Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Halušková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417209261
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6417209261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr.
Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu INT-COR spol. s r.o., so sídlom Haličská 76,
984 03 Lučenec, IČO: 36023876, zastúpeného Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom so sídlom Bottova
34, 949 01 Nitra, proti žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom S. I. XX, XXX XX P.,
zastúpenému Mgr. Milošom Čičmancom, advokátom so sídlom Štefánska 3793/22, 058 01 Poprad, o

zaplatenie 2.344,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 5Csp/123/2017-199 zo dňa 03. decembra 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovisumu335,35eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročneod14.10.2017dozaplatenia,
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (časť prvého výroku) p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 2.009,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 14.10.2017 do
zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (časť prvého výroku) a vo výroku o trovách
konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie .

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým svedkovi Ernestovi Pusztaiovi priznal svedočné v

rozsahu 100% voči žalovanému (druhý výrok) z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo
dňa 03. decembra 2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.344,44 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne počítaným od 14.10.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia (prvý výrok). Svedkovi L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: S. XXX priznal svedočné
v rozsahu 100% voči žalovanému (druhý výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov
konania v pomere 100% trov konania (tretí výrok). Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania

bola náhrada škody podľa § 427 ods. 1 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo výške 2.344,44
eur s úrokom z omeškania 5 % ročne odo dňa doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia. Žalobca
odôvodnil žalobu tým, že žalovaný dňa 19.08.2015 zapríčinil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo
k poškodeniu motorového vozidla žalobcu (ktoré nie je predmetom uplatneného nároku) aj k inej škode
spolu vo výške 2.344,44 eur požadovanej v tomto súdnom konaní. Táto suma pozostáva z 250,-
eur bez DPH za polep autoreklamy na poškodenom motorovom vozidle, zo 138,30 eur bez DPH za

opravu vysávača FESTOOL, sumy 48,05 eur bez DPH za opravu kotúčovej píly, sumy 212,53 eur bez
DPH za odťah poškodeného motorového vozidla, sumy 1.375,- eur bez DPH za nájom náhradného
motorového vozidla počas doby, po ktorú nemohol žalobca užívať svoje motorové vozidlo, 57,- eur bezDPH za remontáž GPS systému v poškodenom motorovom vozidle; sumy 14,- eur bez DPH za mesačnú
diaľničnú známku, zo 135,- eur bez DPH za poškodený výrobok žalobcu, sumy 54,56 eur ako náhrady
mzdy za dvoch zamestnancov (H. W., L. H.), ktorí sa nachádzali v poškodenom motorovom vozidle a

sumy 60,- eur za náhradné motorové vozidlo vyslané pre zamestnancov k miestu dopravnej nehody.
Proti platobnému rozkazu okresného súdu sp.zn. 5Csp/123/2017 zo dňa 10.10.2017 podal žalovaný
odpor, v ktorom uviedol, že žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku. Žalovaný mal
uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v spoločnosti
OBCHODNÁ POISŤOVACIA A ZAISŤOVACIA SPLOČNOSŤ ASTRA S.A., pobočka poisťovne z iného

členského štátu, ktorá stratila povolenie na prevádzkovanie svojej činnosti a z toho dôvodu nedošlo k
poistnému plneniu. Žalovaný tvrdil, že žaloba nepreukázal porušenie právnej povinnosti, vznik škody
a príčinnú súvislosť. Faktúry, ktoré žalobca v spore predložil, nemožno považovať za právny titul pre
uplatnenie náhrady škody, nakoľko sú len účtovným a daňovým dokladom. Okresný súd platobný rozkaz
zrušil uznesením zo dňa 13.11.2017 zrušil.

1.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi
dopravnou nehodou zo dňa 19.08.2015 je v zmysle ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj „OZ“) daná, nakoľko za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky zodpovedá aj iný
prevádzkovateľ (t. j. taký, ktorý nevykonáva dopravu) motorového vozidla. Z upovedomenia Krajského
riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, Krajského dopravného inšpektorátu, Diaľničného oddelenia PZ Žiar

nad Hronom zo dňa 29.07.2017 vyplynulo, že dňa 19.05.2015 (správne má byť uvedené 19.08.2015,
pozn. odvolacieho súdu) sa stala dopravná nehoda na rýchlostnej ceste R1 v km 91,00 v smere jazdy
od Novej Bane na Hronský Beňadik, ktorú zavinil O.. E. F. (žalovaný) ako vodič osobného motorového
vozidla zn. Renault Fluence EČV ZH XXX BG; účastníkom dopravnej nehody bol aj vodič dodávkového
motorového vozidla zn. Fiat Ducato EČV LC XXX BY H. W.. Žalovanému bola za spôsobenie dopravnej

nehody uložená bloková pokuta. To, že dopravnú nehodu spôsobil žalovaný, vyplýva podľa okresného
súdu aj z jeho konania - riešenia poistnej udalosti u jeho poisťovateľa.

1.2. Súd prvej inštancie konštatoval pasívnu legitimáciu žalovaného. Sporným nebolo, že žalovaný bol
povinne zmluvne poistený v spoločnosti OBCHODNÁ POISŤOVACIA A ZAISŤOVACIA SPOLOČNOSŤ

ASTRA S.A., pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá stratila povolenie na prevádzkovanie
činnosti na základe rozhodnutia Úradu pre dohľad nad finančným trhom v Rumunsku, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.08.2015. V zmysle zákona č. 136/195 o poistení a zaistení v Rumunsku v znení
neskorších predpisov záväzky z poistných zmlúv budú hradené z garančného fondu v Rumunsku. Ku
dňu rozhodovania súdu garančný fond Rumunska poistné plnenie neplnil.

1.3. Žalobca podľa záveru okresného súdu preukázal protiprávny úkon žalovaného (zapríčinenie
dopravnej nehody), spôsobenie škody žalobcovi aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
škodou. Podľa skutkového záveru okresného súdu žalobcom uplatnená škoda v celkovej výške 2.344,44
eur pozostáva z viacerých v žalobe uvedených škôd.

1.3.1. Okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby o náhradu škody 250,- eur za polep autoreklamy
na poškodenom motorovom vozidle. Nebolo sporné, že na motorovom vozidle žalobcu, poškodenom
žalovaným pri dopravnej nehode, bola v čase dopravnej nehody nalepená autoreklama, ktorá bola
v dôsledku dopravnej nehody zničená. Žalobca preukázal faktúrou č. 282011 zo dňa 27.05.2011, že

mu dodávateľ KEART L. P., A. dodal polep autoreklamy v cene 250,- eur bez DPH. Výpisom z
účtu žalobca preukázal, že uvedenú sumu dňa 14.06.2011 zaplatil (300,- eur vrátene DPH). Okresný
súd bol toho názoru, že žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovaným vznikla škoda
za polep autoreklamy spočívajúca v zmenšení jeho majetku. Následky tejto majetkovej ujmy možno
odstrániť peňažným plnením. Ak by nedošlo k dopravnej nehode, nemusel by žalobca tento výdaj

znovu vynakladať. Pri úplnom zničení veci skutočná škoda spočíva v celej hodnote veci. Ide o reálne
náklady, keďže žalobca si polep autoreklamy musel znovu zabezpečiť. Uvedená majetková ujma vznikla
žalobcovi už samotným zničením autoreklamy. Výška škody predstavuje majetkové hodnoty, ktoré musí
žalobca vynaložiť na uvedenie do pôvodného stavu, konkrétne kúpou nového polepu autoreklamy bez
ohľadu na to, či už finančné prostriedky reálne vynaložil.

