Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117261679
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:6117261679.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov v: 1. rade Q. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXA, XXX XX M., D. republika, 2. rade P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX P., obaja
právne zastúpení: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., IČO: 36861324, so sídlom
Masarykova 2, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovaným v: 1. rade X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom

Z.. S. XXX/XX, XXX XX W. X., 2. rade X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX W. X., obaja
právne zastúpení: AK Peter Čabák, s.r.o., IČO: 51336448, so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, o
zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 15C/32/2018-92 zo dňa 22.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku I., ktorým bola žalovaným uložená povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 1.500 eur a súvisiacom výroku o trovách konania a v

rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 1.500 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Stranám
sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali
zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť im sumu 3.000 eur s príslušenstvom dôvodniac,

že ide o žalovanými nevrátenú zálohu kúpnej cenu, zaplatenú im 12.06.2017, na ktorú boli opakovane
vyzvaní. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť tvrdiac, že si započítali zmluvnú pokutu dohodnutú v
rezervačnej zmluve v prípade neuzavretia riadnej zmluvy.

2.Súdprvejinštanciepovykonanomdokazovaníacitujúcust.§39;§50a;§451;§456;§457;§544ods.
1, 2; § 545 a § 545a, ako aj § 580 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. zistil, že dňa 12.06.2017 bola

uzavretá rezervačná zmluva, zmluva o budúcej kúpnej zmluve podľa § 52 a nasl. OZ medzi budúcimi
predávajúcimi X. Q. a X. C. a budúcimi kupujúcimi Q. V. a P. Z., t.č. V., z ktorej vyplýva, že budúci kupujúci
prejavili záujem o kúpu nehnuteľností popísaných v čl. II zmluvy, preto predmetom zmluvy je záväzok
zmluvných strán uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu s podstatnými náležitosťami uvedenými v tejto zmluve
na prevod nehnuteľnosti najneskôr do 24.07.2017. Budúci kupujúci riadne a včas zaplatili zábezpeku v
zmysle čl. III, bod 3.1 zmluvy. Predmetom záujmu bola nehnuteľnosť: a) pozemok parcela reg. „C“, parc.

č. XXX/XX, o výmere 188 m2, druh pozemku - ostatné plochy, LV č. XXXX, b) pozemok parcela reg.
„C“, parc. č. XXX/XX, o výmere 511 m2, druh pozemku - orná pôda, LV č. XXXX, c) rozostavaný rodinný
dom bez označenia súpisným číslom, postavený na pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXX/XX, o
výmere 188 m2, druh pozemku - ostatné plochy, ktorý v súčasnosti nie je evidovaný na liste vlastníctva
a jeho zápis do katastra nehnuteľnosti bude zrealizovaný spolu so zápisom záložných zmlúv kupujúcich
v prospech hypotekárnej banky kupujúcich, ktorá im poskytne úver za účelom splatenia kúpnej ceny.

Nehnuteľnosti sú v katastrálnom území W. X., obec W. X., okres V., kraj Q., vedenom katastrálnym
odborom Okresného úradu V.. V bode IV. si zmluvné strany dohodli následky neuzavretia kúpnej zmluvya márneho uplynutia termínu takto: 4.1 Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak v termíne nebude
uzavretá budúca kúpna zmluva budúci predávajúci sa zaväzujú vrátiť zaplatenú zábezpeku budúcim
kupujúcimdo7dníododňadoručeniapísomnejvýzvynajejvrátenie.4.2Zmluvnéstranysadohodli,žev

prípade,akvtermínenebudeuzavretábudúcakúpnazmluvazakýchkoľvekdôvodovnastranebudúcich
kupujúcich,atobezohľadunaichzavinenie,vznikábudúcemupredávajúcemunároknazmluvnúpokutu
vo výške 3.000 eur. 4.3 Budúci predávajúci sú oprávnení jednostranne započítať vzniknutý nárok na
zmluvnú pokutupodľa ods.4.2 tohto článku protipovinnosti vrátiť zábezpeku podľa ods. 4.1 tohto článku.
Budúci kupujúci podpisom tejto zmluvy súhlasia s takto určeniu výškou zmluvnej pokuty a spôsobom jej

