spolu v spoločnej domácnosti nebývali. V júni 2010, teda tesne potom,
keď sa dali do kopy, bol už dom takmer hotový. Bola daná aj strecha. Tento dom staval sám a takisto za
pomoci kamarátov, ktorí sú uvedení ako svedkovia v žalobe. Matka žalovanej (v 1. rade), ani samotná
žalovaná (v 1. rade), sa neboli na stavbe ani raz pozrieť a nič do stavby neinvestovali. V priebehu prác
boli vystavované aj faktúry na čierno, avšak dá sa povedať, že takmer všetko robil sám. Mal aj stavebné

mechanizmy, napr. bager, udupávač zeminy, valce. Kamarátom čiastočne za prácu platil a čiastočne išlo
o recipročnú pomoc. Murári svoje práce ukončili pred júnom 2010. V tom čase žalovanú (v 1. rade), ani
nepoznal,poznalibajejmatku.Žalovaná(v1.rade), vtomčaseštudovalavzahraničí.Znaleckýposudok
k stupňu rozostavanosti stavby neexistoval. Pri realizácii stavby a v súvislosti s úradnými záležitosťami
mu pomáhal pán T. O., pretože bol jeho priateľom. Spoznali sa už v Nemecku. On v tom čase ochorel

a bol jeden rok na psychiatrickom liečení. Keď sa stal invalidným dôchodcom, pán O. mu navrhol, aby
išiel bývať na Slovensko. Nakoniec sem prišiel a chcel tu zostať s trvalým úmyslom. Po júni 2010 začal
mať problémy so stavebným úradom. Prišli pracovníci zo stavebného úradu z Ilavy a musel zastaviť
stavebné práce. Vyvíjal snahu za účelom legalizácie stavby. Žiadosť o stavebné povolenie osobne
nepodával, podala ho za neho matka žalovanej (v 1. rade), pretože bola jeho priateľkou. S pánom O.

už vtedy nespolupracoval. Pohádali sa, dokonca ho zo stavby vyhnal doskou. Odvtedy spolupracoval
iba s matkou žalovanej (v 1. rade). Tá všetko vybavovala. Celý čas mu tvrdila, že má dom prepísať
na ňu, avšak nepamätá si na presnejšie dátumy. V čase keď sa zosobášili, bol dom už bol hotový a
začal robiť na vonkajších prácach. Postavil oporné múry, ktoré sčasti už boli v tom čase aj hotové. Máproblémy s pamäťou, pričom všetko má spísané do svojho životopisu. Stavebný denník z realizácie
stavby neexistuje. Stavebný dozor mal vykonávať pán Ing. arch. Jozef B., ktorý však pomáhal iba pri
administratívnych záležitostiach. Na stavbe ho neregistroval. Je pravdou, že ničomu nerozumel, všetko

riešil iba s O. (matkou žalovanej v 1. rade). Pri stavbe postupoval podľa prospektu, ktorý si priniesol
z Nemecka. Ten odovzdal architektovi, ktorý z neho vychádzal pri vyhotovení projektu. Architekt mu
vysvetlil, ako má čo stavať, a čo riešiť. Keďže nemal vydané stavebné povolenie, všetko sa muselo
neskôr vybaviť. O. mu povedala, že musia ísť za architektom do R. a podpísať niečo ohľadne prípojky
na plyn. Tam sa stretli s architektom, ktorý mu predložil všetky doklady. O. mu povedala, že sa investor

zmení, a teda že sa zmení jeho meno na jej meno, avšak povedala mu, že išlo iba o plynofikáciu.
Všetko bolo plánované zo strany Márie bez jeho vedomia a o ničom nevedel. Takisto netušil o konaní o
dodatočnompovolenístavby.Nemalstavebnépovolenie,bolrozhádanýsT.O.,stavebnýúradpozastavil
stavbu. Musel to všetko riešiť s T. O., ktorý ho však vysmial. Potom mu O. povedala, že oni dvaja to
všetko vyriešia, pričom následne nevedel ani o tom, že pán František Mišún predal žalovanej (v 1.
rade ) pozemky. O tom, že nie je uvedený na viacerých listinných dôkazoch, ktoré boli súdu predložené,

ako investor stavby, sa dozvedel v roku 2014, kedy bol u architekta v Žiline, ktorý mu povedal, že nie
je investor. Túto dokumentáciu potreboval od tohto architekta. Nepamätá sa, že by riešil s pánom B.,
ktorý vykonával stavebný dozor, záležitosti týkajúce sa stavby on osobne, všetko to robila O.. Takisto
si nepamätá, kedy s architektom O. prejednával zmenu projektu v dôsledku zmeny plynofikácie. S
architektom O. komunikoval tak, že mu ukázal iba projekt. Architekt nemecký jazyk neovláda, pričom ho

s ním zoznámil pán O.. Pri vybavovaní veci Máriou, keď mu dala niečo podpísať, tak to podpísal. Všetko
vybavovala ona, on to nekontroloval. O tom, že či bol pri realizácii stavby použitý na financovanie úver z
VÚB, má vedomosť, ale on z tohto úveru nevidel ani cent. V súvislosti s uzatvorením úverovej zmluvy bol
dvakrát v Bánovciach v dome brata Márie, kde podpisoval zmluvy o úvere s VÚB. V banke v Bánovciach
nad Bebravou však nebol. Úver čerpal za účelom realizácie stavby, pričom Mária mu vždy hovorila, že

musí počkať. Nakoniec si ona vzala úver, ktorý zabezpečila založením jej domu v Bánovciach, pričom
následne dom aj predali. Pri uzatváraní dohody o urovnaní zo dňa 18.09.2012 tlmočník prítomný nebol
a podpis na dohode je jeho, takisto ako na zázname zo dňa 29.07.2013. Je pravdou to, čo je uvedené
v zázname z tohto dňa, že vyhlásil, že súhlasí s vyplatením Márie sumou 69.981,36 eur. Je pravdou, že
v dohode o urovnaní je uvedené, že stavbu financovali pred uzavretím manželstva obaja, teda žalobca

aj matka žalovanej (v 1. rade), avšak nerozumel tomu čo podpisuje a nevie čo podpisoval. Podpisoval
všetko, čo sa mu predložilo a preto má teraz problém.

7. Žalovaná v 1. rade vypovedala tak, že žalobca s jej mamou chceli, aby bola uvedená v stavebnom
povolení a kolaudačnom rozhodnutí ako stavebníčka. Odôvodňovali to tým, že žalobca mal zlé vzťahy

so svojou bývalou nemeckou manželkou, s ktorou sa súdil o majetok a vraj ho o nejaký majetok obrala.
Žiadna písomná zmluva medzi nimi neexistovala. V tom čase mali dobré vzťahy. Bolo to približne po
návrate z dovolenky v Nemecku v auguste 2009. Pozemky pod stavbou a v okolí kupovala od Agrofarmy
približne v roku 2011. Prvýkrát sa stretla so žalobcom koncom roka 2008. V roku 2009 prišiel k nim do
Bánoviec nad Bebravou žalobca s pánom O. a zobrali ju s mamou na valentínsky večierok. Na jeseň

roku 2009 približne v mesiacoch september až november, bolo postavené prvé podlažie a časť druhého
podlažia, nejaké múry. Na výstavbu domu v Červenom Kameni použila vlastné finančné prostriedky a
to približne 15.000 eur, ktoré získala z predaja domu v N. nad N.. Sumu 10.000 eur použila z úveru,
ktorý čerpala na výstavbu kúrenia. Bola osobne prítomná spolu s jej mamou a žalobcom v R. u pána
projektanta Mikoláša, kde sa menil stavebník, resp. investor vo vypracovanom projekte. So žalobcom

komunikovala v slovenčine. Od septembra 2012 do decembra 2013 sa stretávali u M.. W., kde podpísali
približne 4 dohody, v ktorých sa mienili dohodnúť na predaji rodinného domu žalobcovi. K dohode však
nedošlo kvôli rozdielnej výške kúpnej ceny. H. žalobca si vybavoval úver, ktorý od banky nedostal. V
rámcitýchtodohôdnikdynespochybniljejvlastníckeprávokrodinnémudomu.Malnadvochstretnutiach
zabezpečený aj preklad jeho priateľa. Žalobca bol prítomný pri podpisovaní záložnej zmluvy, ktorú

uzatvárala s VÚB, a.s. v Nitre a kde založila dom v Bánovciach nad Bebravou. Splácala úver jej matky
a žalobcu v PSS približne 1.000 až 1.500 eur. V stavebnom konaní ju zastupovala jej mama spolu so
žalobcom.

8. Svedkyňa O. O. (staršia) vypovedala tak, že žalovaná v 1. rade je jej dcéra, žalobca je bývalý

manžel. V súčasnosti má k žalobcovi neutrálny, až negatívny vzťah. Je jej ľahostajný. S dcérou má dobrý
vzťah. Prvýkrát sa zoznámila so žalobcom približne na jeseň roku 2008 na poľovačkách organizovaných
Agrofarmou Červený G.. Približne pol roka potom sa nevideli. Prvýkrát bol u nej žalobca v roku 2009
na Valentína aj s pánom O.. Odvtedy sa začali stretávať. Chcel si ju vziať ešte v roku 2009. Nakoniecsa zosobášili v auguste 2010. V auguste 2009 pozval ju, jej dcéru a neter na výlet do Nemecka do Álp.
Chcel, aby sa k nemu nasťahovala, lebo býval sám. Približne v septembri 2009 sa k nemu nasťahovala
do prenajatého domu v T. G.. Celý ten čas spolu bývali. Keď sa zoznámili, povedal jej, že stavia dom v T.