1.3.2. Nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 138,30 eur za opravu vysávača FESTOOL súd prvej
inštancie považoval za dôvodný a aj v tejto časti žalobe vyhovel. Z výpovede konateľa žalobcu J.
G. vyplynulo, že na vysávači nachádzajúcom sa v poškodenom motorovom vozidle žalobcu bol pridopravnej nehode rozbitý vonkajší obal, ktorý sa ako náhradný diel už zadovážiť nedal. Tieto tvrdenia
potvrdil aj svedokM.W., ktorý bol ako vodič motorového vozidla priamo účastný dopravnej nehody.
Potvrdil, že vysávač bol vkladný do motorového vozidla ako nepoškodený. Žalobca svoje tvrdenie

o poškodení vysávača pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným aj to, že bol pred dopravnou
nehodou nepoškodený preukázal aj výsluchom svedka L. H. (zamestnanec žalobcu), ktorý bol prítomný
pri dopravnej nehode ako spolujazdec. Spoločnosť Fachman-EH Hobby, s.r.o., Bratislava faktúrou
č. 1500201163 zo dňa 11.09.2015 vyfakturovala za opravu vysávača FESTOOL sumu 165,96 eur
vrátane DPH, bez DPH sumu 138,30 eur. Žalobca čiastku 165,95 eur za opravu vysávača zaplatil dňa

24.09.2015. Vznikla mu škoda, ktorá spočíva v zmenšení jeho majetku o uplatnenú sumu 138,30 eur
(bez DPH).

1.3.3. Výpoveďou žalobcovho konateľa E. G. bolo preukázané poškodenie (dolámanie bočného krytu)
kotúčovej píly, ktorá bola v čase dopravnej nehody v motorovom vozidle. Jej vloženie ako nepoškodenej
do motorového vozidla potvrdili svedkovia H. W. a L. H., ktorý potvrdil aj jej poškodenie pri dopravnej

nehode. Faktúrou č. 1500201228 zo dňa 25.9.2015 žalobcovi spoločnosť Fachman-EH Hobby, s.r.o.,
Bratislava fakturovala za opravu kotúčovej píly sumu 57,66 eur vrátene DPH, bez DPH 48,05 eur.
Žalobca výpisom z účtu preukázal, že za opravu kotúčovej píly zaplatil dňa 07.10.2015 sumu 57,66 eur
vrátene DPH. Vznikla mu škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku o sumu 48,05 eur (bez DPH),
preto okresný súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.

1.3.4. Sporným nebolo, že pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným bolo poškodené motorové
vozidlo žalobcu Fiat Ducato EVČ LC XXXBY. Spoločnosť S.O.S. TEAM NITRA s.r.o., odťahová služba
ako dodávateľ faktúrou č. 001285 vyfakturovala spoločnosti autosport Szilágyi, s.r.o., Lovinobaňa sumu
255,04 eur s DPH (212,53 eur bez DPH) za odťah motorového vozidla žalobcu. Žalobca okresnému

súdu predložil aj príjmový pokladničný doklad a doklad o výbere z účtu, preukazujúce úhrady medzi
uvedenými subjektmi. Spoločnosť autosport Szilágyi, s.r.o. Lovinobaňa faktúrou č. 2015601 vystavenou
dňa 23.09.2015 vyfakturovala žalobcovi sumu 255,04 eur s DPH, čo je 212,53 eur bez DPH za odťah
poškodeného motorového vozidla. Žalobca uhradil túto čiastku dňa 30.11.2018. Okresný súd dospel k
záveru, že ide o škodu spočívajúcu v zmenšení majetku žalobcu, ktorá by nevznikla nebyť dopravnej

nehody spôsobenej žalovaným a žalovanému uložil povinnosť jej zaplatenia.

1.3.5. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 1.375,-
eur za nájom náhradného motorového vozidla počas doby, po ktorú nemohol žalobca užívať svoje
motorové vozidlo Fiat Ducato ev.č. LC XXXBY poškodené pri uvedenej dopravnej nehode. Žalobca

preukázal výpoveďou konateľa žalobcu E. G., že nemal k dispozícii iné vlastné motorové vozidlo, do
ktorého by sa zmestili aj diely o dĺžke 3,5 metra, nutné pre výkon práce. Predložil faktúru č.20150598
vystaviteľa autosport Szilágyi, s.r.o., Lovinobaňa zo dňa 22.09.2015, ktorou fakturoval žalobcovi sumu
1.650,- eur s DPH (1.375,- eur bez DPH) za požičanie náhradného motorového vozidla Fiat Ducato od
19.08.2015 do 21.09.2015. Žalobca predložil dôkaz o úhrade uvedenej sumy dňa 30.11.2018. Žalovaný

v priebehu sporu súhlasil so zaplatením časti 750,- eur. Okresný súd konštatoval, že škodou je aj
požičovné zaplatené za požičanie vozidla porovnateľného s poškodeným, ak prevyšuje výdavky spojené
s využívaním vlastného auta. Škodu spočívajúcu v tom, že žalobca vynaložil vyššie náklady na požičanie
motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla,
ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia žalovaným, je treba považovať za skutočnú škodu,

ktorú je žalovaný ako škodca povinný uhradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Z
predloženej faktúry je zrejmé, že žalobca si vypožičal rovnaké motorové vozidlo ako bolo jeho motorové
vozidlo poškodené pri dopravnej nehode (Fiat Ducato) na čas od 19.08.2018 (správne má byť uvedené
19.08.2015, pozn. odvolacieho súdu) do 23.09.2015. Žalobca podľa súdu prvej inštancie preukázal,
že si uplatnil náhradu škody za nájom náhradného motorového vozidla len v rozsahu nutne a účelne

vynaložených nákladov, o ktoré sa zmenšil žalobcov majetok.

1.3.6. Aj nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške 57,- eur za remontáž GPS v poškodenom
motorovom vozidle súd prvej inštancie považoval za dôvodný. Žalobca výpoveďou svojho konateľa E.
G. preukázal, že išlo o GPS namontovanú vo vozidle žalobcu Fiat Ducato EČV LC XXX BY, slúžiacu

na sledovanie jeho pohybu. Žalobca predložil faktúru č. 231312015 zo dňa 21.09.2015, ktorou mu
spoločnosťCommandersystems,s.r.o.,BratislavafakturovalazaremontážGPSsumu68,40eurvrátane
DPH, 57,- eur bez DPH. Žalobca výpisom z účtu preukázal, že za remontáž GPS zaplatil dňa 07.10.2015sumu 68,40 eur vrátane DPH. Vznikla mu škoda, ktorá spočíva v zmenšení jeho majetku o uplatnenú
sumu 57,- eur (bez DPH).

1.3.7. Poškodené motorové vozidlo žalobcu bolo v čase dopravnej nehody opatrené diaľničnou
známkou, ktorá sa stala v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovaným nepoužiteľná. Nárok
žalobcu na zaplatenie škody vo výške 14,- eur za diaľničnú známku, ktorá bola v poškodenom
motorovom vozidle žalobcu Fiat Ducato EČV LC XXX BY bol tiež dôvodný. Žalovaný namietol, že
žalobca predložil doklad o zakúpení diaľničnej známky s dátumom 20.08.2015. Okresný súd uviedol,

že žalobcovi vznikla škoda, nakoľko musel zakúpiť novú diaľničnú známku, logicky až po dopravnej
nehode, lebo ňou musel opatriť iné motorové vozidlo, aby ho mohol užívať rovnako ako poškodené
motorové vozidlo.

1.3.8. Okresný súd považoval za dôvodný aj nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 135,- eur za
poškodený výrobok žalobcu (pracovnú dosku CORIAN), ktorý sa nachádzal v čase dopravnej nehody v

poškodenom žalobcovom motorovom vozidle. Výpoveďou konateľa žalobcu E. G. bolo preukázané, že
dopravnou nehodou došlo k poškodeniu tohto výrobku a výpoveďou konateľa žalobcu O.. Q. J. bolo
preukázané, že pracovná doska bola poškodená pri dopravnej nehode, nakoľko svedok ju prekladal z
poškodeného motorového vozidla. Túto pracovnú dosku pôvodne viezli do Trnavy, kde pre dopravnú
nehodu nedošli. Museli tam ísť na druhý deň a boli nútení zobrať so sebou ešte ďalšieho pracovníka,

nakoľko poškodenie výrobku museli riešiť až na mieste. Svedok H. W. aj svedok L. H. potvrdili, že
pracovná doska bola vkladná do motorového vozidla ako nepoškodená a bola poškodená pri dopravnej
nehode. Výšku škody 135,- eur bez DPH žalobca preukázal kalkuláciou za opravu poškodeného
výrobku; táto čiastka pozostáva zo sumy 95,- eur za materiál a sumy 40,- eur za prácu. K tvrdeniu
žalovaného, že si žalobca mohol vykonať opravu poškodeného výrobku sám vo vlastnej réžii okresný

súd uviedol, že žalobca opravu poškodeného výrobku vykonal sám, ale mal s ňou spojené tieto náklady.
Ich vynaloženie nemôže byť na ťarchu žalobcu, nakoľko boli vynútené dopravnou nehodu, ktorú spôsobil
žalovaný. Ak by k dopravnej nehode nedošlo, nedošlo by ani k poškodeniu prevážanej pracovnej dosky.
Konkrétnu špecifikáciu nákladov za opravu žalovaný nerozporoval.

