Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915201648
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5915201648.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcov - 1/ Ing.
L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. L. č. XX a 2/ L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XXX, obaja v
zastúpení právne - JUDr. Zuzana Ďurišová, advokátka so sídlom advokátskej kancelárie M. X, XXX XX
G. U., proti žalovanému - Nelux, s.r.o., so sídlom Vrábeľská 6, 821 09 Bratislava, IČO: 35 740 710, v
zastúpeníprávneALTERIURIS,s.r.o.,sosídlomTolstého9,Bratislava,vzastúpeníJUDr.MartinKucbel,
advokát a konateľ, o zrušenie vecného bremena a o vzájomnej žalobe žalovaného o zriadenie vecného
bremena za náhradu, na základe odvolania žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Ružomberok

č.k. 3C/80/2015-484 zo dňa 15.02.2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j ev celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v
rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie ( ďalej iba „ okresný súd“ ) napadnutým rozsudkom (vo výroku I.) zrušil vecné
bremeno zriadené na pozemkoch parcela č. CKN 363/2 a CKN 289/26 katastrálne územie V. zapísané
na LV č. XXX na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor, spočívajúce v povinnosti vlastníka

týchto pozemkov strpieť vstup, prechod, prejazd a prelet cez alebo nad pozemky zaťažené vecným
bremenom, a to peši alebo akýmikoľvek dopravnými prostriedkami za účelom prístupu na pozemky
parcela č. CKN 289/7, 289/8 a 289/23, vo vlastníctva žalovaného. Vo výroku II. priznal žalobcom v
1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
Vo výroku III. vylúčil na samostatné konanie vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou sa domáha zriadenia
za náhradu vecného bremena spočívajúceho v povinnosti vlastníka nehnuteľností zapísaných v katastri

nehnuteľností vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č.
XXX, okres E., obec V., katastrálne územie V., pozemok parc. č. 363/2, pozemok parc. č. 289/26,
ako povinného z vecného bremena strpieť vstup, prechod a prejazd cez tieto pozemky v prospech
vlastníka nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Ružomberok,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, okres E., obec V., katastrálne územie V., pozemok parc.
č. 289/7, pozemok parc. č. 289/8, pozemok parc. č. 289/22, pozemok parc. č. 289/23 a stavba na parc.
č. 289/7.

2. Za splnenia podmienok hmotnoprávneho ustanovenia § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka
konštatoval dôvodnosť žaloby.3. Z kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena ( vrátane pripojeného Geometrického
plánu vypracovaného Ing. U. U., E. dňa 10.10.2010 č. 36672769-012/10 ) mal preukázané, že medzi
žalobcami ako predávajúcimi a zároveň povinnými z vecného bremena a žalovaným ako kupujúcim a

zároveň oprávneným z vecného bremena boli zmluvy uzatvorené dňa 19.3.2010. Podľa kúpnej zmluvy
predmetnénehnuteľnostižalobcovia1/,2/odpredávajúžalovanémuzakúpnucenudojednanúvcelkovej
výške 330.000 eur, v článku V zmluvy došlo ku zriadeniu vecného bremena. Vklad vlastníckeho práva
a zriadenia vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe uvádzanej zmluvy bol povolený
dňa 24.3.2010 pod č. V 575/10. V zmysle výpisu z LV č. XXX pre k.ú. V. vyhotoveného dňa 5.5.2015

žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/2 nehnuteľností, a to
pozemku parcela č. CKN 289/26 a parcela č. CKN 363/2. Zároveň v zmysle časti CLV: ťarchy, je pre
oboch vlastníkov zapísaná ťarcha vecného bremena spočívajúca v povinnosti vlastníka strpieť vstup,
prechod, prejazd a prelet cez alebo nad pozemkami zaťaženými vecným bremenom, parcela CKN č.
363/2 a parcela CKN č. 289/26, a to peši alebo akýmikoľvek dopravnými prostriedkami za účelom
prístupu na, k alebo do dohodnutých nehnuteľností, a to parcela č. CKN 289/7 a parcela č. CKN 289/8,

stavba so súpisným číslom 0 na pozemku parcela č. CKN 289/7, parcela č. CKN 289/22, parcela č. CKN
289/23 titulom č. V 575/10. Z predmetného listu vlastníctva vyplýva vlastníctvo žalobcov v rovnakom
podiele k pozemku parcela č. CKN 289/24.

4. Právna zástupkyňa žalobcov listom zo dňa 8.1.2015 adresovaným žalovanému ho vyzval na

uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku parcela č. CKN 289/24 s poukazom na ustanovenie článku 5
bod 5 uzavretej kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.3.2010 s tým,
aby v lehote 7 pracovných dní od jej obdržania podpísanú zmluvu v 5 vyhotoveniach zaslali jemu,
prípadne v stanovenej lehote oznámili dôvody, pre ktoré odmietajú kúpnu zmluvu uzavrieť. Žalovaný
uvedenú zásielku prevzal 12.1.2015, jeho konateľ mailovou komunikáciou zo dňa 15.1.2015 oznámil

právnej zástupkyni žalobcov, že z finančných dôvodov v najbližšej dobe nebude nadobúdať žiadny
nehnuteľný majetok. Vykonané dokazovanie preukázalo, že žalovaný, hoc sa zaviazal odkúpiť pozemok
žalobcov 1/, 2/, respektíve nadobudnúť do vlastníctva pozemok na ktorom realizuje prechod k svojim
nehnuteľnostiam, k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nepristúpil a predmetný pozemok neodkúpil. Z čestného
prehlásenia konateľa žalovaného zo dňa 5.2.2018 vyplynulo, že skutočne prevažujúci dôvod, prečo

konateliažalovanéhoneuzatvorilikúpnuzmluvunapredmetnúparcelu,jeten,žebysadobrovoľnevzdali
prístupu k svojmu majetku, lebo nadobudnutou predmetnou parcelou sa nie je možné napojiť na verejnú
komunikáciu. V listine vyhotovenej žalovaným „Rozobratie možností napojenia areálu žalovaného na
verejnú komunikáciu zo dňa 1.2.2018“ vyplynulo, že aktuálne riešenie je jediné možné riešenie, riešenie
z východnej strany je technicky nemožné, riešenie zo severnej strany je technicky nemožné a riešenie z

južnej strany cez areál Agropodniku s.r.o. je do zmeny nového vlastníka nemožné, následne neurčité. Zo
zápisnice z rokovania strán sporu konaného dňa 2.2.2018 vyplynulo vyjadrenie riaditeľa žalovaného, že
žalovaný nebude nič nadobúdať od svojich obchodných partnerov bezodplatne, ako navrhli žalobcovia
1/ a 2/ rade a preto predmetom jednaní sú podmienky uzatvorenia kúpnej zmluvy k predmetnému
pozemku. Riaditeľ žalovaného stále podmieňoval kúpu predmetného pozemku napojením na miestnu

komunikáciu, k podmienkam uzatvorenia kúpnej zmluvy sa na rokovaní účastníci nedostali.

