Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/355/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609206732
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7609206732.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu: A. A., H.. XX.X.XXXX, C. K. H. N., V.. A.
C. X, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom, Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová
Ves proti žalovanému: Svojpomocné bytové, s.r.o., Studené 634, Most pri Bratislave, IČO: 00 594 547,
o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves,
z 15.3.2018, sp. zn. 2C/111/2009-490

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že nahradil prejav

vôle žalovaného ako predávajúceho uzatvoriť so žalobcom ako nadobúdateľom Zmluvu o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, E. Ú. K. H. N., okres
Spišská Nová Ves, obec Spišská Nová Ves a to
- bytu č. X s príslušenstvom vo vchode č. XX, ktorý sa nachádza na 3. nadzemnom podlaží obytného
domu súpisné č. XXXX stojaceho na parcele registra C parc. č. 7243/6,
- nebytovému priestoru - garáži č. 6 nachádzajúcej sa v prízemí obytného domu súpisné č. 2993
stojaceho na parcele registra C parc. č. 7243/6, s vlastníctvom ktorej je spojené a prevádza sa

spoluvlastníctvo spoločných častí a zariadení domu o veľkosti 185/10000-in,
-spoločnýmčastiamazariadeniamobytnéhodomusúpisnéč.2993stojacehonaparceleregistraCparc.
č. 7243/6 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1023/10000-in, v znení predloženom žalobcom, ktorá
zmluva tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku (I. výrok). Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok
na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným
uznesením (II. výrok).

2. Vychádzal z toho, že žalobou doručenou súdu dňa 3.6.2009 sa žalobca voči žalovanému domáhal
určenia, že byt číslo 38/5 nachádzajúci sa v K. H. N. H. V. C. Č.. XXXX - XX/X (ďalej aj ako „byt“,
alebo „predmetný byt“) prechádza v zmysle Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (ďalej aj iba ako „Zákon č. 182/1993 Z.z.“) do jeho vlastníctva a v žalobe uviedol, že listom
Svojpomocného bytového s.r.o. zo dňa 30.3.2009 sa dozvedel, že došlo k delimitácii Svojpomocného
bytového družstva, Spišská Nová Ves na Svojpomocné bytové, s.r.o., pričom ani nevie kedy sa konala
členská schôdza, nakoľko je členom družstva od r. 1990. Listom zo dňa 27.4.2009 požiadal v zmysle

Zákona č. 182/1993 Z.z. o prevod svojho družstevného bytu do osobného vlastníctva.

3. V priebehu konania, vplyvom právneho zastúpenia a zmeny právneho zástupcu, žalobca opakovane
navrhoval zmenu žaloby (žalobného petitu). Naposledy súd rozhodol o zmene žaloby dňa 15.3.2018 tak,že pripustil zmenu žaloby v súlade s návrhom žalobcu zo dňa 17.1.2018 doručeným súdu dňa 18.1.2018.
Týmto návrhom sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť ako predávajúci so
žalobcom ako nadobúdateľom zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na

liste vlastníctva č. XXXX, E. Ú. K. H. N., okres Spišská Nová Ves, obec Spišská Nová Ves a to bytu
č. X s príslušenstvom vo vchode č. XX, ktorý sa nachádza na 3. nadzemnom podlaží obytného domu
súpisné č. 2993 stojaceho na parcele registra C parc. č. 7243/6, nebytovému priestoru - garáži č. 6
nachádzajúcej sa v prízemí obytného domu súpisné č. 2993 stojaceho na parcele registra C parc. č.
7243/6, s vlastníctvom ktorej je spojené a prevádza sa spoluvlastníctvo spoločných častí a zariadení

domu o veľkosti 185/10000-in, spoločným častiam a zariadeniam obytného domu súpisné č. 2993
stojaceho na parcele registra C parc. č. 7243/6 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1023/10000-in
(ďalej aj iba ako „nehnuteľnosti“), a to podľa § 5 Zákona č. 182/1993 Z.z., ktorú zmluvu zároveň predložil.

4. Z informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností vytvoreného cez katastrálny portál dňa 9.4.2014 (č.l.
287 - 288 spisu) bolo zistené, že na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K. H. N., na ktorom

je evidovaná stavba obytný dom súpisné č. XXXX, na parcele č. 7243/6, sa byt č. X, ktorý je predmetom
sporu nenachádza. Byt č. X však bol uvádzaný v časti C ťarchy predmetného listu vlastníctva, kde bolo
uvedené záložné právo pre Slovenskú záručnú a rozvojovú banku na obytný dom súpisné č. 2993 na
byty č. 5,6. Dopytom na Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor a následnou odpoveďou
úradu zo dňa 17.8.2015 bola uvedená informácia oficiálne potvrdená, a teda, že predmetný byt nebol

v katastri nehnuteľnosti zapísaný. Úrad zároveň ozrejmil, že v r. 2002 došlo k prvému zápisu bytu v
obytnom dome súp. č. XXXX a to bytu č. 8 na základe kúpnej zmluvy medzi predávajúcim Svojpomocné
bytové družstvo Spišská Nová Ves a kupujúcou fyzickou osobou. V r. 1998 bola doručená žiadosť
Investičnej a rozvojovej banky, a.s. na vykonanie záznamu záložného práva, ktoré vzniklo zo zákona
na zabezpečenie úverov poskytnutých na družstevnú bytovú výstavbu bytovej jednotky súp. č. 2993.