1.3.9. Súd prvej inštancie posúdil ako dôvodný nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 54,56 eur
predstavujúcej náhradu mzdy dvoch zamestnancov (Peter W., L. H.), ktorí sa nachádzali v poškodenom
motorovom vozidle. Nebolo sporné, že H. W. a L. H. boli na ceste do Trnavy za účelom realizácie
zákazky. Z predložených výplatných pások uvedených zamestnancov vyplynulo, že H. W. mal za mesiac
august 2015 (kedy sa stala dopravná nehoda) celkovú cenu práce 817,48 eur a L. H. 887,23 eur. Títo

zamestnanci nemohli vykonávať svoju prácu (montáž pracovnej linky v Trnave) z dôvodu dopravnej
nehody spôsobenej žalovaným. Okresný súd uviedol, že nemožnosť výkonu pridelenej práce nemohla
byť na ťarchu týchto zamestnancov v tom zmysle, že by im žalobca ako zamestnávateľ nezaplatil mzdu.

1.3.10. Nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške 60,- eur za náhradné motorové vozidlo vyslané

po zamestnancov žalobcu k miestu dopravnej nehody okresný súd považoval tiež za dôvodný. Táto
škoda vznikla v priamej súvislosti s dopravnou nehodou. Pokiaľ by k dopravnej nehode nedošlo, žalobca
mohol ďalej pokračovať v jazde. Vznikla nutnosť premiestniť zamestnancov, ktorí boli účastní dopravnej
nehody, náhradným motorovým vozidlom. Sporným nebolo, že žalobca svojím (náhradným) vozidlom
EČV LC XXX FH prišiel pre zamestnancov, ktorí boli účastní dopravnej nehody, z jej miesta ich odviezol.

Sporné tiež nebolo, že podľa technického preukazu malo auto spotrebu 5,9 l/100km a prešlo vzdialenosť
250 km. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovi by mala vzniknúť škoda len vo výške 16,51 eur, keďže
priemerná cena PHM bola 1,119 eur/l, z čoho vychádza spotreba vo výške 14,75 l PHM zodpovedajúca
sume 16,51 eur. Okresný súd uviedol, že okrem tejto čiastky žalobcovi vznikol nárok aj na paušálnu
náhradu (0,183 eur/km), čo pri 250 km predstavuje 45,75 eur (0,183 x 250 km). Žalobcovi tak vnikol

nárok na náhradu škody vo výške 62,26 eur (16,51 eur + 45,75 eur), z ktorej si uplatnil sumu 60,- eur.

1.4. Vzhľadom na omeškanie žalovaného okresný súd žalobcovi prisúdil úrok z omeškania vo výške
5 % ročne (§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka). Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, čiže odo dňa 14.10.2017, preto mu okresný súd

uvedený úrok z omeškania priznal od tohto dátumu.

1.5. Rozhodnutie o trovách konania svedkov súd prvej inštancie zdôvodnil § 251, § 258 ods.
1 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Na pojednávaní konanom dňa 24.10.2018vypočutý svedok L. H. si uplatnil svedočné. Okresný súd mu priznal svedočné 100 % voči žalovanému,
ktorý bol neúspešnou stranou v spore. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník ( § 262 ods. 2 C. s. p.).

1.6. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie založil na ustanovení § 255 ods. 1 C. s. p..
Žalobca bol v spore úspešný v plnom rozsahu, preto mu priznal náhradu trov konania 100 %. O jej výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 C. s. p.).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g), h) C. s. p. s
návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

2.1.Súduprvejinštanciežalovaný(ďalejaj„odvolateľ“)vytkol,žev poučenírozsudkujechybneuvedená
informácia o tom, že odvolanie voči tretiemu výroku nie je prípustné.

2.2.Vďalšejčastiodvolaniaodvolateľprezentovaldôvodysvojhonesúhlasusprisúdenímnáhradyškody

vo výške 2.344,44 eur súdom prvej inštancie žalobcovi.

2.2.1. Odvolateľ nesúhlasil s názorom okresného súdu, že žalobcovi patrí z titulu náhrady škody suma
vynaložená na základe faktúry č. 282011 z 27.05.2011 za polep autoreklamy. Uviedol, že táto faktúra
hovorí len o fakturácii za autoreklamu, neuvádza, že išlo o polep reklamy na poškodenom motorovom

vozidle. Faktúra bola vystavená a uhradená 4 roky pred dopravnou nehodou, preto podľa odvolateľa
nemôže slúžiť ako podklad pre vyčíslenie skutočnej škody, ktorou je potrebné rozumieť majetkovú ujmu
spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného. Relevantná je zásada v zmysle § 443 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny veci v čase poškodenia.
Keďže sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, rozsah

náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov potrebných na obnovenie pôvodného
majetkového stavu. Ocenenie v účtovnej evidencii môže slúžiť len ako pomôcka, ak bežnú cenu veci
nemožno zistiť obvyklým spôsobom (R 27/1977). Podľa žalovaného sa má pri výpočte výšky škody
vychádzať z ceny za polep reklamy v čase vzniku škody, ktorá už bola účtovne odpísaná, resp. žalobca
mal predložiť faktúru a výpis o úhrade za obstaranie nového polepu reklamy na nové motorové vozidlo,

ktoré si podľa všetkého zadovážil po dopravnej nehode. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní
03.12.2018 uviedol, že táto položka mohla byť účtovne skutočne odpísaná, avšak žalobcovi v súvislosti s
dopravnou nehodou vznikli náklady na nové obstaranie, čo v konaní žalobcom ako nositeľom dôkazného
bremena na preukázanie škody a jej výšky preukázané nebolo. Žalovaný v konaní pred súdom prvej
inštancie faktúry predložené žalobcom nepovažoval za relevantné, nakoľko išlo len o účtovné, resp.

daňové doklady, nie o reálne uhradené a žalobcom vynaložené náklady predstavujúce reálny úbytok
jeho majetkových hodnôt.

2.2.2. K priznaniu náhrady škody vo výške 138,30 eur za opravu vysávača zn. FESTOOL a 48,05 eur
za opravu poškodenej kotúčovej píly, ktoré sa nachádzali v poškodenom motorovom vozidle žalovaný

uviedol, že predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je nielen porušenie právnej
povinnosti a vznik škody, ale aj bezpečne preukázaná príčinná súvislosť medzi nimi. Podľa odvolateľa
z výsluchu svedkov nevyplynula existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a
škodou. Svedkovia G. a H. uviedli, že poškodenie zistili až v servise po kontrole motorového vozidla a
vecí v ňom, preto nemožno jednoznačne a bezpečne tvrdiť, že boli poškodené pri dopravnej nehode,

nie napr. pri odtiahnutí poškodeného motorového vozidla alebo pri manipulácii s ním. Vyjadrenie
účastníkov dopravnej nehody označil za nepostačujúce, poisťovne napr. vyžadujú fotodokumentáciu.
Žalobca predložil fotodokumentáciu len vo vzťahu k poškodenému výrobku CORIAN. Odvolateľ nevie
jednoznačne určiť, či veci boli v poškodenom motorovom vozidle dostatočne uložené a zabezpečené
predprípadnýmnárazomalebopoškodením.Žalobcapredložillenoznámenieovýškepoistnéhoplnenia

z havarijného poistenia od poisťovne UNIQA, avšak nie je zrejmé ktoré položky škody boli poisťovateľom
uhradené a z akých skutočností poisťovateľ vychádzal.2.2.3. K náhrade škody 212,53 eur za odtiahnutie poškodeného motorového vozidla odvolateľ uviedol,
že podľa svedka O.. J. J. (výpoveď na pojednávaní 24.10.2018) odtiahnutie poškodeného motorového
vozidla uhradila spoločnosť autosport Szilágyi, s. r. o., lebo kolega nemal dostatok finančných

prostriedkov na úhradu a následne na to bola suma uhradená servisu. Súčasťou spisu je však len faktúra
č. 001285, ktorou spoločnosť S.O.S. TEAM Nitra, s. r. o. fakturovala spoločnosti autosport Szilágyi, s.
r. o. odtiahnutie motorového vozidla. V súdnom spise sa nenachádza doklad o úhrade (výber hotovosti
z pokladne) servisom odťahovej službe a príjmový pokladničný doklad o prijatí uvedenej hotovosti zo
strany spoločnosti S.O.S. TEAM Nitra, s. r. o. (nie výpis z bankového účtu, ako sa uvádza v bode

13. rozsudku okresného súdu). Žalobca na pojednávaní dňa 03.12.2018 predložil príkaz na úhradu
vyhotovenýviacako3rokypodopravnejnehode(z30.11.2011)sumybezDPHuplatnenejzaodtiahnutie
poškodeného motorového vozidla na základe faktúry č. 20150601239015 a 2 dni po obdržaní vyjadrenia
právneho zástupcu žalovaného z 27.11.2018. Tento doklad má informatívny charakter, nepreukazuje
reálne odpísanie finančných prostriedkov z účtu žalobcu a pripísanie na účet servisu. Tento nárok
nemožno považovať za dôvodný, nakoľko podľa žalovaného v čase podania žaloby k reálnemu úbytku

- zmenšeniu majetku poškodeného nedošlo.

