Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/172/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112200888
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4112200888.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: JUDr.
Andrej Gara, so sídlom Bratislava, Šancova 108, Bratislava, IČO: 30 850 436, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Advokáti Heinrich s. r. o., so sídlom Bratislava, Lombardíniho 22b, proti žalovanému:
AUTOCENTRUM NITRA, spol. s r. o., so sídlom Nitra, Chrenovská 22/1659, IČO: 31 440 690,
zastúpený JUDr. Mária Konrádová, advokátka, so sídlom Nitra, Farská 9, o zaplatenie 480,24 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. novembra 2017 č.
k. 18C/33/2012-411 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 480,24 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 12. 01. 2012 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcu
zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 588, § 598, § 599 ods. 1, 2, § 600, § 620 ods. 1, 5, § 451 ods. 1, 2,

§ 420 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 12. 01. 2012
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 479,64 eura istiny s prísl. Vo veci
bol vydaný platobný rozkaz č. k. 14Ro7/2012-19 zo dňa 07. 02. 2012, proti ktorému podal žalovaný
odpor. Vo veci rozhodol súd rozsudkom č. k. 18C/33/2012-363 zo dňa 23. 02. 2016 tak, že žalovaný bol
povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 479,64 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 12. 01. 2012
do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd žalobu vo zvyšku zamietol a konanie v
časti zaplatenia sumy 125,92 eura s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 125,92 eura od 09. 01.

2012 do zaplatenia zastavil. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre ako súd
druhej inštancie rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom
a AWF Slovakia s. r. o. bola dňa 23. 02. 2009 uzavretá kúpna zmluva na predaj automobilu. Súčasťou
kúpnej zmluvy sú aj všeobecné podmienky predaja automobilov značky Toyota. Podľa článku VII. bod 2
všeobecných podmienok predaja automobilov značky Toyota záruka a záručné podmienky sú stanovené
vzáručnejknižkeautomobilu.Záručnépodmienkypodľazáručnejknižkysastávajúmomentomprevzatia

automobilu kupujúcim súčasťou kúpnej zmluvy. V zmysle servisnej knižky "Servis & záruka" sa na
motorové vozidlo vzťahuje všeobecná záruka v trvaní tri roky, resp. 100.000 km, pričom v zmysle tejto
servisnej knižky zákazník je v prípade poruchy povinný dopraviť svoje vozidlo do autorizovaného servisu
čo najskôr. V záruke je zahrnutá aj cena za odtiahnutie vozidla do najbližšieho servisu Toyoty v prípademechanickej poruchy. Zo servisnej knižky vozidiel značky Toyota vyplýva, že podmienkami záruky je,
že zákazník je povinný zaistiť, aby vozidlo bolo udržiavané v súlade s pokynmi a inštrukciami výrobcu,
ktoré sú uvedené v príručke užívateľa vozidla. Nedodržanie tejto podmienky môže mať za následok

zrušenie záruky na diely vyžadujúce údržbu. Zároveň je uvedené, že záruka Toyoty sa nevzťahuje na
bežné opotrebovávanie, poplatky za údržbu, vozidlo s pozmenením počítadlom najazdených km, totálne
zničené, alebo neopraviteľné vozidlo. Súd mal za to, že týmto bola stanovená dohoda o predlženej
záruke predávajúceho a kupujúceho o záruke v súlade s § 502 a § 620 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané, že v čase, keď žalobca pristavil

motorové vozidlo na opravu u žalovaného, v servisnej knižke chýbal záznam o servisnej kontrole,
ktorá mala byť vykonaná po 75.000 km. V tomto smere žalovaný uniesol dôkazné bremeno a predložil
súdu servisnú knižku, ktorá bola predložená žalobcom pri oprave vozidla. Zo servisnej knižky vyplýva,
že chýbala 5. servisná prehliadka. Táto skutočnosť bola potvrdená aj výsluchom svedka N. Q., ktorý
pracuje u žalovaného ako vedúci servisu a ktorý danú vec riešil s garančným oddelením. Spoločnosť
OMNIPRESS síce súdu vo svojom vyjadrení potvrdila, že dňa 08. 08. 2011 im bolo pristavené motorové

vozidlo značky TOYOTA Cruiser, ŠPZ BA XXX VF, majiteľ vozidla - žalobca si objednal pozáručný servis
po 75.000 km, ktorý bol vykonaný dňa 08. 08. 2011. Žalobca predložil súdu servisnú knižku, kde už
bola zaznamenaná predmetná servisná kontrola, súd však s poukazom na listinný dôkaz predložený
žalovaným(servisnáknižka,vktorejchýbalakontrolapo75.000km)sivyhodnotil,ževyjadreniežalobcu,
ako aj spoločnosti OMNIPRESS bolo účelové i s poukazom na vyjadrenie OMNIPRESS, že žalobcu

poznajú dlhší čas, keďže im od roku 2008 dáva právne rady týkajúce sa predovšetkým reklamácií a ich
vybavenia, a preto mu umožnili zaplatiť za servisnú kontrolu vykonanú v auguste až v decembri. Súd mal
za to, že žalobca nepristupoval zodpovedne k vykonávaniu servisných prehliadok motorového vozidla,
keď neboli dodržané servisné intervaly prehliadok, nakoľko v jednom prípade (3.servisná prehliadka)
bol prekročený limit 15.000 km o 6105 km a čo sa týka servisnej prehliadky, ktorá mala byť vykonaná

po 75.000 km, súd mal za to, že záznam o jej vykonaní bol do servisnej knižky urobený dodatočne. Z
vyjadrenia OMNIPRESS vyplýva, že za servisnú prehliadku v auguste 2011 (ktorá mala byť po 75.000
km), žalobca zaplatil až v decembri 2011, pričom medzi augustom a decembrom 2011 absolvoval
žalobca ešte jednu servisnú prehliadku, a to v októbri 2011, za ktorú aj zaplatil a pri tej príležitosti mal
žalobca možnosť zaplatiť aj za servisnú prehliadku za mesiac august 2011, ak mu táto bola vykonaná.