Po zameraní samotnej stavby jej bolo pridelené číslo parcely 7243/6. Zápis stavby a záložného práva
bol vykonaný do listu vlastníctva č. 6139. Zápisom prvého bytu v bytovom dome súp. č. 2993 na parc.
č. 7243/6 a to bytu č. X bolo uvedené záložné právo zapísané do LV č. XXXX. Žalobca v priebehu
konania inicioval konanie členskej schôdze spoločenstva vlastníkov bytov a následne aj zápis záverov
členskej schôdze, dôsledkom čoho boli zmeny na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K. H.

N.. V dôsledku týchto zmien boli byt č. 5 a k nemu patriaca garáž č. 6 ako nebytový priestor zapísané
do tohto listu vlastníctva ako výlučné vlastníctvo žalovaného, ktorý je v liste vlastníctva uvádzaný ešte
pod názvom Svojpomocné bytové družstvo (aktuálny výpis z LV č. XXXX na č.l. 474, 475 spisu). S
uvedenými zmenami na liste vlastníctva súvisia aj zmeny podielov na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu.

5. Podľa oznámenia Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. so sídlom v Bratislave (ďalej iba
ako „SZRB, a.s.“ alebo „banka“) zo dňa 6.7.2015, bolo klientovi Svojpomocné bytové, s.r.o. (pôvodný
názov Okresné výstavbové družstvo Poprad) na základe úverovej zmluvy zo dňa 31.10.1990 poskytnutý
investičný úver vo výške 654.000,- Kčs (21.708,82 Eur) za účelom družstevnej bytovej výstavby šiestich

bytových jednotiek s konečným termínom splatnosti 31.12.2032. Z týchto prostriedkov bola financovaná
výstavba bytového domu súpisné č. 2993 na parcele č. 7243/6 a teda aj bytov č. 5, 6. SBD Poprad
dňa 17.2.2014 vstúpilo do likvidácie. Záložné právo banky k predmetným bytom vznikalo v zmysle zák.
č. 42/1992 Zb. automaticky. Podľa odpovede SZRB, a.s. zo dňa 24.10.2017 je pohľadávka banky voči
dlžníkovi (žalovanému) na úverovom účte č. XXXXXXXXXX ku dňu 23.10.2017 vo výške 1.708,47 Eur

a je naďalej úročená. Dlžník na tomto účte neuhradil od 31.12.2014 žiadnu sumu. Banka je ako veriteľ
oprávnená prijať plnenie od tretej osoby, odlišnej od dlžníka v prípade splnenia podmienok stanovených
§ 332 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda so súhlasom dlžníka. Prípadné plnenie je potrebné zasielať
na účet uvedený bankou s uvedením rodného čísla platiteľa ako variabilného symbolu.

6. Podľa potvrdenia Spoločenstva vlastníkov bytov C. XX, K. H. N. zo dňa 17.1.2018 (č.l. 446 spisu) A.
A. ako jediný užívateľ bytu na C. V. XX/X K. H. N. má ku dňu 17.1.2018 vysporiadané všetky poplatky
spojené s bývaním, vo výške stanovenej predpisom zálohových platieb. Potvrdenie bolo vydané na účely
vysporiadania bytu do osobného vlastníctva žiadateľa. Slovenský plynárenský priemysel a.s. so sídlom
v Bratislave ako dodávateľ elektriny a zemného plynu pre odberné miesto Brezová 38 je v zmluvnom

vzťahu so žalobcom, čo vyplynulo zo žalobcom predložených dokladov ako Oznámenie o platbách
za opakované dodávky elektriny z marca 2017, Vyúčtovacej faktúry splatnej 30.4.2017 za obdobie
19.3.2016 - 18.3.2017 a iných na č.l. 447 až 450 spisu).7. Súd citoval §§ 24, 29, 29b ods. 2, 3 zák. č. 182/93 Z.z. a dôvodil, že citované ustanovenie § 28 Zákona
č. 182/1993 Z.z. rieši situáciu nájomcov bytov a nebytových priestorov (ďalej aj iba ako „nájomca“),
ktorí bytové družstvo v lehote podľa transformačného zákona (t.j. do 28.7.1992) nevyzvali na prevod

bytu a nebytového priestoru do osobného vlastníctva, presnejšie na uzavretie zmluvy o bezplatnom
prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru. Nájomca ktorý takto bytové družstvo na uzavretie
zmluvy nevyzval, má zákonný nárok na prevod vlastníctva bytu. Rozširujúcim výkladom s ohľadom
na znenie § 29 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z.z. je potrebné tento nárok vzťahovať aj na nebytový
priestor. Hmotnoprávnou podmienkou nároku na prevod vlastníctva je jednak riadne doručenie žiadosti

o prevod, ako aj to, že ide o žiadosť fyzickej osoby, ktorá je ako člen družstva nájomcom bytu a
nebytového priestoru, o prevod ktorého žiada. Preukázanie týchto podmienok bolo rozhodujúce pre
posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu. To že žalobca nevyzýval žalovaného na prevod bytu
podľa transformačného zákona považoval súd za logické vzhľadom na okolnosti prípadu. V danom
čase, t. j. od 28.1.1992 do 28.7.1992 žalobca totiž ani nebol nájomcom predmetných nehnuteľností,
keďže podľa karty nájomcu ním od v roku 1992 (presný dátum nezistený) bola ako člen družstva M.