2.2.4. Odvolateľ k náhrade škody vo výške 1.375,- eur za nájom náhradného motorového vozidla
počas doby, po ktorú nemohol žalobca používať svoje motorové vozidlo uviedol, že žalobca až na
pojednávaní dňa 03.12.2018 predložil príkaz na úhradu z 30.11.2013, ktorým malo dôjsť k úhrade

za nájom náhradného motorového vozidla poskytnutého servisom. Až zaplatením nájomného sa
zmenšil existujúci majetkový stav žalobcu. Skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté
osobné motorové vozidlo, nie predloženie účtovného, daňového dokladu faktúry. Skutočná škoda
(úbytok majetkových hodnôt) môže žalobcovi vzniknúť až zaplatením dlhu. Ani vykonateľné súdne
rozhodnutie ukladajúce povinnosť na plnenie sa neprejaví v majetkovom stave žalobcu. Až plnením

dlžníka vzniká žalobcovi ujma na majetku. Aj v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 467/2013 zo dňa
17.02.2016 škoda nevzniká dlžníkovi dovtedy, kým svojmu veriteľovi dlžnú čiastku nezaplatil. Existencia
neuspokojenej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi nie je škodou. Ak škoda spočíva v povinnosti zaplatiť
peňažnú sumu, možno priznať jej náhradu iba vtedy, ak táto peňažná suma už bola zaplatená a dlh
vyrovnaný. Do tejto doby poškodenému škoda nevznikla alebo nedošlo k úbytku jeho majetkových

hodnôt, pretože jeho majetok sa nezmenšil (Rc 14/2005). V prípade nájmu náhradného vozidla ide o
skutočnú škodu, ak dôjde k zaplateniu nákladov, ktoré poškodenému vznikli. Podľa odvolateľa sa dá
predpokladať, že faktúry za odtiahnutie motorového vozidla a nájom náhradného vozidla boli reálne
uhradené 30.11.2018, teda v čase podania žaloby nemožno hovoriť o škode a žalobca si ju nemohol
reálne uplatňovať. Úhrady boli realizované viac ako 3 roky po udalosti, z ktorej škoda vznikla, žalovaný

vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu škody za nájom motorového vozidla a odtiahnutie
poškodeného vozidla. Poukázal tiež na potrebu skúmania účelnosti a odôvodnenosti vynaloženia
finančných prostriedkov na nájom náhradného motorového vozidla. Z vykonaného dokazovania podľa
neho nie je zrejmá úvaha súdu, ktorou sa spravoval, keď tvrdí, že zo strany žalobcu ide o nutne a účelne
vynaložené náklady. V odôvodnení rozsudku len konštatuje predloženie faktúry za nájom náhradného

vozidla a jej úhradu dňa 30.11.2018 a to, že škodou je aj požičovné zaplatené za požičanie vozidla
porovnateľného s poškodeným, ak prevyšuje výdavky s využívaním vlastného auta, pričom žalobca si
zapožičal auto rovnakého druhu na určitý čas od 19.08.2015 do 23.09.2015. Odvolateľ podotkol, že
žalobca mal motorové vozidlo podľa faktúry č. 20150598 v nájme do 21.09.2015. Citoval z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 3MCdo 3/2015 z 28.06.2016, ktoré sa zaoberá rozsahom náhrady škody pri prenajatom

náhradnom vozidle. Rozsah tejto náhrady je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach, nemôže
byť ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami a je obmedzený hľadiskom účelnosti a nutnosti. Skutočnú
škodu treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase.
Výška náhrady škody nie je daná čiastkou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale skutočná
škoda je limitovaná účelne vynaloženou čiastkou. Podľa odvolateľa je potrebné nutnosť a účelnosť

nákladov skúmať vzhľadom na primeranosť nájomného a dobu nájmu, pričom pri totálnej škode nárok
na náhradné vozidlo zaniká dňom nasledujúcim po oznámení poisťovne o výške poistného plnenia
a totálnej škode. Skutočne účelné náklady sú iba náklady, ktoré predstavujú rozdiel medzi nákladmi,
ktoré by mal poškodený na prevádzku svojho motorového vozidla a nákladmi za prenájom motorového
vozidla. Medzi prevádzkové náklady možno zaradiť pohonné hmoty, servisné náklady, pneumatiky a ich

najväčšiu časť predstavuje amortizácia (takmer 50% celkových prevádzkových nákladov). V návrhu zo
dňa 15.08.2018 žalovaný navrhol, aby žalobca predložil hodnoverný dôkaz preukazujúci nevyhnutnosť
a účelnosť použitia náhradného vozidla aj jeho využitie na podnikateľské účely, napr. protokolom o
prevzatí a odovzdaní motorového vozidla s uvedením počtu najazdených km, knihou jázd a pod., čožalobca nepredložil, ani nepreukázal. Na začiatku pojednávania 24.10.2018 žalovaný navrhol úhradu
čiastky 750,- eur ako mimosúdnu dohodu v čase, keď nemal vedomosť o neuhradení nákladov za nájom
náhradného motorového vozidla žalobcom, resp. len o úhrade DPH. Za zarážajúcu označil skutočnosť,

že žalobca očakával uhradenie faktúr za nájom náhradného vozidla a jeho odtiahnutie od poisťovne.

2.2.5. Odvolateľ nesúhlasil so záverom okresného súdu, že spornou nebola skutočnosť, že poškodené
motorové vozidlo bolo v čase konania opatrené diaľničnou známkou, ktorá bola v dôsledku dopravnej
nehody spôsobenej žalovaným nepoužiteľná; uviedol, že táto skutočnosť v spore nebola prejednávaná.

Z toho, že si žalobca v konaní neuplatňoval nárok na úhradu nákladov za zničenie diaľničnej známky,
resp. na nákup novej, použitej na nové motorové vozidlo, možno dôvodne predpokladať, že diaľničná
známka nebola poškodená a bola použitá na nové motorové vozidlo, ktoré si žalobca zadovážil a mohla
byť použitá aj na náhradné motorové vozidlo. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, a to nákladov
na nákup mesačnej diaľničnej známky zakúpenej deň po dopravnej nehode, t. j. 20.08.2015, ktorou
malo byť opatrené náhradné motorové vozidlo. Žalobca podľa odvolateľa nepreukázal príčinnú súvislosť

medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Samotná kúpa diaľničnej známky nepreukazuje
priamu súvislosť so škodovou udalosťou. Z ničoho nevyplýva, že bola kupovaná na náhradné motorové
vozidlo a bola naň skutočne použitá. Náhradné motorové vozidlo bolo podľa faktúry za jeho nájom
poskytnuté žalobcovi už v deň dopravnej nehody 19.08.2015 a doklad o úhrade diaľničnej známky je
z 20.08.2015. Ak nebolo opatrené diaľničnou známkou, je logické predpokladať, že pri jeho prebraní

cestou zo servisu vyvstala potreba diaľničnú známku zakúpiť, prípadne mohla byť použitá diaľničná
známka z poškodeného motorového vozidla, ktorá ako škoda v konaní nebola uplatňovaná.

