Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. apríl 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/24/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108205060
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2108205060.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: H.

O.D., Q.. XX.XX.XXXX, U. M. Y. XXX, občan SR, zast. JUDr. Evou Matejovovou, advokátkou, AK
so sídlom Hollého 12, Nitra proti odporcovi: R. D., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. XXX, W..Č.. T. F. Q. R.,
zast. Mgr. Matúšom Chmelom, advokátom, AK so sídlom Royova 9, Piešťany, za účasti vedľajšieho
účastníka konania na strane odporcu: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova
8, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 36.490,74 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 14.013,65 spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne
zo sumy 34.999,95 eur od 08.02.2008 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.986 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia

v sume 5.486,61 eur , a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Piešťany trovy štátu na svedočnom vo výške 33
eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Piešťany súdny poplatok z
predmetu konania vo výške 2.189 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom v zmysle pripustenej zmeny petitu domáhal uložiť povinnosť odporcovi

zaplatiť mu 36.490,74 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 08.02.2008 do zaplatenia z titulu náhrady
na bolestnom, sťažení spoločenského uplatnenia, dvojnásobku bodového hodnotenia a nákladov
spojených s liečením (počítajúc za jeden bod hodnotu 350 Sk).

Návrh odôvodnil tým, že dňa 3.3.2006 mu bola spôsobená škoda na zdraví pri dopravnej nehode
zapríčinenej odporcu, ktorý bol rozsudkom OS v Trnave č. k. 7T/107/2007 z 31.7.2007 uznaný vinným
zo zavinenia tejto nehody. Vozidlo odporcu bolo poistené v Komunálnej poisťovni a.s., preto ho v

konaní označil za vedľajšieho účastníka. V rámci trestného konania znalec J.. J. Q. určil bolestné
počtom 675 bodov. Podľa navrhovateľa splnil predpoklady v zmysle § 9 ods. 5 písm. b),c)zákona
č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, preto si v zmysle § 9 ods. 6 citovaného zákona
uplatnil u vedľajšieho účastníka náhradu do výšky dvojnásobku bodového hodnotenia. Vedľajší účastníkpredmetný dvojnásobok uznáva, ale nie z počtu bodov 1.350, lež z počtu bodov 1220. Vedľajší účastník
mu doposiaľ vyplatil za bolestné 316.118 Sk, preto v rámci konania požaduje doplatiť za bolestné
156.382 Sk.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 1.281.000 Sk (1830 bodov x 2
= 3660 bodov po 350 Sk za bod) u vedľajšieho účastníka konania, ktorý mu doposiaľ uhradil 948.345
Sk a preto požaduje doplatiť rozdiel 332.655 Sk. Pri výpočte náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vychádzal z počtu bodov stanovených znalcom 1830. V zmysle § 10 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov si uplatnil nárok na zvýšenie bodového hodnotenia na

dvojnásobok odôvodniac to stratou akejkoľvek možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti. Priamo u
vedľajšieho účastníka si navrhovateľ uplatnil nárok v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov, v zmysle ktorého môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnená zvýšiť
až o 50 %. Podľa navrhovateľa vedľajší účastník nespochybňuje dôvodnosť nároku, keďže mu navrhol
uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ má za to, že mu vznikol
nárok na odškodnenie trvalých následkov vo výške 1.921.500 Sk (50% z 1.281.000 Sk = 640.500 Sk

+1.281.000 Sk ), pritom mu doposiaľ vedľajší účastník vyplatil 948.345 Sk, preto v súdnom konaní
požaduje doplatiť 640.500 Sk.
U vedľajšieho účastníka si uplatnil i účelné náklady spojené s liečením 3.956,50 Sk, z ktorým mu zaplatil
2.447 Sk, preto sa navrhovateľ domáha doplatenia sumy 1.509,50 Sk. V priebehu konania zobral návrh
späť v časti 815 Sk za okuliare. Záverom navrhovateľ potvrdil, že doposiaľ mu vedľajší účastník dňa

07.02.2008 zaplatil 1.310.963 Sk.

Navrhovateľnanávrhutrvalvzmyslepripustenejzmenypetitu.Odporcažiadalnávrhzamietnuť.Vedľajší
účastník žiadal návrh zamietnuť, nepriznať navrhovateľovi náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, písomnými vyjadreniami účastníkov konania,
listom právneho zástupcu navrhovateľa adresovaný vedľajšiemu účastníkovi zo dňa 29.10.2007,
oznámením o poistnom plnení zo dňa 04.02.2008, návrhom dohody č. XXXXXXXXXX o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia, listom právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 08.02.2008,

žiadosťou vedľajšieho účastníka na právneho zástupcu navrhovateľa na prehodnotenie stanoviska
zo dňa 20.02.2008, pripojeným spisom OS Trnava sp. zn. 7T/107/2007, znaleckým posudkom č.
5/2006 znalca J.. J. Q. a dodatkom k nemu, fotodokumentáciou, zápisnicou z rokovania komisie
pre posudzovanie poistných udalostí splnením nad 1 mil. Sk, výpočtom výšky bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, výpisom zo správy OR Hasičského a záchranného zboru v Piešťanoch

z 16.01.2008, hlásením o spôsobenej škode doručené vedľajšiemu účastníkovi 28.04.2006, listom
navrhovateľa zo dňa 10.04.2008, výsluchom znalca J.. J. Q. na pojednávaní, ako i ostatným obsahom
spisu a zistil tento stav veci:

Z obsahu rozsudku OS v Trnave č.k. 7T/107/2007-211 zo dňa 31.07.2007 ( právoplatnosť nadobudol dňa
31.07.2007) mal súd preukázané, že dňa 03.03.2006 došlo medzi mestom Hlohovec a obcou Bojničky k
dopravnej nehode, stretu vozidiel VW Golf s EČ: F.-XXX G. vedené odporcom a Seat Inca s EČ: U. - XXX
H. vedené navrhovateľom. Navrhovateľ si už v rámci trestného konania uplatnil náhradu škody. Odporca
bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví, poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody

na občianske súdne konanie.

Odporca má s vedľajším účastníkom uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Listom z 29.10.2007 mal súd preukázané, že právny zástupca navrhovateľa si u vedľajšieho účastníka
uplatnil za bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, účelné náklady spojené s liečením, náhradu
za stratu na zárobku celkovo sumu 1.847.661 Sk.
Vedľajší účastník listom z 04.02.2008 oznámil navrhovateľovi, že jeho nárok na náhradu škody na
zdraví vysporiadal celkovo sumou 1.310.963 Sk. Reagujúc na návrh právneho zástupcu navrhovateľa

na uzavretie dohody o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % vedľajší účastník
navrhovateľovi oznámil svoj súhlas so zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %
a to, že zvýšenie náhrady mu bude poukázané až po podpísaní dohody č. XXXXXXXXXX, ktorú zároveň
zaslal jeho právnemu zástupcovi. Z obsahu predmetnej navrhnutej dohody mal súd preukázané, žeuznal 1830 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia určených znalcom MUDr. Nosáľom. Výšku
náhrady za jeden bod vedľajší účastník určil v sume 345,48 Sk odvolajúc sa na opatrenie Ministerstva
zdravotníctva SR pre nároky vzniknuté roku 2006. Náhradu za sťaženie spoloč. uplatnenia určil v zmysle

§5ods.1,2zákonač.437/2004Z.z.vsume1.264.460Sk,ktorúznížilo25%,t.j.určiljuvkonečnejsume
948.345 Sk. Súhlasil so zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, t.j. o 474.173
Sk. Právny zástupca navrhovateľa potvrdil navrhnutú dohodu i to, že ju odmietol práve pre nesúhlas s
počítaním jedného bodu za 345,48 Sk a nesúhlas s znížením o 25 %, ktorý prejavil i listom z 08.02.2008.
Vedľajší účastník listom z 20.02.2008 požiadal právneho zástupcu navrhovateľa o prehodnotenie

stanoviska odôvodniac použitie sumy 345,48 Sk za jeden bod a odvolávajúc sa na výpis z správy o
zásahu HaZZ v Piešťanoch a na fotodokumentáciu, podľa ktorej karoséria a bezpečnostné pásy vodiča
neboli poškodené zásahom hasičov. Preto i usudzujú, že navrhovateľ nebol v čase úrazu pripútaný a
preto pristúpil k zníženiu poistného plnenia za všetky uplatnené nároky o 25 %.