G. a že mu pomáha pán O.. Keď začali spolu bývať, prebrala agendu okolo výstavby domu ona. Územné
rozhodnutie k domu bolo vydané v roku 2008 na meno žalobcu. Projektové podklady boli takisto na meno
žalobcu a vypracoval ich pán architekt zo R.. Žalobca zle vychádzal so svojou bývalou manželkou v D.,
a preto jej povedal, že dom bude vedený na ňu. Nakoniec sa dohodli na základe jeho nápadu, že dá dom
na jej dcéru Máriu (žalovanú v 1. rade). Architekta nepoznala. Boli za ním spolu so žalobcom v Žiline,

ktorému povedali, aby projekt napísal na dcéru. Nemala detailnú vedomosť o financovaní výstavby zo
strany žalobcu. Nestarala sa o to. Vedela, že peniaze má, pričom jej povedal, že peniaze má uložené u
pána Mišúna. Ona financovala výstavbu domu pred ich sobášom tak, že sa podieľala svojou výplatou.
Takisto zrušila svoje životné poistky. Takto bolo použité zhruba 14.000 eur. Takisto poprosila svojho
bývalého manžela L.. O. O., otca žalovanej v 1. rade, aby jej nejaké peniaze požičal. Nemal s tým
problém, lebo vedel, že idú pre dom ich dcéry. Takto jej požičal sumu 30.000 eur. Peniaze mu doposiaľ

ešte nevrátila. Sú dohodnutí, že zatiaľ to nie je potrebné vrátiť. Je dobre zabezpečený a ona nemá z
čoho pôžičku vrátiť, nakoľko poberá iba invalidný dôchodok. Do svadby to fungovalo tak, že ona dala
peniaze žalobcovi a on vyplácal ľudí, napríklad majstrov a podobne. Ona osobne nevyplácala žiadnych
ľudí. Ku dňu ich sobáša bol dom postavený ako hrubá stavba. Bola postavená strecha, obvodové
múry. Nevie, či boli vybudované aj okná. Dom bol v tom čase podpivničený. Vie, že v roku 2010 sa

stavali aj oporné múry, nakoľko pozemok je svahovitý. Hospodárska budova sa začala stavať asi na
jar 2010. Prístrešok na auto tam nikdy nebol a nie je tam ani doteraz. Predtým, ako sa zosobášili,
začalavybavovaťvšetkupotrebnúdokumentáciu.Bolotoeštevroku2009.Vybavovalaplynovúprípojku,
elektrickú prípojku, stavebné povolenie. Všetky papiere, ktoré mala, vzala na Obecný úrad T. G. a začala
vybavovať stavebné povolenie. V rámci vybavovania týchto záležitostí na úrade povedala, že povolenia

budú vydané na žalovanú v 1. rade so súhlasom žalobcu. Skoro všade s ňou chodil aj samotný žalobca.
Všetko prebiehalo ústnou formou so súhlasom žalobcu. K rozvratu v ich manželstve došlo potom, čo
žalobca začal chodiť do Lysej pod O., kde sa dal dokopy so svojou súčasnou priateľkou. Potom sa začali
hádať. Žalobca bol nervózny, zrejme aj kvôli stavbe, ktorá bola napísaná na žalovanú v 1. rade. Potom
jej povedal, že sa chce dať rozviesť. Za tým účelom navštívila aj jeho právneho zástupcu, pána Divka a

chceli záležitosť okolo domu urovnať. So žalobcom komunikovali kombinovane, slovensky, aj nemecky,
bez prekladateľa. Prekladateľa zavolali kvôli sobášu. Pri ich spoločnom rozhodnutí, že dom bude písaný
na jej dcéru, nebol prítomný nikto, okrem nich dvoch. Neskôr to dali na vedomie iným ľuďom. Vedel o tom
napríklad pán O., stavbári na stavbe, v podstate všetci na Agrofarme, pán architekt zo Žiliny, ale aj iní.
Žalobca komunikoval so stavbármi ako vedel, rukami, nohami, slovensky aj nemecky. Neskôr ju žalobca

nahovoril, aby si zobrala úver 50.000 eur. Bolo to už po uzavretí manželstva. Obaja boli spoludlžníci.
Tietopeniazebolizväčšejčastipoužiténastavburodinnéhodomu.Asi5.000až6.000eurpoužilžalobca
na splatenie svojich dlhov v D.. Úver bol zabezpečený zálohom a to rodinným domom vo vlastníctve
dcéry v Bánovciach nad Bebravou. Tento rodinný dom neskôr chceli predať a takisto chceli refinancovať
úver, tak že veriteľom by bola nová banka, Prvá stavebná sporiteľňa. Nakoniec sa rodinný dom predal

a založil sa predmetný dom v T. G.. Žalobca bol prítomný pri uzatváraní zmlúv voči obom bankám. Mal
o všetkom vedomosť a nikdy nenamietal vlastnícke právo dcéry k rodinnému domu v Červenom G..
Medzi nimi a dcérou bola dohoda, že dom budú užívať ako manželia až do smrti. Na rokovaní u pána
JUDr. W. sa dohodli, že dcéra mu ho predá spätne, aby ich vyplatil za investované peniaze. Voči tomu
nenamietal. Na druhom stretnutí v rámci týchto rokovaní bol prítomný aj priateľ pána žalobcu, ktorý mu

tlmočil, čo bolo potrebné. Žalobca mal vedomosť o tom, že dcéra prestala úver voči Prvej stavebnej
sporiteľni splácať a v dôsledku toho im môže zobrať banka dom. Vtedy ju vysmial a povedal, že nič
nebude mať z domu ona, ani jej dcéra. Že on bude mať dôchodok 3.000 eur a ona iba 300 eur, čo je
aj pravda. Dohoda o tom, že na dcéru bude napísaný predmetný dom bola spísaná ešte koncom roku
2009. V tom čase bol tento dom podpivničený, mal prvé podlažie vybudované. Po uzatvorení sobáša

žalobca bez jej vedomia nepredkladal stavebnému úradu žiadne žiadosti.

9. Svedok Ing. arch. M. B. vypovedal tak, že žalobcu a žalovanú v 1. rade pozná, má k nim pozitívny
vzťah. So žalobcom sa pozná lepšie, prichádzal s ním častejšie do kontaktu. Vykonával stavebný
dozor na dome v T. G. na požiadanie žalobcu pre pani O. (staršiu). Ona bola stavebníkom. Stavebný

dozor začal vykonávať po vydaní stavebného povolenia. Pred právoplatnosťou stavebného povolenia
sa nezaujímal o priebeh stavebných prác. Stavebné práce začali a boli vykonané ešte pred vydaním
stavebného povolenia. Stavebný dozor je možné vykonávať až po právoplatnosti stavebného povolenia.
V rámci stavebných prác pred vydaním stavebného povolenia, boli vykonané terénne úpravy, avšaknevie presne uviesť v akom rozsahu. Stavebné povolenie sa vydávalo až potom, keď bola stavba už
rozostavaná. Vydanie stavebného povolenia trvalo približne 1 rok, možno trištvrte roka, v priebehu čoho
boli vykonávané stavebné práce. Podľa jeho pamäti sa postavila strecha približne na jeseň 2011. V tom

čase nevykonával stavebný dozor. Detailne sa nezaujímal. Pochádza z obce T. G. a o veci má vedomosť
najmä z tohto hľadiska, že tam chodil. Čestné prehlásenie svedka zo dňa 14.03.2011 (č.l. 484 spisu) je
jeho čestné prehlásenie s jeho podpisom, ktoré slúžilo v rámci stavebného konania za účelom vydania
stavebného povolenia. Ako stavebník je uvedená pani O. O., pre ktorú mal vykonávať stavebný dozor,
pričom bol v domnení, že ide o pani manželku žalobcu. Bývalá manželka žalobcu to aj urgovala.

10. Svedok A. O. vypovedal tak, že žalobcu pozná prostredníctvom pána Mišúna, má k nemu neutrálny
vzťah. Žalovanú v 1. rade stretol v súvislosti s projektom, teda pracovne. Takisto má k nej neutrálny
vzťah. Projekt vypracoval pre žalobcu. Týkal sa rodinného domu v T. G.. Dohodli sa na projekte, ktorý
bol odovzdaný žalobcovi. Projekt ohľadne prípojok si zabezpečoval sám. Po odovzdaní projektu sa dlho
nič nedialo. Nevedel, či sa stavia, alebo nie. Potom sa stretli v R., on, žalobca, pani Mária O. a jej

dcéra. Na ich požiadanie bolo treba zmeniť projekt v rozpiskách. Ide o titulný list na projekte, ale aj na
rozpiskáchnajednotlivýchvýkresoch.ChcelizmeniťúdajostavebníkovianahradiťpánaG.stavebníkom
O. O.. Bolo to na ich požiadanie, bez LV, teda bez overovania. Dátum na projekte sa nemenil. Od dňa
objednávky bol na mieste samom viackrát. Presné dátumy si nepamätá. Vie, že sa stavalo dopredu,
teda bez vydaného stavebného povolenia. Na stavbu chodil, bol tam žalobca, s ktorým komunikoval v

slovenskom jazyku, pričom podľa postupu stavebných prác sa upravoval projekt. Vždy bol prítomný
aj pán O.. Nepociťoval problémy vo vzájomnej komunikácii z dôvodu, že žalobcov materinský jazyk je
nemčina. Po zmene stavebníka, investora v projekte sa stretol na stavbe viac menej iba so žalobcom.
S pani O. O. sa nestretol. Dôvod, prečo sa menil stavebník nepozná, ani námietky voči stavebníkovi
O. O. neboli vznesené.

