Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/117/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200674
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200674.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina
Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Športcentrum Ekoma, s. r. o., so sídlom Sekier - Osada 8746,
960 01 Zvolen, IČO: 45 426 376, právne zastúpený: Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP
37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101548962/2018 zo dňa 10. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej len „orgán verejnej
správy 1. stupňa“ alebo „správca dane“) vykonaná daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty (ďalej aj
len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január - december 2014. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený
Protokol č. 100566825/2017 zo dňa 04.04.2017. Protokol o výsledku daňovej kontroly bol žalobcovi
doručený spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole dňa 06.04.2017.

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100160234/2018 zo dňa 17.01.2018

vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 6.290,27 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
október 2014. Správca dane uviedol, že daň vyrubená daňovým priznaním, doručeným dňa 25.11.2014,
bola vo výške 1.239,98 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní predstavovala 7.530,25
Eur a rozdiel dane tak predstavuje sumu 6.290,27 Eur.

3. Správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry vystavenej deklarovaným
dodávateľom RENOVAL, s.r.o., M. R. Štefánika 2265, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 936 052 (ďalej len
„RENOVAL, s.r.o.“), ktorej predmetom malo byť dodanie prác. Konkrétne išlo o faktúru č. 2014/004,
interné číslo faktúry 14/604, dátum dodania/vystavenia 28.10.2014, základ dane 31.326,-Eur, 20% DPH
v sume 6.265,20 Eur a celková suma 37.591,20 Eur.

4. Správca dane neuznal taktiež odpočítanie dane z pokladničného dokladu č. V/495 zo dňa 31.10.2014

(časť) - spotreba materiálu, základ dane 55,32 Eur, DPH 11,06 Eur. Konkrétne išlo o pokladničné doklady
vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou od dodávateľa COMPLEX INTERNATIONAL, a.s.,
Zvolen, IČO: 36 029 874 za služby parkovného :
- 24.03.2014, základ dane 2,-Eur, DPH 0,40 Eur,- 26.03.2014, základ dane 1,33 Eur, DPH 0,27 Eur,
- 27.03.2014, základ dane 3,33 Eur, DPH 0,67 Eur,
- 03.04.2014, základ dane 2,-Eur, DPH 0,40 Eur,

- 04.04.2014, základ dane 2,-Eur, DPH 0,40 Eur,
- 10.04.2014, (15:37), základ dane 2,-Eur, DPH 0,40 Eur,
- 10.04.2014, (16:29), základ dane 2,-Eur, DPH 0,40 Eur,
- 15.04.2014, základ dane 3,33 Eur, DPH 0,67 Eur,
- 22.04.2014, základ dane 4,-Eur, DPH 0,80 Eur,

- 23.04.2014, základ dane 2,67 Eur, DPH 0,53 Eur,
- 29.04.2014, (13:48),základ dane 2,-Eur, DPH 0,40 Eur,
- 29.04.2014, (16:39),základ dane 2,-Eur, DPH 0,40 Eur,
- 02.05.2014, (12:36),základ dane 2,-Eur, DPH 0,40 Eur,
- 02.05.2014, (16:38),základ dane 2,-Eur, DPH 0,40 Eur,
- 16.05.2014, základ dane 2,-Eur, DPH 0,40 Eur,

- 12.08.2014, základ dane 3,33 Eur, DPH 0,67 Eur,
- 13.08.2014, základ dane 2,67 Eur, DPH 0,53 Eur,
- 14.08.2014, základ dane 3,33 Eur, DPH 0,67 Eur,
- 26.08.2014, základ dane 3,33 Eur, DPH 0,67 Eur,
- 02.09.2014, základ dane 3,33 Eur, DPH 0,67 Eur,

- 04.09.2014, základ dane 2,67 Eur, DPH 0,53 Eur.
5. Správca dane konštatoval porušenie § 51 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“).