Zhodným tvrdením účastníkom mal súd preukázané, že vedľajší účastník doposiaľ vyplatil

navrhovateľovi za bolestné 316.118 Sk, sťaženie spoloč. uplatnenia 948.345 Sk, náklady spojené s
liečením 2.447 Sk, stratu na zárobku počas PN 44.053 Sk, t.j. spolu sumu 1.310.963 Sk.

Navrhovateľ trval na svojom návrhu. Nesúhlasil s spoluzavinením na následkoch nehody, pre ktoré má
krátené nároky na náhradu škody o 25 %. Tvrdí, že bol pripútaný bezpečnostným pásom odvolávajúc

sa na záver znalca J.. Q., ktorý v znaleckom posudku uviedol, že „zlomeniny rebier mohli vzniknúť
nárazom na volant prípadne tlakom bezpečnostného pásu“. Podľa jeho slov si pamätá, že osoba, ktorá
ho vyťahovala z vozidla, musela prerezať bezpečnostný popruh, lebo bol zaseknutý a nemohli ho z
vozidla vytiahnuť. Potom ho uložili do batožinového priestoru vozidla, s ktorým oni prišli. Nikdy netvrdil,
že ho museli z auta vyprosťovať. Navrhovateľ síce pôvodne nesúhlasil z hodnotou jedného bodu 345,48

Sk, ale neskôr sa s touto výškou stotožnil. Navrhovateľ sa domáha zvýšenia náhrady za vytrpenú bolesť
vo výške 2-násobku základného bodového hodnotenia v zmysle § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., lebo
podľa posudku znalca J.. Q. sú dôvody na zvýšenie dané písmenami b), c). Požaduje zvýšiť náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia na 2-násobok, t.j. 2 x 1830 bodov určených znalcom vzhľadom na
jeho obmedzenie a stratu možnosti uplatnenia sa v živote, spoločnosti, ktoré mal vo veku poškodenia

zdravia pri dopravnej nehode. V čase úrazu mal 43 rokov, nemal založenú vlastnú rodinu, pracoval ako
majster v Elektrosystémoch Bratislava a.s. závod Mochovce. Pri nehode totiž utrpel také zranenia, že
už nebude môcť nikdy pracovať, založiť si rodinu, normálnym spôsobom žiť, rozmýšľať a komunikovať.
Tieto jeho schopnosti boli tak zasiahnuté, že nie je schopný artikulácie svojich myšlienok, vážne mal
zohyzdenú tvár a poškodené i ďalšie orgány. Je presvedčený, že ak vedľajší účastník uznával zvýšenie

sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %, nič mu nebránilo a nebráni uhradiť nárok či už vychádzajúc
z hodnoty bodu podľa jeho výšky alebo z hodnoty bodu 350 Sk. Pri vymedzení úroku z omeškania
poukázal na to, že pred podaním tohto návrhu sa s vedľajším účastníkom snažil vec riešiť mimosúdne,
prebiehala medzi nimi korešpondencia. Na jeho list z 31.10.2007 s špecifikáciou jednotlivých nárokov
reagoval vedľajší účastník síce súhlasiac s uplatneným nárokom až na nesúhlas s hodnotou za jeden

bod a potvrdiac zníženie o 25 % z uplatnenej náhrady, čo znemožnilo uzavrieť dohodu o náhrade škody.
Podľa navrhovateľa je vedľajší účastník v omeškaní so splnením peňažného dlhu od 08.02.2008, ktorý
dátum odvodil od jeho listu z tohto dňa, lebo týmto listom žiadal vedľajšieho účastníka o prehodnotenie
jehostanoviskaobsiahnutéhovlistez04.02.2008.Listomz08.02.2008oznámil(touviedolnavrhovateľ)
vedľajšiemu účastníkovi, že bude vec riešiť súdnou cestou. Právny zástupca navrhovateľa nesúhlasil

so znížením o 25 %, lebo podľa vyjadreni navrhovateľa po nehode mu odstrihovali popruhy
bezpečnostného pásu.

Odporca má za to, že vedľajší účastník postupoval správne, s jeho výpočtami súhlasí a preto i žiadal
návrh zamietnuť. Je presvedčeným, že navrhovateľ nemá nárok na úrok z omeškania, lebo vedľajší

účastník mal záujem s ním uzatvoriť dohodu. Vedľajší účastník preukázal súdu, že bolestné vyčíslil v
sume421.490Skvychádzajúczpočtubodov1220x345,48Sk/1bod(t.j.1220x345,48Sk=421.485,60
Sk, po zaokrúhlení v sume 421.490 Sk). Potvrdil žiadosť navrhovateľa na odškodnenie za bolestné vo
výške 1350 bodov ( zvýšenie počtu bodov 675 na dvojnásobok ), pritom s takýmto navýšením nesúhlasil,
lebo znalec už v základnom hodnotení bolestného zvýšil položku č. 18b2. o 50% ( z 100 bodov na

150 bodov ). Tiež diagnózu „otras mozgu stredného stupňa“ obodovanú 50-imi bodmi nemohol zvýšiť,
lebo závažnosť zranenia je odstupňovaný priamo v tomto zákone. Preto aj k bodovému hodnoteniu
1220 bodov dospel súčtom zdvojnásobneného počtu bodov okrem položky 18b2., k ktorej pripočítal len
50 bodov a bodov za otras mozgu stredného stupňa ; t.j. 50 x 2 + ( 150 +50 ) + 10x2 +15x2 + 60x2+70x2 +30x2+25x2+15x2 +35x2+15x2+50 +150 x 2 +10x2. Súd nezistil z jeho vyjadrenia, kde zobral
posledných 10 bodov ( x2), ale vzhľadom na správnosť súčtu 1220 ( bez 10 x 2 ) súd konštatuje, že
išlo len o chybu pri opisovaní bodov. Poistné plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslil

vychádzajúc z dvojnásobku bodov 1830, t.j. 3660 bodov x 345,48 Sk = 1.264.456,80 Sk, po zaokrúhlení
1.264.460 Sk. Z uplatnených položiek spojených s liečením úrazu poškodenému uznal náhradu za lieky
912 Sk a náhradu za poplatky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 2.350 Sk, t.j. spolu suma
3.262 Sk. S poukazom na vyjadrenie znalca v znaleckom posudku č. 5/2006 v popise mechanizmu
vzniku zradení, na vyhotovenú fotodokumentáciu poškodeného vozidla Seat Inca a na šetrenie na OR