úhrady. V prípade, ak zmluvnú pokutu, alebo jej časť, nebude možné jednostranne započítať podľa prvej
vety tohto odseku, zmluvná pokuta alebo jej zvyšná časť je splatná do 7 dní odo dňa márneho uplynutia
termínu. V závere zmluvné strany vyhlásili, že sú spôsobilé na právne úkony, so zmluvou sa oboznámili,
s jej obsahom súhlasia a na dôkaz slobodnej a vážnej vôle ju podpisujú. K rezervačnej zmluve boli
uzavreté dodatky. Z dodatku č. 1 zo dňa 23.07.2017 vyplýva zmena termínu uzavretia zmluvy o prevode
nehnuteľnosti najneskôr do 18.08.2017. Z dodatku č. 2 zo dňa 19.08.2017 vyplýva zmena v dátume

uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti najneskôr do 28.08.2017.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaní zdôrazňovali, že vzťah medzi
stranami nie je vzťahom spotrebiteľským, tiež že žalobcom bola rezervačná zmluva vrátane dodatkov
vždy vopred zaslaná k preštudovaniu, žalobcovia nemali nijakých pochybností o povinnosti úhrady

zmluvnej pokuty v prípade nesplnenia zmluvných povinností uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu. Žalobcovia
to nerešpektovali, prejavovali záujem o kúpu nehnuteľnosti za tým účelom sa lehota na uzavretie zmluvy
dvakrát predlžovala. V neposlednom rade žalobcovia odstúpili od svojho záujmu kúpy nehnuteľnosti
ešte predtým, ako im bolo poskytnuté stanovisko banky o možnosti hypotekárneho financovania kúpy
nehnuteľností.

4. Prvoinštančný súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že sporové strany uzavreli dňa
12.06.2017 rezervačnú zmluvu, zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a a nasl. OZ, predmetom
ktorej bolo uzavretie budúcej kúpnej zmluvy o prevode konkrétnych nehnuteľností, a to najneskôr do
24.07.2017. V bode IV. si strany dohodli sankcie v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy a márneho

uplynutia termínu. Medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia týkajúce sa uzavretia rezervačnej
zmluvy vrátane dodatkov z dôvodu nemožnosti uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu v pôvodne dohodnutom
termíne, nebolo sporné, že strany mali vedomosť o sankcii v podobe zmluvnej pokuty vo výške 3.000
eur v prípade neuzavretia budúcej kúpnej zmluvy. K rozporovaniu a napádaniu zákonného ustanovenia
ako perzekučného došlo až v priebehu súdneho konania. Žalobcovia pritom prejavovali záujem o kúpu

nehnuteľností, o čom svedčí aj pripojená mailová komunikácia. K splneniu hlavného záväzku, teda
uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností v konečnom dôsledku nedošlo, nakoľko žalobcom
nebol poskytnutý hypotekárny úver, teda na ich strane nenastalo zavinenie pre uplatnenie si zmluvnej
pokuty. Napriek tomu, že ust. § 544 ods. 2 OZ umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty ako sankciu
pre dlžníka, ktorý porušil svoju povinnosť, ktorú na seba zmluvou prevzal, hmotnoprávna norma má

aj dispozitívne ustanovenie, od ktorej sa zmluvné strany môžu odchýliť tak, ako to bolo aj v tomto
prípade, keď v rezervačnej zmluve bola uvedená dohoda o možnosti budúceho predávajúceho uplatniť
si nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3.000 eur ak nedôjde k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy z
akýchkoľvek dôvodov na strane budúcich kupujúcich, a to bez ohľadu na ich zavinenie. Súhlasil, že
v danom prípade sa nejedná o spor s ochranou slabšej zmluvnej strany, spor je medzi zmluvnými

stranami ako fyzickými osobami. Nemožno preto hovoriť, že zmluvná podmienka v bode IV. rezervačnej
zmluvy bola strane žalobcov vnútená s nemožnosťou odchýlneho dojednania. V konečnom dôsledku to
žalobcovia ani netvrdili. Uzavrel, že žalobcovia si nesplnili svoje povinnosti, keď nedodržali dojednané
zmluvné podmienky a v dohodnutom termíne najneskôr do 28.08.2017 nedošlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy. Napriek tomu sa súd nestotožnil s výškou dohodnutej zmluvnej pokuty 3.000 eur, ktorá z kúpnej