6. Správca dane poukázal na to, že osoba oprávnená konať za deklarovaného dodávateľa RENOVAL,

s.r.o.,privýsluchuuviedla,žespoločnosťžalobcunepoznajú,nikdysňouneobchodovaliaaninevystavili
faktúru č. 2014/004.

7. K odpočítaniu DPH na základe pokladničných dokladov za služby parkovania správca dane uviedol,
že žalobca evidoval vo svojom majetku len jedno motorové vozidlo, ktoré bolo zaradené do majetku až

v mesiaci november 2014. Podľa predložených dokladov používanie iného motorového vozidla nebolo
v roku 2014 preukázané.

8. Voči uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy I. stupňa podal žalobca odvolanie. Žalovaný
rozhodnutím č. 101548962/2018 zo dňa 10.08.2018 na základe podaného odvolania prvostupňové

rozhodnutie zmenil tak, že podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku sa žalobcovi vyrubuje rozdiel DPH za
zdaňovacie obdobie október 2014 vo výške 6276,26 Eur.

9. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie správcu dane je nezákonné z dôvodu neúplne zisteného
skutkového stavu, nesprávne zisteného skutkového stavu a ďalej z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci.

10. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane a uviedol, že správca dane mal pochybnosti o
vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov (faktúr), ktoré
predložil daňový subjekt, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na

odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli
uskutočnené. Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry
ibapredloženímfaktúry,alemusíbyťschopnýpreukázať,žezdaniteľnéobchodybolireálneuskutočnené
osobou uvedenou na faktúre. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky
tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva.

11. Poukázal aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09, ako aj na závery
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011. Podľa žalovaného nepostačovalo,
ak žalobca disponoval existenciou materiálneho plnenia a faktúrou, pretože toto nebolo dostatočným

dôkazom, ktorý by preukazoval uskutočnenie zdaniteľných plnení.

12. Poukázal na to, že dokazovaním u deklarovaného dodávateľa RENOVAL, s.r.o., bolo zistené, že
tento faktúry nevystavil, nevykonával žiadne práce a nebol so žalobcom v obchodnom styku. Žalobcanepredložil žiadne dôkazy o tom, že k dodaniu prác došlo týmto dodávateľom. Samotná existencia
faktúry, na ktorej je daň uvedená, pokiaľ nie je podložená reálnym dodaním prác, nezakladá právo na
odpočítanie dane uvedenej na faktúre.

13. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť
odpočítanie dane. Aby k odpočítaniu mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, pretože v prvom rade
musí prísť k dodaniu tovaru alebo služieb dodávateľom uvedeným na faktúre, a z tohto titulu ku vzniku
daňovej povinnosti. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci (dodaniu tovaru alebo

služieb), až následne k vystaveniu faktúry, a len v takom prípade môže dôjsť k odpočítaniu dane. V
prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie služby alebo tovaru sa neuskutoční (daňová povinnosť
síce dodávateľovi vznikne na základe § 69 ods. 5 Zákona o DPH), právo na odpočítanie dane nevzniká.

14. Podľa žalovaného boli závery správcu dane aj v súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Sžf/18/2011 a sp. zn. 6Sžf/14/2019, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že platiteľ pri uplatňovaní

nároku na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné
obchody boli uskutočnené a nepostačuje pri uplatňovaní nároku na odpočítanie dane iba predloženie
faktúry a dodacích listov.

15. Podľa žalovaného správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 44, § 45 a § 46 Daňového

poriadku, daňovú kontrolu a dokazovanie vykonával v úzkej súčinnosti so žalobcom a postupoval aj
v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku, keď nebral do úvahy len doklady - faktúry
predložené daňovým subjektom, ale vykonal k prevereniu zdaniteľných plnení aj dokazovanie. Keďže u
dodávateľa nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, správca dane správne vyzval daňový
subjekt na predloženie dôkazov, ktoré by uskutočnenie zdaniteľných plnení preukázali, a to v súlade

s § 45 Daňového poriadku. Daňový subjekt na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov, ktoré by
uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom preukázal, žiadne dôkazy nepredložil.
Podľa žalovaného tak neuniesol vlastné dôkazné bremeno.

