Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. júl 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Pc/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206334
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8217206334.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Bardejove sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci manželky: E. I., W..

X.X.XXXX, F. Q. XX, XXX XX Q., proti manželovi: S. I., W.. X.X.XXXX, F. Q. XX, XXX XX Q., o rozvod
manželstva t a k t o

r o z h o d o l :

Súd manželstvo S. I.Á., W.. X.X.XXXX a E. I., C.. R., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, ktoré je
zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane
XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným 16.11.2017 sa manželka - navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva, ktoré

s manželom uzavrela XX.X.XXXX.

2. Návrh odôvodnila nefunkčnosťou ich manželského spolužitia a alkoholizmom manžela po dobu
najmenej 15 rokov, ktorý vyústil k vzniku oddeleného spolužitia. Tvrdila, že manželstvo účastníkov je
trvalo a vážne rozvrátené a je vylúčené jeho prípadné obnovenie.

3. Manžel sa k návrhu, ktorý mu bol účinne doručený do vlastných rúk postupom podľa § 116 ods. 2 CSP

dňa 15.3.2018, ako aj opakovane spolu s predvolaním na pojednávanie 27.6.2018 písomne nevyjadril.

4. Súd vykonal vo veci pojednávanie 16.5.2018, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom manželky,
výsluchom syna manželov, oboznámením originálu sobášneho listu a ostatných listín predložených do
spisu ako aj 4.7.2018, na ktorom vykonal výsluch manžela, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Z výsluchu manželky súd zistil, že manželstvo bolo medzi manželmi uzavreté z lásky, v jeho priebehu

sanarodilitrideti,dcéraY.,ktorážijevAnglicku,dcéraR.,ktorážijevoViedniasynM.,ktorýještudentom
Technickej univerzity v Košiciach a žije s ňou v spoločnej domácnosti. Uvádzala, že s manželom žili v
dome s dvoma bytmi, v jednom bývali pôvodne svokrovci a v druhom manželia, posledné 4 roky však
bývajú oddelene, keďže manžel býva v byte po svokrovcoch. Za dôvod rozpadu manželského vzťahu
označovala každodenné požívanie alkoholu manželom, agresivitu z jeho strany, nadávky a psychický
útlak. Tvrdila, že posledných 13 - 14 rokov sa manžel nestará o deti pochádzajúce z manželstva,
neprispieva jej na spoločnú domácnosť a to v podstate od doby, od kedy začal požívať v nadmernom

množstve alkohol, odmieta akýkoľvek pokus o nápravu, najmä psychiatrické liečenie od návyku k
alkoholu, a má dlhy v Sociálnej poisťovni, v zdravotnej poisťovni ako aj z bližšie nešpecifikovaného
úverového vzťahu s finančnou inštitúciou. Nádej na obnovu manželského spolužitia odmietala.6. V reakcii na tvrdenia uvedené manželom pri jeho výsluchu manželka v priebehu konania ďalej
uvádzala, že manžel požíva alkoholické nápoje od doby, keď skončil výkon funkcie starostu a to aj v
súčasnosti a nedostáva od neho žiadne peniaze na vedenie domácnosti. V období, keď sa starala o

maloleté deti jej finančne vypomáhali jeho rodičia a brat. Možnosť obnovenia manželského spolužitia
naďalej odmietala, čo odôvodňovala strachom z odporcu a stresom z jeho prítomnosti.

7. Z výsluchu manžela súdu vyplynulo, že s manželkou uzavreli manželstvo v roku 1986 v období, keď
bol po vojenskej základnej službe, z manželstva pochádzajú tri toho času už plnoleté deti, v minulosti

bol zamestnaný v ZŤS Bardejov, v období od roku 1990 až do roku 1998 bol starostom Obce Q.,
následne bol zamestnaný v stavebnej firme, ktorú čiastočne spoluvlastnil, v obchodných spoločnostiach
sídliacich v Českej republike alebo v agentúrach dočasného zamestnávania. Naposledy pracoval
v obchodnej spoločnosti REMIREL s.r.o. a toho času je nezamestnaný. K spolužitiu s manželkou
uvádzal, že spočiatku bolo veľmi dobré, o rodinu sa staral, absolvovali spolu niekoľko zahraničných
dovoleniek v Chorvátsku, Španielsku a Taliansku, posledných päť rokov nebýva v spoločnej domácnosti

s manželkou, ale býva v dome, ktorý pôvodne patril jeho rodičom oddelene v dolnom byte po rodičoch,
pričom horné poschodie obýva manželka. Uvádzaný rodinný dom je vo vlastníctve syna Tomáša, ktoré
vlastníctvo získal zmluvou od jeho rodičov. Dôvodom oddeleného spolužitia manželov malo byť konanie
manželky, ktorým ho vyhodila z pôvodnej spoločnej domácnosti z dôvodu požívania alkoholu. Uvádzal,
že s manželkou spolu nehospodária, k vzájomnej komunikácii prichádza, len keď je to nevyhnutné a

vzájomne si ani netelefonujú. V priebehu výsluchu uznával problémy s požívaním alkoholu v minulosti,
ako aj agresivitou voči navrhovateľke Tvrdil, že obnovenie manželského spolužitia s manželkou si vie
predstaviť.