ceny 89.990 eur predstavuje viac ako 3 %. Poukázal na to, že uplatnenie zmluvnej pokuty v zmluvne
dohodnutej výške by bolo pre žalobcov neprimerane tvrdé aj so zohľadnením, aká bola poskytnutá
lehota na uzavretie hlavnej zmluvy v spojení s tým, že žalobcovia nedisponovali vlastnými finančnými
prostriedkami, ale kúpnu cenu chceli financovať z úverových prostriedkov. Súd vyslovil domnienku, že
lehota cca 2 mesiace nie je natoľko dostatočná, aby bolo možné pohodlne úver získať, keďže banky

chrániac svoje záujmy vykonávajú rozsiahle šetrenie vo vzťahu k budúcim dlžníkom.

5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR z 21.06.2015 sp. zn. III. ÚS/528/2015 a § 3 OZ uviedol, že
moderačné právo súdu podľa § 545a OZ je vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty vyjadrením preferenciezachovania platnosti právneho úkonu, ak má byť táto spochybnená iba neprimeranosťou dojednanej
výšky zmluvnej pokuty.

6. V ďalšom konštatoval, že výška zmluvnej pokuty, resp. jej primeranosť nie je limitovaná žiadnym
právnym predpisom, mala by však vo svojej výške byť primeraným zabezpečovacím inštitútom, čo by
zmluvné strany pri dojednávaní zmluvnej pokuty mali vziať do úvahy a zodpovedne predvídať či je jej
výška adekvátna vzhľadom k možnému poškodeniu veriteľa. Výkon práva zo zmluvnej pokuty by sa
nemal priečiť zásadám poctivého obchodného styku, nemal by predstavovať neúmerné obohatenie,

resp. zisk veriteľa, na úkor poškodenia dlžníka, nemal by byť likvidačný pre dlžníka, či zneužívať pozíciu
alebo dobromyseľnosť slabšieho zmluvného partnera, ktorý z rôznych dôvodov pristúpil na neprimerane
vysokúzmluvnúpokutu.Zmluvnápokutajeskutočneneprimeranáasúdzohľadnil,žezostranyžalobcov
nedošlo k nijakému zavineniu, tobôž nie úmyselnému. Zhrnúc uvedené, keď vrátenie zálohy žalovanými
v prípade neuzavretia predmetnej budúcej zmluvy predstavuje iba vrátenie im vyplatenej sumy za
neuskutočnený predaj, kdežto na strane žalobcov zaplatenie zmluvnej pokuty predstavuje úbytok v

ich majetkovej sfére, resp. nevrátenie prostriedkov nimi vynaložených na neuskutočnenú kúpu, pričom
lehota na uzatvorenie budúcej zmluvy o kúpe nehnuteľnosti bola po dodatkoch dohodnutá na dva
mesiace a dva týždne a možnosť uzatvorenia tejto zmluvy na strane žalovaných závisela od rozhodnutia
subjektu rozdielneho od nich samotných, a teda k neuzatvoreniu tejto zmluvy došlo bez ich zavinenia,
súd pri posudzovaní tejto zmluvnej pokuty uplatnil svoje moderačné právo a túto primerane znížil.

7. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia dobrovoľne pristúpili k uzatvoreniu tej časti budúcej
zmluvy, ktorá im ukladala povinnosť uhradiť predmetnú zmluvnú pokutu v prípade nedodržania
stanovenej povinnosti. Zároveň vzal do úvahy aj fakt, že žalovaní žalobcom vyšli v ústrety, keď súhlasili
s odkladom termínu dodržania pokutovanej povinnosti v konečnom dôsledkom až o vyše mesiac, pričom

k splneniu povinnosti zo strany žalobcov doposiaľ nedošlo a ani nedôjde, teda účel vstupu do zmluvného
záväzku so žalobcami nebol na strane žalovaných naplnený. Význam a hodnota zabezpečovanej
povinnosti, ako aj okolnosti prípadu teda zdôvodňujú zabezpečenie predmetnej zmluvnej povinnosti
zmluvnou pokutou zo strany žalovaných, keďže z dôvodu jej nesplnenia nedošlo k naplneniu ich
očakávaní, avšak výška tohto zabezpečenia je neprimeraná, keď žalobcom povinnosť túto pokutu

