Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/19/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214560
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217214560.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela
Ilavského a Mgr. Michala Novotného v právnej veci navrhovateľky: Mgr. F. M., nar. XX. V. XXXX, bytom
C. XXX, t. č. bytom Z. XX, C., proti odporcovi: 1/ H. G., nar. XX. Z. XXXX, bytom C. XXX/X, R. D. C.,
zast. splnomocnencom: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava a 2/ D. M.,
nar. XX. V. XXXX, bytom ako matka, zast. procesným opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí
a rodiny W. Z., o určenie otcovstva, o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, o zaplatenie
nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, o určenie prispievania matke na jej výživu a o zaplatenie
zabezpečenia výživy potrebnej matke, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 10Pc/13/2017-282 z 29. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 10Pc/13/2017-282 súd prvej inštancie určil, že odporca 1/ je otcom mal.
D., nar. XX. V. XXXX z matky Mgr. F. M., rod. M., nar. XX. V. XXXX (výrok I.), mal. D. sa zveruje od 27.
V. 2017 do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky) s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a
spravovať jeho majetok (výrok II.), odporca 1/ je povinný platiť výživné na mal. D. mesačne vo výške
150 eur, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky (výrok
III.), dlh na zročnom výživnom za obdobie od XX. V. XXXX do 31. októbra 2018 predstavuje sumu vo
výške 2.715 eur (výrok IV.), odporca 1/ je povinný zaplatiť matke dlh na zročnom výživnom v mesačných
splátkach po 77 eur mesačne spolu s bežným výživným vždy k 15. dňu toho-ktorého mesiaca tak, že
omeškaným splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (V.), upravuje styk odporcu
1/ s maloletým D. tak, že ten je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú druhú nedeľu v
mesiaci od 13:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska matky (VI.), odporca 1/
je povinný uhradiť matke náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 450 eur v mesačných
splátkach po 15 eur mesačne vždy k 15. dňu toho-ktorého mesiaca tak, že omeškaným splnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia (VII.), odporca 1/ je povinný prispievať matke na jej
výživu mesačne vo výške 100 eur od 21. marca 2017 do 21. marca 2019, ktoré výživné je splatné vždy
do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred matke (VIII.), vo zvyšku návrh matky čo do výšky na výživu
matky zamieta (IX.), dlh na výživu matke vo výške 1.932,20 eur je odporca povinný zaplatiť matke v
mesačných splátkach po 55 eur vždy k 15. dňu toho-ktorého mesiaca tak, že omeškaným splnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (X.), odporca 1/ je povinný zaplatiť matke sumu
vo výške 740 eur z titulu sumy potrebnej na zabezpečenie výživy vo výške 30 eur mesačne vždy k 15.
dňu toho-ktorého mesiaca tak, že omeškaným splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia (XI.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (XII.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa ust. § 28, § 30 ods. 1 a ods. 3, § 31 ods. 1, § 32 ods. 1, §
36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 74 ods. 1 a 2, § 82 ods. 1, § 84, § 85 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine
v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „ZoR“) a § 52 C.m.p. (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C.m.p.“).

3. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že otcovstvo k mal. D. nebolo určené nakoľko odporca
1/ otcovstvo dobrovoľne neuznal. Navrhovateľka sa s odporcom 1/ zoznámila v máji 2016 odkedy žili
spolu v partnerskom vzťahu. Počas tohto obdobia udržiavala intímny kontakt len s odporcom 1/ a v
rozhodujúcom období pohlavný styk mala jedine s odporcom 1/. V septembri 2016 zistila, že je tehotná, s
odporcom 1/ ukončili vzťah pre vzájomné nezhody v októbri 2016. Zákonná domnienka otcovstva svedčí
odporcovi 1/, pretože okrem neho s iným mužom nesúložila v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. Dňa 21.3.2017 nastúpila na materskú dovolenku a dňa
27.4.2017 sa narodil mal. D.. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala v spoločnosti S. a.s. so
sídlom O. D. 1, N., pracovnú zmluvu mala uzatvorenú na dobu určitú do 31.12.2016 s hrubou mesačnou
mzdou vo výške 950 eur. V čase podania návrhu bola na materskej dovolenke, poberá materskú dávku
vo výške 25,29 eur za deň, t. j. 758,83 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne, iný
príjem nemá. S úhradou jej životných nákladov a nákladov na maloletého jej občas vypomáha matka.
V súvislosti s tehotenstvom a pôrodom jej vznikli výdavky na pravidelné lekárske kontroly u gynekológa
vo výške 325 eur, zvýšené náklady na zdravú stravu, výživové doplnky vo výške 200 eur, náklady na
tehotenské oblečenie vo výške 178,54 eur, náklady na pôrod vo výške 152 eur, kúpa autosedačky Baby
Design Leo vo výške 62,99 eur, kočík 339 eur, postieľka Safari 55,96 eur, matrac 3 vrstvový 25,56
eur, detská výbava 81,78 eur, náklady na lieky 14,92 eur. Celkové náklady súvisiace s tehotenstvom a
pôrodom špecifikovala vo výške 1.435,75 eur, odporca 1/ podľa jej udania jej prispel sumou 300 eur.

4. Podľa udania matky je odporca 1/ zamestnaný, výška jeho príjmu jej nie je známa. Je držiteľom
živnostenského oprávnenia. Jeho majetkové pomery jej nie sú známe. Cestuje po svete, kam je
vysielaný aj v rámci svojho zamestnania, teda jeho majetkové pomery mu umožňujú podieľať sa na
výžive maloletého, čo však doposiaľ neurobil. S odporcom 1/ je v sporadickom kontakte, o maloletého
nejaví žiaden záujem, nenavštevuje ho, nepýta sa na neho. Napriek jej opätovným žiadostiam o uznanie
otcovstva tak neurobil. Matka žije v dvojizbovom byte, spláca hypotekárny úver vo výške 245 eur
mesačne, poistenie nehnuteľnosti 3,80 eur mesačne, výdavky spojené s užívaním bytu 33,85 eur,
výdavky za dodávku elektriny 20 eur mesačne, výdavky za dodávky plynu 30 eur mesačne, poplatok
za internet a televíziu 24 eur mesačne, koncesionárske poplatky 4,64 eur, paušál na telefón 29,99
eur, havarijné a PZP poistenie 23,40 eur, splátky spotrebiteľského úveru na kúpu auta 109,57 eur. Z
tohto vyplýva, že má mesačné náklady bez stravy, ošatenia a iných bežných výdavkov vo výške 520
eur mesačne. Okrem toho, že žiada určiť otcovstvo k maloletému, žiada úpravu práv a povinností voči
maloletému dieťaťu a určiť styk s maloletým dieťaťom, žiada tiež priznať náklady spojené s tehotenstvom
a pôrodom vo výške 450 eur, žiada ďalej priznať z titulu sumy potrebnej na zabezpečenie výživy dieťaťa
po dobu, počas ktorej jej nepatrila materská dovolenka vo výške 740 eur ako aj na jej výživu mesačne
sumu vo výške 157,76 eur od 21.3.2017 do 21.3.2019.