HaZZ v Piešťanoch má za to, že navrhovateľ niektoré svoje zranenia utrpel nárazom o volant a interiér
vozidla, lebo nebol pripútaný. Podľa neho, ak by bol navrhovateľ pripútaný v čase dopravnej nehody, tak
bysabezpečnostnýpászasekolanebolobymožnéjehospätnénavinutie.Pokiaľbyniektonavrhovateľa
z auta vyprosťoval a prerezával bezpečnostný pás, musela by spona bezpečnostného pásu zostať v
kotvemedzisedadlami.Dodal,ženafotografiič.2jevidieť,žekotvajeprázdna.Vychádzajúczfotografie
č. 3 z miesta nehody poukázal na to, že volant sa zlomil pri náraze navrhovateľa naň. Navrhovateľ mal

na volant naraziť celým hrudníkom a hlavou, pritom ak by bol riadne pripútaný pásom, nedošlo by k
takému poškodeniu volanta.
Preto aj znížil poistné plnenie uplatnených nárokov o 25 %. Konkrétne pri bolestnom znížil sumu
421.490 Sk o 25%=316.118Sk, pri sťažení spoločenského uplatnenia znížil sumu 1.264.460 Sk o 25%
=948.345 Sk, pri nákladoch spojených s liečením sumu 3.262 Sk znížil o 25 % = 2.447Sk. Takto

zrealizovanývýpočetpovažujezasprávnyapretoinároknavrhovateľanazaplatenie1.335.993,50Skza
neopodstatnený. Vedľajší účastník súhlasil so zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
o 50% -25 % za nepripútanie pásom, t.j. o sumu 474.173 Sk. Pri zvýšení sťaženia spoločenského
uplatnenia vychádzal z toho, že poškodenému je v dôsledku úrazu priznaná invalidita so zníženou
schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Za deň ukončenia šetrenia poistnej udalosti považuje 30.1.2008, lebo v tento deň navrhovateľovi zaplatil
dňa 30.01.2008 sumu 1.266.910 Sk Vedľajší účastník je toho názoru, že do omeškania sa nedostal z
pohľadu § 11 ods. 6 z. č. 381/2001 Z.z. a ani z pohľadu mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, lebo návrh navrhovateľa o navýšenie 50 % akceptoval, ale navrhovateľ návrh
dohody odmietol. Poistné plnenie z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľovi

zaplatil a len súd môže zvýšiť predmetnú náhradu najviac o 50 %, keďže k dohode medzi nimi nedošlo.

Zo správy OR Hasičského a záchranného zboru v Piešťanoch ( ďalej len „OR HaZZ v Piešťanoch“ )
z 16.01.2008 mal súd preukázané, že na ohlasovňu požiaru im bola nahlásená 3.3.2006 dopravná
nehoda s požiarom, zranením. Po príchode hliadky na miesto zistili, že ide o dopravnú nehodu dvoch

áut. V jednom automobile bol zakliesnený zranený vodič. Druhý zranený vodič bol už mimo vozidla.
Vyprosťovacím zariadením boli vystrihnuté dvere na vozidle a bol vyprosený zranený odporca.

Z obsahu zápisnice spísanej na OR PZ, okresnom dopravnom inšpektoráte Galanta dňa 13.11.2006
( je v pripojenom spise OS v Trnave sp. zn. 7T/107/007), výpovede svedka - navrhovateľa, mal súd

preukázané, že navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že po náraze si na nič nepamätá. Z obsahu zápisnice
o výsluchu svedka zo dňa 11.4.2007 mal súd preukázané, že navrhovateľ uviedol, že nestačil stúpnuť
ani na brzdu, korigovať riadenie. Od toho momentu si na nič nepamätá.

Z fotodokumentácie doloženej do spisu ( čl. 27-30 spisu ) mal súd preukázané, že 1/ na fotografii č. 1 je

spona bezpečnostného pásu v hornej časti pri držiaku a bezpečnostný pás je navinutý; 2/ na fotografii
č. 2 je kotva medzi sedadlami prázdna, nie je v nej spona bezpečnostného pásu.;3/ na fotografii č. 3
je vidieť zlomený volant.

Z obsahu znaleckého posudku č. X/XXXX a dodatku znalca J.. J. Q. vyhotoveného v trestnom konaní

sp. zn. 7T/107/2007 mal súd preukázané, že znalec obodoval bolestné v zmysle zákona č. 437/2004
Z.z. počtom 675 bodov ( 50 bodov za zlomeninu sánky, za položku 18b2. - za hornú subz. zlomeninu
100 b. + zvýšenie o 50 bodov za operáciu, 10 b. za vyrazenie 1-2 zubov, 15 b. za zmliaždenú ranu
jazyka, 60 b. za zlomenina 3-5 rebra vpravo, 70 b. za po úrazový otvorený alebo ventil. pneumotorax,
30 b. za pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa, 25 b. za pomliaždenie obličky vpravo , 15 b. za

pomliaždeniepanvy,35b.zazlomeninuľavejkľúčnejkostisposunutímúlomkov,15 b.zahlbokúranudo
pravého kolen. kĺbu, 50 b. za otras mozgu stredného stupňa, 150 b. za pomliaždenie mozgu). V dodatku
k znaleckému posudku určil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v počte 1830 bodov
( 1200 b. za vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, 150 b. za traumaticképoruchy tvárového nervu, 200 b. za traumatickú obrnu 3. a 6. hlavového nervu, 30 b. za stratu 2 zubov,
200 b. za čiastočnú stratu hlasu, 50 b. za jazvy po drenáži hrudníka, po rane v oblasti pravého kolen.
kĺbu a operácii Le Fortovej zlomeniny tváre). V bode 2. „Popísanie mechanizmu vzniku jednotlivých

zranení“ znalec uviedol, že zranenia poškodenému vznikli veľkou kinetickou energiou pri čelnej zrážke
s protiidúcim vozidlom. Zlomenina tvárových kostí vznikla pravdepodobne nárazom tvárovej časti hlavy
na volant. K pohmoždeniu mozočka a mozgového kmeňa došlo nepriamym mechanizmom pri prudkom
náraze tvárovej časti hlavy o volant. Zlomenina rebier vznikla nárazom na volant prípadne tlakom
bezpečnostného pásu. Následkom prudkého stlačenia hrudníka došlo k pohmoždeniu pľúc vpravo a

následkom roztrhnutia pľúcneho tkaniva vľavo k pneumotoraxu. K ďalším početným zraneniam došlo
nárazom poškodeného na interiér motorového vozidla.

Znalec J.. Q. písomne súdu (KS v Trnave) 3.7.2012 uviedol, že navrhovateľ dňa 3.3.2006 mal poranenú
hornú časť ľavej polovice hrudníka, dolnú časť prevej polovice hrudníka, oblasť brucha pod pravým
rebrovým oblúkom a panvu ( pomliaždenie a odrenina).Mal zlomenú ľavú kľúčnu kosť, zlomeniny 3.

-10 . rebra vpravo, pomliaždenie pľúc a pneumothorax. Znalec uviedol, že bezpečnostný pás na starne
vodiča prechádza z ľavej strany zhora smerom doprava dolu, čo zodpovedá poraneniu hrudníka a
brucha navrhovateľa. Dolná časť pásu po náraze spôsobila pomliaždenie a odreniny v oblasti panvy.
Pri nepoužití pásu dochádza pri čelnej zrážke vodiča veľmi často k zlomenine hrudnej kosti a zlomenine
rebier na oboch stranách nárazom o volant. Pritom navrhovateľ nemal zlomenú hrudnú kosť a rebrá mal

zlomené len vpravo. Podľa vyjadrenia znalca s pravdepodobnosťou blízkej istote bol vodič H. O. v čase
nehody pripútaný bezpečnostným pásom.