zaplatiť vzniká bez ohľadu na ich zavinenie, ako tomu bolo aj v tomto prípade, pričom aj lehota stanovená
na splnenie zabezpečovanej povinnosti bola napriek jej predĺženiu vzhľadom na povahu tejto povinnosti
krátka. Ďalej dodal, že úhrada zmluvnej pokuty pre žalovaných znamená napriek započítaniu majetkový
prospech, keď by tak nevrátili záloh uhradený žalobcami, pričom na ich strane k vzniku škody nedošlo.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody prvoinštančný súd predmetnú zmluvnú pokutu znížil na 1.500 eur.

8. Z vyššie uvedených dôvodov prvoinštančný súd dohodnutú zmluvnú pokutu znížil na sumu 1.500 eur,
a tak tie dve pohľadávky sa mohli stretnúť iba v tejto výške. Z uvedeného vyplýva, že na strane žalobcov
existovala pohľadávka vo výške 3.000 eur, voči ktorej si započítali žalovaní svoju pohľadávku vo výške
1.500 eur, teda na strane žalobcov stále pretrváva pohľadávka voči žalovaným na vrátenie zálohu vo

výške 1.500 eur. Preto súd žalobe vyhovel v tejto časti žalobného návrhu a uložil žalovaným spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcom istinu vo výške 1.500 eur.

9. Žalobcovia si uplatnili k istine aj príslušenstvo - úrok z omeškania a súd považoval započítanie
zmluvnejpokutyzostranyžalovanýchzadôvodné,pričomjejvýškabolamoderovanározhodnutímsúdu,

teda o nej v čase započítania žalovaní nemohli vedieť, bol aj nárok na úrok z omeškania zamietnutý.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251; § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Ohľadom
nároku na náhradu trov konania súd uzavrel, že tento nepatrí žiadnej zo strán sporu. Skutočnosť, že k
započítaniu zmluvnej pokuty došlo iba v sume 1.500 eur, je dôsledkom uplatnenia moderačného práva

súdu ohľadne výšky tejto zmluvnej pokuty, teda konkrétna výška závisela od posúdenia súdu, pričom
išlo o posudzovanie výšky nároku žalovaných, nie žalobcov. Tak, ako boli žalobcovia úspešní v tom, že
im patrí nárok na vrátenie zálohu vo výške 3.000 eur, boli zároveň neúspešní v tom, že žalovaní si voči
tejto pohľadávke započítali svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý súd považoval za dôvodný
čo do výške 1.500 eur. Obe strany sporu boli teda v konaní rovnako úspešné, s výnimkou zamietnutého

úroku z omeškania, ktorý súd posúdil ako nepatrnú časť žalovaného nároku.

11. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní, a to okrem
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Odvolanie odôvodňovali dôvodmi uvedenými v § 365ods. 1 písm. b), d), e), f) a g) CSP. Súdu prvej inštancie vytýkali jeho záver odôvodňujúci aplikáciu
moderačného práva vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty dohodnutej sumou 3.000 eur nepodloženými
a nezistenými predpokladmi, ktoré v konaní nijako nedokazoval, čím došlo k neúplne zistenému

skutkovémustavu.Poukázalinato,ženavrhlivpriebehukonaniasúduprvejinštancievypočutiesvedkov
O. C. M. a W. W., ktorých súd ani nevypočul, ani dôvody ich nevypočutia neuviedol v napadnutom
rozsudku. Žalovaným tým znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva spočívajúce v práve
predkladaťdôkazynapodporuichargumentov,právovyjadriťsakvykonanémudokazovaniu,atovtakej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedli, že žalobcovia neuzavreli kúpnu zmluvu

z dôvodu negatívneho vyjadrenia banky, lebo k ukončeniu schvaľovacieho konania u V. sporiteľne, a.s.
došlo odstúpením žiadosti o poskytnutie úveru. V čase, keď oslovili D., a.s. o poskytnutie hypotekárneho
úveru, mohli osloviť aj ďalšie banky, a to už dňa 12.06.2017, čo neurobili. Až po zamietavej žiadosti D.,
a.s. oslovili V. sporiteľňu, a.s. Žalobcovia teda zavinili neuzavretie budúcej kúpnej zmluvy, lebo banke
neposkytli požadovanú súčinnosť potrebnú pre schválenie úveru. Poskytnutie doby dva a pol mesiaca
na zabezpečenie vybavenie hypotekárneho úveru je dostatočne, čo vyplýva aj z čestného prehlásenia