Č.. Žalobca preto mohol žiadať o prevod nehnuteľnosti iba podľa § 28 Zákona č. 182/1993 Z.z.. To že
tak žalobca aj skutočne urobil, nebolo v konaní sporné. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu nepoprel a vo
svojich vyjadreniach to dokonca nepriamo potvrdil. Presný dátum žiadosti nebol v konaní zistený (strany
ho neuvádzali), avšak vzhľadom výsledky dokazovania mal súd za to, že to muselo byť v období medzi
16.2.1996 (prevod práv na žalobcu) a 4.11.1997 (odpoveď žalovaného na žiadosť žalobcu - udelenie

súhlasu s prevodom).

8.Žalovanývkonaníuvádzalrôznedôvody,prektorénehnuteľnostinepreviedoldoosobnéhovlastníctva
žalobcu. Za relevantné z hľadiska príslušnej právnej úpravy súd považoval najmä tvrdenia o tom, že
žalobca nebol členom družstva a že nebol nájomcom. Skutočnosť, že žalobca bol členom družstva mal

súd za preukázanú vykonaným dokazovaním, a to predovšetkým dohodou o prevode členských práv
zo dňa 16.2.1996 uzatvorenou medzi M. Č. a žalobcom. To, že M. Č. bola ako člen družstva nájomcom
nehnuteľností je zrejmé z jej karty nájomcu a potvrdil to aj sám žalovaný. Samotnú dohodu o prevode
členských práv žalovaný označil za falzifikát.

9. Ako preukázanú skutočnosť súd vyhodnotil aj to, že žalobca bol nájomcom nehnuteľností. Právo na
uzatvorenie nájomnej zmluvy mu vzniklo na základe dohody o prevode členských práv dňa 16.2.1996.
V konaní nebolo ani žalovaným popreté, že nehnuteľnosti po celý čas užíva žalobca resp. jeho syn s
rodinou. Predpisy poplatkov za užívanie bytu boli stále (počnúc od 3/1996 doposiaľ) vyhotovované na
meno žalobcu. Prvý predpis je z 1.3.1996, čo zodpovedá dátumu účinnosti prevodu členských práv na

žalobcu dňom 16.2.1996. Svedkyňa R. potvrdila, že rozpis platieb pripravovala ona, a to na základe
pokynu A.. Š. R.. Rovnako potvrdila, že žalobca byt užíval legálne. Predpisy platieb pritom obsahujú
aj položku „nájomné“, čo tiež potvrdzuje existujúci nájomný vzťah. Od prevzatia správy bytového domu
Spoločenstvom vlastníkov bytov Brezová 38 boli predpisy a vyúčtovania robené spoločenstvom, naďalej
na meno žalobcu. Svedok P.. B. U., ktorý je predsedom spoločenstva nepretržite od jeho vzniku tiež

potvrdil, že žalobca je nájomcom bytu a každý v bytovom dome s ním ako s nájomcom aj konal.
Všetky doklady boli na meno žalobcu, pričom tieto aj osobne videl. Svedok tiež potvrdil, že so súhlasom
žalovaného platí všetky platby s bytom spojené spoločenstvu priamo žalobca, a to dlhodobo. Žalovaný
ako vlastník nehnuteľností k platbám nepristúpil a správal sa voči spoločenstvu arogantne. Žalobca
doposiaľ nemá žiadne nedoplatky na predmetnom byte. V súvislosti s odberom elektriny a plynu na

odbernom mieste, ktorým je predmetný byt č. 5, je aj v súčasnosti zmluvný partnerom dodávateľa
elektriny a plynu práve žalobca. Napokon žalobcu ako nájomcu nájomného bytu dňa 16.3.2008 označil
aj sám žalovaný, a to v liste na č.l. 148 spisu. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, považoval
súd tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nie je nájomcom bytu, že nejde o nájomný byt, či o
družstevný byt, za účelové v snahe vyhnúť sa splneniu povinnosti previesť ho do vlastníctva žalobcu.

Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žalobca ako nájomca a člen bytového družstva
požiadal žalovaného, v presne nezistenom období od 16.2.1996 do 4.11.1997 a opakovane aj listom
zo dňa 27.4.2009, o prevod bytu do svojho osobného vlastníctva. Žalovaný pôvodne so žiadosťou
žalobcu súhlasil, keď dňa 4.11.1997 písomne žalobcovi uviedol, že nemá námietky a dáva k prevodu
svoje kladné stanovisko. Právu žalobcu žiadať o prevod nehnuteľnosti do svojho osobného vlastníctva

zodpovedá povinnosť žalovaného prevod uskutočniť, a to v zákonom určenej lehote. Žalovaný si
túto svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil. Uvedenú situáciu rieši ustanovenie § 29b ods. 2 Zákona č.
182/1993 Z.z. tak, že táto povinnosť ostáva žalovanému aj po uplynutí zákonnej lehoty zachovaná.
Žalovaný je teda povinný uzatvoriť zmluvu primerane s obsahom podľa žalobcom predloženej zmluvy.TátozmluvaspĺňazákonnénáležitostivyplývajúcezoZákonač.182/1993Z.z..Súdpretožalobevyhovel
a nahradil prejav vôle žalovaného ako predávajúceho takúto konkrétnu zmluvu, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku so žalobcom uzatvoriť.