11. Svedok L. B. vypovedal tak, že pozná žalobcu, ktorý je takmer jeho susedom, sú kamaráti. V roku
2010 si pomáhali pri výstavbe. Má k nemu pozitívny vzťah. Nemecky nerozpráva. Nepamätá si presne
kedy začal žalobca stavať. Nemá prehľad komu patril pozemok. Na stavbe pracoval ako pomocná
sila, napr. pri betónovaní, šalovaní, pri murovaní. Žalobca mal mechanizmy, napríklad mini bager alebo

nákladné auto. V jeseni v roku 2010 bola postavená hrubá stavba aj so strechou. Medzi nimi išlo o
bezodplatnú vzájomnú výpomoc. Jeho bývalú manželku poznal z videnia. Videl ju asi dvakrát. Keď
sa dokončila chalupa, už aj so strechou, na guľáš párty uviedol, že sa bude ženiť. Keď sa už oženil,
pri stavbe mu už ďalej nepomáhal. Išlo najmä o stavebné práce vo vnútri budovy. So žalobcom si
rozumeli, vzhľadom na povahu ich komunikácie a práce, ktoré pre žalobcu robil. Komunikovali lámanou

slovenčinou, rukami, nohami. Nevie, ako dlho sa žalobca poznal s pani O. staršou. Nevie o stavebných
povoleniach, o tieto veci sa nezaujímal. To, že žalobca staval pre seba dom, dedukoval z toho, že mu
povedal, aby mu prišiel pomôcť na stavbu. Sám mu navrhoval pomoc, nakoľko aj žalobca mu pomohol.
Nevie nič o dohodách medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou.

12. Svedok S. O. vypovedal tak, že pozná žalobcu a pani O. staršiu, má k nej neutrálny vzťah. Žalobcu
spoznal, keď chodieval za šéfom Agrofarmy, za T. O., kde pracuje. Je takisto poľovník. Spoznali sa aj
cez poľovníctvo. Vie, o ktorý dom sa žalobca súdi. Na stavbe pomáhal. Šéf im povedal, že majú ísť na
stavbu.Presnýroksinepamätá,kedytampracoval,bolajaraleto,vzimeurčitenie.Komupatrilpozemok
pod stavbou nevie. Stavba sa stavala primeraným tempom. Bol aj pri budovaní základov. Pracoval aj

v interiéry, napríklad na omietkach. Hádzal do miešačky, keď sa robila pivnica. Strecha bola urobená
v jeseni asi v roku 2009 alebo 2010. Vie, že žalobca sa ženil až potom, čo bola stavba zastrešená.
Žalobca ich neplatil, pretože bol v zamestnaní. Na stavbe bol približne 20 až 30 krát. Na stavbe pani
Majerhoferovú staršiu nevidel.

13. Svedok U. O. vypovedal tak, že žalované nepozná. Pozná žalobcu, boli kamaráti. Zoznámili sa
približne pred 10 rokmi. Chodili spolu na poľovačky. Nevedel, že chce postaviť nejakú chatu. Neskôr
sa dozvedel, že stavia chatu, pomáhal aj pri jej stavbe. Robil však veľmi málo, mal inú robotu. Jazdí
na traktore a podobne. Priviezol napríklad šalungy. Žalobca mal mechanizmy na stavbe. Žalobca ho
nikdy neplatil. Nepamätá sa, kedy to presne bolo a takisto nevie ako dlho sa stavba stavala. Jeho bývalú

manželku nepozná.

14. Svedok W. W. vypovedal tak, že pozná žalobcu a žalovanú v 2. rade, ktorá je z ich dediny, má k
nej neutrálny vzťah. Pozná aj pani O. O. staršiu, ktorá pracovala v Agrofarme Červený G.. Žalobca jekamarátom, pomáhali si. Zoznámili sa cez Agrofarmu, chodil tam na návštevy a na poľovačky. Pomáhal
žalobcovi na stavbe chalupy ako pomocná sila, najmä v sobotu a v nedeľu, už od základov. Väčšinu si
robil on sám s mini bagrom. Začínali asi v roku 2009. V roku 2010 sa mala robiť strecha, čo sa nestíhalo,

ale urýchlilo sa to a prišla tam nejaká firma. Pomáhal aj na vnútorných omietkach. Na stavbe pani O.
nevidel. Nevie, kto bol stavebníkom. Faktúry boli na meno žalobcu, on ich platil. Chodili spolu aj po
stavebný materiál. Žalobca mu povedal, že keď bude strecha, bude sa ženiť. Ukázal mu prsteň. Žalobca
mu žiadnu finančnú odmenu nedal. Ponúkal mu ju, avšak on si vypýtal jeho služby. Potreboval jeho
pomoc pri rekonštrukcii jeho chaty. Nevie kedy sa žalobca oženil, ani kedy sa rozviedol. Po položení

strechy sa nestretávali a na stavbe nebol.

15. Svedok O.U. vypovedal tak, že pozná žalobcu, je to kamarát, má s ním dobrý vzťah. Žalované
nepozná. Nevie, kedy začal žalobca stavbu stavať. Pozná ho cez ich spoločného známeho Františka O.
z Agrofarmy, pre ktorého pomerne veľa robil. Spoznali sa na rôznych akciách v Agrofarme. Je strechár a
pri spoločnej debate vzišlo z toho to, že mu urobí strechu. Poprosil ho o to pán O.. Aj preto im sprístupnil

priestory v hale Agrofarmy na opracovanie dreva na krov. Žalobca si doniesol vlastné mašiny a materiál
potrebný na zhotovenie strechy. Na práce ho zavolal v čase, keď mu chýbala už len strecha na dome.
Spoločne ju zhotovili začiatkom roka 2010, asi do konca mája bola strecha hotová. Pomáhal mu s
krovom, s uložením krytiny, robil v podstate klampiarske a tesárske práce. V čase zhotovenia strechy
bol dom prakticky hotový a stavba takmer dokončená. Boli zhotovené oporné múry, pivničné priestory,

prvé a druhé poschodie a pripravený podkrov. Stavba bola pripravená na montáž krovu. Položeniu krovu
predchádzalo to, že v hale v Červenom kameni pripravovali krov, aby sa dal rýchlejšie zmontovať. V
hale ho hobľovali, natierali asi v období decembra 2009 a januára 2010. Robilo sa to v rakúskom a
nemeckom štýle. Nerobil krov podľa projektu, lebo to, vzhľadom na skúsenosti nepotrebuje. Stačí mu
zadať rozmer. Pri jeho činnosti manželka žalobcu, resp. vtedajšia priateľka nebola. Videl ju, ale nemala

tam čo robiť, vzhľadom na charakter práce. Strechy montuje vo firme manželky od roku 2005, pričom v
tejto oblasti pôsobí už od mladosti. Strechu robili v podstate zadarmo. Ich spoločnosť materiál na strechu
nedodávala. Nanajvýš kúpil nejaký drobný spojovák. Žalobca mal kvalitný nemecký materiál, ktorý nevie
odkiaľ pochádzal. Išlo o krytinu, prvky potrebné k spájaniu krovu, prestupy, lemovania komínov, strešné
okná. Na stavbe strechy robili so žalobcom a nejakými kamarátmi. Z Agrofarmy im pomohli napríklad so

žeriavom. Táto stavba bola pomerne jednoduchá. Pred uložením strechy, bola stavba takmer hotová,
čo sa týka betonárskych prác a mokrých procesov. Hrubým odhadom by mohla byť cena prác na tejto
streche približne 10.000 eur, avšak vzhľadom na jeho dobré obchodné vzťahy s Agrofarmou a pánom
O., urobil to ako prejav dobrej vôle. Nemecky vie iba z toho, čo sa učil v škole, teda trošku. Avšak so
žalobcom sa v bežnej komunikácii dorozumejú. Ovláda aj výrazy slovenského jazyka.

16. Svedok O. O. vypovedal tak, že žalobcu pozná, stretli sa možno 2 až 4 krát. Má k nemu neutrálny
vzťah. Žalovaná v 1. rade je jeho dcéra a jej matka Mária Majerhoferová je jeho bývalá manželka.
Žalovanú v 2. rade nepozná. S manželkou sa rozviedli v roku 1990 a BSM si vyporiadali asi v rovnakom
roku. Dňa 03.02.2010 poskytol pôžičku svojej bývalej manželke Márii O. na želanie svojej dcéry. Bol aj

osobne v Červenom Kameni u pána žalobcu, kde býval spoločne s jeho bývalou manželkou. Peniaze
dal bývalej manželke do rúk. Asi pred dvoma týždňami si pozrel aj zmluvu. Účelom pôžičky mala byť
podľa nej stavba domu so žalobcom. V tom čase bol dom rozostavaný. Na stavbe nikdy nebol. Videl ho
na fotkách. Išlo o hrubú stavbu. O podrobnosti sa bližšie nezaujímal. Bývalá manželka mu uviedla, že
dom stavajú spoločne, a že by mal byť v budúcnosti napísaný na ich dcéru. Ak by nedošlo k vráteniu

pôžičky, bral to tak, že by táto suma peňazí išla pre jeho dcéru. Má aj druhého syna a mladšiu manželku
a táto suma by sa zohľadňovala v dedičskom konaní po ňom. Pôžička nebola splatená, avšak je to jeho
súkromná záležitosť. Detaily o vzťahu bývalej manželky a žalobcu nepozná, komunikovali iba cez ich
dcéru. Bývalá manželka pracovala v Červenom G. a vtedy bývali od seba asi 70 km.