2.2.6. Odvolateľ tvrdil nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a škodovou udalosťou
aj v prípade nároku na náhradu škody za opravu poškodeného materiálu. Žalobca predložil vyčíslenie

nákladovvynaloženýchnaopravupoškodenéhomateriálu,spočívajúcichvozvýšenýchnákladoch,ktoré
by inak nevynaložil. Aj keď žalobca vykonal opravu vo vlastnej réžii, nemožno automaticky uviesť, že mal
spojené vyššie uvedené náklady v podobe 95,- eur za materiál a 40,- eur za prácu. Tieto položky neboli
vykalkulované a zdokladované bez pochybnosti ich skutočného vynaloženia tak, aby predstavovali
reálny úbytok majetku žalobcu.

2.2.7. K položkám 57,- eur za remontáž GPS systému, 54,56 eur za náhradu mzdy za dvoch
zamestnancov a 60,- eur za náhradné vozidlo pre zamestnancov k dopravnej nehode odvolateľ
uviedol, že v konaní nebolo preukázané, čo pokrývala škoda hradená z havarijného poistenia
žalobcu. Remontáž GPS systému, náhradu mzdy zamestnancom či náhradné motorové vozidlo pre

zamestnancov odvolateľ nepovažuje za škodu, ktorá má povahu osobitnej prevádzky motorového
vozidla v zmysle § 427 OZ. Skutočnosť, že ku škode došlo v dopravnom prostriedku v priebehu
trvania prepravy sama osebe neznamená, že ide o škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Náklady na náhradu mzdy zamestnancov W.ho a H.a nie sú podľa odvolateľa skutočnou škodou.
Mzda je odmena za vykonanú prácu, medzi dopravnou nehodou a uhradením mzdy zamestnancom

odmeňovanýmfixnýmzákladnýmplatomneexistujepríčinnásúvislosť.Vyplatenímpravidelnejmesačnej
mzdy zamestnancom, aj keď boli účastní dopravnej nehody, nedošlo k zmenšeniu majetku žalobcu.
Žalobca bol povinný svojim zamestnancom mesačnú pravidelnú mzdu v zmysle Zákonníka práce a
platnej pracovnej zmluvy vyplácať bez ohľadu na to, či škodová udalosť nastala, alebo nie. Podľa
okresného súdu je nárok na náhradu mzdy opodstatnený, pretože pracovníci nemohli pridelenú prácu

vykonať v dôsledku konania žalovaného. Nie je tiež zrejmé, z čoho súd prvej inštancie pri výške
sumy vychádzal, z čoho táto pozostáva. Svedok O.. Q. J. sa k výpočtu nároku na náhradu mzdy
nevedel vyjadriť s odkazom, že výpočet robilo účtovné oddelenie. V celkovej cene práce, zistenej
súdom prvej inštancie podľa výplatných pások zamestnancov sumou 887,23 eur sú zahrnuté aj prémie,
náhrady za dovolenku, odmena a podobne, preto podľa odvolateľa nemôže byť základom pre výpočet

náhrady za neodpracovanú mzdu. Z výsluchu svedkov vyplynulo, že zamestnanci v čase dopravnej
nehody smerovali na výkon práve do Trnavy, kde nedorazili v dôsledku dopravnej nehody. Žalobca si
uplatnil aj nárok na vyslanie náhradného vozidla, teda zamestnanci mohli v daný deň práce pridelené
žalobcom vykonať. Rovnako dopravná nehoda zavinená žalovaným neznamená, že po zvyšok dňa
práca zamestnancom žalobcom prideľovaná byť nemohla. Likvidácia dopravnej nehody netrvala celý

deň. Na ťarchu žalovaného nemôže byť pričítaná súbežne škoda za náhradu mzdy zamestnancov, za
náhradné motorové vozidlo aj za nájom náhradného vozidla od 19.08.2015, nakoľko ide o nároky, ktoré
sa vzájomne prelínajú.3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že obsahuje citácie § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g), h) C. s. p.,
ktoré vzájomne nekorešpondujú a vzájomne nesúvisia. Žalovaný riadne právne zdôvodnenie odvolacích
dôvodov v odvolaní neuviedol. Zdôraznil, že dôvodom odvolania nie je nespokojnosť odvolateľa s

rozhodnutím súdu, resp. s procesným postupom, prípadne, že procesný postup konajúceho súdu,
resp. meritórne rozhodnutie nie je v súlade s predstavami odvolateľa. Doplnenie odvolacích dôvodov je
prípustné v zmysle § 365 ods. 3 C. s. p. iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

3.1. Skutočnosť, že konajúci súd nevykoná všetky stranou sporu navrhnuté dôkazy nie je sama osebe

odvolacímdôvodomaporušenímprocesnýchustanovení.Jeprávomocousúdurozhodnúť,ktorédôkazy
vykoná a ktoré nie. Nie je zrejmé, ktoré dôkazy navrhnuté žalovaným údajne nemal konajúci súd
vykonať. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní 03.12.2018 uviedla, že nemajú ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania. Zavinenie dopravnej nehody zo dňa 19.08.2015 žalovaným, pri ktorej bol
poškodený žalobca, nebolo sporné. Je daná príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a vzniknutou
škodou utrpenou žalobcom. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 5Cz 39/1965, podľa ktorého v rade

vzájomne súvisiacich príčin, ktorú spôsobujú určitý následok, nie sú všetky príčiny rovnako významné.
Niektoré z nich sú dôležitejšie a pre určitý následok rozhodujúce, iné sú menej významné, ale pre určitý
následok nutné, ďalšie sú podružné, pre následok nevýznamné. Posúdenie, ktoré príčiny sú hlavné a
ktoré podružné je vecou hodnotenia všetkých okolností konkrétneho prípadu. Ak je protiprávny úkon
jednou z hlavných príčin skutočne vzniknutej škody, je daná príčinná súvislosť medzi ním a vzniknutou

škodou. Dopravná nehoda zavinená žalovaným je hlavnou príčinou škody vzniknutej žalobcovi, preto je
daná príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a vzniknutou škodou. Skúmanie príčinnej súvislosti
je otázkou skutkovou a je jednoznačné, že škoda vznikla v priamej a príčinnej súvislosti so vzniknutou
dopravnou nehodou. Ak by nedošlo k dopravnej nehode, žalobcovi by nevznikla škoda. Svedkovia
potvrdili, že k poškodeniu píly, vysávača, tovaru a vecí nachádzajúcich sa vo vozidle došlo pri dopravnej

nehode.

3.2. K argumentácii žalovaného, že podľa jeho názoru nedošlo k úhrade nákladov potrebných na
uvedenie vecí do pôvodného stavu, žalobca zopakoval svoje tvrdenia z konania pred súdom prvej
inštancie. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 3010/2006 z 23.09.2008, v zmysle ktorého

majetková ujma vzniká vlastníkovi už samotným poškodením, stratou alebo zničením veci. Výška škody
potom predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného
stavu bez ohľadu na to, či finančné prostriedky na opravu veci boli skutočne vynaložené alebo nie a či
poškodená vec bola opravená alebo nie. Ide len o jeden zo spôsobov stanovenia výšky náhrady škody;
ďalším spôsobom stanovenia jej výšky je zistenie hodnoty poškodenej veci v porovnaní s jej hodnotou

pred poškodením. Iný spôsob určenia výšky náhrady nie je uplatnením iného skutkovo odlišného
nároku, ale po skutkovej stránke ide o identický nárok na náhradu za poškodenie veci. Z uvedeného
podľa žalobcu vyplýva, že na vznik škody nie je rozhodujúci okamih úhrady nákladov. Skutočnou
škodou v zmysle rozhodnutia R 55/1971 sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do

pôvodnéhostavu.VzmysleRIII/1967jeskutočnouškodouajujmaspočívajúcavzmenšenímajetkového
stavu poškodeného, reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu, prípadne vo vyvážení dôsledkov plynúcich z toho, že nedošlo
k uvedeniu do predošlého stavu.

3.3. Otázka úhrady nákladov za nájom motorového vozidla je otázkou medzi poškodeným a
prenajímateľom. Tento zmluvný vzťah nemá vplyv ani žiadnu právnu relevanciu na vznik škody. Čas
úhrady tohto záväzku poškodeného voči prenajímateľovi je vecou ich dohody. Poukázal na § 442 ods. 1
OZ, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda. Touto je potrebné v zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn.
1Cz 86/1990 rozumieť aj škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na požičanie

osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu,
ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia. Skutočnú škodu je škodca povinný nahradiť v rozsahu
nutne a účelne vynaložených nákladov. Zmenšením majetku poškodeného sa rozumejú aj náklady
súvisiace so zapožičaním náhradného vozidla.