Podľa názoru vedľajšieho účastníka je písomný znalecký posudok J.. Q. v rozpore s jeho vyjadrením
zaslaným na odvolací súd z dôvodu, že v písomnom znaleckom posudku hovorí o nepripútaní pásom.

V svojom písomnom vyjadrení uviedol, že znalec neuviedol, ako mohlo dôjsť k vzniku ďalších
mnohopočetných zranení , ak by navrhovateľ bol pripútaný. Poukázal na vyjadrenia znalca z písomného
znaleckého posudku, kde uvádzal, že písal o prudkom náraze tvárovej časti hlavy o volant, náraze na
interiér vozidla či zlomení rebier nárazom na volant resp. tlakom bezpečnostného pásu. Podľa tvrdenia
vedľajšieho účastníka by k niektorým zraneniam neprišlo, pokiaľ by bol navrhovateľ správne zapnutý

pásom. Trvá na tom, že nebol pripútaný z dôvodu preukázania, že bol neporušene navinutý. Jeho
mienku o nepripútaní podporuje i vyjadrenie znalca, že k ďalším početným zraneniam došlo nárazom o
interiér vozidla. Je presvedčený, že pokiaľ by navrhovateľ bol pripútaný, nedošlo by k takým zraneniam
jeho tvárovej časti. Pokiaľ by pripútaný bol, nemohlo by k ďalším zraneniam prísť nárazom na interiér
motorového vozidla, lebo v prípade pripútania nemôže prísť k voľnému pohybu tela vo vozidle.

Právny zástupca navrhovateľa má za to, že znalec J.. Q. v svojom znaleckom posudku č. X/XXXX
a doplnku vysvetlil mechanizmus, ktorým boli spôsobené zranenia navrhovateľa na tvári, ako došlo k
pohmoždeniu mozočku a mozgového kmeňa. Pre účely trestného konania nemalo ale význam podrobne
uvádzať mechanizmus vzniku jeho zranení. Podľa neho v dodatočnom písomnom vyjadrení zasielanom
odvolaciemu súdu dostatočne vysvetlil mechanizmus jeho zranení. Jeho vyjadrenie považuje za

dostatočné presvedčenie, že navrhovateľ bol pri nehode pripútaný.

Vzhľadom na rozdielny pohľad účastníkov konania na vyjadrenia znalca J.. Q. a potrebu vyriešenia
otázky, či navrhovateľ bol alebo nebol pripútaný v čase nehody, súd pristúpil na pojednávaní dňa
12.03.2013 k výsluchu znalca J.. J. Q.. Tento bol volaný na pojednávanie ako znalec a ako znalec

i vypovedal. Súd chybne v zápisnice menovaného označoval ako svedka, pričom i z obsahu jeho
odborného vyjadrenia vyplýva, že sa vyjadroval ako znalec a nie ako svedok svedčiaci o skutočnostiach,
ktoré osobne, videl , počul.

Podľa vyjadrenia znalca podaného priamo na pojednávaní sa 100 % nedá nikdy zistiť z mechanizmu

vzniku jednotlivých zranení, či bol navrhovateľ v čase autonehody pripútaný bezpečnostným pásom
a na základe čoho sa to dá zistiť. Hlavne pri vážnych dopravných nehodách. Dodal, že sú určité
charakteristické zranenia nasvedčujúce, že boli použité bezpečnostné pásy. Konkrétne súdu uviedol, že
ide o zranenia v priebehu, kadiaľ vedie bezpečnostný pás, ktorý prudko zastaví pohyb tela. Preto i závisí,
či je poškodený vodič alebo spolujazdec. Znalec ďalej uviedol, že pri bežných bezpečnostných pásoch

nie je telo celkom fixované. Vysvetlil to tak, že u vodiča dochádza po náraze k predklonu a rotácii pravým
ramenom tela dopredu. Pri náraze sa telo čiastočnou točí rotáciou pravou stranou, potom môže čelne
naraziť tvárová časť o volant. Toto tvrdenie vysvetlil tak, že rotácia je miernejšia a prevažuje predklon,
pohyb dopredu, došlo aj k nárazu tvárovej časti o volant. Z dôsledku tejto rotácie došlo asi aj k zlomeninerebier, nesymetrickému stlačeniu hrudníka. Podľa neho mal navrhovateľ typické príznaky pripútania
bezpečnostným pásom: zlomená ľavá kľúčna kosť, obrovský hematóm v oblasti ľavej časti hrudníka a
ramena, pomliaždenie dolnej časti pravých rebier a pečene, pomliaždenie oboch častí panvy, bedrových

kostí ( tadiaľ prebieha dolná časť bezpečnostného pásu). Podľa názoru znalca závažnému poraneniu
hlavy a tváre navrhovateľa by zabránili jedine airbagy, pokiaľ by v aute boli. Nie je pravdou, že by sa vodič
pri takej rýchlosti a zrážke udržal rukami a nenarazil by o volant, lebo v takej rýchlosti má telo i niekoľko
ton. Podľa neho pokiaľ by bol navrhovateľ pripravený na náraz a držal sa volantu, došlo by k zlomeninám
rúk a prstov. Pod slovným spojením „pravdepodobnosť blízka istote“ použitým v odpovedi pre odvolací

súd mal na mysli, že môže byť síce nejaké promile, že sa mýlim - ale je presvedčený, že navrhovateľ bol
pripútaný. Vychádzal z preukázaných zranení navrhovateľa, pr. zranenie v kolene, na pravom kolene
mal otvorenú ranu, teda pravdepodobne narazil do prístrojovej dosky. Záverom dodal, že pokiaľ by nebol
pripútaný, nemal by poranené len koleno v takom rozsahu, ale došlo by aj k zlomenine stehnovej kosti
alebo vykĺbeniu bedrového kĺbu. Pokiaľ by vodič nebol pripútaný, tak by vodič narazil hlavou do čelného
skla, hrudníkom a bruchom by narazil o volant. Znalec uviedol, že znalecký posudok robený v trestnom

konaní v časti popisu mechanizmu zranení len všeobecný. Pri znaleckom posudku v rámci vyšetrovania
nebolo zadané skúmať, čo bol navrhovateľ pripútaný pásom pri nehode. Ako ďalšie poranenia uvádzané
v znaleckom posudku uviedol zranenie kolena a nejaké pomliaždeniny vzniknuté nárazom na palubnú
dosku. Pomliaždenie obličky mohlo vzniknúť aj spätným nárazom vodiča na sedadlo. Niektoré zranenia
mohli nastať aj v dôsledku sekundárneho nárazu. Nevedel sa vyjadriť, či niektoré zranenia navrhovateľa

boli aj sekundárne alebo boli všetky len primárne.

Vypočúvaní svedkovia J. A., J.. Z. R.K., H. J. G. J. Y. nepotvrdili tvrdenia navrhovateľa, že bol pripútaní
bezpečnostným pásom v aute.