10. Ostatné žalovaným uvádzané námietky či argumenty nemajú vplyv na meritórne rozhodnutie. Z
uvedeného dôvodu ich súd ani neurobil predmetom dokazovania (viď bod 21. odôvodnenia rozsudku).
Takéto pre meritórne rozhodnutie nepodstatné námietky a argumenty nie je súd ani povinný v rámci
odôvodnenia rozhodnutia zodpovedať. Napriek tomu súd poukazuje na bod 20. odôvodnenia obsahujúci

vyjadreniežalobcuknávrhomnadokazovanieatýmajknámietkamaargumentomžalovaného,sktorým
sa stotožňuje.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní a úspešnému
žalobcovi (žalobe bolo vyhovené) priznal proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

12. V podanom odvolaní poukázal žalovaný na jeho argumenty a žiadal zrušiť napadnuté rozsudok
a vec vrátiť na ďalšie konanie (č. l. 500 - 506 spisu). Okrem iného (ďalej aj o.i.) v odvolaní namietal,
že predkladal rôzne dôkazy, napr. aj Ekonomická agenda Svojpomocného bytového družstva nebola
žalobcom odovzdaná aj keď bol vedený spor sp. zn. 8C/58/2007 a že v súlade s § 8 ods. 5 písm. b)

zák. č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania mohol fond žiadateľovi poskytnúť podporu len
raz, pričom poukazoval aj na vlastnenie iných bytov, napr. trojizbový družstevný byt s garážou v obci
Markušovce od roku 1992.

13.VlokaliteKamennýobrázok,ktorásadelilanadveodlišnéúzemia,SBDvykonávalovýstavbušiestich

bytových jednotiek, na čo si letmo spomenula aj pani R.. Sudkyňa nepreskúmala ani udelenie súhlasu
stavebného povolenia, kto vykonával prvotné stavebné práce. Pán P.. U. bol bývalý kolega s predsedom
predstavenstva S. U., medzi nimi bol vekový rozdiel cca 15 rokov. Účelovo zavádza, že celý proces
podania trval asi 3 roky, predseda kontrolnej komisie pán A. S. ho spolu so mnou vyzval, aby preukázal
doklady o tej skutočnosti, že nie je vlastníkom družstevného bytu na sídlisku Mier v Spišskej Novej

Vsi. Pán P.. U. spáchal subvenčný podvod, nakoľko mu nemal byť pridelený druhý družstevný byt, na
ktorý sa viazali aj štátne výhody a nenávratné pôžičky. Predmetnej problematiky sme sa už vyjadrili v
tomto odvolaní. Na predmetnej bytovej jednotke boli neustále nedoplatky na vodnom a stočnom, ľudia
využívali pitnú vodu na polievanie trávnika, skaliek atď. Tieto vysoké faktúry už družstvo nedokázalo
splácať, neustále sme doplácali na ich pestovateľské hobby. Predmetná bytová jednotka na ulici C. XX

nemala osadené vodomery v každom byte, ale iba jeden podružný vodomer, ktorý sa nachádzal vonku.
Neustále boli zvady, ohovárania ohľadne platieb za vodu. Súdu prikladáme faktúru, kde odberateľom je
SBD, Letná 49. Dôkaz: Príloha č. 15 - Faktúra č. 406109174. Nájomné bolo najnižšie v okrese Spišská
Nová Ves. Dňa 18.5.2006 predseda predstavenstva S. U. rozhodol o odstúpení od dohody dočasného
spravovania bytov Brezová 38, nakoľko už väčšina družstevných bytov bola prevedená do osobného

vlastníctva. Z tohto dôvodu boli nútení založiť si Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Pán U. zavádza a dobre vie, kedy vzniklo Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov kde sa
ako najväčší „vyrývač" stal predsedom. V registri Spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bolo ich spoločenstvo založené v roku 2006. Pán U.É. je veľmi vypočítavý človek. Hoc bolo založené
Spoločenstvovlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvroku2006,činnosťzačalivykonávaťnaprelome

rokov 2006/2007 a to z dôvodu, že dal namontovať do každého bytu samostatný vodomer. Keď sme to
žiadali my, tak sa sťažoval, že budú musieť byť vykonané sekacie práce. No ale zrazu to možné bolo.
Naďalej sme museli za nich platiť vodné a stočné, hoc sme dali dňa 26.6.2006 žiadosť o ukončenie
odberu, no nebolo nám vyhovené, nakoľko nás na vodárňach začal pán U. ohovárať a intrigovať. Pán
U. sa neustále sťažoval, stále mu niečo prekážalo, nakoniec sme ho poprosili, že keď nie je spokojný,