5. Odporca 1/ poprel tvrdenia matky. Je pravdou, že s matkou maloletého sa spoznali približne v máji
2016, avšak nežili od tej doby v partnerskom vzťahu. Stretávali sa veľmi málo, od mája 2016 do októbra
2016 sa stretávali viac prostredníctvom sociálnych sietí než v osobnom kontakte. Keď bol doma stále sa
o ňu zaujímal a snažil sa nadviazať užší kontakt, čo sa mu nepodarilo. Po 2,5 mesiacoch čo sa spoznali
mu oznámila, že chce mať s ním dieťa. Keď zistila, že je tehotná, komunikácia medzi nimi výrazným
spôsobom obmedzila a krátko po tom ich vzťah ukončila. Dozvedel sa, že matka maloletého počas toho
ako sa snažil o nadviazanie užšieho kontaktu, sa stretávala aj s inými mužmi a to aj intímne. Potom ako
jej túto skutočnosť oznámil, matka maloletého s ním ukončila vzťah. Od ľudí zo susedstva sa dozvedel,
že po ukončení ich vzťahu aktívne hľadala nového partnera. Matke maloletého nikdy neodmietal prispieť
po finančnej stránke na výdavky spojené s tehotenstvom a narodením maloletého, ale žiadal od nej
DNA testy, mal pochybnosti o tom či je otcom maloletého dieťaťa. Matka však opakovane DNA testy
odmietla, priznala sa, že počas ich krátkeho vzťahu udržiavala kontakt aj s inými mužmi. Po narodení
dieťaťa sa stretli, poslal 150 eur na účet, čo podľa ich dohody malo predstavovať výživné na tri mesiace,
nebol schopný prispievať viac než 50 eur mesačne. Ďalší mesiac jej poslal ďalších 150 eur. Nikdy matke
maloletého neodmietol pomôcť či v domácnosti alebo s dieťaťom. Odporca 1/ mal vážne pochybnosti
či mala matka v rozhodnom čase intímny pomer iba s ním, uviedol, že je otcom ďalšieho maloletého

dieťaťa a to maloletého Z., nar. XX.X.XXXX, voči ktorému si riadne plní rodičovské povinnosti. Po
preukázaní jeho otcovstva k maloletému D., je pripravený rovnakým spôsobom postaviť sa v rodičovskej
zodpovednosti a plniť svoje povinnosti. Odporcove 1/ výdavky predstavujú nájom 535 eur mesačne, úver
na auto vo výške 172 eur mesačne, strava 350 eur na dve osoby, nakoľko býva so svojou priateľkou,
ošatenie 150 eur mesačne. Dlhy na zročnom výživnom, nákladov spojených s tehotenstvom a čo do
sumy 740 eur z titulu sumy potrebnej na zabezpečenie výživy dieťaťa žiadal zaplatiť v mesačných
splátkach vo výške 50 eur mesačne. Uznáva znalecký posudok a súhlasí s tým, aby súd maloleté dieťa
zveril do osobnej starostlivosti matky. Čo do určenia styku žiadal určiť styk s maloletým v sobotu od
13.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky poukazujúc na vek maloletého dieťaťa. Čo do určenia
výživného žiadal určiť sumu vo výške 150 eur mesačne.