XX. Z. H. O. vypovedal tak, že žalobcu pozná už dlhší čas, patril do užšieho okruhu jeho kamarátov
po jeho príchode na Slovensko. Stretávali sa keď býval v T. G. na hraniciach s T. republikou. S. mu
pomáhal. Spoznali sa v roku 2003. Po istom čase mal v pláne postaviť si v T. G. dom, ukazoval mu
ho aj v katalógu. V tom čase bol ženatý s pani Svetlanou, ktorá žila v Nemecku. V roku 2008 začal
podnikať ako živnostník a žalobca mal veľké zázemie ohľadne strojov. Pani O. staršiu pozná len trochu

a jej dcéru ešte menej. Dom je postavený v najlepšej lokalite v okolí. Pozemok pod domom patril pánovi
O.. Bol na mieste stavby, keď bola vykopaná jama pre základovú dosku domu. Materiály na stavbu si
nosil žalobca z Nemecka. Na stavbe veľa nepomáhal, avšak pomáhal napríklad pri naťahovaní izolácie
a pri naťahovaní bitúmenovej zmesi, čo bola taká horšia práca. Bol skôr akýmsi konzultantom, keď muukazoval výsledky stavebných prác. Stavať sa začalo asi najneskôr na jar 2009. Žalobca sa ženil v lete
2010. Povedal mu, že keď postaví dom, tak sa ožení. Keď sa dal dokopy s pani Máriou, trávil s ním menej
času, možno 1x mesačne. Na svadbe nebol, avšak vie, že v čase svadby už bola stavba kompletne

postavená aj so strechou. Po svadbe sa robili vonkajšie stavebné práce a úpravy, napríklad oporný múr.
Rozpráva aj po nemecky. Vie sa v nemčine vyjadriť. S pani Máriou O. staršou sa stretol asi v roku 2009
alebo 2010 a to na hraniciach s T. republikou, v dome, kde býval žalobca sám a neskôr tam začala
chodiť aj pani O.. Skôr išlo o rok 2010, nakoľko ich vzťah mal rýchly spád. S jej dcérou sa stretol asi až u
pána JUDr. W., pretože mali rokovanie ohľadne toho, čo bude s týmto domom. Žalobca ho poprosil, aby

bol prítomný a aby mu pomohol pri komunikácii. Nevie povedať, či žalobca všetkému rozumel. Počas
komunikácie ničomu nenamietal. Vie, že sa jednalo o pokusy o finančné vyrovnanie. Pri prvom pokuse
žalobca vyjadril svoj súhlas, aby získal čas na prípravu materiálu, nakoľko pani Mária mu dokumenty
týkajúce sa stavby, ako napríklad bločky zobrala. Pre žalobcu písal iba listy, nič úradné z nemčiny do
slovenčiny. Komunikáciu s úradmi na starosti nemal.

18. Svedok O. G. vypovedal tak, že žalobcu pozná celkom dobre. Dva roky pre neho robil pri stavebných
prácach na chalupe, kedy boli v dennom kontakte. Teraz už v kontakte nie sú, nakoľko sú od seba
vzdialení asi 50 km. Má k nemu pozitívny vzťah. Nemal s ním nikdy žiaden problém. Pozná aj obe pani
Márie O.. Keď robil na chalupe, stretával O. staršiu. Asi po dvoch rokoch tam prišla aj Mária mladšia,
ktorá sa asi vrátila zo školy zo zahraničia. K obom má neutrálny vzťah, s mladšou sa stretol asi iba 4x.

Je murár, živnostník. Na stavbe pomáhal od základov až do záverečných stavebných prác, ktorými boli
omietky v interiéry. Robil aj pri vedľajšej stavbe gril chatky ako aj komín. Pozemok pod domom bol asi
pána Mišúna, ktorý tam mal celú parcelu. Stavať sa začalo asi v roku 2008 na jar alebo v lete. Začali
sa kopať jamy, betónovať platňa. Žalobca sa ženil s pani O. asi v roku 2009, bolo leto a v tom čase
bola chalupa postavená. Asi bola položená už aj škridla. Určite stavba stála. Po svadbe robil už len

interiérové práce a to omietanie stien, čo trvalo celkovo asi trištvrte roka. Stavbu financoval žalobca. V
čase prác na predmetnej chalupe bol zamestnaný u pána O. v stavebnej firme. Robili napríklad aj chatu
na Vršatci. Po čase asi 5 zamestnancov pán Mišún prepustil, pretože pre nich nemal prácu. U žalobcu
robil práce zadarmo, išlo o recipročnú výpomoc, nakoľko on si na vlastnom dvore robil úpravu pozemku
a žalobca mu požičal bezplatne stroje. Ak by mu mal za to platiť, bola by to vysoká suma, preto mu

pomáhal ja na jeho stavbe bezplatne. Nemecky nevie, ale porozumeli si. Žalobca niečo po slovensky
rozumie, prekladateľa nemali. Čo sa týka prác po svadbe, išlo len o vybudovanie suchého oporného
múrunasvahovitompozemkupridome. Materiálnastavbumalžalobcavlastný.BrávalihoodO.zfarmy.
Pokiaľ vie, prevažná časť materiálu bola z Nemecka. Kameň bol z Ladiec. Drevo na krov zabezpečil
asi pán O. a škridla bola, ako uviedol, asi z Nemecka. O. O., manželka žalobcu, bola na stavbe až po

svadbe. Dovtedy ju vídaval iba na Agrofarme, kde pracovala. Pred svadbou ju určite na stavbe nevidel.
Po svadbe sa pani Mária bola pozrieť aj na omietanie. Ich vzájomný vzťah ho nezaujímal. Žalobca mu
nepovedal o vlastníckych vzťahoch, resp. o užívacích vzťahoch k domu. Vie, že na dokončenie stavby
alebo vybavenie domu brali úver v sume 50.000 eur.

19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní, po vykonaní dokazovania uviedol, najmä to, že
nadobúdací titul žalobca odvodzuje z § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako "OZ"), podľa
ktorého je stavba nehnuteľnosťou. Ďalej z § 120 ods. 2 OZ, podľa ktorého stavba nie je súčasťou
pozemku a takisto podľa § 133 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého sa jedná o originálne nadobudnutie
vlastníctva nepovolenej, ľudovo povedané čiernej stavbe tým, že túto stavbu ako vlastník vybudoval.

Za najdôležitejší dôkaz o vlastníctve žalobcu považuje č. l. 545 a to zápisnicu z obhliadky zo 7.6.2010,
urobenú teda ešte pred uzatvorením manželstva žalobcu s matkou žalovanej v 1. rade, kde v tento deň
pri kontrole stavby ako sa táto realizuje, bol zistený taký stupeň rozostavanosti, že možno hovoriť o
stavbe ako veci v právnom zmysle. Tento dôkaz v spojení s výpoveďami svedkov najmä p. Mikoláša, p.
Gašpara, p. Mišúna, p. O., p. W., p. S., p. G., p. O., preukazuje existenciu vlastníckeho práva žalobcu.

Stavbu nie je ako vec potrebné chápať podľa stavebných predpisov, ale podľa vykonaných stavebných
činností. Poukazuje na judikatúru predovšetkým NSSR a to rozhodnutie 6 Cdo/18/2011 z 30.8.2012,
rozhodnutie NSČR z 5.2.2002 sp.zn. 22 Cdo/2534/2000, v neposlednom rade aj rozsudok tunajšieho
súdu sp.zn. 27C/52/2008, v rámci ktorého dovolací súd vydal rozsudok sp.zn. 2 Cdo 247/2010. V
zmysle nich sa za stavbu, ako vec v právnom slova zmysle, považuje rozostavaná stavba, v rámci

ktorej je vybudované pri nadzemných stavbách prvé nadzemné podlažie a je zrejmý pôdorys stavby.
Bezpodielové spoluvlastníctvo nemohlo vzniknúť, lebo v čase uzatvorenia manželstva žalobcu, stavba
existovala už v právnom zmysle a vlastnícke právo svedčilo žalobcovi ako zhotoviteľovi tejto stavby. V
územnom rozhodnutí bolo uvedené, že žalobca nepotrebuje pre zhotovenie stavby vydanie stavebnéhopovolenia, ale postačuje iba ohlásenie stavby, čo pre žalobcu vybavil nebohý p. O., ktorý mal ako majiteľ
Agrofarmy takéto možnosti. To sa žalobcovi však vypomstilo. Žalovaná v 1. rade v čase zhotovenia
stavby študovala v zahraničí, na stavbe nepomáhala, a preto nemohla nadobudnúť vlastníctvo k stavbe.

Poukazuje na § 46 OZ, v zmysle ktorého, ak vlastníctvo k nehnuteľnosti existovalo, na prevod vlastníctva
sa vyžadoval písomný právny úkon, ktorý nebol uskutočnený. Administratívne nemohlo dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva a teda nemohlo dôjsť k prevodu vlastníctva rozostavaných stavieb zo žalobcu na
iného. Žalobca po vydražení predmetných nehnuteľností nezobral žalobu voči žalovanej v 1. rade späť,
pretože v minulosti bola evidovanou vlastníčkou týchto nehnuteľností, čomu v skutočnosti tak nebolo a

teda je daný právny záujem na tom, aby bola ako žalovaná označená aj ona. Takisto je potrebné, aby
bolo určené vlastnícke právo toho, komu patrí.