5. Okresný súd poukazuje na ustanovenie § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka z ktorého
vyplýva, že súd môže svojím rozhodnutím zrušiť na návrh vecné bremeno za náhradu, a to vtedy, ak
zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Takáto

situácia by mohla nastať napríklad, ak by sa oprávnený z vecného bremena stal vlastníkom ďalšej inej
nehnuteľnosti, ktorá by mu umožnila dosiahnuť to, čo mu umožňovalo vecné bremeno (napr. vstup,
prístup na pozemok). Za nespravodlivé ale možno považovať také plnenie, keď presahuje únosnú mieru,
a to aj so zreteľom na to, ak by táto zmena v obsahu vecného bremena bola v súlade s dobrými mravmi
s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K zmene pomerov môže pritom dôjsť ako na strane

povinného, ako aj na strane oprávneného. Predpokladom pre zrušenie vecného bremena sú podmienky,
ktoré musia byť nevyhnutne splnené kumulatívne: trvalá zmena pomerov, hrubý nepomer medzi vecným
bremenom a výhodou žalovaného ako oprávneného, príčinná súvislosť medzi nimi.

6. V súdenej veci sa žalobcovia v 1/ a 2/ domáhajú svojou žalobou zrušenia vecného bremena s

poukazom na skutočnosť odmietnutia žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu na pozemok parcela č. CKN
289/24 v k. ú. V., cez ktorý by mal mať žalovaný zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam, čím
malo dôjsť k zmene podmienok a pomerov, z ktorých zmluvné strany vychádzali pri uzavieraní kúpnej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.3.2010, keď tvrdili, že bezodplatné zriadenievecného bremena malo byť len dočasným riešením, jeho trvanie bolo obmedzené lehotou 24 mesiacov
od konca mesiaca, v ktorom žalovaný nadobudne vlastnícke právo k pozemku parcela č. CKN 289/24.
Zo znenia kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.3.2010 článok V bod 5,

že vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne a zaniká po uplynutí 24 mesiacov od konca mesiaca, v
ktorom kupujúci nadobudne vlastnícke právo k pozemku parcela č. CKN 289/24.

7. Okresný súd konštatoval, že v čl. V bod 5 zmluvy zo dňa 19.3.2010 bola zakotvená tzv. rozväzovacia
podmienka vzhľadom na jej znenie - „okamihom uplynutia 24 mesiacov od konca mesiaca, v ktorom

kupujúci, t.j. žalovaný nadobudne vlastnícke právo k pozemku parcela č. CKN 289/24 k. ú. V., dôjde k
zániku vecného bremena“. Právne skutočnosti, ktoré spôsobia, že účinky dohody o zriadení vecného
bremena zaniknú, sú jednak nadobudnutie vlastníckeho práva k označenému pozemku a jednak
uplynutie času 24 mesiacov od tohto nadobudnutia vlastníckeho práva. Medzi stranami sporu za
nesporné okresný súd vyhodnotil, že doposiaľ žalovaný nenadobudol vlastnícke právo k pozemku
parcela č. CKN 289/24 v k.ú. V., ako aj skutočnosť, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade vyzvali žalovaného

k odkúpeniu tohto pozemku, ktorý je v ich vlastníctve, a to listom zo dňa 8.1.2015, elektronickou
formou reagoval žalovaný na predmetnú výzvu oznámením, že z finančných dôvodov v najbližšej
dobe nebude nadobúdať žiadny nehnuteľný majetok. Ďalšou nespornou skutočnosťou bolo, že v
priebehu sporu žalobcovia predložili žalovanému ponuku na bezodplatné nadobudnutie vlastníckeho
práva k predmetného pozemku, ani túto ponuku však žalovaný neakceptoval. Za preukázané tak

považoval súd tvrdenie žalobcov, že žalovaný odmietol uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k
tomuto pozemku, teda nadobudnúť vlastníctvo k tomuto pozemku. Ďalej za nepochybné vyhodnotil,
že citované ustanovenie článku V bod 5 zmluvy zo dňa 19.3.2010 neobsahuje zakotvenie žiadnej
právnej povinnosti, či už pre žalovaného odkúpiť predmetný pozemok od žalobcov, či pre žalobcov
tento pozemok odpredať žalovanému, napr. na základe zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 50a

Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k obsahu dojednanej rozväzovacej podmienky však nepochybne
došlo odmietnutím nadobudnutia vlastníctva k predmetnému pozemku zo strany žalovaného k zmareniu
splnenia podmienky, t.j. podmienka nemôže byť následkom postoja žalovaného splnená.

8. Z hľadiska obsahu dojednanej rozväzovacej podmienky možno ju vyhodnotiť ako podmienku, ktorá je

závislá od vôle účastníkov daného právneho úkonu, t.j. od vôle uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho
práva k pozemku parcela č. CKN 289/24. Bolo nesporne preukázané, že zo strany žalobcov došlo
k prejavu vôle, dali návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy listom zo dňa 8.1.2015, k uzavretiu zmluvy
nedošlo, nakoľko žalovaný návrh kúpnej zmluvy zo strany žalobcov neprijal, čo odôvodnil tvrdením,
že z finančných dôvodov v najbližšej dobe nebude nadobúdať žiadny nehnuteľný majetok. Zo strany

žalovaného nebol v tom čase daný žiadny nový návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, resp. inej zmluvy
o prevode vlastníckeho práva k tomuto pozemku. Následne v priebehu sporu bol zo strany žalobcov
ponúknutý tento pozemok žalovanému aj bezodplatne, ani táto ponuka nebola žalovaným akceptovaná,
k uzavretiu zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedošlo, keď v
tejto súvislosti konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 15.2.2018 sa vyjadril, že nemieni niečo od

žalobcov nadobúdať bezodplatne, nakoľko je s nimi v súdnom spore a taktiež to predstavuje účtovný
problém.Právnyzástupcažalovanéhodeklarovaljasne,žežalovanýnechcetentopozemoknadobudnúť
odplatne, ani bezodplatne, nakoľko nie je schopný si ani po nadobudnutí vlastníctva tohto pozemku
zabezpečiť prístup k svojim nehnuteľnostiam.