6. Kolízna opatrovníčka maloletého odporcu 2/ navrhla súdu návrhom navrhovateľky v celom rozsahu
vyhovieť.

7. Z takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že z výsledkov vykonaného dokazovania
bolo jednoznačne preukázané, že maloletý D. sa narodil XX. V. XXXX z matky Mgr. F. M., nar. XX. V.
XXXX, ktorá bola uvedená v rodnom liste ako matka, otec v rodnom liste maloletého uvedený nebol.
Znaleckým posudkom znalca RNDr. Ľudovíta Kádašiho DrSc. č. 17/18 zo dňa 7.9.2018 bolo preukázané
otcovstvo odporcu 1/ k maloletému odporcovi 2/, s hodnotou pravdepodobnosti W=100%. S poukazom
na toto zistenie ako aj na súhlas odporcu 1/ s obsahom znaleckého posudku súd určil, že otcom
maloletého dieťaťa je odporca 1/, pričom maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa
oň osobne riadne stará. Súd určil výživné na maloletého Nea vo výške 150 eur mesačne, s ktorou
výškou obaja rodičia súhlasili, zároveň zohľadňujúc, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a
to k maloletému Z.. Otcovi vznikol dlh na zročnom výživnom od 27.4.2017 do 31.10.2018 v celkovej
sume 2.715 eur, ktoré súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 77 eur splatných spolu s
bežným výživným vždy k 15. dňu toho-ktorého mesiaca tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia. Rodičia maloletého D. sa dohodli na styku každú druhú sobotu
v čase od 13:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky. Odporca 1/ uznal nároky matky spojené s
tehotenstvom a pôrodom vo výške 450 eur, na ktorých zaplatenie ho súd zaviazal v mesačných splátkach
po 15 eur ako aj nároky matky na sumu 740 eur z titulu sumy potrebnej na zabezpečenie výživy matky v
mesačných splátkach vo výške 30 eur mesačne vždy k 15. dňu toho-ktorého mesiaca tak, že omeškanie
splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. S poukazom na § 74 ods. 1 Zákona
o rodine súd zaviazal odporcu 1/ rade prispievať matke primerane na úhradu jej výživy sumou vo výške
100 mesačne za obdobie od 21.3.2017 do 21.3.2019. Matka žiadala od odporcu 1/ prispievať jej na jej
výživu mesačne sumu vo výške 157,76 eur, avšak súd poukazujúc na zárobok matky ako aj na zdroje
nemocenského a sociálneho poistenia určil výživu vo výške 100 eur mesačne od 21.3.2017 do dobu
dvoch rokov, teda do 21.3.2019 poukazujúc na § 74 ods. 1 Zákona o rodine a vo zvyšku návrh matky, čo
sa týka jej výživy za to obdobie zamietol. Dlh na tomto výživnom za obdobie od 21.3.2017 do 31.10.2018
vo výške 1.932,20 eur povolil odporcovi 1/ uhradiť v mesačných splátkach vo výške 55 eur mesačne vždy
k 15. dňu toho ktorého mesiaca tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

8. Proti výrokom V., VII., VIII., X. a XI. rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie otec s návrhom
na zmenu tak, že výrokom V. uloží odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke dlh na zročnom
výživnom do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku, výrokom VII. uloží odporcovi 1/ povinnosť
uhradiť navrhovateľke náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 450 eur do troch rokov
odo dňa právoplatnosti rozsudku, výrokom VIII. zaviaže odporcu prispievať navrhovateľke na jej výživu
mesačne vo výške 100 eur od 6.2.2018 do 27.4.2019, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho-
ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, výrokom X. dlh na výživu navrhovateľky vo výške 875,93
eur je odporca 1/ povinný zaplatiť do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku a výrokom XI. odporcu
1/ zaviaže zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 740 eur z titulu sumy potrebnej na zabezpečenie výživy
do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd navrhovateľke maloletého priznal nárok na úhradu
jej výživy podľa ust. § 74 ods. 1 ZoR odo dňa 21.3.2017 (odo dňa nástupu na materskú) do 21.3.2019.
Navrhovateľka tento návrh podala až dňa 6.2.2018, pričom podľa § 77 ods. 1 druhá veta ZoR možno
tento nárok priznať iba odo dňa podania návrhu, preto jej súd mal priznať nárok na výživu podľa § 74 ods.
1 ZoR až odo dňa 6.2.2018 do 27.4.2019. Pokiaľ ide o určenie jednotlivých mesačných splátok zročného
výživného, tu odporca poukazuje na to plnením výživného tak ako ho zaviazal súd prvej inštancie spolu

s výživným na druhého syna by tak mesačne musel platiť sumu 577 eur, čo nie je v jeho možnostiach.
Preto navrhol, aby odvolací súd určil lehotu na splnenie zročného výživného tak na maloletého D. ako
aj navrhovateľku v lehote troch rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku.

9. K odvolaniu odporcu 1/ sa vyjadril procesný opatrovník, majúc za to, že rozsudok súdu prvej inštancie
je právoplatný dňom 14.12.2018.

10. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu 1/ vyjadrila tak, že navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil. V prvom rade poukazuje na to, že v danom prípade sa § 77 ods.
1 ZoR v súvislosti s § 74 ods. 1 ZoR neuplatňuje. Otcovstvo odporcu 1/ k maloletému sa jednoznačne
preukázalo, čoho prirodzeným následkom je to, že odporca 1/ má znášať otcovské povinnosti, ktoré
boli doposiaľ z jeho strany zanedbávané a suplované navrhovateľkou. Pokiaľ odporca 1/ tvrdí, že jeho
čistý mesačný príjem je 1.000 eur až 1.100 eur, tu navrhovateľka poukazuje na výpisy z účtu otca,
z ktorých vyplýva, že otec má príjmy podstatne vyššie. Zdôrazňuje, že doposiaľ všetky náklady na
maloletého znášala sama. Tvrdenia otca o rozbehu firmy považuje za účelové, záujmy odporcu nemôžu
byť uprednostnené pred súčasnými potrebami svojho dieťaťa. Navrhovateľka poukazuje aj na to, že
z odporcom 1/ preukázaných nákladov vyplýva že odporca 1/ živí svoju priateľku, čím uprednostňuje
potreby plnoletej priateľky pred potrebami spoločného dieťaťa. Vzhľadom na výpisy z účtu, z ktorých
vyplýva, že príjem odporcu 1/ je ďaleko vyšší ako sám prezentuje navrhovateľka má za to, že je v
možnostiach odporcu 1/ zaplatiť zročné výživné jednorazovo. Rovnako je potrebné prihliadnuť aj na to,
že počas celého doterajšieho života maloletého sa oň stará výlučne navrhovateľka.

11. Procesný opatrovník navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou - odporcom 1/ ako otcom maloletého dieťaťa (§ 355 a § 357 C. s. p.),
prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C. m. p.), pretože konanie vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
C. s. p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu 1/ nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch V., VII., VIII., X. a XI. je vecne správne.

13. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti
návrhu matky na určenie otcovstva a s tým spojenú úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, ako
aj pokiaľ ide o uplatnené nároky navrhovateľky ako nevydatej matky voči odporcovi 1/ ako otcovi ich
spoločného dieťaťa a tiež náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, súd prvej inštancie v tomto smere
vykonal dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie rozhodných skutočností, skutkové zistenia na
základe vykonaného dokazovania dôsledne vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220
ods. 2 C. s. p. odôvodnil. Keďže sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 C. s. p. dodáva:

14. Predmetom prvoinštančného konania pod sp. zn. 10Pc/13/2017 bol návrh navrhovateľky - matky
maloletého D. o určenie otcovstva k maloletému voči odporcovi 1/ ako domnelému otcovi, s tým spojenú
úpravu práv a povinností k maloletému D., návrh na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a
pôrodom ako aj návrh na príspevok na výživu nevydatej matke. Predmetom odvolacieho konania s
poukazom na odvolacie dôvody odporcu 1/ ako otca maloletého Nea je preskúmanie správnosti postupu
súdu prvej inštancie, ktorým súd o uplatnených nárokoch matky rozhodol a to konkrétne správnosť
výrokov V., VII., VIII., X. a XI.
15. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

16. Úvodom a pre poriadok odvolací súd poukazuje na to, že odporca v odvolaní nespochybnil dôvodnosť
uplatnených nárokov vyplývajúcich jednak jej (§ 74 ZoR) ako aj ich spoločnému maloletému dieťaťu
(§ 62 a nasl. ZoR), nespochybnil ani výšku priznaného výživného pre maloletého Nea, ako aj pre
navrhovateľku ako nevydatú matku a tiež výšku nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, preto

odvolací súd nepreskúmava dôvodnosť priznaných nárokov ako ani ich výšku, a to aj s ohľadom na to, že
odporca 1/ všetky uplatnené nároky uznal čo do dôvodu a výšky, ktoré sa zaviazal matke riadne uhradiť.

17. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľke ako nevydatej matke sa dňa XX. V.
XXXX narodil maloletý D. M., nar. XX. V. XXXX, otcovstvo ktorého bolo určené výrokom I. napadnutého
rozsudku tak, že súd ako otca maloletého Nea uznal odporcu 1/. Otcovstvo odporcu 1/ k maloletému
D. bolo preukázané znaleckým dokazovaním, ktoré sa premietlo do Znaleckého posudku č. 17/18, v
odbore genetika, odvetvie analýza DNA vypracovaného znalcom prof. RNDr. Ľudovítom Kádašim, DrSc.,
keď týmto znaleckým posudkom a rozhodným dôkazom biologické otcovstvo s pravdepodobnosťou W
= 100,00 % bolo dokázané. Tieto údaje vyplývajú zo znaleckého posudku na č. l. 167). Rovnako bolo
preukázané, že navrhovateľka dňa 21.3.2017 nastúpila na materskú dovolenku, pričom rozhodnutím
Sociálnej poisťovne č. 200-060424-CA04/2017 z 23. marca 2017 jej bol priznaný nárok na materské za
obdobie od 21. marca 2017 do zániku nároku na materské vo výške 23,60 eur na deň (vyplýva z výpisu
Sociálnej poisťovne na č. l. 13-15 spisu).

18. Pokiaľ ide o prvú odvolaciu námietku, odporca 1/ ako otec maloletého Nea, nesúhlasí s tým, že súd
výrokom VIII. priznal navrhovateľke nárok na úhradu jej výživy podľa § 74 ods. 1 ZoR odo dňa nástupu
na materskú dovolenku. Mal za to, že tento nárok mal súd priznať matke odo dňa podania návrhu, t.
j. odo dňa 6. februára 2018, kedy si matka tento nárok uplatnila na súde. Poukazuje pritom na ust. §
77 ods. 1 ZoR, podľa ktorého právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
S takouto námietkou odvolací súd nesúhlasí.

19. Podľa § 74 ods. 1 ZoR otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie
po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a
poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

20. Vo vyššie citovanom ustanovení je obsiahnutá zákonná úprava nárokov nevydatej matky v súvislosti
s tehotenstvom a pôrodom, ktoré práve z dôvodu narodenia dieťaťa mimo manželstva rodičov nie sú
uhrádzané v rámci vyživovacej povinnosti manželov. V odseku 1 tohto ustanovenia je špecifikovaný
nárok matky na príspevok na úhradu výživy matke v primeranom rozsahu po dobu najdlhšie dvoch
rokov odo dňa pôrodu. Už z logického a gramatického výkladu je zrejmé, že v tomto prípade nejde
o bežné výživné, ale o príspevok, eventuálne o výživné v širšom slova zmysle. Je tomu tak preto, že
tento príspevok jednak nie je uhrádzaný v rámci vyživovacej povinnosti manželov, tiež preto že nárok
na tento príspevok nevzniká nevydatej matke z toho dôvodu, že by táto nebola schopná sama sa živiť.
Základom priznania tohto príspevku je tehotenstvo a narodenie dieťaťa, s ktorým je neodmysliteľne
spojená výrazná zmena sociálnej situácie (ktorá sa premietne do majetkových pomerov nevydatej
matky), spravidla spôsobenej stratou príjmu z pracovného pomeru a zároveň zvýšené výdavky nevydatej
matky v súvislosti s tehotenstvom a narodením dieťaťa.

21. Účelom príspevku na výživu nevydatej matky je dosiahnuť, aby časovo obmedzeným príspevkom
bola matka dieťaťa hospodársky zabezpečená v dobe, kedy sa prechodne dostala ako žena nevydatá
za otca dieťaťa do mimoriadnej situácie, vytvorenej jej tehotenstvom a pôrodom. Tento príspevok možno
priznať na dobu najdlhšie dvoch rokov, ktorá môže spadať tak do doby tehotenstva ako aj do doby
po pôrode. Rozsah povinnosti otca dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je vymedzený
primeranosťou príspevku, ktorý má otec poskytovať na úhradu výživy matky, ako poskytnúť jej príspevok
na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Pri posudzovaní tejto primeranosti treba
vychádzať predovšetkým z účelu, ktorý sa plnením príspevku sleduje. Súd pritom prihliadne na
neschopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného.