20. Právny zástupca žalovanej v 1. rade na pojednávaní, po vykonaní dokazovania uviedol najmä to,
že žalovaná v 1. rade bola žalobcom a jej mamou pani O. st., zatiahnutá do tohto súdneho sporu,
keď súhlasila, že predmetné nehnuteľnosti budú v jej výlučnom vlastníctve. Od 30.3.2016 už nie je

vlastníčkou predmetných nehnuteľností a teda nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Je nesporné,
žepokiaľbyajvtomtoštádiu,žalovanáv1.radesúhlasilasnadobudnutímvlastníckehoprávažalobcom,
jej stanovisko by bolo v tomto prípade právne irelevantné. Žalovaná v 1. rade v tomto konaní súhlasila
s bezodplatným prevodom nehnuteľností žalobcovi, v čase keď bola výlučnou vlastníčkou, avšak tento
prevod sa neuskutočnil z dôvodu, že medzi žalobcom a pani O. st. nedošlo k dohode o vyporiadaní

ich záväzkov voči Prvej stavebnej sporiteľni. Navrhuje žalobu zamietnuť s poukazom na ustanovenie
§ 50 OZ a to uzatvorením dohody v prospech tretieho, a to dohody medzi žalobcom a O. st., ku ktorej
svoj súhlas žalovaná v 1. rade vyjadrila ešte koncom leta 2009, čo vyplýva z výpovede žalovanej 1.
rade zo dňa 6.6.2017 a O. st.. Jednalo sa o dohodu, podľa ktorej, aj keď bude stavebníkom žalobca a
Majerhoferová st., bude sa žalovaná v 1. rade podieľať na realizácii stavby podľa svojich možnosti s tým,

že následne na ochranu záujmov bývalých manželiek žalobcu bude ako výlučná vlastníčka uvedená
žalovaná v 1. rade. Platnosť takejto dohody a zároveň originálne nadobudnutie vlastníctva odôvodňuje z
§ 132 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 2 OZ, kedy k nadobudnutiu vlastníctva došlo na základe skutočnosti,
ktorou bola táto dohoda, a to dohoda stavebníkov o ich spoluvlastníckych podieloch. Je pravdou, že
takáto dohoda nebola uzatvorená písomne, čo však samo o sebe nespôsobuje neplatnosť, v tomto

smerepoukazujenaustálenúrozhodovaciupraxNSSRuverejnenúvZbierkerozhodnutíastanovískpod
č.R16/1983aďalejvkonaniach4Cdo93/1999anajmävkonaní3MCdo4/2013,ktorásaprenieslaajdo
neskorších rozhodnutí napríklad Krajského súdu v Trenčíne v konaní 5 Cdo 753/2015. V konaní 3 MCdo
4/2013 najvyšší súd uviedol, že vlastníctvo novo zhotovenej stavby sa nadobúda originálnym spôsobom
tomu, kto stavbu uskutočnil, s úmyslom mať ju pre seba. Nie je pritom rozhodujúce, kto bol uvedený ako

stavebník v stavebnom alebo kolaudačnom rozhodnutí. Pre posúdenie podielového spoluvlastníctva k
stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb, je rozhodujúca dohoda uzatvorená medzi nimi,
pričom je dôležité to čo súd konštatoval, že táto dohoda musí byť uzatvorená pred dokončením stavby,
nemusí byť písomná a nie je potrebná aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti podielov. Toto
stanovisko nevylučuje možnosť, aby bol spoluvlastnícky podiel určený len jednému z nich, a pokiaľ by

takáto dohoda odporovala § 137 ods. 2, platí, že všetky podiely stavebníkov sú rovnaké. Žalobca v tomto
konaní popiera existenciu akejkoľvek dohody, tvrdí, že bol podvedený a popiera aj akúkoľvek participáciu
žalovanej v 1. rade a jej matky na stavbe nehnuteľnosti. Podvod jeho osoby však žiadnym spôsobom
nepreukázal ani nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o tom, že by bol zo strany žalovanej v 1. rade
a jej matky podvedený. Z vykonaného dokazovania však vyplývajú viaceré skutočnosti potvrdzujúce

vedomosťžalobcuotakejtodohode.JednásaoDohoduourovnaníz18.9.2012,kdesauvádzaspoločné
financovanie žalobcom a matkou žalovanej v 1. rade, záznam z rokovania 29.7.2013, kde žalobca
súhlasil s vyplatením investícií vynaložených žalovanou v 1. rade a jej matkou do tohto rodinného domu.
Takisto aj zo žaloby v tomto konaní, kde žalobca priamo uviedol na strane 2 predposledný odsek "zistil
som, že manželka vybavila nie na seba, ale na svoju dcéru rozhodnutie na obecnom úrade". Z formulácie

"vybavila nie na seba", vyplýva, že ešte v čase podania žaloby sám žalobca potvrdil existenciu prvotnej
dohody medzi ním a matkou žalovanej v 1. rade, podľa ktorej mala byť pôvodne matka žalovanej v
1. rade vlastníčkou nehnuteľnosti. Uvedené vyplýva aj z výpovede architekta Mikoláša dňa 6.6.2017,
podľa ktorej žalobca, žalovaná v 1. rade a jej matka sa zúčastnili na spoločnom rokovaní, spoločne
ho požiadali o zmenu projektovej dokumentácie. Nakoľko bližší dátum tohto rokovania nebol svedkom

uvedený, je potrebné uviesť, že sa jednalo o dokumentáciu pre vydanie dodatočného Z. povolenia a
teda toto stretnutie bolo realizované pred jeho vydaním. Spoločnú výstavbu nehnuteľností potvrdil sám
žalobca aj v konaní na polícii, čo vyplýva z priloženého vyšetrovacieho spisu, ktorý bol oboznámený
na pojednávaní 26.9.2017. Svedok L.. B. potvrdil svojou svedeckou výpoveďou, že stavebný dozorvykonával pre pani O. a to na žiadosť žalobcu. Existencia dohody a vedomosť žalobcu o tejto dohode
vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca bol činný, teda podpisoval úver s PSS, ktorý bol zabezpečený
záložným právom na nehnuteľností a tieto boli zapísané v tom čase na LV výlučne na žalovanú v 1.

rade. Žalobca bol pri realizácií stavby ako sám uviedol vždy aktívny, bol vždy prítomný pri všetkých
úkonoch, ktoré sa predmetných nehnuteľností týkali, často sa radil so svojím kamarátom pánom O..
Práve táto osoba podpisovala kúpnu zmluvu na pozemky nachádzajúce sa pod nehnuteľnosťami, t.j. v
čase pred vydaním stavebného povolenia na L.. O., teda žalovanú v 1. rade, nie na žalobcu, ani nie na
Majerhoferovú st.. Táto osoba mala vedomosť, že v čase prevodu pozemkov pod stavbami, budú tieto

prevedené na pani O. a vzhľadom na námietku žalobcu, že aj pán O. bol podvedený je irelevantné, či
vlastníčkou mala byť O. ml. alebo Majerhoferová st., pretože je nepochybné, že ním nemal byť žalobca.
Hendikep, na ktorý sa odvoláva opakovane žalobca, a teda skutočnosť, že nerozumel, o čo sa v danej
veci jedná, nemožno pánovi O. pripísať, nakoľko sa jednalo o skúseného podnikateľa v lokalite T. G.. Je
preto nereálne tvrdiť, že dlhoročný priateľ žalobcu, by tento úkon urobil bez súhlasu alebo bez vedomia
žalobcu. Ďalší priateľ a svedok navrhnutý žalobcom pán Matejíčka, na pojednávaní 16.01.2018 uviedol,

že ešte pred svadbou, teda pred 7.8.2010, žalobca jasne deklaroval jeho úmysel, teda úmysel žalobcu,
užívať nehnuteľnosti spoločne so žalovanou v 1. rade a jej matkou. Úver, ktorý bol získaný od VÚB, a.s.,
a ktorý bol následne vyplatený úverom PSS, bol získaný spoločne žalobcom a matkou žalovanej v 1.
rade.Bolotozaúčelomdofinancovaniastavbynehnuteľnosti.Totozhodnetvrdiližalobcanapojednávaní
25.11.2014 a matka žalovanej v 1. rade na pojednávaní 6.6.2017. Pokiaľ má byť naplnený princíp

právnej istoty definovaný článkom 2 CSP, poukazuje na nález ÚSSR I. ÚS184/2015, ktorý uviedol, že
by bolo porušením ústavou zaručených práv, ak by sa prejavu účastníkov odoprel taký dôsledok, aký
zamýšľali vo svojej právnej sfére vyvolať. Je dôležité vôľu strán posudzovať z vonkajších okolností,
ale zároveň aj z následného konania účastníkov. V zmysle tohto výkladu je nepochybné, že žalobca
mal vôľu a realizoval úkony tak, aby nehnuteľnosti neboli po ich dokončení zapísané na LV na jeho

meno a spôsobil tak stav originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou v 1. rade. Tvrdenie
žalobcu, že nerozumel čo podpisuje je účelové. Žalobca bol podnikateľom a mal preto skúsenosti z
konania pred štátnymi orgánmi, bankami ako na Slovensku aj v Nemecku a je nereálne veriť tomu, že
so všetkými zainteresovanými robotníkmi, architektmi, kamarátmi, manželkou, policajtmi pri vybavovaní
zbrojného preukazu, dostatočne komunikuje bez prekladateľa, a práve pri podstatných úkonoch pri

nakladaní s nehnuteľnosťami, nerozumie, čo konal. Všetci svedkovia zhodne tvrdili, že pri komunikácií
so žalobcom nemali problém ani pocit, že žalobca v prejednávanej záležitosti nerozumie. Výpovede
ostatnýchsvedkovpotvrdiliajvýpoveďmatkyžalovanejv1.rade,ktoránapojednávaní6.6.2017uviedla,
že pred svadbou mala predmetná stavba už postavenú strechu. Žalovaná v 1. rade preto tvrdí, že stavba
nehnuteľností vznikla na základe dohody žalobcu a matky žalovanej v 1. rade, prevažne ich reálnou

spoločnou činnosťou a so súhlasom žalovanej v 1. rade bola legalizovaná na jej osobu. Absentuje tu
základnýpredpokladprevýlučnévlastníctvožalobcu,atoúmyselstavaťsámavýlučnepresebaatakisto
vedomie žalobcu, že tomu tak je. Zo správania sa žalobcu, jeho pokynov a požiadaviek je dôvodné tvrdiť,
že stavbu spoločne so žalobcom skutočne realizovali aj matka žalovanej v 1. rade a žalovaná v 1. rade.
Nerozporuje skutočnosť, že miera účasti osobná aj finančná, na strane žalobcu bola najväčšia, avšak

bolo by v rozpore s OZ, ak by táto skutočnosť bola hodnotená ako dôvod na výlučne vlastníctvo žalobcu.
V záujme právnej istoty občianskych vzťahoch musí žalobca niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

