Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/186/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200368
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5619200368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. M..
D. XXX, D., o zaplatenie 2.945,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6Csp/8/2019-56 zo dňa 21. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým umožnil splácať žalovanému priznanú sumu v
splátkach po 120,- eur, ako i v napadnutej časti zamietajúceho výroku a vo výroku o trovách konania,
potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.945,36
eur spolu s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.864,80 eur od 22.01.2019 do zaplatenia,
v mesačných splátkach po 120,- eur s tým, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej

splátky. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2) Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako klient uzatvorili
dňa 17.08.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 3.900,- eur. Predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto na právne vzťahy
sporu aplikoval príslušné ustanovenia spotrebiteľského práva podľa OZ ako aj ustanovenia zákona č.

129/2010 Z. z. Preskúmaním zmluvy zistil, že táto obsahuje všetky náležitosti upravené v ust. § 9 ods.
1 a 2 cit. zákona. Konštatoval, že právo zosplatniť úver vyplýva z bodu 2.8 Obchodných podmienok. Za
použitia výkladu pre spotrebiteľa priaznivejšieho, vychádzal z predpokladu uzavretia dohody o možnosti
predčasnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 565 OZ. Mal za to, že žalobca bol oprávnený vyzvať
žalovaného na predčasné splatenie úveru výzvou zo dňa 16. 01. 2019, keď predtým na túto možnosť
žalovaného upozornil prípisom zo dňa 13. 11. 2018. Žalobca síce nepredložil doklad, preukazujúci
doručenie týchto písomností žalovanému, ale nakoľko žalovaný nenamietal tvrdenia žalobcu o tom, že o

predčasnom zosplatnení úveru bol informovaný, vychádzal z predpokladu, že opakované upozornenie
zo dňa 13. 11. 2018 bolo odoslané poštou žalovanému nasledujúci deň, t. j. 14. 11. 2018 a doručené
bolo 17. 11. 2018. Obdobne výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 16. 01. 2019 bola odoslaná
poštou nasledujúci deň, t. j. 17. 01. 2019 a doručená bola na tretí deň, 20. 01. 2019. Keďže žalobcazosplatnil úver ku dňu 16.01.2019, pričom žalovaný zaplatil žalobcovi len sumu 1.902,92 eur (z čoho
na istinu bola započítaná suma 1.035,20 eur) z istiny úveru zostala neuhradená suma 2.864,80 eur,
a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Žalobe vyhovel aj v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania

zmluvného úroku vo výške 79,21 eur a úrokov z omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 1,35 eur.
Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 2.864,80 eur, ale až od 22.01.2019
do zaplatenia (nie od 17.01.2019 ako žiadal žalobca), pretože do 21.01.2019 mohol žalovaný uhradiť
dlh v lehote splatnosti určenej žalobcom. Čo sa týka zmluvne dojednaných úrokov z úveru vo výške 7,9
% mal za to, že tieto žalobcovi prislúchali len do zosplatnenia úveru, t. j. 16.01.2019. Poukázal pri tom

na závery Najvyššieho súdu Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 35 Odo/101/2002 zo dňa 24.03.2004.
Po zosplatnení úveru nastal stav, kedy žalovaný už nemal právny titul mať peňažné prostriedky u seba
a tieto užívať, takže veriteľ nemôže inkasovať úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby
prostriedkov dlžníkom, a preto v tejto časti žalobu zamietol. Ako nedôvodný posúdil aj nárok žalobcu,
pokiaľ žiadal priznať úroky z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov z úveru 79,21 eur od 17.
01. 2019 do zaplatenia. Úroky z omeškania, aj úroky z úveru, sú príslušenstvom pohľadávky, a preto

oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania (R 70/95).
S prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a na sociálnu situáciu žalovaného, povolil žalovanému zaplatiť
istinu, spolu s úrokmi z omeškania v mesačných splátkach po 120,- eur. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca čo do I. výroku (v časti priznania
splátok), do II. zamietajúceho výroku (v časti, v ktorej súd zamietol nárok žalobcu na zmluvný úrok od
zosplatnenia do zaplatenia a nárok na úrok z omeškania zo zmluvného úroku naakumulovaného ku
dňu zosplatnenia) a do súvisiaceho výroku III. o trovách konania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h)
CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v celom

rozsahu. Namietal, že existuje množstvo zákonných ustanovení, z ktorých priamo, resp. výkladom, resp.
cez analogiu legis vyplýva záver, že nárok veriteľa na dohodnutý (zmluvný) úrok nie je viazaný na
zosplatnenie dlhu, ale na vrátenie v rámci úveru poskytnutých peňažných prostriedkov, pričom poukázal
na ust. § 497, § 502 ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka. Mal za to, že ak zákon č. 129/2010 Z. z.
spotrebiteľovi ukladá povinnosť pri odstúpení zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky až do dňa splatenia

istiny, musí mať tomu zodpovedajúce právo na zmluvne dohodnuté úroky po zosplatnení aj veriteľ. Úrok
z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré je
skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru
neovplyvňuje. Iný výklad by musel byť odôvodnený priamo príslušnými zákonnými ustanoveniami (ktoré
neexistujú) alebo nepriamo - extenzívnym výkladom existujúcich zákonných ustanovení, ktorý však