Žalobca zaplatil za servisnú prehliadku vykonanú v auguste 2011 až 21. 12. 2011, teda v deň, keď aj
žalovanému zaplatil sumu 314,64 eura (pokladničný doklad zo dňa 21. 12. 2011) a keď si motorové
vozidlo prevzal od žalovaného. Aj keď svedok T. vo svojej výpovedi uviedol, že vada, ktorá bola zistená,
nemohla byť spôsobená z dôvodu, že by žalobca nepravidelne absolvoval servisné prehliadky, resp.
pri bežnom používaní vozidla by sa to nemalo stať, a išlo o závadu, ktorú nemohol ovplyvniť zákazník,

súd mal za to, že bolo povinnosťou žalobcu dodržiavať servisné kontroly a servisné intervaly, ktoré
boli podmienkou splnenia vykonania opravy motorového vozidla v záruke. S poukazom na uvedené
súd mal za to, že na motorové vozidlo žalobcu podľa odjazdených kilometrov a časového obdobia sa
vzťahovala záruka, avšak neboli dodržané podmienky záruky (servisné kontroly a servisné intervaly), a
preto nedošlo zo strany žalovaného voči žalobcovi k bezdôvodnému obohateniu a žalobcovi nevznikol

nárok na náhradu škody. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. Vzhľadom k úspechu žalovaného v
konaní, čiastočné späťvzatie žalobcu súd vyhodnotil podľa § 256 ods. 1 CSP, že práve žalobca zavinil
čiastočné zastavenie konania, a preto je potrebné to vyhodnotiť ako jeho neúspech, súd o náhrade
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe. Vytkol súdu
prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď okresný súd
bez toho, aby informoval sporové strany o zmene jeho právneho názoru uvedeného v prvom rozsudku
a bez toho, aby mohol žalobca na túto zásadnú zmenu vyhodnotenia skutkového stavu a právneho
posúdenia veci reagovať, vyhodnotil tie isté vykonané dôkazy v konaní úplne opačne, pričom túto
zmenu jeho posúdenia žiadnym spôsobom neodôvodnil. Okresný súd rovnako žiadnym spôsobom pred

tým, ako zmenil svoje závery, ku ktorým došiel vykonaním dôkazov v zmysle prvého jeho rozsudku zo
dňa 23. 02. 2016, postupoval aj v rozpore s ustanovením § 171 ods. 1, keď neurčil, ktoré skutkové
tvrdenia sú sporné, ktoré skutkové tvrdenia sú nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná.
Okresnýsúdrovnakoanineuviedolsvojepredbežnéposúdenieveci,resp.neuviedolzmenurozhodnutiahodnotenia vykonaných dôkazov oproti jeho prvému rozsudku zo dňa 23. 02. 2016. Žalobca preto
dôvodne vychádzal z predchádzajúceho názoru súdu, čo do vyhodnotenia dôkazov a skutkového stavu
veci, ako aj čo do právneho vyhodnotenia doteraz vykonaných dôkazov a preto pri otázke súdu, či má

návrh na ďalšie vykonanie dôkazov uviedol, že nemá. Je zrejmé, že ak by súd uviedol, že žalobca
zatiaľ neuniesol dôkazné bremeno v to, že servisná prehliadka dňa 08. 08. 2011 bola vykonaná,
navrhol by vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukázali. Tým by vedel reagovať na
okruh skutkového posúdenia veci. Zároveň už len okolnosť, ktorá sa stala - bez akéhokoľvek vykonania
nových dôkazov, bez akéhokoľvek spochybnenia dôveryhodnosti doterajších dôkazov, bez akéhokoľvek

doplnenia procesnej obrany žalovaného, súd právne vyhodnotil celý stav úplne inak - je v rozpore s
princípom právnej istoty. Uvedené zmeny vo forme úplne opačného vyhodnotenia dôkazov a úplne
opačného právneho posúdenia tej istej situácie, súd prvej inštancie ani nezdôvodnil vo svojom rozsudku.
Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a neurčité, čo je rovnako porušením práva
žalobcu na spravodlivý proces. Ďalej žalobca v podanom odvolaní namietal, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď mal za to, že súd prvej inštancie sa

v napadnutom rozhodnutí odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý vo svojom zrušujúcom
uznesení nikde neuviedol, že by bol nesprávne zistil skutkový stav v prvom rozhodnutí okresného súdu
zo dňa 23. 02. 2016. Žalobca tiež vytkol súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a to, keď uviedol, že neboli dodržané podmienky záruky. Samotná
skutočnosť, že záznam o vykonaní kontroly bol do servisnej knižky urobený dodatočne, neznamená, že