21. Zástupkyňa žalovanej v 2. rade na pojednávaní, po vykonaní dokazovania uviedla najmä to, že
žalobca, žalovaná v 1. rade a matka žalovanej v 1. rade, stavbu predmetných nehnuteľností realizovali

s vynaložením spoločného úsilia a za využitia finančných prostriedkov každého z nich. Žalobca počas
konania nepreukázal, že by bol jediným výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, keďže na ich
výstavbe sa spolupodieľali aj iné osoby a to žalovaná v 1. rade a jej matka. Svedecké výpovede považujú
v tomto smere za rozporuplné, z hľadiska času výstavby, keďže výpovede svedkov z posledného
pojednávania sú v rozpore s faktúrami za stavebný materiál predloženými žalobcom a taktiež tieto

výpovede nedokazujú financovanie stavby. Keďže títo svedkovia nemajú objektívnu vedomosť o pôvode
finančných prostriedkov použitých na stavbu, matka žalovanej a žalovaná v 1. rade, investovali nemalé
finančné prostriedky do stavby nehnuteľností ešte pred uzatvorením manželstva medzi žalobcom a
matkou žalovanej v 1. rade. Túto skutočnosť dokazuje aj dohoda o urovnaní medzi žalobcom a matkou
žalovanej v 1.rade, vedená v spise na č. l. 65, ktorú vypracoval právny zástupca samotného žalobcu, a

v ktorej sa uvádza, že žalobca a pani Majerhoferová st., sa na financovaní stavby týchto nehnuteľností
spolupodieľali ešte pred vznikom manželstva a aj za jeho trvania. Tieto skutočnosti dokazujú aj zmluva o
pôžičke na č. l. 54-56, úverová zmluva alebo výpis z bankového účtu na č. l. 61. Žalobca počas konania
nepreukázal svoje tvrdenie, že ho bývalá manželka podviedla a neoprávnene zapísala svoju dcéruako vlastníčku predmetných nehnuteľnosti. Naopak je preukázané, že žalobca o tejto skutočnosti mal
dostatočnú vedomosť a začal proti nej účelovo namietať až počas majetkového vyporiadania s bývalou
manželkou po rozvode ich manželstva. Svedecké výpovede a správanie žalobcu počas pojednávaní

potvrdili, že žalobca slovenský jazyk v bežnej komunikácií ovláda. Dôkazom dohody medzi všetkými
účastníkmi je aj kúpna zmluva vedená na č. l. 57-59, ktorou sa previedol pozemok na žalovanú v 1. rade,
pričompredávajúcibolpriateľžalobcu,ktorýmalostavbevedomosť.Neobstojíanitvrdenieoomyletohto
priateľa, osobe nadobúdateľa, keďže na tejto zmluve bol uvedený dátum narodenia nadobúdateľky.
Žalobca a pani Majerhoferová st., si zároveň vzali spoločne pôžičku od PSS, na základe zmluvy o

mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.7.2012, ktorá mala slúžiť aj na financovanie
stavby týchto nehnuteľností. V tejto súvislosti bola uzatvorená s touto inštitúciou, za vedomosti žalobcu,
aj záložná zmluva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorým si PSS zabezpečila poskytnutý úver. Žalobca
bol na základe úverovej zmluvy rovnako povinný splácať úver inštitúcií PSS ako aj O. st., obaja tento
záväzok porušili, čoho dôsledkom bolo odstúpenie PSS od zmluvy a zosplatnenie celej pohľadávky. O
tejto skutočnosti boli oboznámení obaja účastníci úverového vzťahu a aj žalovaná v 1. rade. Vzhľadom

na skutočnosť, že ani jeden z účastníkov svoj dlh nesplatil, PSS pristúpila k výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na skutočnosť, že záložné právo sa viaže k nehnuteľnosti a
nie k osobe vlastníka, bolo by určenie vlastníctva v prospech žalobcu irelevantné, keďže žalobca bol
spoludlžníkom z úverového vzťahu. Tento dlh nesplácal, nesplatil ho ani dodatočne po zosplatnení
celej pohľadávky, a preto bola PSS oprávnená realizovať výkon záložného práva a nehnuteľností v

dobrovoľnej dražbe odpredať tretej osobe. Po uskutočnení dražby v dobrej viere nadobudol pán I.H.,
ktorý ich následne ako osoba nemajúca pochybnosti o svojom oprávnenom vlastníctve, predal žalovanej
v 2. rade. Vzhľadom na skutočnosť, že výkon záložného práva PSS, nebol nikým obmedzený, dokonca
Krajský súd v Trenčíne potvrdil svojím uznesením, že tento výkon je oprávnený, pán S. nadobudol
tieto nehnuteľností a vo svojich vlastníckych právach nehnuteľnosťami nebol nikým obmedzený a teda

bol oprávnený ich ďalej scudziť, stala sa žalovaná v 2. rade jediným oprávneným vlastníkom tejto
nehnuteľnosti.

22.1 Na základe vykonaného dokazovania súd zistil predovšetkým tento skutkový stav, podstatný pre
rozhodnutie o podanej žalobe.

22.2 Na liste vlastníctva č. 1985 pre katastrálne územie T. G. sú okrem iného zapísané v časti A:
Majetková podstata dve stavby, a to rozostavaná stavba rodinného domu (bez súpisného čísla) stojaca
na parcele č. XXX/X a rozostavaná stavba hospodárskej budovy stojaca na parcele č. XXX/XX (bez
súpisného čísla), ďalej aj ako "sporné stavby", resp. "predmetné stavby". Ako vlastník týchto sporných

stavieb je zapísaná žalovaná v 2. rade, ktorá vlastnícke právo k nim nadobudla kúpnou zmluvou zo
dňa 17.01.2017, na základe ktorej bol povolený vklad jej vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného
úradu Ilava pod V-268/2017. Tieto sporné pozemky nadobudla od predávajúceho I. S., ktorý sa stal ich
vydražiteľom v druhom kole dobrovoľnej dražby konanom dňa 30.03.2016, na základe návrhu záložného
veriteľa, a to Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ďalej aj ako "PSS". Tento záložný veriteľ vykonaním tejto

dobrovoľnej dražby realizoval uspokojenie svojej pohľadávky zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 30.07.2012, ktorú uzatvoril so žalobcom a matkou žalovanej v 1. rade,
ako dlžníkmi, pretože títo nesplácali riadne peňažný dlh z úverovej zmluvy (riadne nesplácali úver).
Táto skutočnosť nebola medzi sporovými stranami sporná a vyplýva aj z listinného dôkazu na č.l. 112.
Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 30.07.2012 uzatvorila, ako záložca, s PSS, ako záložným

veriteľom, žalovaná v 1. rade (teda ako výlučná vlastníčka sporných stavieb). PSS oznámila listom zo
dňa 30.09.2014 výkon záložného práva žalovanej v 1. rade (teda záložcovi).

22.3 Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca bol aktívny pred vydaním územného
rozhodnutia o umiestnení stavby, rovnako ako ani to, že mal finančné prostriedky na uskutočnenie

stavieb a takisto, že z väčšej časti financoval stavbu on.

22.4 Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu žalobcu a svedkov má súd za preukázané, že o
výstavbu sporných stavieb sa prevažne zaslúžil žalobca svojou vlastnou činnosťou a činnosťou jeho
priateľov, za použitia aj vlastnej stavebnej techniky a vlastného materiálu. Takisto má za preukázané to,

že sporné stavby boli postavené (t.j. kedy bolo jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, t.zn. zhotovený obvodový múr na úroveň stropu na
prvom podlaží) najneskôr v 1. polroku 2010. Podľa výpovede žalobcu murári svoje práce ukončili pred
júnom 2010. Podľa výpovede žalovanej v 1. rade na jeseň roku 2009 približne v mesiacoch septemberaž november, bolo postavené prvé podlažie a časť druhého podlažia, nejaké múry. Podľa výpovede
svedkyne O. O. st. dohoda o tom, že na dcéru bude napísaný predmetný dom bola spísaná ešte koncom
roku 2009. V tom čase bol tento dom podpivničený, mal prvé podlažie vybudované.