22. V ustanovení § 74 ods. 1 ZoR zákonodarca presne vymedzuje jednak maximálnu dobu poskytovania
tohto príspevku (2 roky) a tiež začiatok plynutia tejto lehoty, a to najneskôr odo dňa pôrodu. Ako už
bolo uvedené, vzhľadom na špecifickosť tejto dávky ako aj právnu konštrukciu v § 74 ods. 1 ZoR sa tu
nemôže uplatňovať zákaz určenia výživného pre plnoletého za čas pred začatím konania, keďže by tým
logicky bola vylúčená možnosť priznať príspevok za obdobie najskôr od začiatku tehotenstva do podania
návrhu a navrhovateľka by ho mohla požadovať len za zvyšný čas od podania návrhu do dvoch rokov od
pôrodu, čo je však v rozpore s podstatou a zmyslom tohto osobitného druhu vyživovacej povinnosti. Je
pravdou, že v ust. § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine sa hovorí, že výživné na plnoleté osoby možno
priznať len odo dňa začatia súdneho konania, avšak zo zákonnej kogentnej úpravy dňa, od ktorého

možno najneskôr priznať príspevok na výživu nevydatej matky, t. j. odo dňa pôrodu sa vyvodzuje záver,
že pri tomto druhu vyživovacej povinnosti platí výnimka z uvedeného pravidla a výživné pre plnoletú
osobu v tomto prípade možno priznať aj za obdobie pred začatím súdneho konania, najskôr odo dňa
pôrodu dieťaťa. Doba, počas ktorej je otec dieťaťa povinný matke prispievať na úhradu výživy, môže
zasahovať tak do obdobia tehotenstva, ako aj obdobia po pôrode (porovnaj R 50/1852).

23. Z vyššie uvedeného potom nie je možné súhlasiť s argumentom otca, ktorým poukazuje práve na
ust. § 77 ods. 1 veta druhá ZoR, pretože v prípade tohto nároku je možné priznať ho aj pred začatím
konania, resp. pred uplatnením tohto nároku nevydatou matkou. Uvedený záver nesporne vyplýva aj z
judikátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. R1/67 uverejneného v Zbierke zákonov SR, podľa ktorého „Pre
priznanie nároku nevydatej matke podľa § 74 ZoR neplatí druhá veta ustanovenia § 77 ods. 1 ZoR,
podľa ktorej možno výživné priznať len odo dňa začatia konania. Nevydatej matke môže byť nárok na
tento príspevok priznaný už momentom, kedy jej po prvýkrát klesli príjmy v dôsledku tehotenstva.“

24. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol tak, že nárok vyplývajúci navrhovateľke ako nevydatej matke z
ust. § 74 ods. 1 ZoR priznal navrhovateľke odo dňa 21. marca 2017 (t. j. od jej nástupu na materskú
dovolenku) do 21. marca 2019 a súčasne dlh na zročnom výživnom vyčíslil v rozsahu tohto obdobia,
rozhodol vecne správne.

25. Pokiaľ ide o druhú odvolaciu námietku, odporca 1/ namietal dĺžku tzv. paričnej lehoty, keď poukazoval
na to, že nie je v možnostiach otca platiť súdom určené splátky na jednotlivom zročnom výživnom tak
pre maloletého Nea, keď celkový súčet bežného výživného spolu so splátkami jednotlivého výživného
činí sumu 427 eur, keď sa k tejto sume priráta suma výživného, ktorú platí na syna Z. vo výške 150 eur,
spolu ide o sumu 527 eur. Takáto výška nákladov na výživné odporcu 1/ môže dostať do takej situácie,
kedy nebude schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, bude obmedzený v podnikateľských aktivitách,
bude mu znemožnené požiadať o úver na podnikanie. Požiadal súd o uloženie povinnosti zaplatiť dlh
na zročnom výživnom v lehote do 3 rokov.