môže vrátiť byt na ulici C. XX a všetky finančné prostriedky sa mu vrátia. Vo výpovedí uvádza, že nebola
nikdy členská schôdza, čo nie je pravda, konali sa čiastkové členské schôdze. Bol neustále nespokojný
so správou, pričom správu sme vykonávali desať rokov. Za toto obdobie mohli nájomníci a vlastníci
kedykoľvek od správy odstúpiť. Práve kvôli jeho osobe z bytovej jednotke odišli vlastníci. Pán U. zavádza
tvrdením, že ja som mu povedal, že družstvo platby platiť nebude, a že som mu navrhol, aby ich platil

nájomca A. A. na účet spoločenstva, s čím som vraj súhlasil. Táto skutočnosť nie je pravdivá, pán U.
prišiel do kancelárie s tým, že vyhotovil výmer a nájomcu označil pána Jozefa A. K.. S tým družstvo
nesúhlasilo, podala ako spotrebiteľ námietky s tým, že v našej evidencii na byt Brezová 38/5 nie je A. A.
K.., B. S. U.. Žiadal som ho o opravu platobného výmeru a oznámil som mu, že anuitu naďalej splácapán S. U. ako doposiaľ cez SBD. Dňa 4.11.2009 sme spolu s riaditeľkou ekonomického úseku pani P..
C.. S. S.X. zaslali žiadosť, nakoľko zo strany pána U. nedochádzalo k žiadnej komunikácii. Pán U. nám
nedodával potrebné výmery aj keď vedel, že vlastníkom bytu je SBD. Ďalej zavádza a klame vo svojej

výpovedi, ktorú použila pri rozhodnutí sudkyňa JUDr. Hiščáková, že o byt sa nikto nezaujímal a nikto si
na neho nenárokoval. Sú to hrubé klamstvá zo strany pána U., nakoľko sa nám mstil za to, že sme žiadali
doplatenie nedoplatkov na vodnom a stočnom. Taktiež sme chceli vedieť, prečo si duplicitne nárokoval
na štátne príspevky, keď už v minulosti vlastnil družstevný byt, ktorý výhodne predal. Sudkyňa vo svojom
rozhodnutí uvádza, že o byt nemal nikto záujem, čo nezodpovedá skutočnosti a nevyzvala nás, aby

sme sa k jeho výpovedi vyjadrili. Pán predseda Spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov
ignoroval našu reklamáciu a začal komunikovať s Jozefom A. K.. Na strane 4 zápisnice zo dňa 18.1.2018
uvádza,že„vminulostitamdobytunásilnevošielpánU.,zdržalsatamtridni,nikohodnunepustil,potom
odišiel a odvtedy ani predtým sa o byt nikto iný nezaujímal." Pán U. nám účelovo odmietal odovzdať
kľúč od vchodu do bytovky, hoc vedel, že sme vlastníci bytu. Pán U. mal v predmetom byte dokonca
trvalý pobyt. Nič mu neostávalo, iba týmto spôsobom, prevŕtaním zámku dostať sa do predmetného bytu.

Niekoľkokrát bol A. A. ml. pred dverami bytu, v ktorom mal a dodnes má trvalý pobyt nebohý predseda
predstavenstva a vyhrážal sa mu fyzickou likvidáciou. O tejto skutočnosti bol vypovedať pán U. aj na
polícii. Pán A. A. ml. bol vo výkone väzby v Levoči za násilný trestný čin. Pán U. sa ho bál, pretože bol od
neho cca o 20 rokov starší a z tohto dôvodu mu neotváral. Zo strachu neskôr pán U. utiekol, nakoľko sa
vyhrážky pána A. A. Z.. stupňovali. Ďalej pán U. uvádza, že som vyhlásil (Z.. Q. R.), citujem: „že nič platiť

nebudeme a aj keď ich zažalujeme a súd vyhráme, nič im to nepomôže, keďže družstvo nemá žiaden
majetok iba počítač". To sú hrubé klamstvá, účelové výpovede svedka. Družstvo naďalej vykonávalo
svoju činnosť, vyplácalo mesačné mzdy zamestnancom a podobne. S. U. dobre vedel, že pán A. K.. má
v obci Z. 3-izbový družstevný byt s garážou. Pán U. vo svojej výpovedi uvádza citujem: „na otázku súdu,
aby potvrdil alebo vyvrátil svoju predchádzajúcu výpoveď ohľadne toho, že sa s konateľom žalovaného