V záverečnom vyjadrení právny zástupca navrhovateľa konštatoval, že navrhovateľ si mohol i sám
bezpečnostný pás odopnúť, lebo z fotky je zrejmé, že bol namotaný. Dal súdu do pozornosti, že
navrhovateľ mal dolámané rebrá a podľa znalca to mohlo byť spôsobené tlakom bezpečnostného pásu.
Má za to, že právom žiada zvýšenie náhrady bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, úrok z
omeškania. Pre prípad úspechu si uplatnil trovy konania. Žiada uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu

36.490,74 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 08.02.2008 do zaplatenia a
priznať mu trovy konania.
Vedľajší účastník vychádzajúc aj z fotodokumentácie považuje svoj postup za správny. Má za to, že
navrhovateľ nebol pripútaný, preto aj pristúpil k kráteniu 25 %. Keďže o zvýšení sťaženia spoločenského
uplatnenia rozhoduje súd, navrhovateľ nemá nárok na úroky z omeškania od 08.02.2008. Nechal na

zváženie súdu, či bude navrhovateľovi priznané 50 % zvýšenie, lebo 50 % zvýšenie pripadá do úvahy,
keď napr. poškodený ostane imobilný. Záverom dodal, že pokiaľ súd prizná navrhovateľovi žalovanú
istinu, nárok na úrok z omeškania v zmysle návrhu navrhovateľa nie je na mieste, lebo až na pojednávaní
12.03.2013 výsluchom J.. Q. by bolo možné považovať nárok za preukázaný.
Trovy konania si neuplatnil.

Právnyzástupcaodporcužiadalnávrhzamietnuťzdôvodovuvádzanýchvedľajšímúčastníkom,náhradu
trov konania si neuplatnil.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420 ods. 1,3 OZ, (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené
s liečením.Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, (1) Pri určení výšky náhrady
za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov,
ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

(2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2
% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, v prípadoch hodných osobitného
zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť
najviac o 50 %.

Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, poškodený je oprávnený uplatniť
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie

dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1
a neuspokojili sa nároky poškodeného.

Podľa § 9 ods. 5 písm. a), b),c) zákona č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, bodové
hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie

bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie
na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha
poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia,
punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon,
ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.

Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pri súbehu dôvodov podľa
odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby.

Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, bodové hodnotenie za sťaženie

spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na
obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku,
v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada
aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.

Podľa § 5 ods.3 veta prvá vyhl. č.315/1996 Z.z. v znení zákona účinného v deň dopravnej nehody,
osoba sediaca na sedadle vozidla povinne vybavenom bezpečnostným pásom je povinná byť počas
jazdy týmto pásom riadne pripútaná.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vyjadreniami účastníkov, svedkov, znaleckým posudkom
J.. Q. i jeho vyjadrením priamo na pojednávaní. Súd skúmal všetky zistené skutočnosti i vo
vzájomnej súvislosti vychádzajúc z zisteného zdravotného stavu navrhovateľa v čase nehody. Súd mal

preukázané, že dňa 3.3.2006 bola pri dopravnej nehode spôsobená navrhovateľovi škoda na zdraví
odporcom, v dôsledku čoho je navrhovateľ na plnom invalidnom dôchodku. Škoda na zdraví je presne
špecifikovaná v znaleckom posudku č. X/XXXX J.. Q. a dodatku k nemu. Bolestné učil počtom 675 bodov
a v dodatku k znaleckému posudku obodoval sťaženie spoločenského uplatnenia v počte 1830 bodov,
pritom žiadny z účastníkov konania nenamietal výšku určeného počtu bodov.

Súd mal zhodným tvrdením účastníkov preukázané, že vedľajší účastník uhradil na účet navrhovateľa
dňa 30.01.2008 sumu 1.266.910 Sk. Predmetná suma pozostáva z: a) náhrady bolestného 316.118 Sk
priznaného za 1220 bodov pri hodnote 345,48 Sk za bod ( namiesto znalcom určených 1350 bodov), b)z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 948.345 Sk za 1830 bodov pri hodnote 345,48
Sk za bod, c) náhrada účelných nákladov spojených s liečením sumu 2.447 Sk ( na miesto uplatnených
a preukázaných nákladov 3.956,50 Sk.

Predmetom sporu je doplatenie súm z titulu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a účelných
nákladov spojených s liečením, vyplatenie 50 % -ného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnená.

Po vykonanom dokazovaní si súd ustálil, že nie je medzi účastníkmi sporná výška hodnoty za jeden
bod 345,48 Sk, výška preukázaných účelných nákladov spojených s liečením 3.956,50 Sk, počet bodov
za sťaženie spoločenského uplatnenia 1830 v dvojnásobnom počte ani dvojnásobný počet bodov za
bolestné. Nakoľko vedľajší účastník v rámci predkladanej dohody navrhovateľovi v rámci listu z 4.2.2008
súhlasil s 50%-ným navýšením bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia , v priebehu konania
uplatnený nárok o 50% navýšenie nerozporoval, súd si ustálil, že s takouto výškou 50 % súhlasí.

Sporným medzi účastníkmi konania ostal základný počet bodov za bolestné, lebo navrhovateľ žiadal
priznať bolestné v zmysle určenia znalcom 1350 a vedľajší účastník vychádzal zo základného počtu
bodov1220.Druhouspornouskutočnosťoubolo,čibolalebonebolnavrhovateľvčasenehodypripútaný,
lebo vedľajší účastník vychádzajúc s názoru, že pripútaný nebol krátil navrhovateľovi vyplácané nároky

o 25% za spoluúčasť. Z tohto dôvodu si súd ako predbežnú otázku najprv vyriešil otázku, či navrhovateľ
bol resp. nebol pripútaný bezpečnostným pásom v čase nehody.

Pri vyporiadavaní sa s podstatnou otázkou, či navrhovateľ bol alebo nebol pripútaný bezpečnostným
pásom v momente dopravnej nehody vychádzal z toho, že pokiaľ vedľajší účastník či odporca tvrdia,

že pripútaný nebol, nesú v tomto smere dôkazné bremeno. Teda keď tvrdia, že pripútaný nebol, sú
oni povinní uniesť dôkazné bremeno o tomto svojom tvrdení. Svoje tvrdenie opierali o to, že pás bol
neporušene navinutý. Súd konštatuje, že mal preukázané, že pás bol navinutý, ale z fotodokumentácie
nie je zrejmé, či išlo o neporušené navinutie. Tieto tvrdenia vedľajšieho účastníka ale nepreukazujú,
či v momente nehody bol alebo nebol navrhovateľ pripútaný. Pri tejto otázke sa súd nemohol oprieť o

výpovede svedkov, lebo tí sa k tejto skutočnosti vyjadriť nevedeli. Súd nemohol vychádzať ani z tvrdení
navrhovateľa uvádzaných ním ako poškodený v trestnom konaní z dôvodu, že pri dopravnej nehode
utrpel také vážne zranenia, že s istotou o udalostiach bezprostredne po nehode nemôže nič povedať a
utrpel zranenia súvisiace s mozgovými funkciami a ich poškodením. OR Hasičský a záchranný zbor v
Piešťanoch potvrdil, že navrhovateľa z vozidla nevyprosťovali. Súd mal z predloženej fotodokumentácie

motorového vozidla preukázané, že spona bezpečnostného pásu sa po dopravnej nehode nachádzala
v hornej časti pri držiaku a bezpečnostný pás bol navinutý; kotva na pás medzi sedadlami bola prázdna
( bez pásu ), volant v aute navrhovateľ bol zlomený. Na základe týchto skutočností bol súd odkázaný na
doplnenie dokazovania buď znaleckým posudkom alebo dovypočutím znalca J.. Q., ktorý vyhotovoval
znalecký posudok X/XXXX. V záujme rýchlosti a hospodárnosti konania sa súd rozhodol najprv pristúpiť