26. Podľa § 232 ods. 3 C. s. p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

27. Podľa § 232 ods. 4 C. s. p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky alebo dávky má za následok splatnosť
celého plnenia.

28. Citované ustanovenie § 232 ods. 3 C. s. p. upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá
začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok
na plnenie a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje
podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli
toho, komu sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Citované ustanovenie tiež obsahuje pravidlá pre počítanie
príslušných lehôt na plnenie rozsudku, a to rozdielne podľa možného obsahu prisúdeného plnenia.
Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú časť prípadov plnení vyriešená tak, že
vykonateľnosť nastávala v trojdňovej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol
právoplatnosť. Len u rozsudkov predbežne vykonateľných začína lehota na plnenie plynúť už od
doručenia v zmysle § 44 C.m.p., podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Určenie
dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok, patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré
zákon zveruje do jeho voľnej úvahy. Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov
uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, ktorému sa
povinnosť plnenia ukladala, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu.

29. Ani pokiaľ ide o túto námietku odvolací súd ju nepovažuje za dôvodnú.

30. Odporca 1/ deklaroval svoj príjem sumou 1.000 eur až 1.100 eur mesačne. Z výpisov účtu odporcu
1/ založených v spise však vyplýva, že príjem otca je podstatne vyšší, a to v mesiaci 09/2018 príjem
vo výške 2.670 eur, za 08/2018 príjem vo výške 2.650 eur, za 07/2018 príjem vo výške 1.800 eur a za
06/2018 príjem vo výške 1.900 eur, z uvedeného je zrejmé, že po zaplatení bežného výživného spolu so
splátkami zročného výživného ostane odporcovi 1/ dostatočná rezerva. Odvolací súd poznamenáva aj

to, že odporcom preukázané náklady na ošatenie vo výške 150 eur, pomernú časť výdavkov na stravu,
ktoré hradí aj svojej priateľke spolu vo výške 350 eur, rovnako tiež nezdôvodnený výdaj v sume 150 eur
ako „Herbalife“, nepovažuje za výdavky odôvodnené. Rovnako nie je dôvodné ani odvolávanie sa na to,
že odporca už jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. Z. má, keď vyživovacia povinnosť k tomuto dieťaťu
nemôže byť zvýhodnená ale rovnocenná s plnením voči mal. D.. Odporca 1/ je v produktívnom veku,
vedomý si svojej vyživovacej povinnosti sa musí postaviť k jej plneniu tak, aby si zabezpečil prostriedky
na riadne plnenie voči obom maloletým deťom. Odporca 1/ musí mať na zreteli to, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami povinného rodiča, keď záujem dieťaťa
je záujmom prvoradým, ktorý je v každom prípade nadriadený záujmu povinného rodiča.

31. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď dlh na jednotlivom výživnom pomerne rozdelil do splátok,
ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu môže odporca 1/ splácať každý mesiac pravidelne bez toho, aby
ohrozil svoju výživu. Nemožno pripustiť, aby plnenie dlhu na výživnom odporca 1/ splácal podľa svojej
vlastnej úvahy a v podstate v závislosti od toho, či sa mu v podnikaní bude dariť alebo nie. Maloleté dieťa
potrebuje sústavnú starostlivosť, to znamená, že matka má s maloletým, tak ako to opakovane uvádzala
a s čím sa odvolací súd plne stotožňuje, výdavky spojené s jeho starostlivosťou každý mesiac, preto
je odporca povinný hradiť zročné výživné v splátkach každý mesiac. Tieto výdavky znáša sama, sama
uviedla, že si musela požičať finančné prostriedky. Napokon, z prepočtu celkovej výšky jednotlivého
zročného výživného na výšku súdom určených splátok vyplýva, že už takto určeným plnením dochádza
k zaplateniu dlhov na výživnom v lehote 3 rokov.

32. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia §
57 C.m.p.

33. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.