3.4. Uvedením veci do predošlého stavu nedôjde k zhodnoteniu technického stavu, čo potvrdzuje
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 1Cz 82/1988, v zmysle ktorého pri stanovení výšky náhrady škody
spôsobenej na veci treba vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci
do pôvodného stavu. Výšku škody nemožno robiť závislú na tom, či poškodený, ktorý si poškodenúvec opravuje, vykoná opravu sám alebo nie, ako a za aké ceny obstará náhradné diely a podobne. V
rozhodnutí Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 11C/177/2009 sa uvádza: „Pokiaľ obnovenie pôvodného
stavu nie je možné inak, než použitím nových náhradných dielov a oprava bola vykonaná účelne

a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné ani spravodlivé prenášať
povinnosť na náhradu nákladov škodovej udalosti na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať
oproti škodcovi.“ V zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo 3010/2006 z 23.09.2008 majetková ujma
vzniká vlastníkovi už samotným poškodením veci. Výška škody predstavuje majetkové hodnoty, ktoré
je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu bez ohľadu na to, či finančné prostriedky

boli skutočne vynaložené alebo nie a či poškodená vec bola alebo nebola opravená. V zmysle § 217
ods. 1 C. s. p. je právne bezvýznamné, kedy nastala skutočnosť, ktorá sa má preukázať predloženým
listinným dôkazom, pokiaľ sa to stalo do okamihu vyhlásenia rozsudku.

3.5. Žalobcovi škoda uplatnená žalobou vznikla a uplatnil si výlučne položky, ktoré boli nevyhnutne
potrebné na odstránenie závadného stavu. Neuplatňuje si náklady, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti a

nie sú nevyhnutné na odstránenie vzniknutej škody. Ako príklad uviedol náklady na náhradné motorové
vozidlo vo výške 60,- eur, hoci mu vznikol nárok vo výške 62,26 eur.

3.6. Otázka účelnosti používania náhradného motorového vozidla je daná tým, že počas doby
poškodenia žalobca nemohol používať svoje motorové vozidlo v dôsledku konania žalovaného. Bol

nútený pristúpiť k nájmu náhradného motorového vozidla, aby zamedzil vzniku ďalšej škody - ušlého
zisku, čo by bola škoda, ktorá by žalobcovi vznikla, pretože by nebol schopný plniť svoje zmluvné
záväzky vo vzťahu k svojim zákazníkom. Navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie s priznaním
náhrady trov odvolacieho konania žalobcovi.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi
škodou, ktorá sa prejavuje v znížení aktív poškodeného (poškodenie, zničenie, strata veci) a škodou,
ktorá sa prejavuje vo zvýšení jeho pasív (vynaloženie nákladov na odstránenie následkov škody, napr.
na vypožičanie náhradného vozidla, ak by bola preukázaná ich účelnosť a dôvodnosť). Až zaplatením
nájomného za náhradné vozidlo sa zmenšuje existujúci majetkový stav poškodeného a dochádza

ku skutočnej škode, ktorej náhradu si môže uplatniť voči škodcovi. Nemožno stotožňovať priamu
škodu, ktorá vznikla zničením motorového vozidla, s nepriamymi nákladmi ako nepredvídateľnými
výdavkami, ktoré prípadne poškodený vynaloží na odstránenie negatívnych následkov škodovej
udalosti. Predloženie faktúry - daňového dokladu nepreukazuje úbytok majetkových hodnôt žalobcu
- poškodeného. Z faktúry za nájom motorového vozidla bola uhradená len čiastka zodpovedajúca

DPH, ktorú si žalobca v konaní neuplatnil. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych
skutočnostiach, nemôže byť ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami. Pri prenajatom náhradnom vozidle
je obmedzený hľadiskom účelnosti a nutnosti. Žalobca nepredložil hodnoverný dôkaz preukazujúci
nevyhnutnosť a účelnosť použitia náhradného vozidla. Konštatovanie žalobcu, že by nebol schopný plniť
svoje záväzky v prípade nepristúpenia k nájmu náhradného vozidla je nepostačujúce, pretože v zmysle

§ 132 C. s. p. bol žalobca povinný do konania predložiť všetky dôkazné prostriedky, vrátane knihy jázd,
nájomnej zmluvy, preberacieho protokolu, svedčiace o nutnosti a účelnosti vynaloženia týchto nákladov
a ich úhrade. Odvolateľ má za to, že nárok na náhradu nákladov za odtiahnutie motorového vozidla aj
za nájom náhradného motorového vozidla sú premlčané.

5. Žalobca v odvolacej duplike poukázal na svoje predošlé vyjadrenia, ktorých časť zopakoval. Znovu
poukázal na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo 3010/2006 z 23.09.2008 a sp. zn. 1Cz/86/1990. Uviedol,
že z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní 24.10.2018 vyplynulo, že žalovaný
nespochybnil, naopak uznal nájom náhradného motorového vozidla, spornou zostala výška tejto
náhrady; vzhľadom na § 186 ods. 2 a § 151 ods. 1 C. s. p. potom nebol dôvod na osobitné dokazovanie.

Účelnosť používania náhradného motorového vozidla je daná tým, že počas doby poškodenia svojho
motorového vozidla žalobca svoje motorové vozidlo používať nemohol a bol nútený pristúpiť k nájmu
náhradného motorového vozidla, aby zamedzil vzniku ušlého zisku.

6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za
použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesnýmpostupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v
konaní (ne)došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s.
p.). Dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné sčasti, preto rozsudok okresného súdu s poukazom

na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. v časti prvého výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 335,35 eur spolu s úrokom z omeškania ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd
sa v tomto rozsahu v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti tejto časti rozsudku okresného

súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa
ďalšie dôvody. V časti prvého výroku, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.009,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 14.10.2017 do zaplatenia, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p.
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napokon odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku,

ktorým svedkovi L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: S. XXX priznal svedočné v rozsahu 100% voči
žalovanému (druhý výrok)podľa § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p. zrušil.

7. Odvolateľ v odvolaní tvrdil existenciu odvolacích dôvodov vymedzených v § 365 ods. 1 písm.
d), e), f), g), h) C. s. p..

7.1. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.
1 písm. d) C. s. p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody,
pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím).

7.2. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v
nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm.
e) C. s. p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení
(§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.).
7.3. Doplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) Doplnenie odvolacieho dôvodu podľa

§ 365 ods. 1 písm. g) C. s. p. (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) do procesného
právneho predpisu od 01.07.2016 je dôsledkom zavedenia nových procesných inštitútov - prostriedkov
procesnéhoútokuaprocesnejobrany(§149anasl.C.s.p.).Podľa§366C.s.p.prostriedkyprocesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštanci
7.4. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale

ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).
8. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie prezentovanými
pri náhrade škody priznanej vo výške 138,30 eur za opravu vysávača zn. FESTOOL a vo výške
48,05 eur za opravu kotúčovej píly. Žalobca preukázal príčinnú súvislosť (neexistenciu ktorej namietal

odvolateľ) medzi okolnosťami, za ktoré škodca (žalovaný) objektívne zodpovedá a vznikom škody.
Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného vozidla sú v zmysle § 427
ods. 2 Občianskeho zákonníka (za použitia ods. 1 tohto zákonného ustanovenia) škoda spôsobená
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla vzniknutá pri jeho prevádzkovaní prevádzkovateľom
a príčinná súvislosť medzi okolnosťami, za ktoré škodca objektívne zodpovedá a vznikom škody.

Odvolací súd iba zdôrazňuje, že právny a skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že ide o škodu
vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku vedeného dňa 19.08.2015 žalovaným,
nie o škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku
nebol v odvolacom konaní (a napokon ani v konaní pred súdom prvej inštancie) spochybnený. Správnyje skutkový záver okresného súdu, žežalobca preukázal svedeckými výpoveďami, že tieto veci sa v čase
dopravnej nehody nachádzali v poškodenom motorovom vozidle typu Fiat Ducato EČV LC XXX BY, kde
boli vnesené ako nepoškodené. Okamih zistenia poškodenia týchto vecí je nie rozhodujúci, rozhodujúci

je okamih, kedy škoda vznikla. Ak mal žalovaný podozrenie, že ku škode na uvedených veciach došlo
napr. pri manipulácii s poškodeným vozidlom alebo počas jeho odťahu, mal a mohol uvedenú skutočnosť
riadne tvrdiť a navrhnúť vykonať dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Vynaloženie uvedených súm
na uvedenie týchto vecí do pôvodného stavu žalobca podoprel okrem faktúr aj výpismi z účtu.