A.. Q. R. dohodol, že nájomca A. A. bude nájom platiť priamo na účet spoločenstva, udáva: áno, určite
som sa s ním takto dohodol, keď som to uviedol. Táto debata nasledovala po tom, čo mi povedal, že
družstvo to platiť nebude, tak vtedy som to riešil, že kto to platiť bude, ja som toto riešenie navrhol a on to
odsúhlasil. Odvtedy ma žalovaný nekontaktoval a neuvádzal, žeby to chcel nejakým spôsobom meniť."
Táto jeho výpoveď je nepravdivá, nechcel vykonať opravu v platobnom výmere na nájomníka, ktorý bol

u nás evidovaný, t. j. Pavla U.. S. U. vyhlásil, že v živote nevidel stanovy družstva, to je veľmi zvláštne,
nakoľko o nich musel vedieť ako člen družstva. Samotný obchodný register je verejný zoznam zákonom
ustanovených údajov, ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín. Tu chcem poukázať na
to, že pán U. figuruje vo viacerých obchodných spoločnostiach a určite vie, že mu obchodný register na
požiadanie by vydal stanovy družstva. Pani sudkyňa JUDr. Hiščáková si nevyžiadala stanovy družstva,

hoc sa jedná o základný dokument, ktorým sa riadi činnosť družstva. V stanovách v Článku 6, ods. 4
sa jasne cituje: „prevod členstva v družstve nesmie sa prevádzať dvakrát na toho istého člena, ktorý
prevod predtým uskutočnil." Dôkaz: Príloha č. 16 odstúpenie, Príloha č. 17 - žiadosť o ukončenie odberu,
Príloha č. 18 - Žiadosť o vyčíslenie nedoplatkov na byte Brezová č. 38. Odvolaciemu súdu prikladáme
listinnýdôkaz,t.j.Žiadosťovydaniepotvrdenia,ktorýboladresovanýSprávekatastraSpišskáNováVes.

Nie je pravda, že len žalobca vyvíjal úsilie ohľadne opravy v katastri nehnuteľností Spišská Nová Ves.
Nakoniec tento byt nie je jeho majetkom, ale majetkom SBD. Dôkaz: Príloha č. 19 - Žiadosť o vydanie
potvrdenia. Bol len vymenený zámok, k žiadnemu poškodeniu nedošlo. Nakoľko sa jednalo o čierny
nájom, predseda predstavenstva nemohol nijak konať, pretože mu bolo odmietnuté vydanie kľúčov. Pán
A. A. bol členom SBD len do roku 2004. Predajom bytu v obci Markušovce mu zaniklo členstvo v družstve

a nebol s ním vedený žiaden pracovnoprávny vzťah. V odvolacom petite poukazujeme na tú skutočnosť,
že prvostupňový súd nebral do úvahy nesúhlas zástupcu žalovaného JUDr. Štefana Tkáča o nesúhlase
zmeny žalobného petitu, ktorý jasne preukazuje, že žalovaná strana s týmto návrhom zmeny nesúhlasí.
Sudkyňa v rozsudku uvádza i napriek tomu, že súd nahrádza prejav vôle žalovaného ako predávajúceho
uzatvoriťsožalobcomakonadobúdateľomzmluvuoprevodevlastníckehoprávaknehnuteľnostiam.Súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil nám ako strane, aby sme uskutočňovali naše procesné
právaaždotakejmiery,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.SudkyniJUDr.Hiščákovejdňa
14.3.2018 zaslali ospravedlnenie našej neúčasti na pojednávaní. Mali sme za to, že súd pojednávanie
odročí, no napriek tomu, že sme sa ospravedlnili, súd pojednával a následne rozhodol. Tým došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Na súdnom pojednávaní sme chceli predkladať listinné dôkazy,

klásť otázky žalobcovi, využívať inštitúty procesnej obrany. Súd prvej inštancie odmietol vykonať naše
navrhnuté dôkazy, výlučne sa riadil dôkazmi protistrany. Svedkov, ktorých sme navrhli, t. j. pána Čecha
a Čechovú, súd nevypočul, vypočul iba svedkov, ktorých podľa nás nemajú relevantnú výpovednú
hodnotu. Ide o svedkov, ktoré navrhla protistrana. V zápisnici zo dňa 18.1.2018, na ktorej sa zúčastnilzástupca A.. Š. R., jasne argumentoval tým, že je potrebné prizvať znalca z oblasti ekonomiky do
tohto súdneho sporu, nakoľko sa jedná o falzifikáty, ktorý predkladal v listinnej podobe žalobca. V
úvodnej časti tejto žaloby sme jasne poukázali na nevyvrátiteľné skutočnosti, t. j., že žalobca už aj

v minulosti podkladal sfalšované údaje. Sudkyňa súdu prvej inštancie si nevyžiadala z obchodného
registra alebo od nás stanovy družstva, ktoré jasne poukazujú na neprípustnosť duplicitného členského
vkladu a s ním súvisiaceho prevodu do osobného vlastníctva. Týmto rozhodnutím prvostupňového
súdu, ktorý v celom rozsahu napadáme, boli porušené viaceré zákony. Jedná sa hlavne o Obchodný
zákonník, zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v

družstvách a zákon č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
vyplýva z nesprávneho posúdenia veci, nakoľko sa na predmetný byt viaže členský vklad, ktorý nemohol
žalobca mať dvakrát. Súd prvej inštancie nepreskúmal vlastnícke práva k bytu v obci Markušovce,
na ktorý sa vzťahoval členský vklad. V bodoch 25 až 30 súd nesprávne kvalifikuje samotnú podstatu
vlastníctva družstevných bytov. Nezapodieva sa správnym paragrafovým znením v zákona č. 42/1992 o
úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Ako spotrebiteľovi nám

Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Brezová 38 neposkytlo potrebnú súčinnosť a
tým boli porušené naše práva ako spotrebiteľa.

14. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že mu bolo doručené prostredníctvom jeho právneho
zástupcu odvolanie žalovaného voči rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 15.3.2018 v hore označenej veci.

Súčasne bol žalobcovi doručený prípis súdu zo dňa 31.5.2018. ktorým súd vyzval žalobcu, aby sa
vyjadril k odvolaniu žalovaného. Žalobca považuje napriek podanému odvolaniu žalovaného napádaný
rozsudok za zákonný, vo výrokoch za vecne správny a má za to, že napadané rozhodnutie spravodlivo
usporiadava vzťahy medzi stranami sporu k bytu č. X s prísl. na ul C. XX N. K. H. N.. Odvolanie
žalovaného preto nepovažuje za relevantné. Súd prvého stupňa sa vecou zaoberal veľmi podrobne

o čom svedčí samotné odôvodnenie napadaného rozsudku, ktoré dáva v plnom rozsahu skutkové,
právne a logické odpovede na odvolacie námietky, keďže tie boli prezentované formou procesnej
obrany žalovaným už pred podaním odvolania pri vykonávaní dokazovania. V konečnom dôsledku
podstatná časť obsahu odvolania sa netýka merita veci, čím žalovaný len pokračuje v trende už raz
prezentovanej procesnej obrany stojacej mimo predmet sporu. Keďže žalobca považuje napádané

rozhodnutie za absolútne vyčerpávajúce, nepovažuje z hľadiska procesnej ekonómie za dôvodné
opakovať jeho doterajšiu argumentáciu resp. odôvodnenie rozsudku. Napriek tomu v reakcii na niektoré
body odvolania žalovaného v krátkosti uvádza, že: výpočet súdnych sporov medzi stranami sporu
nemá žiaden skutkový a ani právny vzťah k povahe a charakteru tohto konania, „štruktúrovaný proces"
financovania a vlastníctva jednotlivých družstevných bytov v bytovej jednotke C. XX N. K. H. N., kde

sa nachádza aj predmetný byt taktiež nie je dôležitý pre merito veci a to aj s prihliadnutím na to,
že žalobca bol preukázateľne členom družstva, žalobca nadobudol členské práva o povinnosti resp.
členský podiel k predmetnému bytu prostredníctvom Dohody o prevode Členských práv a zostatkovej
hodnoty bytu zo dňa 16.2.1996 , ktorú nerozporoval ani žalovaný a jej existenciu a platnosť osvedčili aj
svedkovia, žalobca resp. jeho syn s rodinou dlhodobo užíval predmetný byt, čo žalovaný nerozporoval,

žalovaný ešte v kalendárnom roku 1997 súhlasil s prevodom predmetného bytu do osobného vlastníctva
žalobcu, predpisy platieb za užívanie bytu boli stále vyhotovované na meno žalobcu, čo žalovaný
taktiež nerozporoval, platby za energie - elektrina a plyn dlhodobo hradí žalobca, ktorý je zmluvným
partnerom dodávateľov týchto energii, čo tiež žalovaný nerozporoval, Spoločenstvo vlastníkov bytom C.
XX, ktorého predsedom je P.. U. taktiež dlhodobo konalo so žalobcom ako s nájomcom predmetného

bytu, je irelevantná snaha žalovaného rozporovať a spochybňovať dokonca aj to, že či podanie žaloby
v roku 2009 je možné považovať za včasné resp. oneskorené, ako aj to, či samotný výkon správy
„bytovky" spoločenstvom vlastníkov bytov nastal na jeseň 2006, alebo ako tvrdí svedok P.. U. „bolo
to okolo roku 2007", nemožno sa stotožniť ani s ďalším účelovým tvrdením žalovaného, že súd sa
nezapodieval „dôležitým dôkazmi", čím myslel zjavne list žalovaného na č.l. 466. Odôvodnenie rozsudku

dáva odpoveď aj na túto námietku žalovaného, procesná obrana žalovaného o neplatnosti resp. o
sfalšovaní Dohody o prevode členských práv a zostatkovej hodnoty bytu zo dňa 16.2.1996 sa ukázala
v plnom rozsahu ako účelová. Svedkyňa R. potvrdila autentickosť, existenciu a pravosť tejto dohody na
pojednávaní a dokonca popísala ako sa táto dohoda tvorila. Okrem toho samotný žalovaný uviedol , že
táto dohoda bola neskôr zrušená, čo už ale nepreukázal, ale aj toto jeho vyjadrenie svedčí ojej existencii,

Stanovy žalovaného, ktoré mal súd prvej inštancie k dispozícii si žalovaný vysvetľuje „po svojom", ale
v rozpore s ich znením a významom, nevykonanie žalovaným navrhnutých dôkazov súd podrobne a
logicky odôvodnil a tak jeho námietky nemožno ani v tejto časti považovať za relevantné, nesúhlas
žalovaného s návrhom na čiastočnú zmenu žaloby zo dňa 17.1.2018 resp. 18.1.2018 nemá žiadnyprávny význam pre samotné rozhodnutie súdu o zmene žaloby, účelovo žalovaný popisuje aj výsluch
svedkyne R., ktorá jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností poukazovala na jednotlivé skutočnosti
ohľadneDohodyoprevodečlenskýchprávazostatkovejhodnotybytu,pričomjejvýpoveďlenzapadádo

kontextu ostatných dôkazov predložených žalobcom resp. výsluchu svedka P.. U., žalovaný tiež tvrdí, že
napadané rozhodnutie je v rozpore so stanovami ako aj Obchodným zákonníkom, pričom odkazuje na
svoje presvedčenie, že je vylúčené, aby niekto „dostal družstevný byt dvakrát", ale súčasne neuvádza,
ktoré ustanovenie Obchodného zákonníka resp. Stanov žalovaného malo byť porušené. Žalobca sa k
tejto časti procesnej obrany žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 26.2.2018 súdu doručenom