16. Správca dane nerozširoval ani splnenie podmienok nad rámec zákona. Požadoval predložiť také

dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení deklarovaným spôsobom.
Správca dane ani neaplikoval ustanovenie § 69 ods. 14 Zákona o DPH o ručení za daň, na ktoré v
odvolaní žalobca poukazoval.

17. Záver, ktorý bol prijatý správcom dane ohľadne neuznania odpočítania dane z dodávateľskej faktúry

od dodávateľa RENOVAL, s.r.o., vyhodnotil žalovaný ako súladný s hmotnoprávnymi podmienkami
Zákona o DPH.
18. K odpočítaniu DPH v súvislosti so službami parkovania žalovaný ešte uviedol, že podmienkou vzniku
práva na odpočítanie dane je, že platiteľ prijaté zdaniteľné plnenia príjme na uskutočňovanie svojich
dodávok tovarov a služieb, a to v súlade s ust. § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH. Daňový subjekt obstaral

v mesiacoch marec, apríl, augusta a september 2014 služby parkovania, z ktorých si uplatnil právo na
odpočítanie DPH v zdaňovacom období október 2014. Daňový subjekt vo svojom majetku evidoval
len jedno motorové vozidlo, a to SEAT TOLEDO, ktoré používal na dodávky svojich tovarov a služieb.
Toto motorové vozidlo zaradil do svojho majetku a začal ho používať až v mesiaci november 2014, na
základe čoho nemohol prijať služby parkovania v predchádzajúcich mesiacoch, keďže v nich nevyužíval

motorové vozidlo na dodávky tovarov a služieb.

19. Žalovaný konštatoval, že závery, ku ktorým dospel správca dane, sú správne a v súlade s príslušnou
právnou úpravou. Nestotožnil sa ale s vyčíslením vyrubeného rozdielu DPH, preto rozhodnutie správcu
dane zmenil. Žalovaný uviedol, že suma dodatočne vyrubenej dane predstavuje 6.276,26 Eur a

pozostáva z neuznaného odpočítania dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa RENOVAL, s.r.o. v
sume 6.265,20 Eur a z neuznaného odpočítania dane v sume 11,06 Eur za služby parkovania a rozdiel
v sume 14,01 Eur bol správcom dane nesprávne vypočítaný.

20. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej
správy 1. stupňa na ďalšie konanie.21. Žalobca namietal, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých

rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.

22. Žalobca sa nestotožnil so závermi daňových orgánov, že faktúra od dodávateľa RENOVAL, s.r.o.

bola síce vystavená, avšak na jej základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, nakoľko nebolo
preukázané, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení tak, ako to predmetná faktúra deklarovala, a
teda že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH.

23. Žalobca poukázal na to, že fakturované služby a tovary mu fakticky boli dodané, čo preukázal
všetkými jemu dostupnými dokladmi (faktúry, výpis z účtu). Dodanie si správca dane mohol overiť v

rámci výkonu daňovej kontroly prostredníctvom miestneho zisťovania, na ktoré bol aj žalobcom vyzvaný.
Vykonanímmiestnehozisťovaniabolojasnepreukázané,žeprácebolivykonané,resp.tovarboldodaný,
čo správca dane aj potvrdil vo svojom vyjadrení na strane 16 rozhodnutia.
24. Na jednej strane je zrejmé, že zo strany žalobcu bola preukázaná existencia zmluvy medzi
dodávateľom a odberateľom (v obchodnoprávnych vzťahoch sa nevyžaduje pre uzatvorenie zmluvy

písomná forma, ale postačuje ústna), faktické dodanie tovaru, čím žalobca naplnil predpoklady výslovne
vyžadované Zákonom o DPH. Na druhej strane stoja len pochybnosti a závery žalovaného.

25. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2008, kde
ústavný súd vyjadril, že správca dane napríklad nesmie vykladať zákon extenzívnym spôsobom a nie

je v žiadnom prípade oprávnený uskutočňovať výsluch svedkov bez oznámenia tohto úkonu daňovému
subjektu a podobne.

26. Žalobca nemôže zodpovedať za to, že iný daňový subjekt si neplní svoje povinnosti, ktoré mu
ukladá zákon, ako napríklad viesť účtovníctvo alebo podávať daňové priznanie, prípadne komunikovať

so správcom dane.

27. Žalobca znáša dôkazné bremeno len vo vzťahu ku skutočnostiam, ktorých preukázanie mu zákon
výslovne ukladá, všetky ostatné skutočnosti musí preukazovať správca dane a žalovaný, a v tomto
smere znášajú vlastné dôkazné bremeno.

28. Podľa žalobcu tovar zo strany dodávateľa bol dodaný, o čom predložil všetky doklady v súlade s
platnou legislatívou, a ktoré mal k dispozícii. Bolo preukázané, že splnil všetky taxatívne vymedzené
podmienky uvedené v Zákone o DPH a písomné dôkazy boli spochybnené len tvrdením, že dodávateľ
so správcom dane nekomunikuje, a tým nie je možné overiť dodanie prác z jeho strany.

29. Žalobca ďalej poukázal na to, že v Zákone o DPH je transponovaná Smernica Rady č. 2006/112/
ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH v znení Smernice Rady č. 2006/138/ES zo dňa
19.12.2006, ktorej výklad podáva Európsky súdny dvor (ďalej aj len „ESD“) vo viacerých svojich
rozsudkoch, ktoré sú plne aplikovateľné na jeho prípad a majú praktický vplyv na posúdenie DPH

transakcií v Slovenskej republike, nakoľko obsahujú všeobecné zásady obozretnosti a konania
kupujúceho/odberateľa s riadnou starostlivosťou v súvislosti s činnosťou dodávateľa. V tejto súvislosti
poukázal na závery judikatúry ESD týkajúcej sa práva na odpočítanie DPH, konkrétne vyplývajúcej z
rozhodnutí ESD vo veciach C-80/11, Mahagében a Dávid zo dňa 21.06.2012 a C-285/11, Bonik EOOD
zo dňa 06.12.2012.

30. Preverovanie dodávateľa žalobcu a jeho predchádzajúcich dodávateľov je nad rámec toho, čo
má žalobca vo vzťahu k svojej daňovej povinnosti vôbec skúmať a dokazovať. Žalobca si svojich
dodávateľov ešte pred realizovaním obchodu kontroluje prostredníctvom internetového portálu finančnej
správy v zozname platiteľov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, ktorý poukazuje

na rizikových obchodných partnerov. V čase uzatvárania a realizovania obchodu sa obchodný partner
v tomto zozname nenachádzal a žalobca si tak splnil svoju povinnosť vo vzťahu k prevencii rizikových
obchodov.31. Ďalej žalobca poukázal na čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 152 Ústavy SR. Namietal, že predložil všetky dostupné
doklady, sám inicioval úkony na správne zistenie skutkového stavu, predloženie ďalších dôkazov, nad
rámec dokladov podľa citovaných ustanovení Zákona o DPH, sa žalovaný dožadovať nemôže, pretože

sa týmto dostane do rozporu s Ústavou SR.

32. Vo vzťahu k neuznaniu nároku na odpočítanie dane z pokladničného dokladu č. V/495 zo dňa
31.10.2014 žalobca uviedol, v zmysle § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 Zákona o DPH, ako aj prebraných
záväzných aktov EÚ je právo na odpočítanie DPH neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v

zásade ho nemožno obmedziť. Uplatňuje sa bezprostredne na daň pri prijatých zdaniteľných plneniach.
Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú neutralitu všetkých hospodárskych činností
bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že samy o sebe v zásade podliehajú dani.
V zmysle Zákona o DPH ako aj ustálenej judikatúry ESD pri uplatňovaní nároku na odpočítanie dane
musíprincipiálneexistovaťpriamaväzbamedzijednotlivýmprijatýmzdaniteľnýmplnenímaposkytnutým
plnením. Prijaté plnenia musia byť priamo obsiahnuté v poskytovaných zdaniteľných plneniach a

predstavujú všeobecný základ súvisiaci s plneniami na výstupe.