9. Súd považoval za nadbytočné dokazovanie k otázke, či finančná situácia spoločnosti v priebehu
roku 2014 - 2015 mu umožňovala nadobudnúť tento pozemok, resp. akúkoľvek nehnuteľnosť, nakoľko
žalovaný v konečnom dôsledku odmietol nadobudnúť tento pozemok do svojho vlastníctva odplatne,
či bezodplatne a z tohto dôvodu návrh žalovaného na vykonanie dokazovania znaleckým dôkazom
znalcom z odboru ekonomika a výsluch konateľa žalovaného k otázke finančného hospodárenia

spoločnosti v roku 2015, zamietol ako nedôvodný.

10. Podľa hodnotenia okresného súdu motívom žalovaného, na základe ktorého odmieta uzatvoriť
akúkoľvek zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému pozemku je otázka neschopnosti žalovaného
zabezpečiť si prístup k svojim nehnuteľnostiam. Je pravdou, že zmluvou zo dňa 19.03.2010 žalovaný

na seba neprevzal záväzok kúpiť predmetný pozemok, avšak z hľadiska skúmania, či z jeho strany
došlo k zámernému zmareniu splnenia rozväzovacej podmienky, bolo potrebné ustáliť, či existuje
objektívna prekážka k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tomuto pozemku ním, ktorá mu bráni v
uzatvorení tejto zmluvy, resp. odmieta nadobudnúť tento pozemok z iného dôvodu. Pokiaľ argumentuježalovaný, že tento pozemok nechce nadobudnúť do vlastníctva, nemá oň záujem z dôvodu, že
nemá možnosť zabezpečenia prístupu k svojim nehnuteľnostiam, tento jeho argument podľa názoru
súdu nepredstavuje objektívnu prekážku pre nadobudnutie vlastníctva k tomuto pozemku žalovaným.

Dôvodom neuzavretia takejto zmluvy je výlučne subjektívna prekážka na strane žalovaného spočívajúca
v nedostatku vôle (nechce pozemok nadobudnúť). Súd poukazuje aj na to, že už aj v čase uzatvorenia
zmluvy zo dňa 19.3.2010 bolo zrejmé, že len samotná parcela č. CKN 289/24 prístup žalovanému
k jeho nehnuteľnostiam nezabezpečí, že to je len čiastočné riešenie a bude nevyhnutné doriešiť
prístup. Je nesporné, že alternatív zabezpečenia tohto prístupu je viacero (okrem zabezpečenia prístupu

formou zriadeného vecného bremena cez pozemky vo vlastníctve žalobcov je tu aj možnosť využitia
areálu Agropodniku s.r.o. Bešeňová formou nájmu, využitie miestnej komunikácie,...), čo mal súd aj
preukázané na základe listín nachádzajúcich sa v spise - výpis z uznesenia dozornej rady Agropodniku
s.r.o. Bešeňová prijatého na zasadnutí zo dňa 7.3.2012, odpoveď OO PZ Liptovská Teplá žalobcovi
rade 2/ z 8.6.2017, týkajúca sa reálneho využívania miestnej komunikácie nákladnými motorovými
vozidlami firiem v objekte Agropodniku s.r.o. Bešeňová. Hľadanie najvhodnejšej alternatívy prístupu pre

žalovaného je na samotnom žalovanom. Podľa názoru okresného súdu nemožno hovoriť o existencii
objektívnej prekážky pre nadobudnutie vlastníctva k predmetnému pozemku žalovaným. Uvedené
tvrdenia žalovaného súd v rámci tohto sporu o uplatnenom nároku zo strany žalobcov v 1/ a 2/ rade
nemohol zohľadniť. Naviac považoval súd za potrebné zdôrazniť, že právny poriadok SR umožňuje v
prípade, že nie je zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam cez priľahlé pozemky súdnu ochranu a takejto

súdnej ochrany v aktuálnom spore napokon žalovaný sa aj domáhal prostredníctvom podanej vzájomnej
žaloby, ktorú súd vylúčil na samostatné konanie s poukazom na ustanovenie § 129 CSP, keď prijal názor,
že táto vec z hľadiska jej predmetu - uplatnenie nároku na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka sa na spojenie s vecou o zrušenie vecného bremena v zmysle §151p ods. 3
Občianskeho zákonníka nehodí. Súd prihliadol aj k štádiu sporu vo veci zrušenia vecného bremena v

nadväznosti na ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka (skončenie dokazovania).

11. Okresný súd dodal, že pokiaľ žalovaný odmieta, že nemá záujem, nechce nadobudnúť vlastnícke
právo k pozemku parcela č. CKN 289/24, a to ani len bezodplatne, bez existencie objektívnej
prekážky, ktorá by mu v tom bránila, úmyselne tak marí splnenie podmienky v zmysle článku V bod

5 označenej zmluvy (ide o priamy úmysel), pričom bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že toto
marenie podmienky mu je na prospech, nakoľko v rámci zriadeného vecného bremena môže prakticky
donekonečna využívať prístup cez pozemky žalobcov. Takýto postoj žalovaného súd hodnotí za
svojvôľu bez zohľadnenia objektívnych skutočností, na základe ktorej by potom k splneniu rozväzovacej
podmienky nemohlo nikdy dôjsť. Hoci žalovaný v zmluve z 19.3.2010 sa k nadobudnutiu vlastníctva k

predmetnému pozemku nezaviazal, je zrejmé zo znenia článku V bod 5 zmluvy, že zriadenie vecného
bremena predstavovalo len dočasné riešenie práve do momentu, kedy žalovaný nadobudne vlastníctvo
k predmetnému pozemku (a uplynie lehota 24 mesiacov od konca mesiaca, v ktorom žalovaný
nadobudne vlastníctvo k tomuto pozemku), čomu nasvedčuje aj skutočnosť dojednania bezodplatnosti
zriadeného vecného bremena.

