Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/173/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1197899712
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1197899712.6

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: naposledy s názvom
SH CLASSIC, spol. s r.o. v likvidácii, Bratislava, Šulekova č. 1635/19, IČO: 31 323 367, zánik bez
právneho nástupcu, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Bratislava, Palisády č.
729/36, IČO: 30 844 151, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 16. januára 2017, č.k. 8 C 60/1997-1218, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 16.1.2017, č.k. 8 C 60/1997-1218, súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania

tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v prvej inštancii a odvolacieho konania
v plnom rozsahu (I. výrok), žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania (II. výrok), a
žalobcovipriznalnáhradutrovodvolaciehokonaniasp.zn.8Co158/2005(III.výrok).Právnerozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a vecne tým, že o nároku žalovaného
na náhradu trov konania v prvej inštancii a odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 255 ods.
1 C.s.p., pričom kritériom pre priznanie nároku bola miera úspechu vo veci, ktorú zisťoval tak u

žalobcu, ako aj u žalovaného. Uviedol, že predmetom konania bola náhrada škody, žalobu pôvodne
zamietol a žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Žalobca sa však
odvolal a v odvolacom konaní sp.zn. 8 Co 158/2005 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie tak dospel k názoru, že v danom
prípade dosiahol žalobca v odvolacom konaní sp.zn. 8 Co 158/2005 úspech, a preto žalobcovi priznal
náhradu trov tohto odvolacieho konania. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že po zrušení

pôvodného rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie rozhodol rozsudkom zo dňa 16.12.2010, č.k. 8
C 60/1997-940, v prospech žalobcu tak, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu
s príslušenstvom. Proti predmetnému rozhodnutiu sa odvolal žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní
sp.zn. 8 Co 81/2011 plne úspešný, keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na toto rozhodnutie odvolacieho súdu súd prvej inštancie
žalovanému náhradu trov konania prvoinštančného a odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.

Vzhľadom na podané dovolanie žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 17.12.2013, č.k. 8 Co 81/2011-1070, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol, súd prvej
inštancie mal za to, že v dovolacom konaní mal úspech žalovaný, ktorému však v súvislosti s týmto
konaním žiadne trovy konania nevznikli, preto žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, jeho výroku I., v ktorom súd prvej inštancie priznal žalovanému

náhradu trov konania v prvej inštancii a odvolacieho konania v plnom rozsahu, podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil
zásadou úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p., avšak podľa jeho názoru bolo v tomto prípade
namieste, aby sa súd odchýlil od zásady zodpovednosti za výsledok a postupoval podľa § 257 C.s.p.

Za dôvody hodné osobitného zreteľa odvolateľ považoval povahu a okolnosti samotného sporu, ako
aj podiel oboch sporových strán na jeho vzniku, v neposlednom rade aj zložitosť rozhodnej právnej
problematiky. Poukázal na to, že konaniu predchádzalo porušovanie povinností a nesprávny postup
právneho predchodcu žalovaného, ktorý v rozpore s existujúcim právnym a skutkovým stavom zastával
stanovisko, že žalobcovi zanikla licencia a tento svoj názor oznamoval dotknutým osobám s tým, aby

tieto nerobili úkony, ktoré by umožnili žalobcovi vysielať podľa udelenej licencie. Tento stav trval až do
právoplatného skončenia konania vedeného na vtedajšom Obvodnom súde Bratislava I., sp.zn. 9 C
234/1993, v ktorom súd určil, že licencia nezanikla. Protiprávne konanie žalovaného bolo dôvodom, pre
ktorý k tomuto konaniu došlo. Predmet konania bol po právnej stránke komplikovaný, keďže až dovolací
súd dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný a svoje rozhodnutie publikoval v
Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod por. č. R 75/2016. Ak žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný,

potom rozsiahle dokazovanie pre účely ustálenia škody a jej výšky bolo nadbytočné. Odvolateľ poukázal
aj na rozpornosť výroku rozhodnutia I. s jeho odôvodnením, keď súd žalovanému priznal
náhradu všetkých trov odvolacieho konania, nie iba odvolacieho konania vedeného pod sp.zn 8 Co
81/2011. Uvedená skutočnosť predstavuje porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces a naplnenie
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu uznesenie

súdu prvej inštancie vo výroku I. zmeniť a žiadnej zo sporových strán nepriznať právo na náhradu trov
prvoinštančného konania a odvolacieho konania vedeného pod sp.zn. 8 Co 81/2011.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, výroku, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania sp.zn. 8 Co 158/2005, podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný dôvodiac, že