9. Na rozdiel od odvolateľa sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými aj
právnymi závermi okresného súdu, ku ktorým dospel pri rozhodovaní o náhrade škody vo výške
14,- eur zodpovedajúcej nákladom vynaloženým žalobcom na kúpu diaľničnej známky, ktorou opatril
vozidlo, ktoré si zabezpečil v čase od 19.08.2015 do 21.09.2015 a používal namiesto motorového
vozidla poškodeného pri dopravnej nehode. Tvrdenie odvolateľa, že diaľničná známka umiestnená
na poškodenom motorovom vozidle nebola pri dopravnej nehode poškodená a možno dôvodne

predpokladať, že bola použitá na nové motorové vozidlo, a teda mohla byť použitá aj na náhradné
motorové vozidlo, je hypotetické, odvolateľom nepreukázané. Odvolací súd prízvukuje, že v dôsledku
poškodeniamotorovéhovozidlaFiatDucatoEČVLCXXXBY,opatrenéhodiaľničnouznámkouslúžiacou
ako doklad o zaplatení poplatku za používanie diaľnic, pri dopravnej nehode dňa 19.08.2015 spôsobenej
protiprávnym konaním žalovaného, bol žalobca v záujme riadneho plnenia svojich záväzkov nútený

zabezpečiť si náhradné motorové vozidlo spôsobilé aj na prevádzku po diaľniciach, predpokladom ktorej
je úhrada za ich používanie. Doklad o kúpe tzv. mesačnej diaľničnej známky dostatočne preukazuje
výšku tejto škody, doba jeho zadováženia (deň po dopravnej nehode) aj časovo obmedzená platnosť
diaľničnej známky sú postačujúce na preukázanie, že bola použitá na náhradné motorové vozidlo v
situácii, keď žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonanie relevantných dôkazov.

10. Odvolací súd konštatuje, že príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobcovi poškodením
výrobku (pracovná doska CORIAN) prepravovaného k zákazníkovi pri uvedenej dopravnej nehode a
protiprávnym konaním žalovaného daná je. Žalobca výrobok k zákazníkovi bez poškodenia nedopravil
v dôsledku dopravnej nehody, pri ktorej žalovaný porušil svoje povinnosti vodiča. Odvolateľ síce

spochybnil žalobcove vyčíslenie nákladov na uvedenie tohto výrobku do pôvodného stavu čiastkou 135,-
eur, predstavujúcich škodu, nijaký dôkaz na preukázanie nesprávnosti tohto vyčíslenia (napr. odborné
vyjadrenie, znalecký posudok) nenavrhol vykonať ani nepredložil.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznávajúcej žalobcovi náhradu škody vo výške 250,-

eur za polep autoreklamy odvolací súd zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, nakoľko z neho nie je zrejmé, či ide o náhradu škody vzniknutej zničením autoreklamy už
nalepenej (zrejme v r. 2011) na poškodené motorové vozidlo (teda náhradu jej hodnoty), alebo ide o
náhradu škody vzniknutej vynaložením nákladov na nalepenie novej autoreklamy po dopravnej nehode
(zo dňa 19.08.2015) na motorové vozidlo žalobcu po jeho oprave. Okresný súd totiž vychádzal z faktúry

vystavenej v r. 2011 za „pôvodnú“ autoreklamu, no uvádza, že ak by nedošlo k dopravnej nehode,
žalobca by uvedený výdavok nemusel znovu vynakladať. Ak má ísť o škodu predstavujúcu majetkové
hodnoty, ktoré musí žalobca vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu kúpou nového polepu
autoreklamy ako ďalej uviedol okresný súd, tento nevysvetlil, prečo pri ustálení výšky náhrady škody
vychádzal z preukázaných nákladov na zabezpečenie autoreklamy, vynaložených v r. 2011. Úlohou

okresného súdu pri rozhodovaní o tejto časti nároku bude po vypočutí žalobcu ustáliť, čo je predmetom
tohto nároku. Odstránenie týchto rozporov umožní správne rozhodnúť o výške náhrady tejto škody - je
rozdiel, či má ísť o náhradu škody za zničenie autoreklamy, ktorou bolo poškodené motorové vozidlo
oblepené (zhotovenej v r. 2011 za 250,- eur bez DPH), alebo o náklady vynaložené na zhotovenie novej
reklamy.

12. V časti prisudzujúcej náhradu škody vo výške 212,53 eur za odtiahnutie poškodeného motorového
vozidla odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, lebo okresný súd priznal tento nárok bez toho, aby sa zaoberal obranou
žalovaného. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu síce vyplýva, kedy došlo ku škodovej udalosti
(19.08.2015), nie je však zrejmé, kedy žalobcovi vznikla škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku,

ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha. Konkrétne sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, či je
pre priznanie náhrady škody postačujúca existencia záväzku žalobcu uhradiť náklady vzniknuté firme
zabezpečujúcej odtiahnutie poškodeného motorového vozidla bez ohľadu na reálnu dobu jeho splnenia,
alebo je rozhodujúca doba splnenia tohto záväzku (žalobca nepreukázal ani netvrdil, že svoj záväzoksplnil, predložil iba príkaz na jeho úhradu). Okrem uvedeného sa okresný súd v novom rozhodnutí
vysporiada aj s námietkou premlčania tohto nároku vznesenou odvolateľom.

13. Ani v prípade náhrady škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených na požičanie iného
motorového vozidla za dobu, počas ktorej nemohol žalobca používať motorové vozidlo poškodené
dopravnou nehodou súd prvej inštancie neodpovedal na otázku, kedy žalobcovi vznikla škoda
spočívajúca v zmenšení jeho majetku, či postačuje existencia záväzku uhradiť tieto náklady zmluvnému
partnerovi a irelevantná je doba jeho splnenia, alebo naopak doba splnenia tohto záväzku je pre

priznanie náhrady škody rozhodujúca (žalobca nepreukázal ani netvrdil, že svoj záväzok splnil, predložil
iba príkaz na úhradu dlhu). Zodpovedanie tejto otázky potom umožní okresnému súdu posúdiť námietku
premlčania tejto časti nároku vznesenú žalovaným.

13.1. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobcovi patrí náhrada škody spočívajúca v nákladoch
vynaložených na požičanie iného motorového vozidla za dobu, počas ktorej nemohol používať motorové

vozidlo poškodené dopravnou nehodou, ak prevyšuje výdavky s užívaním vlastného automobilu.
Odvolací súd dopĺňa, že aj v zmysle judikatúry (R 7/1992) je dôsledkom poškodenia vlastného
automobilu, kvôli ktorému bola nutná výpožička iného motorového vozidla, iba vynaloženie čiastky, o
ktorú prevyšovali náklady na vypožičanie automobilu (porovnateľného s poškodeným) výdavky, ktoré
by boli spojené s používaním automobilu vlastného. Táto čiastka totiž prevyšuje hodnoty, ktoré bolo

potrebné vynaložiť na nápravu stavu spôsobeného škodovou udalosťou. Skutočnou škodou je škoda
spočívajúca v tom, že sú vynaložené vyššie náklady na vypožičanie veci, ktorá má nahradiť vec dočasne
v dôsledku poškodenia nepoužiteľnú, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Okresný
súd vychádzajúc z faktúry č.20150598 vystavenej spoločnosťou autosport Szilágyi s.r.o. Lovinobaňa
dňa 22.9.2015 konštatoval, že žalobca si vypožičal rovnaké motorové vozidlo ako bolo jeho motorové

vozidlo poškodené pri dopravnej (Fiat Ducato). Ako uviedol Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn.
25 Cdo 3911/2007 zo dňa 30. 03. 2010, úvaha o porovnateľnosti vypožičaného vozidla s vozidlom
poškodenýmzávisíodokolnostíkonkrétnehoprípadu.Môžesaodvíjaťajodtriedy,úžitkovýchajazdných
vlastností vozidiel, ak sú známe. Výška náhrady za požičanie motorového vozidla ako škody nie je
daná čiastkou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale výškou čiastky účelne vynaloženej. Výšku

náhrady škody treba stanoviť s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v
danom mieste a čase. Odvolateľ argumentoval aj tým, že skutočne účelné náklady sú iba náklady vo
výške rozdielu medzi nákladmi, ktoré by mal poškodený na prevádzku svojho motorového vozidla a
nákladmi za prenájom motorového vozidla. Z rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, či prisúdená suma
1.375,- eur predstavuje iba cenu dohodnutú medzi žalobcom a jeho zmluvným partnerom za požičanie

motorového vozidla, alebo sú v nej zahrnuté aj výdavky spojené s jeho prevádzkou, či a ako ich okresný
súd pri rozhodovaní zohľadnil. K tvrdeniu odvolateľa, že medzi prevádzkové náklady možno zaradiť
pohonné hmoty, servisné náklady, pneumatiky a ich najväčšiu časť predstavuje amortizácia (takmer
50% celkových prevádzkových nákladov) odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 25 Cdo 3911/2007, podľa ktorého je aplikácia zákona o cestovných náhradách č. 119/1992 Zb.

pri určovaní výšky náhrady za prenájom náhradného motorového vozidla vylúčená.