12. Tvrdenie žalovaného, že odplata za zriadenie vecného bremena bola zahrnutá v kúpnej cene za
pozemky je sporné a žalovaný ho nepreukázal. Tvrdenie žalovaného, že ani on, ani nikto iný by nekúpil
tieto pozemky bez zabezpečenia prístupu formou zriadenia tohto vecného bremena, nie je v rozpore s
charakterom dočasnosti zriadeného vecného bremena tak, ako to vyplýva z článku V bod 5 zmluvy z

19.3.2010. Pokiaľ teda žalovaný odmieta (úmysel) svojvoľne nadobudnúť vlastníctvo k predmetnému
pozemku bez existencie objektívnej prekážky, ktorá by mu v tom bránila, nemožno hovoriť o dočasnosti
zabezpečenia takéhoto prístupu, ale v podstate o definitívnom vyriešení prístupu žalovaného k svojim
nehnuteľnostiam takýmto spôsobom z jeho strany, čo predstavuje zmenu pomerov oproti stavu v
čase uzavretia zmluvy. Je zrejmé, že prejazd kamiónov o takej hmotnosti a v takej frekvencii, ako

zodpovedá charakteru podnikateľskej činnosti žalovaného, nadmerne zaťažuje cestu na pozemkoch
žalobcov,poškodzuježalobcov aajžalobcovobmedzujeobmedzujevovyužitíichpozemkovpresahujúc
únosnú mieru, čím je daný hrubý nepomer medzi zaťažením povinného z vecného bremena a výhodou
oprávneného, z tohto dôvodu nemožno ani spravodlivo trvať na ďalšej existencii vecného bremena.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd priznal žalobcom v 1/ a 2/ rade v úspešným
v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Dodal, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku rozhodnutím vydaným
súdnym úradníkom v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.14. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci, ďalej vytýkal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e/ Civilného sporového poriadku.

15. Pri právnom posúdení merita veci namieta aplikáciu ustanovenia § 36 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Odmietnutie ním prijať ponuku žalobcov na odkúpenie pozemku parcela č. CKN 289/24
kvalifikuje súd v rozsudku ako úmyselné a svojvoľné zmarenie potestatívnej podmienky. Úmysel zmariť

podmienku súd prezumuje najmä neprijatím návrhu na odkúpenie predmetného pozemku, ktorý mu bol
adresovaný listom žalobcov zo dňa 8.1.2015, ako aj návrhu na bezodplatný prevod vlastníckeho práva
k predmetnému pozemku adresovaný mu žalobcom v priebehu konania na okresnom súde.

16. V roku 2015, teda v čase prvého návrhu na odkúpenie pozemku parc. č. CKN 289/24 žalobcami,
on/žalovaný nebol schopný odkúpiť predmetný pozemok, nakoľko mu to nedovoľovala jeho finančná

situácia. Napriek tomu jeho finančnú situáciu v rokoch 2014/2015 súd nepovažoval za potrebné
preukazovať a jeho návrh na vykonanie dokazovania znaleckým dôkazom znalcom z odboru ekonomika
a výsluch jeho konateľa k otázke finančného hospodárenia spoločnosti v roku 2015 zamietol ako
nedôvodný pre nadbytočnosť. Bez potreby vykonania dôkazov tak rozhodol o neexistencii objektívneho
dôvodu na nesplnenie podmienky. On odmietol bezodkladný prevod vlastníctva k pozemku parc. č.

289/24, ktorý mu žalobcovia ponúkali z dôvodu, že nemá toho času alternatívny prístup k svojim
pozemkom, ktorý mu mali podľa predzmluvných rokovaní zabezpečiť žalobcovia. Uzatvorením zmluvy
o prevode vlastníctva k parc. č. CKN 289/24 so žalobcami by si dobrovoľne odobral jedinú možnosť
prístupu k svojim pozemkom. Skutočnosť, že on nemá žiadnu možnosť zabezpečiť si iný prístup ku
svojim pozemkom ako cez pozemky žalobcov, ku ktorým je zriadené vecné bremeno, súd označil ako

tvrdenie, ktoré neobstojí napriek tomu, že sa oboznámil s prílohami: listom Agropodniku, s.r.o. zo
dňa 5.2.2018 o tom, že mu nepredá, neprenajme, ani nezaťaží nehnuteľnosť, ktorú má vo vlastníctve
a cez ktorú by teoreticky mohol mať prístup ku svojim pozemkom, ako aj list TREOS spol. s r. o.
Liptovský Mikuláš zo dňa 5.2.2018, v ktorom mu totožne oznamuje, že nepredá, neprenajme, ani
nezaťaží nehnuteľnosť, ktorú má vo vlastníctve a cez ktorú by teoreticky mohol mať prístup ku svojim

pozemkom a bola mu teda známa skutočnosť, že on ako žalovaný zrušením vecného bremena nebude
mať inú alternatívu a jeho vlastnícke právo bude hrubo narušené, nakoľko nebude môcť vôbec užívať
pozemky a stavby vo svojom vlastníctve.

17. On nechcel (nemohol) nadobudnúť pozemok parc. č. CKN 289/24 v každom jednotlivom prípade z

objektívneho dôvodu, čo však nebolo možno v konaní preukázať, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal
rozhodujúce dôkazy. Nemal potrebu skúmať existenciu objektívnych prekážok na jeho strane napriek
tomu, že práve túto otázku považoval za kľúčové zistenie, na ktorom postavil aplikáciu ust. § 36 ods. 3
Občianskeho zákonníka, avšak len konštatoval opak.

18. Podľa názoru odvolateľa v prípade, ak medzi stranami sporu malo byť zabezpečené odkúpenie
pozemku parc. č. CKN 289/24, strany mali použiť iný spôsob dojednania podmienok predaja
nehnuteľností, a to prostredníctvom napríklad zmluvy o budúcej zmluve s presne určenou dobou trvania
vecného bremena a podobne. Podmienky kúpy nehnuteľností v roku 2010 si určovali žalobcovia.
Vecné bremeno k pozemkom žalobcov bolo zriadené z dôvodu, že preukázateľne v čase uzatvárania

kúpnej zmluvy neexistoval alternatívne využiteľný primeraný prejazd od obecnej cestnej komunikácie k
pozemkom žalovaného, čo si boli vedomí aj žalobcovia v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy.