servisná prehliadka nebola dňa 08. 08. 2011 reálne vykonaná. V prípade prijatia záveru o tom, že hoci
bolireálnedodržanéaabsolvovanéservisnéprehliadkymotorovéhovozidla,aletátoservisnáprehliadka
nebola zapísaná do servisnej knihy vozidla, by potom znamenalo, že poskytnutá záruka končí napriek
tomu, že povinná servisná prehliadka vykonaná bola, resp. že záručné podmienky reálne dodržané boli.
Takýto záver je absurdný. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevzal v úvahu

dôkazy založené v súdnom spise, ktoré jednoznačne preukazujú, že servisná prehliadka bola dňa 08.
08. 2011 riadne vykonaná. Súd v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil len písomné vyjadrenie spoločnosti
Omnipress s. r. o. zo dňa 24. 02. 2014 s tým, že ho považuje za účelové. Súd najmä nevyhodnotil
zákazkový list ZAK2011/0344 zo dňa 08. 08. 2011 a zákazkový list č. ZAK2011/0482 zo dňa 28. 10. 2011
a to, že zákazka pridelená softvérom v októbri 2011 mala pridelené vyššie číslo, ako bolo číslo zákazky

344 riadne pridelené v auguste 2011. Rovnako súd neposudzoval okolnosť, že vozidlo na prehliadku dňa
08. 08. 2011 nedoviedol žalobca osobne, ale bol to svedok Y. F., pričom súd si svedectvo tohto svedka
nezisťoval a nedal možnosť, aby takéhoto svedka predvolal žalobca. Medzi žalobcom a konateľom
spoločnosti Omnipress s. r. o. ako i samotnou spoločnosťou nie je žiadny blízky vzťah, ide o štandardný
obchodno-právny vzťah. Okolnosť, že žalobca neuhradil cenu prehliadky zo dňa 08. 08. 2011 hneď a

ani pri nasledujúcej prehliadke dňa 28. 10. 2011, nie je žiadnym dôkazom o tom, že prehliadka dňa 08.
08. 2011 sa nerealizovala. Ani prípadná skutočnosť, že by si spoločnosť Omnipress s. r. o. napr. vôbec
nevyúčtovala cenu prehliadky zo dňa 08. 08. 2011 neznamená, že nebola vykonaná, keď spoločnosť
Omnipress s. r. o. mohla vykonať prehliadku aj zdarma. Žalobca tiež vytkol súdu prvej inštancie, že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Až z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa mal
žalobca možnosť oboznámiť, že súd zistený skutkový stav (bez predloženia nových dôkazov) vyhodnotil
tak, že podľa neho servisná prehliadka dňa 08. 08. 2011 vykonaná nebola, a preto neboli dodržané
záručné podmienky. Z týchto dôvodov žalobca bez svojej viny nemohol predložiť súdu ďalšie dôkazy a
v zmysle ustanovenia § 366 písm. d/ CSP predkladá odvolaciemu súdu prostriedky procesného útoku,

ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko vychádzal zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie prezentovanom v odôvodnení prvého rozhodnutia zo
dňa 23. 02. 2016, a to prehlásenie prijímacieho technika spoločnosti Omnipress s. r. o. a prehlásenie
svedka Y. F.. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zotrváva na svojej právnej argumentácii, že všetky servisné prehliadky motorového

vozidla boli vykonané, a tak nedošlo k porušeniu povinnosti „zabezpečiť, aby vozidlo bolo udržiavané v
súlade s pokynmi a inštrukciami výrobcu.“ Aj keby servisné prehliadky predmetného motorového vozidla
vykonané neboli, na záruku na vadu motorového vozidla uplatnenú u žalovaného to nemá žiaden vplyv.
Pravidelné prehliadky nebolo nevyhnutné vykonávať len u autorizovaných predajcov a servisov Toyoty,
ale bolo to možné aj u akéhokoľvek riadne kvalifikovaného a vybaveného odborníka (strana 410 Príručka

pre užívateľa). Pri nedodržaní absolvovania servisných prehliadok pôjde o nepriznanie záruky na opravu
vady vo forme fakultatívnej, ale najmä táto podmienka sa vzťahuje len na diely, ktoré vyžadujú údržbu,
že aj nepriznanie záruky na opravu vady sa týka len dielov, ktoré vyžadujú údržbu a pri ktorých táto
údržba vo forme pravidelnej servisnej prehliadky nebola vykonaná. Z výpovede svedka H. T., ktorývykonával opravu vozidla v spoločnosti AWF Slovakia s. r. o. vyplýva, že vadou bol jeden piest prepálený
a jeden piest prasknutý, na základe čoho sa vykoná výmena polmotora. Rovnako uviedol, že vada,
ktorá bola zistená, nemohla byť spôsobená z dôvodu, že by žalobca nepravidelne absolvoval servisné

prehliadky, resp. pri bežnom použití vozidla by sa to nemalo stať, je to závada, ktorú nemôže ovplyvniť
zákazník. V celom konaní nebol prezentovaný žiaden iný dôkaz, ktorý by uviedol niečo iné, teda že ide
o diel vyžadujúci pravidelnú údržbu vo forme pravidelných servisných prehliadok. Z uvedeného vyplýva,
že závady na dieloch vozidla, ktoré nepodliehajú údržbe podľa stanovených servisných prehliadok,
nemôžu byť posudzované podľa toho, či boli servisné prehliadky vykonávané, alebo nie. Na túto vadu

motorového vozidla nebola zadaná žiadna osobitná záručná podmienka, preto odôvodnenie súdu, že
došlokporušeniuzáručnýchpodmienokjenesprávnymprávnymzáverom.Záveromuviedol,ževkonaní
nebolo ani preukázané, že by sa účastníci dohodli na cene opravy 314,64 eura, keď nebolo vôbec
preukázané, prečo by mal žalobca vôbec zaplatiť sumu 314,64 eura a táto okolnosť nie je v napadnutom
rozsudku uvedená, čím je rozsudok nepreskúmateľný a neurčitý.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s
výrokom, ako i s odôvodnením napadnutého rozsudku a nesúhlasí s názormi žalobcu uvedenými v jeho
odvolaní. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania

žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní, po
zopakovaní (§ 384 ods. 1 CSP) a doplnení (§ 384 ods. 3 CSP) dokazovania, a po prejednaní veci
dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmeniť a žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 480,24 eura
s príslušenstvom vyhovieť.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 479,64 eura s úrokom z omeškania 9% ročne od 09. 01. 2012

dozaplatenia.Svojnárokodôvodniltým,žežalobcaakovlastníkmotorovéhovozidlaToyotapostupovalv
zmysle záručných podmienok a pri závade vozidla toto doniesol do najbližšieho autorizovaného servisu,
k žalovanému. Žalobca neporušil záručné podmienky takým spôsobom, že by stratil záruku, preto
žalobca nebol povinný platiť za úkony vykonané žalovaným, išlo o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré
žiada žalobca od žalovaného, aby mu bolo vydané aj s príslušným úrokom z omeškania. Vzhľadom k

tomu, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vykonať opravu vozidla, vznikli žalobcovi ďalšie náklady v
podobenákladovzaodťahvozidladoďalšiehoautorizovanéhoservisu,čímmuvzniklaajškodavovýške
úhrady za tento odťah. Žalobca preto žiadal zaplatenie tejto sumy s príslušným úrokom z omeškania.

9. Podaním zo dňa 12. 06. 2012 žalobca navrhol, aby do konania vstúpil ako žalovaný v 2. rade AWF

Slovakia s. r. o., zároveň rozšíril žalobu o 0,60 eura s 9% úrokom z omeškania od 09. 01. 2012 do
zaplatenia a zmenil tiež petit a domáhal sa, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 314,64 eura s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 314,64 eura od 09. 01. 2012
do zaplatenia a žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 291,52 eura s
úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 291,52 eura od 09. 01. 2012 do zaplatenia s tým, že plnením

jedného z nich odpadne povinnosť druhého. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26. júna 2012 č. k.
18C/33/2012-86 vstup AWF Slovakia s. r. o. do konania pripustil a pripustil aj zmenu petitu, podľa ktorej
je žalovaný v 1. rade povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 314,64 eura spolu s príslušenstvom a
žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 291,52 eura s príslušenstvom tak,že plnením jedného z nich odpadne povinnosť druhého. O rozšírení žaloby o 0,60 eura nerozhodol. Po
oznámení, že na žalovaného v 2. rade bola povolená reštrukturalizácia, žalobca podaním zo dňa 05. 06.
2013 zmenil petit a domáhal sa, aby súd uložil žalovanému v 1. rade zaplatiť sumu 314,64 eura s 9%

úrokom z omeškania od 09. 01. 2012 do zaplatenia, sumu 165,60 eura s 9% úrokom z omeškania od 09.
01. 2012 do zaplatenia a žalovanému v 2. rade zaplatiť 291,52 eura s 9% úrokom z omeškania od 09. 01.
2012 do zaplatenia. V podaní zo dňa 04. 07. 2013 žalobca uviedol, že žalobu voči žalovanému v 2. rade
navrhuje vylúčiť na samostatné konanie a od žalovaného v 1. rade sa domáha zaplatenia sumy 314,64
eura s príslušenstvom a sumy 291,52 eura s príslušenstvom, z ktorej berie žalobu späť v časti zaplatenia

sumy 125,92 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 09. 01. 2012 až do zaplatenia
späť, a teda zostáva zaplatiť 480,24 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 09. 01. 2012 až
do zaplatenia. Uznesením zo dňa 06. 05. 2015 č. k. 18C/33/2012-298 súd vylúčil žalobu žalobcu zo dňa
04. 07. 2013 voči žalovanému v 2. rade na samostatné konanie a žalovaným v danom spore tak zostal
pôvodný žalovaný AUTOCENTRUM NITRA spol. s r. o., so sídlom Chrenovská 22/1659, Nitra.

10. Prvýkrát súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23. 02. 2016 č. k. 18C/33/2012-363
tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 479,64 eura spolu s 9% úrokom z
omeškania ročne od 12. 01. 2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku
(0,60 eura a počiatku omeškania od 09. 01. 2012 do 12. 02. 2012) žalobu zamietol a konanie v časti
zaplatenia sumy 125,92 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 09. 01. 2012 do zaplatenia zastavil.