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/
C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zo zásady zodpovednosti za výsledok. Uviedol, že

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 17.12.2013, č.k. 8 Co 81/2011-1070, žalobu v celom rozsahu
zamietol, zamietajúci výrok nebol zrušený ani v rámci dovolacieho konania, meritórnym rozhodnutím tak
bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, čím bol žalovanému prisúdený úspech v konaní. Odvolacie
konanie sp.zn. 8 Co 158/2005 predstavovalo len jednu z fáz konania vo veci, pričom základom pre
posudzovanie miery úspechu v konaní je právoplatné rozhodnutie vo veci, ktorým je rozsudok Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 17.12.2013, č.k. 8 Co 81/2011-1070, ktorým súd žalobu v celom rozsahu
zamietol. Žalovaný mal tak plný úspech vo veci, a preto má aj nárok na náhradu trov konania v plnej
miere. Jedinú výnimku zo zásady miery úspechu v konaní predstavuje ustanovenie § 257 C.s.p., avšak
súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Odvolateľ poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 56/05, ako aj III. ÚS

144/2010 z 25.5.2010. Navrhol odvolaciemu súdu zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie a žalovanému
priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že nesúhlasí s odvolacím návrhom žalobcu. Podľa
žalovaného uplatnenie princípu úspechu v spore pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania

je v prejednávanom prípade opodstatnené, odmietol pripustenie možnosti aplikácie ustanovenia § 257
C.s.p., poukázal na svoje odvolanie zo dňa 23.3.2017 proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Podľa
žalovaného správanie správneho orgánu nie je dôvodom na uplatnenie moderačného práva súdu pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, keď súd v konaní vo veci samej dospel k záveru, že
táto skutočnosť nebola v príčinnej súvislosti so škodou. Žalovaný považoval za nespravodlivé, aby ako

subjekt, ktorý nebol v konaní pasívne vecne legitimovaný, znášal trovy konania. Ani skutočnosti ako
komplikovanosť veci, či rozsiahle dokazovanie, nemôžu mať za následok, aby strana úspešná v spore
bola ukrátená na svojich právach. Žalovaný zotrval na návrhu, aby mu odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona opredbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

6. Odvolací súd, v priebehu odvolacieho konania, z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I zistil, že žalobca, ktorý bol spoločnosťou s ručením obmedzeným, zapísaným v Obchodnom
registri, oddiel Sro, vložka číslo 2703/B, bol dňom 19.6.2018 vymazaný z obchodného registra, zanikol
bez právneho nástupcu.

7. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

9. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

12. Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané

do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich
vznik inak.

13. Podľa § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo
do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do

tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 20a Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom
zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú
inak.

15.Procesnépodmienkypredstavujúzákladnéprocesnépredpoklady,abymoholsúdvovecirozhodnúť.
Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Ak súd kedykoľvek v
priebehu konania zistí nedostatok procesnej podmienky, postupuje v konaní v závislosti od toho, či ide o
odstrániteľný, alebo neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Procesná subjektivita predstavuje

procesnú podmienku sporovej strany, ktorú súd obligatórne skúma počas celého konania. V prípade
právnickej osoby, ktorá zanikla bez právneho nástupcu, ide o neodstrániteľnú vadu konania, majúcu za
následok zastavenie konania.

16. Keďže odvolací súd zistil, že žalobca zanikol bez právneho nástupcu, pre tento nedostatok procesnej

podmienky, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastavil.

17. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

18.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 256 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane (1). Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli

vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane (2).

20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd prihliadol na dôvod, pre
ktorý konanie zastavil, a preto žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).