W. W., finančného sprostredkovateľa a finančného poradcu, ktorého im zabezpečili pre účely uzavretia
úverovej zmluvy. Tiež uviedli, že prvoinštančný súd nevykonal žiadne dokazovanie na preukázanie
uvedených tvrdení, pritom ich uviedol ako zásadné pre zdôvodnenie uplatnenia moderačného práva
súdu vo vzťahu k zníženiu výšky nároku žalovaných na zmluvnú pokutu. Rovnako poukázali na to,
že im vznikla škoda, a to v súvislosti s dohodou strán sporu o dokončení kúpeľne podľa predstáv

žalobcov, do ktorej žalovaní investovali 2.500 eur za cenu materiálu a 1.000 eur za cenu práce. Vznikla
im preto škoda, lebo dom následne predali za kúpnu cenu nižšiu o 4.990 eur ako dôsledok nespokojnosti
kupujúcich s realizáciou kúpeľne. V ďalšom namietali nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie čo sa týka záverov o potrebe zníženia výšky zmluvnej pokuty. Poukázali na ust. §
220 ods. 2 CSP s konkretizáciou, čo musí odôvodnenie rozsudku obsahovať. Vyslovili nesúhlas so

súdom prvej inštancie, že tento využil moderačné právo a znížil nárok žalovaných na zmluvnú pokutu,
pričom sa oprel o nepodložené a nedokazované skutočnosti (nesprávne konštatoval aj to, že na strane
žalovaných nevznikla škoda, že žalobcovia nepristúpili k uzavretiu budúcej zmluvy bez jej zavinenia len
z dôvodu neposkytnutia hypotekárneho úveru, tvrdenie, že lehota dva mesiace nie je dostatočná pri
získaní hypotekárneho úveru a pod.), čím nedostatočne odôvodnil znenie rozhodnutia, úplne opomenul

odôvodnenie, prečo nevykonal ďalšie žalovanými navrhnuté dôkazy a neodôvodnil ani skutočnosti,
prečo dospel k záveru o zmluvnej pokute vo výške 1.500 eur, ktorá je podľa neho primeranou. Uvedené
namietal ako inú vadu konania, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím sa žalovaným
odňala možnosť konať pred súdom. Navrhli preto zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť v
celom rozsahu, prípadne alternatívne zrušiť napadnuté výroky a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie. Uplatnili si zároveň trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. K odvolaniu pripojili
čestné prehlásenie W. W. potvrdzujúce ich tvrdenia.

12. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia tak, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav a správne posúdil právny stav veci. Majú preto za to, že sú splnené podmienky na potvrdenie

žalovanými napadnutého rozsudku. Poukázali aj na nález Ústavného súdu SR z 21.06.2015, sp. zn. III.
ÚS/28/2015 (poznámka odvolacieho súdu, že správne sp. zn. je III. ÚS/528/2015) s tým, že nemožno
zaviazať budúcich kupujúcich na zaplatenie zmluvnej pokuty za neuzavretie kúpnej zmluvy vo výške
presahujúcej 3 % budúcej kúpnej ceny. Uviedli, že investovali peňažné prostriedky do prerobenia
kúpeľne v tejto nehnuteľnosti, čím ju zhodnotili. Navrhli rozsudok potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho

konania.

13. K replike žalobcov k odvolaniu žalovaných títo uviedli, že nález Ústavného súdu, na ktorý poukazujú
vo vyjadrení žalobcovia je nedohľadateľný. Popreli tvrdenie žalobcov, že títo investovali do prerobenia
kúpeľne finančné prostriedky, lebo toto sa nezakladá na pravde. Rovnako namietali argumentáciu

žalobcov, že z titulu, že dom bol dodatočne predaný, nemajú nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcom.
Zotrvali na svojom návrhu vyslovenom v odvolaní.