V tomto rozhodnutí o trovách konania nerozhodol, keďže si vymienil o nich rozhodnúť po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca podmienky záruky uvedené v
servisnej knižke neporušil a postupoval v zmysle záručných podmienok. Súčasne poukázal na výpoveď
svedka T. a na to, že vada, ktorá bola zistená, nemohla byť spôsobená z dôvodu, že by žalobca
nepravidelneabsolvovalservisnéprehliadky,keďjetozávada,ktorúnemôžeovplyvniťzákazník.Krajský

súd v Nitre uznesením zo dňa 02. 03. 2017 č. k. 9Co/302/2016, rozhodujúc o podanom odvolaní
žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol
súdu prvej inštancie predovšetkým procesné pochybenie, keď súd nerozhodol o všetkých zmenách
žaloby, ktoré žalobca v priebehu konania podal, ako i nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia, keď sa súd vôbec nevysporiadal s tým, z akého základného vzťahu je nárok
žalobcu odvodený, a teda na vec neaplikoval hmotné právo.

11. Po zrušení veci krajským súdom súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní rozhodol o
pripustení zmeny žaloby tak, že predmetom sporu bola suma 480,24 eura s 9% úrokom z omeškania

ročne od 12. 01. 2012 do zaplatenia, ako i s náhradou trov konania. Následne súd prvej inštancie vo
veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, odôvodniac
svoje rozhodnutie tým, že žalobca nesplnil podmienky vykonania servisnej kontroly vozidla v záruke, keď
uviedol i to, že mal za to, že záznam o servisnej prehliadke vozidla po 75.000 km (5. servisná prehliadka)
bol do servisnej knižky urobený dodatočne.

12. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil skutkový stav veci zásadne odlišným
spôsobom, v porovnaní s jeho vyhodnotením v prvom rozhodnutí, a to bez toho, že by ho k týmto
odlišným skutkovým záverom viedli akékoľvek nové zistenia v konaní, novozistené okolnosti na základe
dokazovania. Naopak, od rozhodnutia súdu prvej inštancie jeho rozsudkom zo dňa 23. 02. 2016 do

rozhodnutia vo veci napadnutým rozsudkom bolo v tejto právnej veci nariadené jedno pojednávanie,
z ktorého - z hľadiska skutkového - nevyplynuli žiadne nové okolnosti, keďže jeho obsahom boli v
zásade vyjadrenia právnych zástupcov strán sporu k právnej stránke veci. Teda, pokiaľ žalobca v
podanom odvolaní argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozhodnutím
prekvapivým, keď súd prvej inštancie zásadne zmenil vyhodnotenie skutkového stavu veci a následne

právne nazeranie na vec, bez toho, že by strany sporu o tom informoval a bez toho, že by táto zmena
bola odôvodnená vykonaním dokazovania, takáto argumentácia žalobcu je odôvodnená a odvolací súd
sa s ňou stotožnil. V zásade takýto nesprávny postup súdu prvej inštancie by v zmysle ustanovenia §
389 ods. 1 písm. b/ CSP bol dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia súdu, keďže súd svojim
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby vykonávala jej patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže však odvolací súd v zmysle ustanovenia
§ 390 CSP naznačeným spôsobom postupovať nemohol, pretože vec už bola raz odvolacím súdom
zrušená a vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vo veci nariadil odvolaciepojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, ako i dokazovanie
doplnil a následne vo veci sám rozhodol.

13. Z hľadiska doplnenia dokazovania odvolacím súdom v zmysle ustanovenia § 384 ods. 3 CSP je
potrebné uviesť to, že odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v rámci odvolacieho konania použil
prostriedok procesného útoku ako prípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d/ CSP,
ktorú bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, keď strany sporu sa až
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mali možnosť dozvedieť, že súd prvej inštancie, rozhodujúc

na základe tých istých dôkazov, ako to bolo v jeho rozhodnutí zo dňa 23. 02. 2016, zmenil svoje
závery týkajúce sa skutkového stavu. Žalobca tak bez svojej viny nemohol predložiť dôkazy, ktoré by
potvrdzovali skutkový stav veci tak, ako ho súd prvej inštancie vyhodnotil prvýkrát vo svojom rozhodnutí,
keď treba prisvedčiť jeho argumentácii v tom, že dôvodne vychádzal z predchádzajúceho hodnotenia
dôkazov súdom v rozhodnutí zo dňa 23. 02. 2016. Pokiaľ za takejto procesnej situácie žalobca predložil
ďalšie prostriedky procesného útoku až v rámci odvolacieho konania, odvolací súd doplnil dokazovanie

oboznámením i týchto dôkazov.

14. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

16. Podľa § 620 ods. 5 Občianskeho zákonníka vyhlásením v záručnom liste vydanom kupujúcemu

alebo v reklame môže predávajúci poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto
zákone. V záručnom liste určí predávajúci podmienky a rozsah tejto záruky.

17. Zásadným z hľadiska posúdenia uplatneného nároku žalobcu a na to nadväzujúcu obranu
žalovaného v tomto konaní bolo vyhodnotenie toho, či žalobca dodržal záručné podmienky stanovené

predávajúcim na to, aby oprava motorového vozidla bola realizovaná v rámci poskytnutej záruky.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nedodržal podmienky
záruky tým, že nepreukázal vykonanie servisnej kontroly vozidla po 75.000 km - dňa 08. 08. 2011, s
takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje.