19. Žalobcovia počas predzmluvných rokovaní mu ponúkli riešenie prístupu ku ním kupovaným
nehnuteľnostiam, spočívajúce v zriadení vecného bremena prejazdu k pozemkom s tým, že doba

trvania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu prejazdu bude časovo obmedzená rozväzovacou
podmienkou. Účelom rozväzovacej podmienky bolo dohodnutie alternatívneho riešenia prejazdu z
obecnej cesty komunikácie k jeho pozemkom (odvolateľa), ktorou by sa odľahčili pozemky žalobcov
za predpokladu, že sa žalobcovia dohodnú s vlastníkmi pozemkov priľahlých k pozemku parc. č. CKN
289/24 na zriadenie vecného bremena v jeho prospech ako vlastníka pozemkov parc. č. CKN 289/7,

289/8, 289/22, 289/23 a stavba na parc. č. CKN 289/7.

20. Odvolateľ opakovane tvrdí, že akceptuje a je si plne vedomý dojednania rozväzovacej podmienky,
nepopiera a nikdy nepoprel jej splnenie v budúcnosti. Splnenie podmienky je stále objektívne možné.Dodáva, že neoprávnené zmarenie podmienky je upravené v § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
pričom týmto ustanovením sa zákonodarca snaží zabrániť nekalým manipuláciám so zmarením či
splnením podmienky, a teda, že skutočnosť, na ktorú sa viaže podmienka, už nemôže objektívne

nastať, čím by sa splnila fikcia zákonného následku spočívajúca v tom, že sa na právne konanie
účastníka zmluvu hľadí, ako keby nebolo podmienené. Podľa názoru odvolateľa, splnenie rozväzovacej
podmienky podľa bodu 5 čl. V kúpnej zmluvy je stále objektívne uskutočniteľné a možné rovnako, ako je
uskutočniteľný a možný jej právny následok, t.j. zánik vecného bremena prejazdu k pozemku žalobcom.
On podmienku nezmaril, len ju doposiaľ nesplnil, a to z dôvodu, že mu to dovoľuje zmluvné dojednanie

medzi ním a žalobcami, ako aj príslušné právne predpisy.

21. Návrhy a výzvy žalobcov na uzatvorenie kúpnej zmluvy k pozemku parc. č. CKN 289/24 nie sú
podľa názoru odvolateľa právne zaväzujúce, predstavujú len jednostranné úkony (návrhy) žalobcov
predať mu pozemok CKN 289/24 v čase, kedy im to bolo na prospech, nakoľko sa v minulosti rozhodli
zrekonštruovať bývalú vrátnicu postavenú na pozemku parc. č. 289/10 na penzión a právo prejazdu

v prospech neho im z dôvodu povahy podnikateľskej činnosti prestalo vyhovovať a on nie je povinný
takéto návrhy prijímať.

22. Odvolateľ vytýka súdu, že zrušil vecné bremeno bez toho, aby sa zaoberal otázkou objektívnej
možnosti splnenia rozväzovacej podmienky, ktorá je v aplikácii ustanovenia § 36 ods. 3 Občianskeho

zákonníka nevyhnutná. Zotrváva na tom, že on úmyselne nezmaril splnenie podmienky a vo veci nie sú
splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

23. Podľanázoruodvolateľa nebolisplnenéanikumulatívnepodmienkyhmotnoprávnehoustanovenia§
151p ods. 3 Občianskeho zákonníka : trvalá zmena pomerov a touto zmenou spôsobený hrubý nepomer

medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. V rozsudku súd posúdil jeho odmietnutie odkúpiť
pozemok parc. č. CKN 289/24 ako trvalú zmenu pomerov spôsobujúcu hrubý nepomer medzi vecným
bremenom spočívajúcim v povinnosti žalobcov strpieť prejazd kamiónov v takej hmotnosti a v takej
frekvencii ako zodpovedá charakteru jeho podnikateľskej činnosti a oprávneniu používať toto právo
prejazdu.

24. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy rovnako nemal záujem predmetný pozemok odkúpiť z dôvodu
neexistencie alternatívneho prístupu k predávaným pozemkom a mal záujem tak urobiť v budúcnosti,
keď žalobcovia pre neho zabezpečia alternatívny prístup k pozemkom, ktoré od nich kupoval. Nikdy
nedošlo z jeho strany k zmene pomerov, tie ostávajú rovnaké ako pri podpise kúpnej zmluvy. On plne

rešpektuje a ostáva zaviazaný platnými dojednaniami kúpnej zmluvy, vrátane zmluvného dojednania v
čl. V bod 5.

25. Kupoval pozemky od žalobcov s jednoznačným tvrdeným zámerom využívania na účely
prevádzkovaniaskladuposypovejsoli,jejdistribúcia(t.j.dovozavývozsoli)azaúčelomriadnehovýkonu

predmetu činnosti o čom v dobe podpisu kúpnej zmluvy žalobcovia vedeli. Od podpisu kúpnej zmluvy v
roku2010nepretržiteprevádzkujesoľnýsklad,vtvrdeníexistujúci„hrubýnepomer“vecnýmbremenoma
výhodou oprávneného existuje vo vzťahu medzi žalobcami a ním od úplného počiatku, s čím žalobcovia
vyjadrili súhlas práve podpisom kúpnej zmluvy. Odmena za zriadenie vecného bremena prejazdu cez
pozemky žalobcov bola súčasťou kúpnej ceny za pozemky, ktoré on od žalobcov kúpil. Uvedené toto

tvrdenie ale súd nezohľadnil z dôvodu, že ho nemal za preukázané. Tvrdí, že pomery medzi stranami
sporu sú od doby rokovania o uzatvorení kúpnej zmluvy, ako aj od doby jej podpisu, ktorou sa zriadilo
vecné bremeno sú rovnaké, nenastali odo dňa podpisu kúpnej zmluvy žiadne objektívne zmeny pomerov
v spôsobe výkonu jeho práv mu vyplývajúcich zo zriadeného vecného bremena, rovnako objektívne
nenastali žiadne zmeny pomerov v povinnosti žalobcov strpieť jeho právo plynúce zo zriadenia vecného

bremena. On má od počiatku zmluvného vzťahu identický postoj k riešeniu situácie prístupu k jeho
pozemkom.