k výsluchu znalca J.. Q.. Súd chcel od znalca hlavne aby špecifikoval na mechanizmus zranení u
navrhovateľa, opísanie pohybu jeho tela pri nehode a zaujatie stanoviska, či bol (nebol) navrhovateľ
pripútaný pri nehode.
Z vyjadrení znalca J.. Q. mal súd preukázané, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku č. X/XXXX a
dodatku v trestnom konaní sa zameriaval na niečo iné, nemal zadanú úlohu skúmať pripútanie pásom a

pretoanimechanizmuszranenídopodrobnanepopisoval. Pridržiavajúcsazáverovznaleckéhoposudku
ohľadom zranení navrhovateľa na pojednávaní súdu podrobne vysvetlil, ako sa hýbalo telo navrhovateľa
akovodičaprizrážke avychádzajúczjehozranenímázato,ženavrhovateľbolvčasenehodypripútaný.
Svoje tvrdenia o pripútaní oprel o to, že navrhovateľ mal charakteristické zranenia typické pre pripútanie,
t.j. zranenia v miestach, kadiaľ vedie bezpečnostný pás vodiča: zlomená ľavá kľúčna kosť, obrovský

hematóm v oblasti ľavej časti hrudníka a ramena, pomliaždenie dolnej časti pravých rebier a pečene,
pomliaždenie oboch častí panvy, bedrových kostí ( tadiaľ prebieha dolná časť bezpečnostného pásu).
Znalec uviedol, že pri bežných bezpečnostných pásoch nie je telo celkom fixované a preto dochádza
u vodiča. po náraze k predklonu a rotácii pravým ramenom tela dopredu a vodič môže čelne naraziť
tvárovou časťou o volant. Toto svoje tvrdenie vysvetlil tak, že rotácia je miernejšia a prevažuje predklon,

pohyb dopredu, a preto u navrhovateľa došlo aj k nárazu tvárovej časti o volant. Z dôsledku tejto
rotácie došlo aj k zlomenine rebier, nesymetrickému stlačeniu hrudníka. Podľa názoru znalca by zabránili
závažnému poraneniu hlavy a tváre navrhovateľa jedine airbagy, pokiaľ by v aute boli. Poprel, že by
sa vodič pri takej rýchlosti a zrážke udržal rukami a nenarazil by o volant, lebo v takej rýchlosti má teloi niekoľko ton. Dodal, že pokiaľ by bol navrhovateľ pripravený na náraz a držal sa volantu, došlo by k
zlomeninámrúkaprstov.Znalecjepresvedčený,ženavrhovateľvčasenehodypripútanýbol. Svojzáver
zdôvodnil tým, že pokiaľ by vodič nebol pripútaný, tak by narazil hlavou do čelného skla, hrudníkom a

bruchom o volant, nemal by poranené len koleno v takom rozsahu, ale došlo by aj k zlomenine stehnovej
kosti alebo vykĺbeniu bedrového kĺbu. Toto vyjadrenie znalca ako odborníka bolo pre súd rozhodujúce
tvrdenie, z ktorého si ustálil, že navrhovateľ bol v čase nehody pripútaný. Túto skutočnosť nevylučuje
zistenie,žepásbolnavinutý,lebokjehonavinutiumohloprísťhociposamotnomnárazealebomanuálne
zo strany samotného navrhovateľa.

Dôkazné bremeno v tvrdení o nepripútaní pásom je na vedľajšom účastníkovi a odporcovi, títo dôkazné
bremeno v tomto smere nepreukázali a súd mal výsluchom znalca preukázaný opak. Na základe týchto
skutočností si súd ustálil, že krátenie vedľajšieho účastníka o 25 % pri každom uplatnenom nároku je
nedôvodné a preto i nárok navrhovateľa na doplatenie jednotlivých náhrad o 25% ( o ktorú sumu mu
boli pred vyplatením krátené) je podaný dôvodne.

Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd
vychádzal z celkového počtu bodov určeného znalcom pre bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ,
pritom prihliadal na jednotlivé položky - priznané počty bodov.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou úrazového poistenia, ktorá sa poskytuje
poškodenému jednorazovo podľa osobitného predpisu a jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti
spoločenského uplatnenia, ako ujmu spôsobenú stavom súvisiacim s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len následok).

Súd nemal spornú výšku bodov určenú znalcom za sťaženie spoločenského uplatnenia 1830 ani jej
zvýšenie na dvojnásobok vykonané znalcom. Pri hodnote za bod 345,48 Sk mal vedľajší účastník
navrhovateľovi vyplatiť sumu 41.972,276 eur (1.264.456,80 Sk). Súd mal preukázané, že navrhovateľovi
bola z toho vyplatená len suma 31.479,286 eur (948.345 Sk), preto uložil odporcovi povinnosť doplatiť
10.492,989 eur ( 316.111,80 Sk).

Súd skúmal dôvodnosť uplatneného nároku v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov, t.j. navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnená o 50 %. Navrhovateľ
ako poškodený si najprv uplatnil predmetný nárok priamo u vedľajšieho účastníka. Bola navrhnutá
i dohoda medzi účastníkmi, v rámci ktorej vedľajší účastník súhlasil s 50 % navýšením náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia. Dohoda uzatvorená nebola, lebo navrhovateľ nesúhlasil s výškou
hodnoty bodu a s 25 %-ným krátením, nenavýšením všetkých bodov na dvojnásobok. Súd porovnával
predpoklady, ktoré mal poškodený pre svoje uplatnenie v živote a spoločnosti pred vznikom škody
s predpokladmi po vzniku škodnej udalosti. Až po porovnaní týchto predpokladov súd vyvodil záver,
že pri škode na zdraví došlo k strate navrhovateľa uplatniť sa v živote a spoločnosti pre nižšie

uvádzané zranenia a celkový zdravotný stav. Súd skúmal , či sú u navrhovateľa okolnosti osobitného
zreteľa, pre ktoré by bolo možné zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V rámci
konania bolo preukázané, že navrhovateľ je v dôsledku dopravnej nehody plne invalidným, bola mu
priznaná priznaná invalidita so zníženou schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Z obsahu dodatku k znaleckému posudku z 19.4.2007 mal súd preukázané, že psychiater zhodnotil

duševný stav poškodeného ako ťažko organický psychosyndróm po úrazovom poškodení mozgu s
oslabením všetkých psychických funkcií, s afektívnou labilitou, depreseiou a závislosťou od starostlivosti
okolia, bez vyhliadok na zlepšenie stavu. Zranenia poškodeného zanechali trvalé následky v oblasti
mozgových funkcií, porušenia hlavových nervov, poruchy reči a jaziev. Má pomalšie psychomotorické
tempo, dlhší reakčný čas, zhoršenú artikuláciu, jeho rečový prejav je ťažšie zrozumiteľný, mimovoľné

pohyby jazyka, obmedzený pohyb očných bulbov pri obrne okohybných nervov, obojstrannú obrnu
lícneho nervu ( nie je schopný vyceriť zuby ). Tiež má oslabenú svalovú silu a motoriku ľavej dolnej
končatiny ( pozitívny Mingazziniho príznak), ľahkú poruchu rovnováhy, poruchu koordinácie pohybov.
Pozornosť poškodeného je oscilujúca, rýchlo nastupujú útlmové pochody. Má tendenciu k potláčaniu
telesných a psychických príznakov traumy. Rozumové funkcie má oslabené hlavne v zložke vštiepivosti