33. Ako to vyplýva z predložených dokladov, žalobca prevádzkuje športovo-rekreačné zariadenie spolu
so službami ubytovacieho a pohostinského charakteru a uvedené položky boli použité na zabezpečenie
nákupu tovarov a služieb súvisiacich s podnikaním, keďže je zrejmé z charakteru činnosti žalobcu, že

nie všetky tovary a služby je možné objednať tak, aby boli priamo aj na miesto podnikania dopravené.
Za týmto účelom je nevyhnutné využitie aj parkovacích služieb.

34. Podľa žalobcu v rozhodnutiach absentuje logické a dostatočné odôvodnenie, prečo daňové orgány
neakceptovali argumentáciu žalobcu v tom smere, že v danom prípade nie je potrebná a zákonom

vyžadovaná evidencia drobného majetku, keďže výdavky boli účtované priamo do spotreby a boli aj
súčasťou analytickej evidencie. Daňové orgány iba stroho vyhodnotili, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že nakúpený drobný majetok je súčasťou jeho majetku, a že bol používaný na dodávky
tovarov a služieb v rámci jednotlivých predmetov jeho činností.

35. Žalobca tak namietal nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia v rozhodnutiach
daňových orgánov s tým, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé konanie. Poukázal ďalej na
požiadavky nastavené vo vzťahu k preskúmateľnosti a riadnemu odôvodneniu rozhodnutí. Rozhodnutia
daňových orgánov označil za arbitrárne, nakoľko rezignovali na akékoľvek jeho oprávnené záujmy.
Podľa jeho názoru sa daňové orgány nedostatočne vysporiadali s jeho námietkami, a preto sú ich

rozhodnutia nepreskúmateľné.

36. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že nebolo preukázané,
že práce boli dodané dodávateľom deklarovaným na predloženej dodávateľskej faktúre. Správca
dane si v predmetnom prípade splnil svoju dôkaznú povinnosť a ťažisko dôkazného bremena bolo

na žalobcovi ako na daňovom subjekte. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a
pravdivostipredloženýchdokladov,nevychádzallenzdokladov,ktorépredložilžalobcakvýkonudaňovej
kontroly, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie. Zaobstarané dôkazy hodnotil správca dane jednotlivo,
aj vo vzájomnej súvislosti, pričom práve žalobca nepreukázal, že k dodaniu služieb došlo deklarovaným
dodávateľom, a to aj napriek tomu, že správca dane v priebehu daňovej kontroly umožnil žalobcovi

predložiť dôkazy a vyzval ho na ich predloženie.

37. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane, sú hmotnoprávnej povahy,
splnenie ktorých musí byť preukázané bez akýchkoľvek pochybností. Bola vystavená len odberateľská
faktúra, ale na jej základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, nakoľko nebolo preukázané,

že práce dodal práve deklarovaný dodávateľ, a tým nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie DPH.
SamotnévystaveniefaktúryajejuvedeniedozáznamovvzmysleZákonaoDPHešteniejepreukázaním
uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Samotná existencia faktúry ešte neznamená, že platiteľ má právo
na odpočítanie DPH. Účelom daňovej kontroly nie je len formálne skontrolovanie daňových dokladov,
ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky

kontrolovaného daňového subjektu.