19. Záruka a záručné podmienky vzťahujúce sa k motorovému vozidlu Toyota Landcruiser
NG02.3.OD-4D 5A/T, farba 202-Black, EVČ: BA XXX VF, ktoré žalobca kúpil od predávajúceho AWF
Slovakia s. r. o., Bratislava na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 02. 2009, boli stanovené v servisnej/
záručnej knižke, ktorá sa momentom prevzatia automobilu stala súčasťou uzavretej kúpnej zmluvy. Z

bodu 1. servisnej/záručnej knižky vyplýva, že obsahuje záručné podmienky Toyota, ako aj všeobecné
povinnosti užívateľov a odporúčané harmonogramy pravidelnej údržby vozidla. V bode 4. sú stanovené
podmienky záruky tak, že ukladajú zákazníkovi povinnosť zaistiť, aby vozidlo bolo udržiavané v súlade
s pokynmi a inštrukciami výrobcu, ktoré sú uvedené v Príručke užívateľa vozidla, pričom nedodržanie
tejto podmienky môže mať za následok zrušenie záruky na diely vyžadujúce údržbu. Ďalej stanovuje

zákazníkovi povinnosť uchovať všetky záznamy a doklady o údržbe vozidla pre prípad dokladovania
vykonania pravidelnej údržby. Rovnako stanovuje povinnosť zákazníka v prípade vyskytnutia sa poruchy
dopraviť vozidlo do autorizovaného servisu Toyota čo najskôr. V súvislosti s údržbou vozidla v súlade
s pokynmi a inštrukciami výrobcu odkazuje servisná/záručná knižka na Príručku užívateľa vozidla. Z
tejto príručky vyplýva požiadavka údržby vozidla podľa plánu predpísanej údržby, ktorý je uvedený vo

zvláštnej knižke, pričom cieľom údržby je, okrem iného, i poskytnutie záruky. Z príručky ďalej vyplýva
odporúčanie pre zákazníkov, za účelom udržania vozidla v najlepšom možnom stave, aby všetky opravy
boli vykonané autorizovanými predajcami alebo servismi Toyota, alebo inými riadne kvalifikovanými a
vybavenými odborníkmi. Ďalej je tu uvedené, že pre vykonávanie opráv a služieb krytých zárukou má
zákazník navštíviť ktoréhokoľvek autorizovaného predajcu alebo servis Toyota, ktorý na všetky opravy

používa originálne náhradné diely Toyota. Tiež je uvedené, že ktorýkoľvek autorizovaný predajca alebo
servisvykonázáznamoúdržbe,tentozáznamjedôležitouinformácioupriuplatňovanízárukynavozidlo.
Ak sa však zákazník rozhodne zvoliť pre servis alebo údržbu vozidla iného riadne kvalifikovaného a
vybaveného odborníka, než je autorizovaný servis Toyota, odporúča sa mu, aby si vyžiadal zápis oúdržbe. Servisný interval pre predpísanú údržbu je určený počtom ujdených kilometrov alebo časovým
intervalom, podľa plánu predpísanej údržby podľa toho, čo nastane skôr.

20. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca v súvislosti s opravou vozidla u žalovaného predložil
žalovanému záznamy o údržbe vozidla, v rámci ktorých absentovalo potvrdenie o vykonaní 5. servisnej
prehliadky, po prejdení 75.000 km vozidla, ako i to, že záznam o vykonaní 5. servisnej prehliadky
žalobca doložil dodatočne, s pečiatkou spoločnosti OMNIPRESS s. r. o., Bratislava o vykonaní servisu
dňa 08. 08. 2011. Uvedená skutočnosť vyvolala pochybnosti o tom, či žalobca i reálne absolvoval 5.

servisnú prehliadku v zmysle plánu údržby, a teda, či žalobca zabezpečoval servis a údržbu vozidla v
súlade s pokynmi a inštrukciami výrobcu, uvedenými v Príručke užívateľa vozidla, keď nedodržanie tejto
podmienky má vplyv na posúdenie dodržania/ nedodržania záručných podmienok.

21. Odvolací súd, na rozdiel od záverov prijatých súdom prvej inštancie v jeho napadnutom rozhodnutí,
mal za to, že žalobca preukázal reálny výkon 5. servisnej prehliadky, vykonanej dňa 08. 08. 2011.

Žalovaný v zásade jej výkon spochybňoval s ohľadom na skutočnosť, že záznam o jej vykonaní bol
urobený až dodatočne, ako i s ohľadom na to, že žalobca za vykonanie tejto servisnej prehliadky
zaplatil spoločnosti Omnipress s. r. o. až v mesiaci december 2011, po tom, čo už absolvoval i ďalšiu
6. servisnú prehliadku. Podľa názoru odvolacieho súdu, len tieto okolnosti nemožno vyhodnotiť ako tie,
ktoré by samé o sebe vylučovali skutočnosť vykonania servisného úkonu. Predovšetkým je potrebné

uviesť, že skutočnosť, či žalobca reálne za servisný úkon zaplatil servisu - spoločnosti Omnipress.
s. r. o. odmenu, je vecou dohody medzi servisom a žalobcom, a táto skutočnosť v žiadnom prípade
nemôže byť smerodajná z pohľadu toho, či úkon vykonaný bol, alebo nie. I v prípade, že by žalobca
neplnil vôbec, napr. z dôvodu, že sa tak so servisom dohodli, predsa nemôže automaticky vylúčiť
vykonanie úkonu zo strany servisu a mať zásadný vplyv na spochybňovanie dôveryhodnosti tvrdenia