sa vybavenosti nových vnemov. Súd pritom prihliadal na to, aby bola výška percentuálneho navýšenia
primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Súd pritom bral ohľad i na to aký život mal navrhovateľ
pred poškodením zdravia a aký má teraz. V čase úrazu mal 43 rokov, nemal založenú vlastnú rodinu,pracoval ako majster v Elektrosystémoch Bratislava a.s. závod Mochovce. Od podania návrhu sa
zdravotný stav navrhovateľa nezmenil. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v jej rodinnom
dome. Nie je ženatý, nemá deti. Mesačne poberá invalidný dôchodok cca 700 eur, iný príjem nemá,

nepracuje nikde ani na dohodu. Navrhovateľ utrpel úraz v najproduktívnejšom veku, ujma na zdraví ho
celoživotne poznačila, kvalita jeho života sa podstatne zmenila. V súčasnosti sa už len motá po dvore
pri dome a po záhrade, nemá žiadne koníčky. Tieto všetky skutočnosti súd vyhodnotil ako osobitný
zreteľ navrhovateľa a dospel k záveru, že jeho návrh na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia je dôvodný a to dokonca o 50%, ktorá výška tvorí strop, lebo navrhovateľ v súčasnosti už nie

je aktívne schopný zapájať sa do života.
50%-né navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia súd považuje za objektívnu vzhľadom na trvalý
nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa, pre ktorý sa už nikdy nezaradí do života, ktorý viedol pred
nehodou. 50% z 1.264.456,80 Sk predstavuje sumu 20.986,138 eur (632.228,40 Sk), ktorú sumu súd
uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi.

Súd mal preukázané, že navrhovateľovi bola z účelných nákladov spojených s liečením z sumy 131,33
eur (3.956,50 Sk) vyplatená len suma 81,22 eur (2.447 Sk).
Nakoľko krátenie o 25% vyhodnotil súd ako nedôvodné a navrhovateľ zobral v priebehu konania návrh
späť v časti hodnoty za okuliare v sume 27 eur ( 815 Sk), uložil povinnosť odporcovi doplatiť mu sumu
23,05 eur (694,50 Sk).

Súd mal preukázané, že vedľajší účastník pri výpočte bolestného akceptoval požadované zvýšenie
bolestného na dvojnásobok, ale nie pri všetkých znalcom určených položkách. Tento vychádzal z
základného bodového hodnotenia určeného znalcom 675, ale nie z dvojnásobného počtu bodov 1350
Sk, lež že z 1220 bodov. Z obsahu znaleckého posudku č. 5/2006 znalca MUDr. Mariána Nosáľa mal

súd preukázané, že znalec obodoval bolestné nasledovne: 50 bodov za zlomeninu sánky, 10 bodov
za vyrazenie 1-2 zubov, 15 bodov za zmliaždenú ranu jazyka, 60 bodov za zlomenina 3-5 rebra vpravo,
70 bodov za po úrazový otvorený alebo ventil. pneumotorax, 30 bodov za pomliaždenie brušnej steny
ťažšieho stupňa, 25 bodov za pomliaždenie obličky vpravo , 15 bodov za pomliaždenie panvy, 35 bodov
za zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunutím úlomkov, 15 bodov za hlbokú ranu do pravého kolen.

kĺbu, 150 bodov za pomliaždenie mozgu, 50 bodov za otras mozgu stredného stupňa, za položku 18b2.
- za hornú subz. zlomeninu 100 bodov a podľa §9 ods. 5 písm. c) zákona č. 437/2004 Z.z. znalec
navýšil týchto 100 bodov o 50 bodov, t.j. o 50 %, za operáciu. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ
sa oprávnene domáha priznať dvojnásobku bodového hodnotenia, lebo vzhľadom na jeho charakter
zranení splnil podmienky v zmysle § 9 ods. 5 písm. b),c) zákona č. 437/2004 Z. z. Vedľajší účastník

aj priznal navrhovateľovi tento dvojnásobok bodov, až na body /50/ za otras mozgu stredného stupňa
a za hornú subz. zlomeninu/100+50/. Súd dal za pravdu vedľajšiemu účastníkovi, že keďže znalec už
v základnom hodnotení bolestného zvýšil položku č. 18b2. o 50% ( t.j. pôvodných 100 bodov o 50
bodov ) a je možné počet bodov zvýšiť najviac na dvojnásobok ustanovenej sadzby ( §9 ods. 6 zákona
č. 437/2004), t.j. najviac na 200 bodov, vedľajší účastník správne zvýšil túto položku len o 50 bodov.

Nakoľko je diagnóza „otras mozgu stredného stupňa“ obodovaná priamo v zákone č. 437/2004 Z.z. na
50 bodov, tento počet bodov je konštante daný, nemenný a neboli pri ňom splnené podmienky v zmysle
§ 9 ods. 5 z.č.437/2004 Z.z. ( musia byť splnené aspoň dve podmienky z: vznik infekcie rany, bolestivejší
spôsob liečenia, operácia) a preto ho nemožno tiež zvýšiť na dvojnásobok.
Súd si ustálil za správny počet bodov bolestného 1220, pri hodnote 345,48 Sk za bod mala byť

navrhovateľovi vyplatená suma 421.485,60 Sk bez nároku na zníženie o 25%. Navrhovateľovi bola z
titulu bolestného doposiaľ vyplatená suma 316.118 Sk, preto súd odporcovi uložil povinnosť doplatiť
mu sumu 105.367,60 Sk.

Navrhovateľ sa domáhal plnenia i s 8,5% úrokom z omeškania od 08.02.2008 do zaplatenia z dôvodu,

že listom z 08.02.2008 oznámil vedľajšiemu účastníkovi, že sa bude domáhať plnenia súdnou cestou.
Súd mal preukázané, že navrhovateľovi bola dňa 30.01.2008 zaplatená vedľajším účastníkom časť
uplatnenéhonárokuvsume1.266.910Sk.Súdmázato,ževedľajšíúčastníksapritýchtotrochnárokoch
dostal do omeškania 31.01.2008, ale úrok z omeškania priznal podľa návrhu navrhovateľa. Z tohto
dôvodu i priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od 08.02.2008.