38. Faktúra predložená v rámci daňovej kontroly dokumentuje účtovné prípady, ale nepreukazuje reálnu
stránku veci. Boli preverené aj iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, ako aj nárokuplatnenýžalobcomvpodanomdaňovompriznaní.Okremfaktúryžalobcanepredložilžiadneinédôkazy
preukazujúce a dokumentujúce obchodný vzťah s deklarovanými dodávateľmi, na ktoré bol vyzvaný.
Navyše dodanie zdaniteľných plnení nebolo potvrdené deklarovaným dodávateľom. Bola preukázaná

len formálna stránka účtovnej operácie. Podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a 2 a § 51
ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže
nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, a to ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby
za vady dokladu, a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Zákonodarca
z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,

preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Platiteľ, ktorý uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať reálne uskutočnenie
deklarovaných obchodných transakcií. Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena odkázal žalovaný
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016 a na rozsudok sp. zn.
3Sžf/65/2015 zo dňa 19.10.2016. Vo vzťahu k postaveniu daňového subjektu a jeho povinnostiam v
daňovom konaní poukázal žalovaný na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009

a na závery v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009, ako aj na judikatúru
Najvyššieho správneho súdu ČR v rozhodnutiach sp. zn. 9Afs/60/2012 a sp. zn. 2Afs/24/2007.

39. K poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 a C-285/11, na ktoré žalobca
poukázal v správnej žalobe, žalovaný uviedol, že z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia

žalovaného, ako aj z rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, je evidentné, že tieto neboli založené
na tvrdeniach, že došlo k daňovému podvodu, ale závery boli založené na nesplnení hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie DPH. Správca dane postavil svoje rozhodnutie na tom, že nebolo preukázané
dodanie prác deklarovanými dodávateľmi a žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť vo veci splnenia
podmienok pre odpočítanie dane.

40. Vo vzťahu k neuznaniu odpočítania dane z výdavkového pokladničného dokladu žalovaný uviedol,
že správca dane preveroval nárok uplatnený žalobcom, teda či došlo k splneniu hmotnoprávnych
podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalobca nepreukázal použitie služieb parkovného
na dodávky tovarov a služieb. Jediné motorové vozidlo, ktoré má v majetku a používa ho na dodávky

tovarov a služieb, zaradil do majetku až v novembri 2014. V mesiacoch apríl, máj, august a september
2014 preto motorové vozidlo nemohlo byť využívané daňovým subjektom a nemohli byť prijaté ani služby
parkovania, ktoré mal žalobca použiť na dodávky tovarov a služieb.

41. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak nedôjde k

vzniku daňovej povinnosti, nemôže dôjsť ani k vzniku nároku na odpočet DPH. Jednou z podmienok
pre vznik nároku na odpočítanie dane je tiež, aby platiteľ ním prijaté zdaniteľné plnenia, uskutočnené
iným platiteľom, použil na účely svojho podnikania, teda na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
Vznik nároku na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH je
viazaný na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z

nich vylučuje priznanie nároku. Nestačí pritom len formálne deklarovať dodanie služby faktúrou a jej
zaúčtovanie a uvedenie do záznamov DPH, ale je potrebné aj preukázať podmienku použitia služieb
na dodávky tovarov a služieb. Vyhlásenie daňového subjektu, že prevádzkuje športovo-rekreačné
zariadenie, zostalo iba vyhlásením bez predloženia akýchkoľvek dôkazov, ktoré by bolo možné overiť a
ktoré by splnenie podmienok pre odpočet dane preukázali.

42. Podľa žalovaného rozhodnutia boli riadne odôvodnené, žalovaný a aj správca dane sa vysporiadali
so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu, vrátane námietok uvedených v odvolaní, získané
dôkazy boli presvedčivo a správne vyhodnotené a rozhodnutia tak náležite odôvodnené. Daňové
orgány postupovali v súlade s ústavou, ako aj so zákonom s tým, že nie je potrebné, aby bola daná

podrobná odpoveď na každú námietku daňového subjektu, ale je vždy potrebné podľa povahy veci
reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku, a tak žalovaný, ako aj správca
dane, pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí takýmto spôsobom postupovali a v dostatočnej miere svoje
rozhodnutia odôvodnili. Bol dostatočne zistený skutkový stav a bolo vykonané aj správne právne
posúdenie. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

43. V replike žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a všetkých dôvodoch, ktoré sú v nej uvedené,
pričom k vyjadreniu žalovaného neuviedol žiadne ďalšie nové skutočnosti.44. Žalovaný nevyužil právo podania dupliky.