žalobcu o vykonaní prehliadky vozidla. I keď skutočnosť, že záznam o vykonaní servisnej prehliadky
vozidla dňa 08. 08. 2011 bol doplnený až dodatočne, môže vyvolať pochybnosti o jej vykonaní, podľa
názoru odvolacieho súdu žalobca preukázal, že tieto pochybnosti nie sú namieste. V tomto smere
odvolací súd poukazuje jednak na to, že zákazka o vykonaní servisnej prehliadky dňa 08. 08. 2011 mala
pridelené poradové číslo ZAK2011/0344, čo v porovnaní s následnou zákazkou o vykonaní servisnej

prehliadky v októbri 2011 s poradovým číslom ZAK2011/0482 jasne nasvedčuje tomu, že zákazka z
augusta 2011 musela byť zadaná skôr ako zákazka následná, keď súčasne žalobca ozrejmil, že číslo
zákazky je pridelené prostredníctvom počítačového programu, čo vylučuje možnosť zásahu do tohto
systému. Súd prvej inštancie spochybnil i ďalší listinný dôkaz predložený žalobcom, a to vyjadrenie
spoločnosti Omnipress. s. r. o. k vykonaniu servisnej prehliadky dňa 08. 08. 2011, len s ohľadom na

žalovaným tvrdenú nevierohodnosť tohto dôkazu z dôvodu, že medzi žalobcom a touto spoločnosťou
je etablovaný určitý vzťah. Žalobca následne (v odvolacom konaní - ako prípustnú novotu) predložil
ďalšie vyjadrenie spoločnosti Omnipress, s. r. o. zo dňa 10. 11. 2017, z obsahu ktorého rovnako vyplýva,
že servisná prehliadka dňa 08. 08. 2011 bola vykonaná a s ohľadom na predchádzajúcu obchodnú
spoluprácu so žalobcom sa dohodli, že žalobca za túto zákazku uhradí neskôr. Skutočnosť, že servis

vozidla bol dňa 08. 08. 2011 vykonaný, potvrdzuje i písomné vyjadrenie Y. ktorý osobné motorové
vozidlo odviezol do servisu a po skončení servisnej prehliadky vozidlo i vyzdvihol a doviezol žalobcovi. Z
uvedených dôkazov vyplýva, že to, že medzi žalobcom a spoločnosťou Omnipress s. r. o. existoval vzťah
s určitou (bližšie nešpecifikovanou) kvalitou, malo vplyv na dohodu ohľadne úhrady odmeny za servisnú
prehliadku, avšak nemožno ustáliť, že i na paušálne spochybnenie dôveryhodnosti týchto dôkazov, keď

v kontexte ďalších predložených dôkazov - zákazkových listov vystavených s príslušným poradovým
číslom zákazky prostredníctvom softvéru, nie je dôvodné o vykonaní servisnej kontroly pochybovať. K
otázke úhrady ceny za servis vozidla a k tomu, že táto okolnosť nemá vplyv na posúdenie reálneho
výkonu servisnej prehliadky, sa odvolací súd vyjadril vyššie. H. v tejto súvislosti (z hľadiska reálneho
výkonu servisného úkonu) nie je podstatné to, ako si spoločnosť Omnipress s. r. o. v rámci účtovníctva

vyúčtovala odmenu za vykonanú servisnú prehliadku z 08. 08. 2011 a skúmanie toho, či táto z hľadiska
účtovného postupovala v súlade so zákonom, nie je otázkou tohto konania.

22. Z hľadiska žalovaným namietanej okolnosti, že servisná prehliadka dňa 08. 08. 2011 nebola
realizovaná autorizovaným servisom, keď podľa jeho tvrdenia podmienka na takto realizovaný servis

je záručnou podmienkou, odvolací súd udáva, že takáto požiadavka zo servisnej/záručnej knižky, ako
ani z Príručky pre užívateľa jednoznačne nevyplýva, teda nemožno jednoznačne ustáliť to, že servis
a údržbu vozidla bolo nevyhnutné vykonávať len u autorizovaného predajcu alebo servisu Toyota.
V tomto ohľade je potrebné dať do pozornosti to, že servisná/záručná knižka z hľadiska povinnostizákazníka udržiavať vozidlo v súlade s pokynmi a inštrukciami výrobcu odkazuje na Príručku užívateľa,
ktorá odporúča, aby všetky opravy boli vykonávané autorizovanými predajcami alebo servismi Toyota,
alebo inými riadne kvalifikovanými a vybavenými odborníkmi. Ďalej z nej vyplýva jednak to, že na

vykonávanie opráv a služieb krytých zárukou má zákazník navštíviť ktoréhokoľvek autorizovaného
predajcu alebo servis Toyota a súčasne i to, že ak sa zákazník rozhodne zvoliť pre servis alebo
údržbu vozidla iného riadne kvalifikovaného a vybaveného odborníka, než je autorizovaný servis Toyota,
odporúča sa mu, aby si vyžiadal zápis o údržbe. A práve pojem údržba vozidla je uvedený v tejto
príručke práve v súvislosti s jej vykonávaním podľa plánu predpísanej údržby a súčasne i za účelom

poskytnutia záruky. Z takto uvedených podmienok, resp. informácií pre zákazníka/užívateľa potom nie
je možné jednoznačne ustáliť kategoricky formulovanú podmienku na realizáciu servisnej prehliadky
vozidla výlučne v autorizovanom servise a túto nejednoznačnú formuláciu možno vyložiť len tak, že
nebolo preukázané, že by pre dodržanie záručných podmienok bolo potrebné realizovať servis, resp.
údržbu vozidla len u autorizovaného predajcu, resp. servisu Toyota.