Na základe vykonaného dokazovania súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi za sťaženie spol.
uplatnenia v sume 10.493 eur, za bolestné 3.497,60 eur , náklady spojené s liečením 23,05 eur, spolu
sumu 14.013,65 eur. Z tohto dôvodu i priznal navrhovateľovi úrok z omeškania s správne uplatneným
zákonným 8,5 % ( 2 x 4,25% ) úrokom z omeškania ročne z tejto sumy 14.013,65 eur od 08.02.2008 dozaplatenia. Vychádzal z toho, že vedľajší účastník pri výpočte bolestného i sťaženia spoloč. uplatnenia
vychádzal z správnej hodnoty za bod a uhradil navrhovateľovi bolestné priznajúc len 1220 bodov,
sťaženie spoločenského uplatnenia a účelné náklady spojené s liečením po 25 % -nom ponížení dňa

30.01.2008.
Súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť sumu 20.986 eur z titulu 50%-ného zvýšenia spoločenského
uplatnenia, ale nepriznal navrhovateľovi úrok z omeškania z tejto sumy, lebo odporca ani vedľajší
účastník sa doposiaľ nedostali do omeškania s úhradou predmetnej sumy, keďže k dohode medzi
účastníkmi konania nedošlo a preto o navýšení môže rozhodnúť jedine súd podľa § 5 ods. 5 zákona

č. 437/2004 Z. z. Záverom súd dodáva, že vedľajší účastník mohol kedykoľvek po uplatnení náhrady
u neho navrhovateľom vyzvať znalca J.. Q. na vyjadrenie sa k otázke, či bol alebo nebol navrhovateľ
pripútaný. Preto i neprihliadal na námietku vedľajšieho účastníka, že pokiaľ má priznať navrhovateľovi
uplatnenú náhradu i s úrokom, aby tak učinil až od dovypočutia znalca na pojednávaní. Vo zvyšku súd
návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd priznal v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi náhradu trov konania v
sume 5.486,61 eur. Právny zástupca správne v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších

predpisov určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 499,47 eur
( výpočet: 14.650 Sk + 2 x 200 Sk). Uplatnené trovy právneho zastúpenia pozostávajú z: 1/ odmeny za
právny úkon 7 x 499, 47 eur ( prevzatie zastúpenia dňa 22.2.2008, spísanie návrhu dňa 29.02.2008,
písomná reakcia z 5.6.2008 na stanovisko vedľajšieho účastníka mu doručené 24.4.2008, písomné
vyjadrenie k stanovisko vedľ. účast. z 11.8.2010, účasť na pojednávaní v dne 14.10.2010, 1.2.2011,

21.7.2011 ) + 126,70 eur (1-z odmeny za odročenie bez pojednávania dňa 10.8.2010 a 18.8.2011, na
ktoré sa advokát navrhovateľa dostavil) + 1 x 499,47 eur za podané odvolanie + 2 x 499,47 eur( účasť
na pojednávaní 17.1.2013, 12.3.2013). Spolu ide o sumu 5.121,40 eur. 2/ režijného paušálu: Právny
zástupca navrhovateľa si ho nesprávne uplatnil po 7,21 eur za každý úkon. Správne si ho mal uplatniť za
rok 2008 : 3 x 190 Sk ( 6,31 ), za rok 2010: 3 x 7,21 eur, za rok 2011: 3 x 7,41 eur + za odvolanie v roku

2011vsume7,41eur,zarok2013:2x7,81eur.Spoluideosumu85,82eur.;3/náhradyzastratučasupri
cestenapojednávanieaspäťnatrase,každácestatrvala1hodinu.Uplatnilsicestu6x12,02eur,pričom
správne si mal uplatniť len za 5 ciest, t.j. v sume 120,20 eur, ktorú sumu mu aj priznal. Správne si uplatnil
náhradu za cesty dňa 10.8.2010, 14.10.2011, 1.2.2011, 21.7.2011 a 18.8.2011. Nesprávne si uplatnil
náhradu za deň 28.4.2011, lebo v tento deň sa na pojednávanie nedostavil. Z obsahu spisu súd zistil,

že pôvodne bolo pojednávanie tento termín 28.4.2011 vytýčené, ale právny zástupca bol telefonicky
upovedomený , že sa v tento deň pojednávania a preto sa ani na pojednávanie nedostavil. Po vrátení
veci súdu prvého stupňa odvolacím súdom bol navrhovateľ zastúpený inou právnou zástupkyňou, ktorá
si uplatnila za stratu času 74,10 eur ( 12,35 eur x 6 polhodín). Zúčastnila sa na pojednávaní 17.1.2013 ,
12.3.2013 použijúc auto na trase Nitra Piešťany a späť, pričom jedna cesta tam a späť trvá 2 x 1,5

hodiny. 4/ náhrada cestovného pri použití motorového vozidla zn. Škoda Octavia s EČ: Q. XXX O.,
ktoré má spotrebu 7,6 litra na 100 km. Pri cestách bola cena nafty 1,310 eur za liter a v dne 1.2.2011,
21.7.2011, 18.8.2011 je cena nafty 1,425 eur za liter. Za cesty 10.8.2010 a 14.10.2010 patrí advokátovi
navrhovateľa náhrada 2 x 9,95 eur. Za cesty v 1.2.2011, 21.7.2011, 18.8.2011 mu patrí 3 x 10,83 eur.
Súd mu nepriznal náhradu cestovného za deň 28.4.2011, lebo vtedy sa na pojednávanie nedostavil

z už vyššie uvedených dôvodov. Nová Právna zástupkyňa anvrhvoaetľa cestovala na pojednváanai
17.1.2013 a 12.3.2013 vozidlom zn. FORD Focus so spotrebou 7,6l/100km, pri trase Nitra - Piešťany a
späť=150 km, pri cene benzínu 1,435 eur. Súd priznal náhradu cestovného pri účasti na pojednávanie
pred podaním odvolania spolu v sume 52,39 eur (a nie uplatnenej sume 63,22 eur) a pri účasti na
pojednávanie2xvroku2013vsume32,70eur.Čižespoluideosumu85,09eurzanáhraducestovného.

Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje spolu sumu 5.486,61 eur.
Pri priznávaní navrhovateľovi výšky náhrady trov právneho zastúpenia sa súd riadil pravidlom úspechu
a neúspechu účastníkov konania. Navrhovateľ požadoval spolu sumu 36.490,74 eur, súd mu priznal
34.999,65 eur, teda navrhovateľ bol úspešný v konaní v 95,91%, zaokrúhlene 100%-ná úspešnosť
( výpočet: /34.999,65 eur deleno 36.490,74 eur / x 100). Z týchto dôvodov súd navrhovateľovi priznal

celú výšku náhrady trov konania.Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 151 ods. 6 O.s.p., o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Na pojednávanie dňa 01.02.2011 si svedok Milan Franko uplatnil svedočné v sume 33 eur, ktoré mu súd
priznal uznesením č. k. 9C/24/2008-170 z 11.8.2011 v sume 33 eur. Odporca nebol v konaní úspešný,
preto mu súd uložil povinnosť nahradiť trovy štátu na svedočnom.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov ( ďalej len „ Zákon o súdnych poplatkoch ), ak je poplatník od poplatku oslobodený
a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca,
ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena

predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena
obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Ak je základom poplatku
cena nehnuteľností, touto cenou sa rozumie cena zistená podľa osobitných predpisov.

Navrhovateľ bol v čase podávania návrhu oslobodený od platenia súdnych

poplatkov, preto táto povinnosť prešla na odporcu. Základom poplatku pri percentnej sadzbe je cena
predmetu poplatkového úkonu. V tomto prípade ide o navrhovateľom požadovanú sumu 36.490,74 eur.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný v celom rozsahu ( resp. v nepatrnej časti), preto súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 2.189 eur ( Výpočet: 6% z 36.490,74 eur
= 2.189,44 eur, zaokrúhlene 2.189 eur).

Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná pred 1.1.2009 a všetky nároky vznikli a boli uplatnené v
súdnom konaní v mene „slovenská koruna“, ponechal súd v časti odôvodnenia tohto rozsudku menu
slovenská koruna podľa odôvodneného uplatnenia nárokov. Súd však vyhlásil rozsudok po 1.1.2009,
teda v čase, keď menou Slovenskej republiky je „euro“, preto prepočítal prísudok zo slovenských korún

na eurá a to vo všetkých prípadoch konverzným kurzom 30,1260 za jedno euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.