26. V ďalšej časti odvolania odvolateľ poukazuje aj na to, že súd mal zohľadniť aj právny následok
rozhodnutia v prospech žalobcov z dôvodu, že zrušenie vecného bremena prejazdu k jeho pozemkom

spôsobínemožnosťjehoprístupu abudenútenýpodaťžalobunasúd,abysadomoholprístupuksvojmu
majetku. V čase rozhodnutia okresného súdu bola nemožnosť odkúpenia pozemku parc. č. CKN 289/24
z dôvodu neexistencie alternatívy prístupu k jeho pozemkom preukázaná, čo nerozporuje ani okresný
súd v rozsudku. Tým, že okresný súd zrušil svojím rozsudkom vecné bremeno, zabránil mu užívať jehopozemky a vzhľadom na skutočnosť, že ani aktuálne nie je možné zabezpečiť alternatívny prístup k jeho
pozemkom, rozsudok hodnotí za nespravodlivý, hrubo poškodzujúci jeho záujmy a vlastnícke právo a
podnecujúci ďalšie súdne spory.

27. V súhrne všetkých hore uvedených argumentácií sa odvolateľ domáha zmeny rozsudku, v rámci nej
žiada žalobu žalobcov zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

28. Žalobcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadajú potvrdenie rozsudku okresného súdu.

Opakovane poukazovali na znenie podmienky čl. V bod 5 kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena zo dňa 19.3.2010 s povahou rozväzovacej podmienky. V tejto súvislosti zdôraznili, že prejavili
vôľu k naplneniu rozväzovacej podmienky, oslovili žalovaného, predložili mu návrh na uzatvorenie
právneho úkonu, ktorý žalovaný neakceptoval s odôvodnením, že z finančných dôvodov v najbližšej
dobe nebude nadobúdať žiadny nehnuteľný majetok. Neuspeli voči žalovanému ani s písomnou
ponukou, ani s predchádzajúcimi ústnymi výzvami, žalovaný nemal záujem pozemok nadobudnúť,

pokiaľ mu nevybudujú cez tento pozemok príjazdovú cestu. Boli tak následne nútení obrátiť sa žalobou
na súd. Žalovaný odmietol aj v priebehu súdneho konania uzatvoriť s nimi akýkoľvek právny úkon,
ktorým by nadobudol pozemok KNC parcela č. 289/24 k. ú. V. argumentujúc, že podľa kúpnej zmluvy a
zmluvy o zriadení vecného bremena nie je povinný predmetný pozemok nadobudnúť ani odplatne, ani
bezodplatne a žiadne ustanovenie zmluvy ho k tomu nezaväzuje (odkazujú na vyjadrenia žalovaného

zo dňa 12.5.2015). Žalovaný žiadal postaviť cestu, po ktorej bude chodiť, im ale však z kúpnej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.3.2010 nevyplýva povinnosť zabezpečiť akýkoľvek
iný prístup žalovaného k jeho nehnuteľnostiam a jeho jedinou podmienkou zániku vecného bremena je
nadobudnutie pozemku KNC parc. č. 289/24 k. ú. V. žalovaným bez ďalšieho. Listinné dôkazy preukázali
v priebehu konania, že žalovaný prístup k svojim nehnuteľnostiam môže zabezpečiť inou formou,

napríklad formou nájomného vzťahu, o čom svedčí uznesenie dozornej rady v spoločnosti Agropodnik,
s.r.o. z roku 2012, doložené do spisu ako listinný dôkaz. Predmetný areál spoločnosti Agropodnik,
s.r.o. využíval žalovaný už v minulosti na uvedené účely, keď mal v tomto areáli prenajatý sklad na
uskladnenie soli, čo dokladovali aj priloženou fotodokumentáciou, pričom to žalovaný nepoprel. Má teda
vedomosť o existencii iného prístupu k svojim nehnuteľnostiam, čo v konaní dokazovanie i preukázalo,

avšak ten bol pre neho menej pohodlný a menej výhodný, preto sa zrušeniu vecného bremena vyhýbal
a nájomný vzťah so spoločnosťou Agropodnik, s.r.o. uzatvoriť nechcel. Okrem uvedeného žalovaný
mal možnosť prístup zabezpečiť si inou formou, napríklad kúpou pozemku KNC parc. č. 287/27 k.
ú. V., ktorý sa napája na sporný pozemok KNC parc. č. 289/24 a ktorý by zabezpečil žalovanému
napojenie na miestnu komunikáciu. Ani jednu z týchto možností nevyužil a v dôsledku svojej nečinnosti

sa postupne sám pripravil i o tieto možnosti prístupu. Nemožnosť zabezpečenia iného prístupu k
nehnuteľnostiam žalovaného nemožno posudzovať ako objektívnu príčinu, pre ktorú odmietal pozemok
nadobudnúť a takýto argument žalovaného obstáť nemôže. Hoc spoločnosť Agropodnik, s.r.o. nemá v
súčasnosti so žalovaným uzatvoriť zmluvný vzťah ohľadom využívania ich nehnuteľností, avšak správne
poukazuje okresný súd v odôvodnení rozhodnutia na to, že hľadanie najvhodnejšej alternatívy prístupu

prežalovanéhojenasamotnomžalovanom.Naviac,sodkazomnaPrávnyporiadokSRumožňujesúdnu
ochranu v prípade, že nie je zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam cez priľahlé pozemky a takejto
súdnej ochrany sa napokon žalovaný domáhal vzájomnou žalobou, ktorú súd vylúčil na samostatné
konanie procesným postupom podľa § 129 CSP.