23. Rovnako je potrebné nahliadať i na argumentáciu žalovaného, že žalobca realizoval 3. servisnú
prehliadku po prekročení viac ako 6000 km, od predpísaného počtu najazdených kilometrov. V
tomto ohľade sú podmienky, resp. informácie pre užívateľa opäť formulované nejednoznačne, keď na
jednej strane Príručka pre užívateľa hovorí o pláne predpísanej údržby a servisná/záručná knižka o
odporúčanom harmonograme pravidelnej údržby. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca zabezpečil

pravidelnú údržbu vozidla, keď v kontexte takto stanovených podmienok na realizáciu pravidelnej údržby
mu nemožno vytknúť realizovanie servisnej prehliadky po prekročení cca 6000 km oproti predpísanému
plánu, keď súčasne servisná/záručná knižka udáva, že sa jedná o odporúčaný harmonogram pravidelnej
údržby. Pokiaľ predajca takto nejednoznačne, resp. neurčito nastavil záručnú podmienku, touto ich
neurčitosťou nemožno priťažiť užívateľovi vozidla.

24. S ohľadom na uvedené potom odvolací súd dospel k záveru, že žalobca si splnil povinnosť
udržiavania vozidla v súlade s pokynmi a inštrukciami výrobcu, a teda splnil záručné podmienky, čo ho
oprávňovalo k tomu, aby bolo vozidlo v rámci záruky opravené.

25. Navyše, je potrebné uviesť i to, že nedodržanie vyššie uvedených záručných podmienok mohlo
mať za následok zrušenie záruky len na diely, ktoré si vyžadujú údržbu, čo však nie je tento prípad,
keď vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie a jeho zopakovaním pred odvolacím súdom,
a to výsluchom svedka H. T., bolo preukázané to, že sa nejednalo o vadu vozidla, ktoré by bola
ovplyvnená jeho údržbou, ale o vadu, ktorú nemôže ovplyvniť zákazník. Svedok dokonca uviedol, že sa

jednalo o vadu, ktorá sa u tohto typu vozidla vyskytla vo viacerých prípadoch Teda, i napriek tomu, že
odvolací súd ustálil, že žalobca preukázal naplnenie záručných podmienok na realizáciu opravy vozidla
v rámci poskytnutej záruky, i v prípade, že by tomu tak nebolo, má za to, že v danej veci bolo potrebné
každopádne opravu realizovať v rámci záruky, a to s ohľadom na to, že sa nejednalo o vadu vozidla,
ktorá by súvisela s jeho údržbou.

26. Pokiaľ potom žalovaný takto nepostupoval a neopravil vozidlo žalobcu v rámci poskytnutej záruky,
jeho postup nebol správny, čo oprávňuje žalobcu na vrátenie ním poskytnutého plnenia žalovanému vo
výške 314,64 eura, ako i náhradu nákladov spojených s odťahom motorového vozidla vo výške 165,60
eura (ktoré sumy ako také spochybňované v konaní neboli), spolu s uplatneným úrokom z omeškania

s počiatkom omeškania zhodným s dňom podania žaloby na súd.

27. Vzhľadom na vyššie konštatované potom odvolací súd prejednal podané odvolanie žalobcu tak, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil a žalobe žalobcu
v celom rozsahu vyhovel tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 480,24 eura spolu s 9%

úrokom z omeškania ročne od 12. 01. 2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

28. O trovách konania (prvoinštančného i odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,
2 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Úspech žalobcu v tomto konaní odvolací súd vyhodnotil ako plný úspech, keď to, čoho sa vo vzťahu
k žalovanému (v určitej fáze konania žalovanému v 1. rade) počas celého konania domáhal, bolo
zaplatenie sumy 480,24 eura (s nepatrným rozdielom počas konania v zanedbateľnom rozsahu 0,60
eura) a súd tak v celom rozsahu jeho žalobe vyhovel. I napriek tomu, že v priebehu konania žalobcaprocesnými úkonmi žiadal vstup ďalšieho žalovaného do konania a v tomto ohľade upravil petit žaloby,
ako i následne žiadal vylúčiť konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade na samostatné konanie, z
kontextu toho, čo vo vzťahu k žalovanému v priebehu celého konania požadoval, je potrebné uviesť, že

žiadal zaplatenie toho, čo mu bolo v konečnom dôsledku priznané. I keď súd prvej inštancie konanie v
rozsahu zaplatenia sumy 125,92 eura zastavil, uvedené odvolací súd vyhodnotil tak, že sa nejednalo o
späťvzatie žaloby z dôvodu, že voči žalovanému si žalobca uplatňoval viac a na tomto vyššom plnení
netrval, ale tak, že žalobca len upresnil petit žaloby, vzhľadom na to, že z konania žiadal vylúčiť konanie
voči žalovanému v 2. rade na samostatné konanie, čo malo pochopiteľne vplyv i na samotný petit žaloby.

Uvedené je zrejmé i z podaní žalobcu zo dňa 05. 06. 2013 (č. l. 134 spisu) a zo 04. 07. 2013 (č. l. 145
spisu), keď z oboch podaní je evidentné, že žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 480,24 eura spolu
s príslušenstvom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).