14. Pri nároku na náhradu škody predstavovanej mzdou 54,56 eur vyplatenou zamestnancom H.
W.mu a L. H. za deň 19.08.2015, nákladmi za remontáž GPS vo výške 57,- eur a nákladmi za motorové
vozidlo vyslané po týchto zamestnancov na miesto dopravnej nehody 60,- eur odvolateľ spochybnil

právne posúdenie veci okresným súdom, ktorý aplikoval § 427 OZ. Uviedol, že vznik škody v dopravnom
prostriedku v priebehu trvania prepravy sám osebe neznamená, že ide o škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v odseku 14 odôvodnenia svojho
rozsudku podrobne vysvetlil právny rámec zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov, vysvetlil aj v čom spočíva osobitná povaha tejto prevádzky. Vo vzťahu k uvedeným trom

nárokom ale neuviedol, ako osobitá povaha prevádzky motorového vozidla vyvolala škodu spočívajúcu
vo vzniku nákladov na remontáž GPS, na vyplatenie mzdy dvom zamestnancom a nákladov na ich
prevoz z miesta dopravnej nehody.
14.1. K odvolacím námietkam týkajúcim sa náhrady škody vzniknutej vyplatením mzdových nárokov
zamestnancov H. W.ho a L.a H.a odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že súd prvej inštancie aj

odvolateľ dostatočne nerozlišujú, či týmto pracovníkom žalobca ako zamestnávateľ za deň 19. 08. 2015
zaplatil mzdu (ktorá zamestnancovi v zmysle § 118 Zákonníka práce patrí za vykonanú prácu), alebo
náhradu mzdy (prislúchajúcu v zákonom určených prípadoch, keď zamestnanec nemôže vykonávať
svoju prácu pre prekážky existujúce buď na jeho strane, alebo na strane zamestnávateľa).Okresnýsúd v úvode ods. 28 odôvodnenia rozsudku uvádza, že suma 54,56 eur bola náhradou mzdy, v jeho
závere ale konštatuje, že ide o vyplatenú mzdu. Obdobne odvolateľ v odvolaní najskôr namieta náklady
na náhradu mzdy zamestnancov, neskôr neexistenciu príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a

uhradením mzdy zamestnancov a nejasnosť výpočtu požadovanej sumy. Úlohou súdu prvej inštancie
v ďalšom konaní preto bude vypočutím žalobcu zistiť, či čiastka 54,56 eur predstavuje mzdu vyplatenú
zamestnancom za uvedený deň, alebo jej náhradu. Po ustálení základu tohto nároku (z hľadiska
pracovnéhopráva)potommožnoposudzovať,čijejehovýškauplatnenáakonáhradaškody,správna.Za
týmtoúčelomžalobcapredložípresnývýpočettohtonároku.Následneokresnýsúdposúdi,čiideoškodu

vzniknutú žalobcovi pri dopravnej nehode zo dňa 19. 08. 2015 zavinenej žalovaným alebo v súvislosti s
ňou aj to, či je daná zodpovednosť žalovaného a o ktorý druh škodového zodpovednostného právneho
vzťahu ide, keď súd nie je právnym posúdením nároku viazaný (to platí aj pri ostatných čiastkových
nárokoch, pri ktorých žalovaný namietol aplikáciu § 427 OZ, ak táto nie je správna).
14.2. Odvolacísúdnepovažujezavzájomnesaprelínajúcenárokyžalobcunanáhraduškodyvzniknutej
z dôvodu uhradených mzdových nárokov zamestnancov (či už mzdy, alebo náhrady mzdy), nákladov na

náhradné motorové vozidlo a sumy uhradenej za vypožičanie (iného) náhradného motorového vozidla.
Mzdové nároky zamestnacov nemajú žiaden súvis s ich prepravou z miesta dopravnej nehody (náklady
s tým spojené označil odvolateľ ako náklady na náhradné motorové vozidlo) a odvolateľ ho ani netvrdil.
Náklady na odvoz zamestnancov z miesta dopravnej nehody sú odlišné aj od nákladov vzniknutých
s vypožičaním náhradného motorového vozidla (slúžiaceho na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu

počas odstraňovania závad na poškodenom motorovom vozidle).
15. Vychádzajúc z obsahu odvolania súd prvej inštancie v novom konaní zistí, ktoré čiastkové nároky
boli žalobcovi uhradené z havarijného poistenia, či poistné plnenie nebolo poskytnuté aj na náhradu
škody uplatnenej žalobcom v tomto súdnom konaní a či sa poisťovňa nedomáha ich regresnej úhrady od
žalovaného. Dopytom na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov okresný súd zistí, či medzičasom nebolo

plnené poistné z Garančného fondu Rumunska.
16. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k
výroku o trovách konania (tretí výrok), hoci odvolaním formálne napadol celý rozsudok. Nakoľko ide
o závislý výrok (§ 379 písm. a) C. s. p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho s poukazom na §
396 ods. 3 C. s. p. zrušil, pričom súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí o trovách celého,

teda aj odvolacieho konania. Súd prvej inštancie v poučení nachádzajúcom sa v písomnom vyhotovení
rozsudku uviedol, že proti jeho tretiemu výroku odvolanie nie je prípustné, podľa § 357 ods. 1 písm.
m) C. s. p. odvolanie proti výroku o nároku na náhradu trov konania prípustné je, preto sa ním odvolací
súd zaoberal (§ 362 ods. 3 C. s. p. analogicky).

17. Okresný súd v rozsudku napadnutom odvolaním priznal svedkovi L. H. svedočné v rozsahu 100 %
voči žalovanému (druhý výrok). Odvolateľ podal odvolanie proti celému rozsudku, teda aj proti tomuto
výroku. Odvolací súd pri skúmaní prípustnosti odvolania voči tomuto výroku dospel k záveru, že ide o
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, preto je odvolanie voči nemu prípustné podľa § 357 ods.
1 písm. m) C. s. p.. Z obsahu spisu vyplýva, že tento svedok bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa

24. 10. 2018 a uviedol, že si uplatňuje ako svedočné náhradu mzdy. Okresný súd ho poučil o potrebe
oznámenia výšky tejto náhrady a predloženia dokladov o príjme v lehote 10 dní pod následkom zániku
náhrady. Predpokladom priznania svedočného podľa § 258 ods. 1 C. s. p. je totiž riadne uplatnenie
požadovanej náhrady, ktorého súčasťou je aj jej vyčíslenie. Náhradu je v zmysle § 258 ods. 3 C. s. p.
potrebnéuplatniťpripodanívýpovede,najneskôrdodesiatichdní,inakprávonanáhraduzaniká.Svedok

si svedočné neuplatnil nielen v uvedenej lehote, ale doteraz vôbec. Na okraj odvolací súd podotýka, že
v zmysle § 258 ods. 1 C. s. p. možno svedkovi priznať iba náhradu účelne vynaložených hotových,
preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. Oproti právnej úprave v § 139 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku sa v rámci svedočného svedkovi náhrada za stratu ušlého zárobku
(vychádzajúc z § 137 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce) nepriznáva. Odvolací súd potom tento výrok

rozsudku súdu prvej inštancie zrušil aplikujúc § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p., podľa ktorého odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.