29. Ani žalovaným tvrdená finančná situácia, ktorú uplatňuje ako ďalší dôvod pre nenadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemku KNC parc. č. 289/24 v k. ú. Bešeňová, nemožno podľa žalobcov 1/, 2/
považovaťzaobjektívnupríčinu.Hocžalovanýtvrdil,žezfinančnýchdôvodovnebudenadobúdaťžiadny
nehnuteľný majetok, v rokoch 2014-2015 podľa jeho účtovných uzávierok bolo preukázané, že dosiahol
zisk v sume niekoľkonásobne vyššej, než bola nimi navrhovaná kúpna cena. Otázka finančnej situácie

žalovaného vo vzťahu k nadobudnutiu uvedeného pozemku je v konečnom dôsledku aj bezpredmetná,
nakoľko oni mu boli ochotní ponúknuť uvedený pozemok bezodplatne, v záujme vyriešenia danej
záležitosti, respektíve ako náhradu za zrušenie vecného bremena. Tento návrh zaznel z ich strany
aj na pojednávaní dňa 14.5.2015 a v tomto duchu sa niesli aj ďalšie pojednávania a priebeh sporu
v súdenej veci. Žalovaný odmietol i bezodplatný prevod dotknutého pozemku s odôvodnením, že od

žalobcov nadobúdať žiadny majetok bezodplatne nebude a v súčasnosti už finančné prostriedky má.
Hoc v priebehu trvania sporu 7 rokov prejavil žalovaný ochotu pristúpiť aj k mimosúdnemu rokovaniu, tie
však k dohode neviedli, pretože žalovaný žiadnu dohodu uzatvoriť neplánoval. Jeho cieľom bolo získaťčas a nové dôkazy, aby zvrátil avizované rozhodnutie súdu (po vyslovení právneho názoru v neprospech
žalovaného na pojednávaní konanom dňa 25.1.2018). Jeho konanie tak bolo vyslovene účelové.

30. Žalobcovia zotrvávajú na tom, že zo strany žalovaného išlo o úmyselné marenie splnenia
rozväzovacej podmienky, keďže nesplnenie mu bolo nepochybne na prospech, pričom hodnoverne
nepreukázal objektívne príčiny, ktoré by mu bránili v naplnení podmienky. Oni boli od počiatku naklonení
dohode so žalovaným, mal viaceré možnosti prístupu k svojim pozemkom, tie ale neboli pre neho také
výhodné ako existujúce vecné bremeno, preto sa žalovaný k nadobudnutiu pozemku KNC parc. č.

289/24 k. ú. V., resp. zániku vecného bremena bránil, vyhýbal sa, odvolávajúc sa na jeho finančnú
situáciu, čo bol ďalší spôsob, ako plnenie podmienky mariť.

31. Súhlasia hoc s tým, že mala byť zvolená iná forma dojednania v čl. V bod 5 kúpnej zmluvy a
zmluvy o zriadení vecného bremena, pokiaľ ide o naformulovanie zmluvného dojednania, avšak zmluvu
pripravoval advokát poverený žalovaným a ich ako žalobcov ani nenapadlo, že by žalovaný napokon

odmietol pozemok KNC parc. č. 289/24 v k. ú. V. nadobudnúť, preto sa im uvedené ustanovenie zmluvy
v čase jej uzatvorenia nejavilo problematické. Nesprávne, resp. nedostatočné premietnutie zmluvného
dojednania do zmluvy nemožno však pripisovať za vinu, resp. na ich ťarchu. Jedinou podmienkou zániku
vecného bremena je podľa zmluvy nadobudnutie pozemku KNC parc. č. 289/24 v k. ú. V. žalovaným, k
čomu je potrebné urobenie ponuky a jej akceptácia. Z ich strany k ponuke došlo, k akceptácii zo strany

žalovaného nie, čo možno hodnotiť len ako úmyselné zmarenie podmienky, keďže žalovaný v priebehu
konania hodnoverne nepreukázal objektívne príčiny odmietnutia ponuky. Žalovaný uvádza, že splnenie
rozväzovacej podmienky je stále objektívne možné, a preto k zmareniu podmienky nedošlo. Ak by súd
pripustil takýto záver, že podmienka je stále objektívne splniteľná a preto nebola zmarená, poprel by
význam celého ustanovenia § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože by sa mohol žalovaný neustále

vyhýbať splneniu podmienky a nemohol by byť za to nijako postihnutý. Takýto výkon práva, ktorý je
založený na svojvôli žalovaného by bolo v rozpore so zákonom a takémuto výkonu práva poskytnúť
súdnu ochranu nemožno. Prospech žalovaného z nesplnenia podmienky je očividný, spočívajúci v tom,
že nesplnením podmienky bude mať žalovaný zriadené vecné bremeno cez ich pozemky bezodplatne,
bez akéhokoľvek časového obmedzenia, až kým sa nerozhodne pozemok KNC parc. č. 289/24 v k.

ú. V. kúpiť, resp. nadobudnúť inak, čo oni nijakým spôsobom nemôžu ovplyvniť a sú tak závislí na
svojvôli žalovaného. Konaním žalovaného došlo k naplneniu ustanovenia § 36 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a právny úkon sa v dôsledku konania žalovaného stáva nepodmieneným, t.j. podmienka platí
za splnenú. Zotrvávajú na tom, že sú splnené hmotnoprávne podmienky a predpoklady ustanovenia § 36
ods. 3 Občianskeho zákonníka, tým sú dané predpoklady k zrušeniu, resp. zániku dotknutého vecného

bremena. Žiadajú potvrdenie rozsudku okresného súdu, uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania.

32. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), po
zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník, proti rozsudku voči ktorému
odvolanie je prípustné, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, procesným

postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP v celom
rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

33. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalovaného za nedôvodné.

34. Okresný súd v súdenej veci v písomnom vyhotovení rozhodnutia dal účastníkom konania
vyčerpávajúcu odpoveď, z ktorých konkrétnych skutkových okolností vychádzal, ktoré konkrétne dôkazy
vykonalakovykonanédokazovanievyhodnotila zakýchdôvodovkonštatovalsplneniehmotnoprávnych
podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 36 ods. 3, § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka a
napokon z akého dôvodu vylúčil protižalobu/protinávrh žalovaného, ktorým sa domáhal uplatnenia

nároku na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka na samostatné
konanie. Okresný súd vyargumentoval komplexne všetky skutkové a právne súvislosti rozhodujúce pre
spravodlivé uzatvorenie tohto sporu, s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného
súdu sa odvolací súd stotožňuje podľa § 387 ods.2 CSP v celom rozsahu.