1.3.2018 na ktorom zotrváva, znalecké dokazovanie z oblasti ekonomiky, ktorého sa žalovaný domáhal
nemá žiadne relevantné prepojenie na predmet sporu a preto tento návrh na vykonanie dokazovania
nemožno akceptovať.

15. Navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať náhradu trov konania. Okrem iného zvýraznil,
že bol riadnym členom družstva, dôvody odvolania nepovažuje za relevantné.

16. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
vo výroku I. a II. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho

odôvodnením vo veci samej celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
Výrok II. o trovách konania je vo výroku tiež správny. V súlade so zásadou zákazu reformationis in
peius (zákazu zmeny k horšiemu v neprospech odvolateľa), podľa ktorej nemožno zmeniť rozhodnutie
v neprospech strany sporu, ktorá odvolanie podala a v prospech účastníka, ktorý odvolanie nepodal a
tým podstatne zhoršiť postavenie odvolateľa, aj výrok o trovách konania bol potvrdený.

17. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé

konanie sa nejaví ako spravodlivé.

18. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a

povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie
rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia.

19. Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť hotak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne

vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

21. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľný a riadne odôvodnený.

22. K dôvodom uvedeným v rozsudku je treba jednoznačne doplniť, že žalovaný neuviedol opodstatnené
dôvody pre odvolanie, keďže v podstate v odvolaní len opisuje svoje predchádzajúce názory a ani jeden

zo svedkov nepotvrdil uvedené stanoviská žalovaného, ktoré opakoval v priebehu celého konania.

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci by mohol byť omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (§ 365 ods. 2 písm. h) CSP).

24. S poukazom na princípy procesného práva, pri vypočutí svedok - t. j. fyzická osoba má vypovedať o
skutočnostiach, ktoré sú predmetom dokazovania a ktoré vnímal svojimi zmyslami, pričom pri zisťovaní
skutkového stavu pri ustálenej súdnej praxe nemá byť vzatá do úvahy výpoveď, ktorá je podľa svojho

obsahu hodnotením a nie výsledkom zmyslového vnímania, pretože fyzickej osobe v postavení svedka
neprislúcha akékoľvek hodnotenie skutočností, resp. okolností významných pre rozhodnutie.

25. Napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch bol vyhlásený zákonne v súlade s rozhodovacou praxou,
a to i keď žalovaný napáda dôvody rozsudku v odvolaní.

26. Zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov súd prvej inštancie konzekventne
vyložil a prijal aj správne závery (poukazuje odvolací súd aj na doterajšiu judikatúru napr. rozsudok
3Cdo/291/2006, 3Cdo/172/2012 z 3. októbra 2013 NS SR - vo vzťahu ku rozsudku 6Co/144/2011
Krajského súdu v Košiciach).

27. Keďže vyhodnotil súd prvej inštancie dôležitú skutočnosť, že bolo preukázané požiadanie žalobcu,
ktorý ako nájomca a člen bytového družstva žiadal od 16.2.1996 do 4.11.1997 a opakovane aj listom
z 27.4.2009 o prevod bytu do svojho osobného vlastníctva, žalovaný pôvodne so žiadosťou žalobcu
súhlasil, keď 4.11.1997 písomne mu zaslal stanovisko, že nemá námietky a tak právu žalobcu žiadať

o prevod nehnuteľnosti do svojho osobného vlastníctva zodpovedá aj povinnosť žalovaného prevod
uskutočniť a odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správne, výstižné a argumentačne
precízne uvedené.

28. Napokon je treba doplniť, že ak by aj procesne namietal žalovaný zápis v zápisnici o pojednávaniach,

tak podľa záznamu v zápisnici č. l. 458 zo dňa 18.1.2018, keď bolo pojednávanie odročené na
predloženie relevantných listinných dôkazov na deň 15.3.2018 o 13. hodine, pričom podľa § 2 CMP
v spojení s § 98 ods. 1 CSP bolo pojednávanie zaznamenávané s využitím technického zariadenia
určeného na zaznamenávanie zvuku a záznam z tohto pojednávania je uchovaný v elektronickom
súdnom spise E, vedený na súde prvej inštancie pre uvedené konanie, takáto poznámka je správna a

zákonným postupom súdu prvej inštancie.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých
výrokoch a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 CSP nepriznal tieto úspešnému
žalobcovi, keďže bolo treba vyložiť viacero zákonných ustanovení z viacerých právnych predpisov, čo

považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd, pre ktorý inak úspešnému žalobcovi trovy
nepriznal.

30. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.