8. V záverečnom prednese k súdu naviac uvádzal, že po nociach maľoval a drel, aby boli zabezpečené

potreby spoločnej domácnosti s manželkou a spoločných detí, a tiež že manželka sa na spoločné
dovolenky tešila a v tomto smere ju do ničoho nenútil.

9. Z výsluchu svedka M. I., ktorý je synom účastníkov konania vyplynulo, že rodičia spolu už niekoľko
rokov nežijú, on s matkou žije v hornom byte, v dolnom byte, kde bývali v minulosti starí rodičia býva v

súčasnosti oddelene jeho otec, ktorého vídava sporadicky a skoro vôbec s ním nekomunikuje, rovnako
ako aj jeho súrodenci, nepoznajú ani jeho telefónne číslo. Dôvod oddeleného spolužitia rodičov videl v
požívaní alkoholických nápojov otcom, v súvislosti s čím poukazoval na jeho agresívne správanie.

10. Z predloženého sobášneho listu manželov bolo zistené, že medzi účastníkmi konania - S. I., W..

X.X.XXXX E. E. I., C.. R., W.. X.X.XXXX, bolo XX.X.XXXX uzavreté manželstvo, ktoré je zapísané v
knihe manželstiev Mestského národného výboru v F.X., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom XX.

11. Z predložených potvrdení o pobyte účastníkov konania vyplýva, že obaja manželia majú trvalý pobyt

v obci Q., súp. č. XX.

12. Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný
súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko
aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak

takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

13. Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

14. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

15.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.16. Podľa § 22 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch.

17. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

18. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

19. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

20. Podľa vyššie citovaných ustanovení relevantných právnych noriem je predpokladom rozvodu
manželstva existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a neexistencia
perspektívy obnovenia spolužitia. Súd musí zistiť príčiny rozvratu a prihliadať na ne, samotné príčiny
rozvratu - ak rozvrat existuje - sú však už pri rozhodovaní o rozvode nepodstatné. Podľa judikatúry sú
pri posudzovaní existencie rozvratu manželstva rozhodné v podstate hľadiská morálky spoločnosti (R

6/1970).

21. V prerokúvanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe
už neplní svoj účel. Manželia už pomerne dlhú dobu 4 až 5 rokov spolu nežijú, z dokazovania vyplýva,
že si v ničom si nepomáhajú, nestarajú sa spoločne o deti, ktoré už dosiahli dospelosť, pričom len jedno

spoločné dieťa žije v spoločnej domácnosti s matkou a otec sa o neho nestará. Manželia medzi sebou
nedokážu vytvoriť zdravé rodinné prostredie, manželka si nevie ďalšie spolužitie s manželom predstaviť,
odmieta ho pre nahromadené vzájomné krivdy a postoje, povahové rozdiely a minulé skúsenosti zo
spolužitia (nadmerné požívanie alkoholu manželom) vytvárajúce vzájomnú traumu, ktorá je prekážkou
akejkoľvek formy pokračovania ich manželského vzťahu. Vzájomné odlúčenie účastníkov znamená

odcudzenie oboch manželov v každej oblasti manželského života. Zistené skutkové okolnosti podľa
názoru súdu postupne zapríčinili rozvrat medzi manželmi, riešenie ktorého by si vyžadovalo zásadný
ústupok na strane oboch manželov, ku ktorému však nie je žiaden z nich ochotný, keďže ani manžel
nekonkretizoval, akým spôsobom by z jeho strany malo k obnove manželského spolužitia dôjsť.

22. Už citované ustanovenie § 22 a 23 Zákona o rodine nepredpokladá skúmanie viny niektorého
z manželov na rozvrate manželstva, ale len skúmanie objektívnej existencie rozvratu. Takýto rozvrat
manželských vzťahov bol náležite vykonaným dokazovaním preukázaný a vzhľadom na plnoletosť detí
pochádzajúcich z manželstva nie je podľa názoru súdu daná ani potreba takej spoločnej starostlivosti o
deti, ktorá by mohla viesť k záveru o potrebe zachovania manželstva napriek nefunkčnosti vzájomných

vzťahov medzi manželmi.

23. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že manželstvo manželov je vážne a trvalo rozvrátené
a obnovenie spolužitia nemožno očakávať. To podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 22 Zákona o rodine
odôvodňuje zrušenie manželstva rozvodom. Preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a rozhodol

v zmysle výroku rozsudku.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, čo je dané aj samotnou povahou konania o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.

1, 2 C.s.p.).V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.