35. Iba v záujme zdôraznenia vecnej správnosti rozhodnutia a v rámci plnenia si svojej povinnosti aj vo
vzťahu k odvolateľovi považuje za potrebné poznamenať, že všetky rozhodujúce otázky, ktoré odvolateľ
uvádza v odvolaní okresný súd zodpovedal v dôvodoch rozhodnutia nie len v rovine skutkovej ale aj
právnej.36. V zhode s názorom okresného súdu, aj odvolací súd konštatuje, že výsledky vykonaného
dokazovania preukazujú splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 36 ods. 3

Občianskeho zákonníka. Zo strany žalovaného došlo k zámernému zmareniu splnenia dojednanej
rozväzovacej podmienky v čl. V bod 5 . Motívom žalovaného, na základe ktorého odmietal uzatvoriť
akúkoľvek zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému pozemku, je jeho cielený nezáujem zabezpečiť
si prístup k svojim nehnuteľnostiam inou formou a nie existencia objektívnej prekážky, ktorá by mu
bránila v uzatvorení zmluvy, resp. odmietnutím nadobudnúť pozemok z iného dôvodu. Dôvodom

neuzavretia zmluvy je výlučne subjektívna prekážka spočívajúca v nedostatku vôle žalovaného,
ktorý pozemok nechce nadobudnúť, o čom svedčí aj odmietnutie nadobudnutia tejto parcely formou
bezodplatného prevodu. Ani odvolací súd nepochybuje o tom, že marenie podmienky v čl. V bod 5
zmluvy je na prospech žalovaného, pretože v rámci zriadeného vecného bremena môže prakticky
donekonečna využívať bezplatný prístup cez pozemky žalobcov, realizovať svoje podnikateľské aktivity,
vykonávať rozsiahlu podnikateľskú činnosť bez akýchkoľvek ďalších alternatív prístupu k svojim

nehnuteľnostiam a mať z toho finančný a majetkový profit. Pokiaľ žalovaný odmieta nadobudnúť
vlastníctvo k predmetnému pozemku bez existencie objektívnej prekážky, ktorá by mu v tom bránila,
nemožno jeho konanie hodnotiť ako dočasné zabezpečenie prístupu cez nehnuteľnosti žalobcov ale
ako definitívne vyriešenie prístupu z jeho strany k svojim nehnuteľnostiam, čo zásadne predstavuje
zmenu pomerov oproti stavu v čase uzavretia zmluvy. Prejazd kamiónov v takej hmotnosti, v takej

frekvencii ako zodpovedá charakteru podnikateľskej činnosti žalovaného (prevádzkuje soľný sklad)
jednoznačne presahuje mieru únosnú zakladajúcu hrubý nepomer medzi zaťažením povinného z
vecného bremena a výhodou oprávneného, z ktorého dôvodu nemožno spravodlivo trvať na ďalšej
existencii vecného bremena a bolo treba pristúpiť k spravodlivému usporiadaniu veci aplikáciou aj
hmotnoprávneho ustanovenia podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka.

37. Pokiaľ ide o dojednanie v čl. V bod 5 Zmluvy je jednoznačné, že svojim znením znamená
výhodné postavenie pre žalovaného, čo preukazuje aj jeho správanie sa po uzavretí zmluvy, vyvolanie
a vedenie a výsledok tohto súdneho sporu, keď žalovaný doposiaľ sporný pozemok č. CKN -
289/24 nenadobudol a realizuje bezplatne prístup ku svojej nehnuteľnosti cez pozemky žalovaných.

Obrana žalovaného, že predmetný pozemok nemohol kúpiť pre nedostatok finančných prostriedkov
je podľa názoru odvolacieho súdu účelová a neakceptovateľná, totižto bolo v spore jednoznačne
preukázané, že predmetný pozemok žalovaný nechcel nadobudnúť, odmietol - a to aj za stavu, že
nadobudnutie pozemku žalobcovia mu navrhli zadarmo. V tejto súvislosti vykonanie dokazovania
na skutočnosť nedostatočnosti finančných prostriedkov - ako objektívneho dôvodu znamenajúceho

nemožnosť nadobudnutia predmetného pozemku hodnotí odvolací súd za bezpredmetné.

38. Výsledok dokazovania jednoznačne svedčí o tom, že podstatným dôvodom - subjektívneho
charakteru je to, že žalovaný ani v prípade nadobudnutia pozemku č. CKN - 289/24 nebude mať
vyriešený prístup ku svojim nehnuteľnostiam. Je bezpochyby výhodnejšie pre žalovaného realizovať

bezplatný prístup cez pozemky žalobcov, ako pracovať s alternatívou riešenia iného prístupu, hoc
takéto alternatívy by prichádzali v úvahu, ale žalovaný ani jednu možnú alternatívu v minulosti
nerealizoval, nevyužil. Je ale veľmi dobre známe aj žalovanému, že zmluvné dojednania neobsahujú
povinnosť žalobcov v prípade nadobudnutia pozemku č. CKN - 289/24 žalovaným mu zabezpečiť aj
prístupovú cestu. Podľa zmluvného dojednania v čl. V bod 5 zmluvy nadobudnutie pozemku č. CKN

- 289/24 žalovaným nebolo viazané na povinnosť žalobcov zabezpečiť aj vybudovanie prístupu k
nehnuteľnostiam žalovaného.

39.Vsúvisiacomvýrokuonáhradetrovprvoinštančnéhokonaniarozhodnutieokresnéhosúduvychádza

z princípu úspechu/neúspechu strán v spore a je opodstatnené priznať žalobcom 1/, 2/ plne úspešným
v spore nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, neúspešnému v celom rozsahu čo má oporu
v § 255 ods.1 CSP.

40. Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu konštatuje iba v rovine formálnej zákonný postup

okresného súdu pokiaľ vylúčil na samostatné konanie vzájomnú žalobu žalovaného o zriadenie vecného
bremena za náhradu na pozemkoch žalobcov, vedúce odvolací súd k potvrdeniu rozhodnutia aj v tomto
súvisiacom výroku.41. V odvolacom konaní žalovaný úspešný nebol, úspešnými procesnými stranami boli žalobcovia 1/,
2/, preto odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok žalobcom 1/, 2/
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému (neúspešnému v odvolacom konaní) v rozsahu

100 %.

42. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.