14. K uvedenému vyjadreniu žalovaných žalobcovia už nezaujali stanovisko.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v napadnutom
rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl.CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných je dôvodné.

16. Keďže odvolanie žalovaných smerovalo iba proti výroku I. a výroku III. rozsudku, výrok II., ktorým súd
prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol v zmysle § 367 ods. 2 CSP nadobudol právoplatnosť.

17. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen

vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok
odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp zn. II. ÚS/78/05).

16. Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 ods. 1, 2 OZ).

19. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanejpovinnosti.Akveriteľniejeoprávnenýpožadovaťnáhraduškodyspôsobenúporušením
povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením
povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody (§ 545a OZ).

20. Súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 CSP).

21. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní (§ 188 ods. 1 CSP).

22. Zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.01.2008 došlo k doplneniu

Občianskeho zákonníka o ust. § 545 písm. a), ktorý umožňuje súdu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu
(hoc aj dohodnutú), znížiť. Pri posúdení výšky zmluvnej pokuty je nutné, aby súd prihliadal na dva
aspekty. Tým prvým je hodnota a výzvam zabezpečovanej povinnosti a tým druhým je výška škody. V
zásade platí, že pre jedno a to isté porušenie povinnosti veriteľa nie je oprávnený požadovať aj náhradu
škody, aj zmluvnú pokutu (pokiaľ sa veriteľ s dlžníkom nedohodnú inak). Neprimerane vysokú zmluvnú

pokutu môže súd znížiť predovšetkým s prihliadnutím na vzniknutú škodu za stavu, že veriteľ nie je
oprávnený žiadať náhradu škody popri zmluvnej pokute.
23. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vy hodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP).
24. Odvolací súd uvádza že je možné prisvedčiť tvrdeniu odvolateľov, že napadnutý rozsudok nespĺňa

atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP. Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a
kvalitatívnepožiadavkynaodôvodnenierozsudkuvzmyslecit.§220ods.2CSP.Odôvodnenierozsudku
je veľmi dôležitou súčasťou rozsudku, pretože z neho musí vyplývať, z čoho súd vychádzal pri hodnotení
dôkazov a ktoré skutkové tvrdenia strán boli nimi potvrdené alebo vyvrátené. Odôvodnenie nie je
súhrnom súdneho spisu, preto sa v ňom nemajú opisovať kompletné výpovede, ani napr. texty listinných

dôkazov. Obsahom hodnotenia dôkazov je opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov
považuje za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú.
Tiež uvedie, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Je vhodné najprv uviesť dôkazy, v ktorých
vyplynuli rozhodujúce čiastkové skutkové zistenia. V prípade rozporov súd odôvodní, prečo konkrétny
dôkaz považuje za vierohodný a iný nie. Je pritom potrebné vychádzať zo základného princípu voľného

hodnotenia dôkazov zakotveného v článku 15 základných princípov CSP a v § 191 ods. 1. Nie je pritom
prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (pozri nález
I. ÚS/114/2008).25. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo nutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude náležite dodržiavať procesný postup pri
opätovnom rozhodovaní vo veci samej tak, aby boli odstránené vady konania prejavujúce sa v
nesprávnom procesnom postupe, ktorým bolo znemožnené stranám uskutočňovať im patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predovšetkým bude úlohou súdu
prvej inštancie vykonať dôkazy v zmysle druhého dielu CSP, a to § 195 a nasl. tak, aby bola náležite

splnená litera zákona pri ich vykonávaní. Pri svojom rozhodovaní totiž môže vychádzať iba z riadne
vykonaných dôkazov a záverov z nich vyplývajúcich. Ak nevykoná niektorý navrhnutý dôkaz, musí to v
odôvodnení rozsudku zdôvodniť. Po opätovnom prejednaní veci znova o nároku rozhodne.
27. Jeho úlohou bude opätovne rozhodnúť aj o všetkých trovách konania
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).