22.5 V priebehu výstavby sporných stavieb sa žalobca spoznal s matkou žalovanej v 1. rade, ktorá
sa k nemu nasťahovala do prenajatého domu v Červenom G., kde spolu bývali. Ich vzťah vyústil do
uzatvorenia ich manželstva v auguste 2010 a toto manželstvo nakoniec do rozvodu v máji roku 2013,
na základe návrhu na rozvod manželstva, ktorý podal žalobca dňa 18.09.2012.

22.6 Z kópie územného rozhodnutia na č.l. XX vyplýva, že územné rozhodnutie o umiestnení sporného
rodinného domu, bolo dňa 24.07.2009 vydané na žalobcu ako navrhovateľa územného rozhodnutia.
Podľa tohto rozhodnutia, na uskutočnenie stavby tam popísanej, postačovalo ohlásenie stavby podľa
§ 55 ods.2 stavebného zákona.

22.7 Z kópie rozhodnutia stavebného úradu obec T. G. na č.l. 19 vyplýva, že dňa 10.05.2012 bolo vydané
dodatočné povolenie stavby na žalovanú v 1. rade ako stavebníka rozostavaných sporných stavieb. V
rozhodnutí boli určené podmienky na dokončenie stavby.

23. Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a po aplikácii nižšie citovaných

ustanovení zákona rozhodol o podanej žalobe.

24.1 Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

24.2 Podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

24.3 Podľa § 119 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

24.4 Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

24.5 Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

24.6 Podľa § 46 ods.1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

24.7 Podľa § 70 ods.1 zák.č. 162/1955 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

25.1 Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovaným určenia jeho výlučného vlastníckeho práva k
sporným stavbám, nehnuteľnostiam, ktoré sú ako rozostavané stavby zapísané v katastri nehnuteľností.

Ide teda o žalobu podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase začatia konania,
ktorý pripúšťal žalobu o určenie či tu právo je, a zároveň ide aj o žalobu podľa § 137 písm.c/ Civilného
sporového poriadku. Podmienkou úspešnosti takejto žaloby je, že musí byť daný naliehavý právny
záujem na takomto určení.

25.2 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako
predbežnú otázku riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom pri posúdení otázky, kto
je vlastníkom, sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. V zmysle § 70 ods.1
katastrálneho zákona sú údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.25.3 Súdna prax v priebehu desaťročí dospela k výkladu existencie naliehavého právneho záujmu
pri určovacej žalobe v tom zmysle, že opakovane judikovala, že určovacia žaloba predovšetkým

prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom.
Účelom podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov
bez praktického významu pre ich účastníkov. Ďalej sa takáto žaloba uplatní v prípadoch, v ktorých
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného

právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať
splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. V judikatúre je takisto ustálené,
že žalobca má vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ktorou sa domáha
určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako
jej vlastník. Rozhodnutím súdu v konaní na základe takejto žaloby, sa môže zosúladiť faktický stav

(nesprávna evidencia vlastníctva v katastri nehnuteľností) s právnym stavom. Súdne rozhodnutie o
určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností.
V tomto smere súd poukazuje na rozsudok NSSR sp.zn. 1 Cdo 56/2003 (publikovaný v publikácii Zo
súdnej praxe pod č. 48/2004).

25.4 Vzhľadom k vyššie uvedenému a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nie je zapísaný ako vlastník
sporných stavieb v katastri nehnuteľností, pričom tvrdí, že je ich výlučným vlastníkom, súd konštatuje, že
žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, avšak iba vo vzťahu k žalovanej v 2. rade.

25.5 Žaloba proti žalovanej v 1. rade je nedôvodná len pre samotnú skutočnosť, že v súčasnosti (teda v

čase vyhlásenia rozsudku), táto nie je evidovaná ako vlastníčka sporných stavieb. Preto nie je pasívne
vecne legitimovaná v tomto spore. Pasívnu vecnú legitimáciu v spore o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti má ten, kto je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník. Nie sú
nimi všetci tí, ktorí boli v minulosti zapísanými vlastníkmi, ako sa nesprávne domnieva právny zástupca
žalobcu (to súdu uviedol ako dôvod nevzatia žaloby späť voči žalovanej v 1. rade, a dôvod pre ktorý je

žalovanou aj žalovaná v 1. rade). Ako správne argumentoval právny zástupca žalovanej v 1. rade, po
vydražení týchto stavieb zanikla jej pasívna vecná legitimácia v tomto spore. Vo vzťahu k žalovanej v
2. rade, ako aktuálnej výlučnej vlastníčke sporných stavieb, súd uvádza, že z procesného hľadiska, je
v zmysle uvedeného jej pasívna vecná legitimácia v spore daná. Preto sa súd zaoberal dôvodnosťou
žaloby, teda tzv. meritom veci.

25.6 Podľa judikatúry NSSR, napr. uznesenia sp.zn. 2 Cdo 247/2010 z 28. februára 2011, pokiaľ ide
o nadzemné stavby, tieto sa stávajú vecou v právnom slova zmysle v okamihu, v ktorom je stavba
vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú
už len k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza

vytvorením stavu, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné
riešenie prvého nadzemného podlažia, t.j. spravidla zhotovením obvodového muriva na úroveň stropu
na prvom podlaží. Vytvorenie novej veci patrí do skupiny iných skutočností stanovených zákonom, na
základe ktorých sa nadobúda vlastnícke právo originárnym spôsobom. Vlastníctvo k novovybudovanej
stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba. Komu bolo

adresované stavebné povolenie, resp. či vôbec bolo vydané (či ide o čiernu alebo legálnu stavbu) nie
je samo osebe rozhodujúce. Rovnako nie je rozhodujúce, kto financoval stavbu, príp. z čieho materiálu
bola stavba postavená. Pri zhotovovaní stavby na zákazku je objednávateľ stavby jej vlastníkom od
počiatku výstavby.

25.7 Nie je sporné to, že predmetné stavby boli ako samostatné veci vybudované (teda existovali
v právnom zmysle) už pred uzatvorením manželstva žalobcu s matkou žalovanej v 1. rade. Táto
skutočnosť takisto vyplýva zo zisteného skutkového stavu. Preto súd súhlasí s argumentáciou žalobcu, v
rámciktorejpoukázalnajudikatúruvšeobecnýchsúdov,vzmyslektorej,sazastavbu,akovecvprávnom
slovazmysle,považujerozostavanástavba,akjevybudovanéprinadzemnýchstavbáchprvénadzemné

podlažie a je zrejmý pôdorys stavby. Táto okolnosť bola spočiatku v konaní spornou, avšak ani po
jej preukázaní, však neznamená automatickú dôvodnosť podanej žaloby. Pre úspešnosť žaloby musel
žalobca uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že on je výlučným vlastníkom predmetných
stavieb. To sa mu však nepodarilo.25.8 Úvodom je potrebné uviesť, že súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že ak vlastníctvo
k stavbám už existovalo, na prevod ich vlastníctva sa vyžadoval písomný právny úkon (písomný

scudzovací právny úkon), a že administratívne nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na iného
(vydaním dodatočného stavebného povolenia na žalovanú v 1. rade). Uvedené vyplýva z § 46 ods.1
Občianskeho zákonníka. Otázne je však výlučné vlastníctvo žalobcu k rozostavaným sporným stavbám
v čase ich vzniku.

25.9 Súd sa stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu žalovanej v 1. rade, že vlastníctvo
novovybudovanej stavby nadobúda originálnym spôsobom ten, kto stavbu uskutočnil, s úmyslom mať
ju pre seba. Nie je pritom rozhodujúce, kto bol uvedený ako stavebník v stavebnom alebo kolaudačnom
rozhodnutí. Pre posúdenie prípadného podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou
činnosťou viacerých osôb, je rozhodujúca dohoda uzatvorená medzi nimi, pričom je dôležité, že táto
dohoda musí byť uzatvorená pred dokončením stavby, nemusí byť písomná a nie je potrebná aby sa v

nej účastníci vopred dohodli o veľkosti podielov.

25.10 Z vyššie uvedených záverov vyplýva to, že ak bola stavba postavená spoločnou činnosťou
viacerých osôb, po ich vzájomnej dohode, ktorá nemusí byť písomná, vznikne k postavenej stavbe ich
podielové spoluvlastníctvo. Ak sa stavebníci na veľkosti spoluvlastníckych podielov nedohodli, sú ich

podiely rovnaké. V danom spore by tak do úvahy pripadal vznik podielového spoluvlastníctva žalobcu
a jeho vtedajšej partnerky, matky žalovanej v 1. rade. Žalobca však tvrdí, že žiadne spoluvlastníctvo k
sporným stavbám nevzniklo (naopak nadobudol k nim výlučné vlastníctvo), pretože ich vybudoval sám
pre seba a ich výstavbu financoval výlučne sám. Ak by tieto jeho tvrdenia boli preukázané mohol by súd
žalobe vyhovieť (súd dokonca pripúšťa aj určitú rozumnú mieru pochybnosti o tejto otázke, nakoľko si je

vedomý ťažkostí spojených s preukazovaním tejto okolnosti). Toto tvrdenie však na základe vykonaného
dokazovania nemá hodnoverne a dostatočne preukázané z nasledovných dôvodov:

25.11 Okolnosť, že žalobca vybudoval sporné stavby pre seba, a že financoval výstavbu sporných
stavieb výlučne sám je v značnej miere spochybnená nasledovnými dôkazmi:

- z Dohody o urovnaní z 18.09.2012 (na č.l. 65 spisu), vyplýva, že žalobca sám pred podaním tejto
žaloby uviedol, že výstavbu sporných stavieb spoločne financovali žalobca a matka žalovanej v 1. rade
pred uzavretím manželstva a takisto po jeho uzavretí,
- zo záznamu z rokovania dňa 29.07.2013, vyplýva, že žalobca po rozvode manželstva s matkou
žalovanej v 1. rade súhlasil s vyplatením investícií vynaložených žalovanou v 1. rade na montáž

ústredného kúrenia, (v tejto súvislosti súd poukazuje na rozpor s výpoveďou žalobcu, keď uviedol, že
žalovaná v 1. rade a jej matka nič do stavby neinvestovali),
- v rozhodnutí stavebného úradu (obec červený Kameň) z 10.05.2012 o dodatočnom povolení stavby (na
č.l. 19 spisu) je ako stavebník uvádzaná žalovaná v 1. rade (Mária Majerhoferová, rod. Majerhoferová),
- podľa výpovede svedka architekta Pavla Mikoláša, sa žalobca, žalovaná v 1. rade a jej matka zúčastnili

na spoločnom rokovaní a spoločne ho požiadali o zmenu projektovej dokumentácie v časti zmeny
stavebníka zo žalobcu na žalovanú v 1. rade,
- v žalobe žalobca uviedol na 2. strane predposledný odsek "zistil som, že manželka vybavila nie na
seba, ale na svoju dcéru rozhodnutie na obecnom úrade". Z tejto formulácie vyplýva, existencia dohody
medzi ním a matkou žalovanej v 1. rade, podľa ktorej mala byť pôvodne matka žalovanej v 1. rade

stavebníčkou sporných stavieb, a teda výlučným zhotoviteľom stavby nebol žalobca,
- zo zápisnice o trestnom oznámení, ktoré podal žalobca ako oznamovateľ, a ktorá sa nachádza v
pripojenom vyšetrovacom spise ČVS: ORP-540/1-VYS-TN-2015, vyplýva, že žalobca sám uviedol,
že súhlasil po dohode s vtedajšou manželkou s prepisom rodinného domu na manželkinu dcéru, čo
nasvedčuje tomu, že jeho bývalá manželka mala právo (zrejme z titulu podielového spoluvlastníctva),

rozhodovať o následnom vlastníctve sporných stavieb,
- podľa výpovede svedka Ing. arch. Jozefa Gábora, stavebný dozor vykonával pre pani Majerhoferovú
staršiu, a to na žiadosť žalobcu,
- žalobca mal vedomosť, že aj ním čerpaný úver od Prvej stavebnej sporiteľne a.s. bol zabezpečený
záložným právom na sporných stavbách, ktoré v tom čase (30.07.2012) ako výlučná vlastníčka zriadila

ako záložca žalovaná v 1. rade,
- podľa výpovede svedkyne Márie Majerhoferovej ona financovala výstavbu domu pred ich sobášom
tak, že sa podieľala svojou výplatou, takisto zrušila svoje životné poistky, pričom takto bolo použitých
približne 14.000 eur. Okrem toho si požičala vo februári 2010 sumu 30.000 eur od svojho bývaléhomanžela, ktorý túto skutočnosť vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil. Peniaze dávala žalobcovi a on
vyplácal ľudí, napríklad majstrov a podobne, ona osobne nevyplácala žiadnych ľudí. Vybavovala plynovú
prípojku, elektrickú prípojku, stavebné povolenie.

25.12 Na vyššie uvedenom zistení nie je spôsobilé nič zmeniť ani skutočnosť, že žiadateľom územného
rozhodnutia bol iba žalobca, pretože ako vyplýva z vyššie uvedeného (jedná sa takisto o súčasť
argumentácie samotného žalobcu), nie je rozhodujúce, kto bol uvedený ako stavebník v stavebnom
alebo kolaudačnom rozhodnutí. Obranu žalobcu spočívajúcu v tom, že nevedel čo podpisuje, vzhľadom

k tomu, že dobre neovláda slovenský jazyk, súd vyhodnocuje ako účelovú v snahe zbaviť sa
zodpovednosti za svoje písomné prejavy. Je tomu tak preto, že z výpovedí všetkých svedkov vyplynulo,
žežalobcasasnimivedeldohovoriť.NakoniecajvprípadeDohodyourovnaníz18.09.2012,zktorejsúd
vyvodzuje relevantnú skutočnosť, mal žalobca na tomto úkone zabezpečenú prítomnosť jeho právneho
zástupcu. Aj počas manželstva s matkou žalovanej v 1. rade nepotreboval žiadneho tlmočníka a vedel
s ňou spoločne tráviť čas a žiť s ňou.

25.13 Z výpovedí svedkov O. G., H. O., O.lapku, W. W., U. O., S. O. a L. B. nie je možné zistiť
žiadnu relevantnú okolnosť, ktorá by sa týkala dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva žalobcu
a jeho bývalej manželky, vtedajšej partnerky, resp. výlučného vlastníctva žalobcu. Z týchto výpovedí
bola zistená najmä podstatná okolnosť času vzniku sporných stavieb ako samostatných vecí, ako

prebiehali jednotlivé práce, ako na stavbe pomáhali svedkovia, ako zabezpečoval výstavbu sporných
stavieb žalobca, ako sa fyzicky podieľala, resp. nepodieľala žalovaná v 1. rade a jej matka. Tieto osoby,
vzhľadom na to, že nepoznali okolnosti partnerského vzťahu žalobcu a jeho vtedajšej manželky, tobôž
ich dohôd v majetkovej sfére, nemohli tieto okolnosti nijako objasniť, resp. preukázať žalobcovo tvrdenie
o jeho výlučnom vlastníckom práve k sporným stavbám.

25.14 Súd v tejto súvislosti uvádza, že aj keby začal žalobca s výstavbou sporných stavieb v čase, kedy
matku žalovanej v 1. rade nepoznal, neznamená to automaticky, že k dohode o vzniku spoluvlastníctva
k sporným stavbám (dohode o spoločnej výstavbe) nedošlo neskôr. Takáto okolnosť môže nasvedčovať
tomu, že žalobca mienil stavbu postaviť sám a pre seba, avšak v konečnom dôsledku tomu tak nakoniec

nemuselo byť. Do úvahy prichádza aj zmena tohto rozhodnutia počas výstavby. Čo má súd v podstate aj
preukázané. Určujúcim totiž podľa názoru súdu nie je iba stav v čase začatia výstavby, ale aj počas nej.

25.15 Súd považuje za vysoko nepravdepodobné a nehodnoverné tvrdenie žalobcu v jeho výpovedi, že
netušil o konaní o dodatočnom povolení stavby (ktoré začalo na základe návrhu žalovanej v 1. rade dňa

27.06.2011 a bolo skončené rozhodnutím stavebného úradu z 10.05.2012) za situácie, že žalovaná ako
výlučná vlastníčka založila aj sporné stavby za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa,
ktorý poskytol aj žalobcovi ako spoludlžníkovi, úver v sume 52.000 eur.

25.16 Nehodnoverne vyznieva aj výpoveď žalobcu, že o tom, že nie je uvedený na viacerých listinných

dôkazoch ako investor stavby, sa dozvedel v roku 2014, kedy bol u architekta v Žiline, ktorý mu povedal,
ženiejeinvestor.SvedokIng.arch.PavolMikoláštotižvypovedal,žesastretolvŽiline,sožalobcom,pani
Máriou Majerhoferovou a žalovanou v 1. rade a na ich požiadanie zmenil v titulnom liste na projekte, ale
aj na rozpiskách na jednotlivých výkresoch. Chceli zmeniť údaj o stavebníkovi a nahradiť pána Krämera
stavebníkom Máriou Majerhoferovou.

25.17 Takisto je zarážajúca okolnosť vyplývajúca z výpovede žalobcu, že pri vybavovaní veci Máriou
(teda jeho bývalou manželkou), keď mu dala niečo podpísať, tak to podpísal, všetko vybavovala ona, on
to nekontroloval. Je zrejmé, že takýto postoj postráda bežnú opatrnosť, teda vyznieva nepresvedčivo,
pričom v podanej žalobe a v konaní žalobca tvrdí, že bol zo strany jeho manželky a žalovanej v 1.

rade podvedený.

25.18 Nad rámec potreby odôvodnenia tohto rozsudku súd uvádza, že nie je možné súhlasiť
s argumentáciou žalovanej v 1. rade, podľa ktorej mala výlučné vlastníctvo k sporným stavbám
nadobudnúť dohodou v prospech tretieho podľa § 50 OZ, uzatvorenou ústne medzi žalobcom a matkou

žalovanej v 1. rade (ako podielových spoluvlastníkov), pretože v tom čase predmet vlastníctva právne
neexistoval a tieto osoby ako stavebníci, teda nemohli disponovať neexistujúcou stavbou. Nakoniec
existenciu takejto dohody nemá súd ani hodnoverne preukázanú.25.19 K argumentácii žalovanej v 2. rade o jej dobrej viere pri nadobúdaní vlastníctva sporných
stavieb od vydražiteľa, súd v stručnosti uvádza, že v čase ich nadobudnutia bola na LV, na ktorom
sú sporné stavby zapísané, zapísaná aj poznámka aj o tomto vlastníckom spore a aj o neplatnosť

dobrovoľnej dražby. Teda nie je možné poukazovať na dobrú vieru v zápis vlastníctva v katastri, ak
je zároveň zapísaná poznámka, ktorá objektívne spochybňuje vlastníctvo prevádzajúceho, resp. dobrú
vieru nového nadobúdateľa.

26.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

26.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26.3 O trovách konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku a

úspešným žalovaným priznal náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu, pretože súd žalobu zamietol
v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.