Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116212516
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116212516.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO 31575951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: F. X., Z.. XX.X.XXXX, B. X., o zaplatenie
3.211,21 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.211,21 eur, úrok vo výške 165,74 eur, úrok z omeškania
vo výške 870,08 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.211,21 eur od 19.4.2016 do
zaplatenia, poplatky vo výške 8,80 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 27.5.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 3.211,21 eur, úrok vo výške 14,90% ročne zo sumy 3.211,21 eur
od 19.4.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.211,21 eur od 19.4.2016
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 2.244,71 eur, úrok vo výške 165,74 eur, poplatky vo výške
8,80 eur, titulom poskytnutého úveru.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
Zmluvou o spotrebnom úvere zo dňa 13.7.2010; Všeobecnými obchodnými podmienkami; Výzvou na
predčasné splatenie úveru zo dňa 17.5.2013, keď konal v neprítomnosti žalovaného (žalovaný sa na
pojednávanie nedostavil) a zistil nasledovný skutkový stav:

3. Žalobca v žalobe a doplnení žaloby zo dňa 30.7.2018 uviedol, že dňa 13.7.2010 žalobca a žalovaný

uzatvorili Zmluvu o spotrebnom úvere č. XXXXXX na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver
vo výške 5.000,- eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných
splátkach v počte 60 vo výške 119,23 eur, úver sa zaviazal splatiť do 15.7.2015. Žalovaný porušil svoje
povinnosti - prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru ku dňu 5.6.2013. Pohľadávka žalobcu ku dňu 18.4.2016 predstavovala sumu 5.630,46 eur a
pozostávala z:
- istiny vo výške 3.211,21 eur

- úroku vo výške 165,74 eur čo predstavuje vyčíslený úrok po vyhlásenie predčasnej splatnosti dňa
5.6.2013
- úroku z omeškania vo výške 2.244,71 eur, čo predstavuje súčet riadnych úrokov po zosplatnení a
úrokov z omeškania. Úroky po zosplatnení od 5.6.2013 do 18.4.2016 predstavujú sumu spolu vo výške1.374,63 eur. Úroky z omeškania do 5.6.2013 predstavujú sumu vo výške 39,77 eur a po zosplatnení od
5.6.2013do18.4.2016predstavujúsumu830,31eur.Spoluúrokyzomeškaniado18.4.2016predstavujú
sumu 870,08 eur.

- poplatkov vo výške 8,80 eur za vedenie úverového účtu (4 x 2,20 eur) čo vyplýva zo Sadzobníka
poplatkov.

4. Zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby, žalovaný je pasívny, preto
skutkové tvrdenia uvedené žalobcom nie je dôvod spochybňovať, sú nesporné. Je toho názoru, že

veriteľ má nárok na riadne úroky zo zmluvy aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vzhľadom
na skutočnosť, že nedochádza k zániku zmluvy a poskytnuté peniaze dlžníkovi neboli v skutočnosti
veriteľovi vrátené. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by si veriteľ nemohol uplatniť
úroky popri úrokoch z omeškania. Opačný právny záver nezohľadňuje ustálený doktrinálny výklad ust.
§ 502, § 503 ObZ, a rozhodovaciu prax súdov SR a ČR. Žalobca sa odvoláva na ustálenú doktrínu k
úverovej zmluve a k zmluve o pôžičke v slov. a českej literatúre. Poukazuje na to, že úrok z omeškania

je zákonnou sankciou za omeškanie kdežto riadny úrok je zmluvnou odmenou pre veriteľa. Je toho
názoru, že nepriznaním takéhoto úroku po zosplatnení sú znevýhodnení ostatní klienti, ktorí riadne
splácajú úrok v súlade s úverovou zmluvou a v prípade ak súd neprizná takýto úrok po zosplatnení bude
to motivovať klientov, aby čím skôr prestali splácať svoj úver, dostali sa teda do situácie, kedy veriteľ
bude nútený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, pričom súdy mu priznajú iba zákonný nárok na úrok z

omeškania vo výške 5 %. Takýmto právnym názorom, teda nepriznaním riadneho úroku po zosplatnení
sa absolútne devastuje úverové podnikanie bánk, pretože banka úverové prostriedky späť vrátené nemá
a ich úročenie je iba na základe svojvoľného nesplácania dlžníkom degradované.

5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená zverejnením dňa 9.10.2018 nevyjadril.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi

8. Súd mal z predložených listinných dôkazov preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, preto uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.211,21 eur spolu s vyčísleným úrokom do zosplatnenia
vo výške 165,74 eur a nezaplatených poplatkov za vedenie účtu vo výške 8,80 eur.

9. Súd nevyhovel žalobe v celom rozsahu a to čo sa týka nároku na zaplatenie úroku vo výške

14,90 % ročne zo sumy 3.211,21 eur od 5.6.2013 do zaplatenia, t.j. za obdobie po zosplatnení, a v
tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď sa plne stotožňuje s právnym názorom vysloveným
v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.6.2015: ,, Splácanie úveru v
splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne
(v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto

predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,
že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe

kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.
Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá

obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniupeňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na

to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De
facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu

záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi
by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej
nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže
sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by

navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň
by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu
majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú
istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú
právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací

súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že
keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného
úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania
spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.
S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s

vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2

Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou
(pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel
je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar.
vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto

nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy
zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“

10.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,

výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,vzneníúčinnomdo31.1.2013,výškaúrokovzomeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Nakoľko žalovaný nezaplatil dlžnú sumu žalobcovi v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania dňom
nasledujúcim po splatnosti jednotlivých splátok, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vyčíslenýku dňu 18.4.2016 sumou 870,08 eur a následne od 19.4.2016 z dlžnej sumy istiny, pričom vychádzal zo
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá v období od 11.7.2012 do 7.5.2013, kedy
bol už žalovaný v omeškaní bola 0,75%.

12. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)

13. Žalobca bol v konaní úspešnejší, neúspech mal len v nepatrnej časti úroku, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.