45. Správny súd nezistil dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 107 Správneho

súdnehoporiadku(ďalejlen„SSP“),pretorozsudokverejnejvyhlásilpodľaustanovenia§137ods.4SSP
dňa 11.09.2019 s tým, že oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej
tabuli súdu zverejnené dňa 03.09.2019.

46. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie

orgánuverejnejsprávy1.stupňa,vrátanepostupu,ktorýimpredchádzal,vrozsahuazdôvodovsprávnej
žaloby (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190
SSP zamietol.

47. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH; predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),

d) dovoz tovaru do tuzemska.

48. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň

skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

49. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

50. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

51. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z

tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

52. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

53. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi RENOVAL, s. r. o., z preskúmavaných rozhodnutí a
aj z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane požiadal Daňový úrad Žilina o preverenie
deklarovaných obchodných transakcií s týmto dodávateľom dožiadaním č. 103379636/2016 zo dňa
21.06.2016. Jozef Baláž, J. Ťatliaka 1786/7, Dolný Kubín (konateľ spoločnosti RENOVAL, s.r.o. v
období od 11.09.2014 do 16.06.2015) uviedol, že spoločnosť žalobcu nepozná a ani s ním spoločnosť

RENOVAL, s. r. o., neobchodovala. Predmetom deklarovaných plnení malo byť hobľovanie a brúsenie
dubových prierezov, manipulácia s drevenou hmotou, pílenie a rúbanie dreva. K faktúre žalobca
doložil objednávku prác zo dňa 02.10.2014. Pán Baláž nepotvrdil vystavenie faktúry s tým, že faktúra
nemá ani takú formu, v ktorej faktúry vystavoval. Spoločnosť nemala v majetku ani žiadne stroje,prostredníctvom ktorých by mohli byť realizované deklarované plnenia. Vypovedal tiež, že účet, na ktorý
mala byť vykonaná úhrada za služby, nie je účtom spoločnosti. Priebeh výsluchu je zaznamenaný v
zápisnici Daňového úradu Žilina č. 103987188/2016 zo dňa 27.09.2016. Žalobca bol o výsluchu svedka

upovedomený a výsluchu svedka sa nezúčastnil.
54. Vo vzťahu k vyššie uvedenej obchodnej transakcii je zrejmé, že žalobca predložil faktúru a
objednávku a správca dane konštatoval, že pri fyzickej ohliadke bolo preukázané dodanie prác. Z
výpovede bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa ale vyplýva, že nielenže nepotvrdil vystavenie
faktúry, nepotvrdil ani dodanie prác a uviedol tiež, že účet, na ktorý mala byť žalobcom vykonaná úhrada,

nebol účtom tohto deklarovaného dodávateľa. Žalobca v správnej žalobe všeobecne a nekonkrétne
namietal závery daňových orgánov bez konkrétnych skutkových okolností, ktorými by objasňoval
obchodnú spoluprácu s deklarovaným dodávateľom, a ktorými by prelomil závery daňových orgánov.
Žalobca sa nezúčastnil výsluchu konateľa (bývalého) a nevyužil dostatočný priestor na konfrontáciu
svojich tvrdení v rámci daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní. Ani v správnej žalobe žiadnu
konkrétnu argumentáciu nepredniesol. V medziach žalobných námietok tak správny súd považuje

závery daňových orgánov vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi RENOVAL, s.r.o., za správne a
zákonné.

55. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi RENOVAL, s.r.o., bol vykonaný výsluch osoby oprávnenej
konaťzatohtododávateľaazapodstatnýdôkaz,ktorýprelomilžalobcomdeklarovanétvrdenie,považuje

správny súd výpoveď konateľa deklarovaného dodávateľa, ktorý dodanie prác poprel. Žalobca bol o
výsluchu svedka upovedomený a v správnej žalobe ani nevzniesol žiadne námietky v tom smere,
že by o výsluchu nevedel. Tým, že o výsluchu svedka bol upovedomený a nezúčastnil sa ho, sám
nevyčerpal možnosti svojej obrany v daňovom konaní. Konanie pred správnym súdom má slúžiť len
na preskúmanie postupu a individuálnych správnych aktov orgánov verejnej správy, jeho účelom nie

je nahradzovanie činností správnych orgánov a konania pred nimi. Z uvedeného vyplýva, že ťažisková
obrana práv a právom chránených záujmov účastníkov administratívneho konania má byť prednesená
v administratívnom konaní a majú sa s ňou vysporiadať príslušné orgány verejnej správy.

56. Žalobca deklaroval dodanie služieb od deklarovaného dodávateľa RENOVAL, s.r.o.. Správca dane

spochybnil žalobcom uplatnený nárok na odpočítanie dane vykonaným dôkazom - výsluchom konateľa
deklarovaného dodávateľa a tým sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý ho neuniesol.
Žalobca disponoval vystavenou faktúrou a poukazoval na to, že práce boli reálne uskutočnené v jeho
areáli, samotný deklarovaný dodávateľ ale vystavenie faktúr a dodanie prác poprel, čo považuje správny
súd za zásadné pre vyhodnotenie reálnosti deklarovaných obchodných transakcií. Daňové orgány

žalobcu nezaťažovali dôkazným bremenom nad rámec zákonnej právnej úpravy. V medziach žalobných
námietok správny súd považuje závery daňových orgánov vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi
RENOVAL, s.r.o. za zákonné a správne.

57. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že je na mieste vyžadovať preukázanie formálnej aj

obsahovej stránky uplatňovaných daňových nárokov. V prejednávanej veci daňové orgány neuznali
žalobcom uplatňovaný nárok na odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca nesplnil svoju povinnosť vo
veci preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok. Žalobca predložil účtovné doklady a
poukázal aj na to, že práce boli zrealizované, avšak deklarovaný dodávateľ dodanie prác uvedených v
predmetných faktúrach poprel. Daňové orgány tak nevyvodili voči žalobcovi zodpovednosť za prípadné

neplnenie účtovných alebo daňových povinností jeho deklarovaného dodávateľa, ani zodpovednosť za
prípadné protiprávne konanie jeho deklarovaného dodávateľa.

58. Aj závery vo vzťahu k neuznaniu práva na odpočítanie DPH z pokladničného dokladu za služby
parkovania považuje správny súd v medziach podanej správnej žaloby za správne a zodpovedajúce

príslušnej právnej úprave. Je nepochybné, že žalobca prevádzkuje športovo-rekreačný areál so
službami ubytovacieho a pohostinského charakteru a pri takejto prevádzke je akceptovateľné použitie
motorového vozidla aj služieb parkovania. Žalobca v správnej žalobe, ale nijakým spôsobom nevyvrátil
závery daňových orgánov o tom, že motorové vozidlo zaradil do svojho majetku, určeného na účely
podnikania, až v mesiaci november 2014 a nepreukázal použitie iného motorového vozidla na účely

podnikania v období predchádzajúcom novembru 2014, na účely svojho podnikania, v súvislosti s
používaním ktorého by bolo možné akceptovať využitie služieb parkovania za účelom dodania tovarov
a služieb žalobcom. Žalobca tak nepreukázal, že by prijaté služby parkovania použil v rámci realizácie
svojej podnikateľskej činnosti, v rámci dodávok tovarov a služieb.59. Rozhodnutia daňových orgánov v prejednávanom prípade považuje správny súd za preskúmateľné,
dostatočne odôvodnené a zodpovedajúce skutkovým zisteniam a príslušnej právnej úprave.

60. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

61. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §

439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.