nebolpredložený.Čosatýkanárokunaúrokzomeškaniazozmluvnéhoúrokunaakumulovanéhokudňu
zosplatnenia, uviedol, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný
z istiny do dňa zosplatnenia a tento sa ďalej nenavyšuje. Požadovaný nárok na úroky z omeškania
zo zmluvných úrokov sú nárokom, ktorý predpokladá aj ust. § 497 Obchodného zákonníka, pretože
žiadne iné zákonné ustanovenie tento nárok svojím znením nespochybňuje. V súvislosti s vyššie

naznačeným poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov a Najvyššieho súdu ČR. Nesúhlasil s
postupom súdu, kedy sa pri alternácii zákonnej paričnej lehoty obmedzil výlučne na ničím nepodložené
tvrdenia žalovaného bez akýchkoľvek dôkazov. Bez ďalších dôkazov objektivizujúcich finančnú situáciu
žalovaného nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu
lehotu na plnenie. Posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky

by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Namietal,
že strana, ktorá porušila podmienky zmluvy bola zbavená uhrádzať cenu peňazí, ktoré môže naďalej
splácať za zásadne nezmenených podmienok.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním
napadnutý rozsudok v časti určenia plnenia v splátkach vo výške 120,- eur, ako i v napadnutej časti
zamietajúceho výroku, ktorým nepriznal žalobcovi nárok na úroky z úveru 7,9 % ročne z istiny 2.864,80

eur od 17.01.2019 do zaplatenia a nárok na úroky z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov z
úveru 79,21 eur od 17.01.2019 do zaplatenia, ako i súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal
rozsudok nedotknutý.6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Odvolateľ v odvolaní namietal, že mu patrí nárok na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení.

Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa §
52 ods. 1 OZ a berúc do úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ, pri vyhlásení predčasnej splatnosti,
môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s
ust. § 565 OZ, v prípade každej formy úveru. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané
postupy veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do
okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi

v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ. Veriteľ týmto svojím jednostranným právnym úkonom navodzuje stav,
v ktorom disponuje oprávnením získať okamžite späť celú sumu požičaných/poskytnutých finančných
prostriedkov. Z doktrinálneho hľadiska nie je podstatné, či bezprostredne reálne (predovšetkým v
spojitosti s majetkovým statusom dlžníka) môže k takémuto okamžitému vymoženiu dôjsť, rozhodujúcim
je právny stav vytvorený veriteľom. V jeho dôsledku na strane veriteľa odpadá časové obmedzenie

obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Jednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť (celú aktuálnu) sumu požičaného úveru, navýšenú
o úroky ku dňu zosplatnenia. Od prvého dňa omeškania spotrebiteľa s takýmto plnením ide svojím
charakterom o protiprávny stav. S protiprávnym stavom (keďže spotrebiteľ sa ocitá v omeškaní) sa
prirodzene spájajú výhradne sankcie. Naopak s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné

plnenia, ktoré sa viažu len na stav lege artis, t. j. na oprávnené držanie peňažných prostriedkov
spotrebiteľom podľa pôvodných podmienok zmluvy o úvere. Povedané inak, v protiprávnom stave patria
veriteľovi len sankcie na tento účel definované kogentným (určujúcim) pravidlom § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

8) Z uvedeného vyplýva, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za
čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom
v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky
z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku
uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru. V opačnom prípade by na ťarchu žalovaného (ako

spotrebiteľa)dochádzalokdvojnásobnémuzaťaženiuatojednakvpodobeúrokovzúveru,akoajúrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy (stranami v
konaní) aj v danom prípade. Išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku
nedošlo; naproti tomu spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy

pred takouto zmenou.

9) K odvolacej námietke, že žalobcovi by mal patriť aj nárok na úroky z omeškania zo zmluvných
úrokov je potrebné uviesť, že Občiansky ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať
príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

10) Správne postupoval súd prvej inštancie i pri uvažovaní o plnení pohľadávky v splátkach,
keď prihliadol na majetkové pomery žalovaného a v súlade s ust. § 232 ods. 3, ods. 4 CSP takej
žiadosti vyhovel. Súd pri rozhodnutí o povolení splatiť dlžnú sumu v splátkach nepochybne vychádzal
z vykonaného dokazovania na pojednávaní, kde svoje tvrdenia uviedol žalovaný, pričom na toto

pojednávanie bol riadne predvolaný aj žalobca a mal možnosť na tieto tvrdenia reagovať. To, že sa
žalobca rozhodol nezúčastniť sa na pojednávaní (pričom sa vopred písomne ospravedlnil), je jeho
slobodné rozhodnutie, avšak musel si byť vedomý, že tým sa vzdáva možnosti reagovať na vývoj
procesnej situácie, ktorý nastane na pojednávaní, vrátane možnosti reagovať na tvrdenia žalovaného.
Žalobcovi plnenie v splátkach nemôže spôsobiť existenčné problémy, a preto odvolací súd v tejto časti

rozhodnutie potvrdil.11) Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, v napadnutej časti potvrdil.
Pokiaľ aj odvolateľ poukázal na viacero rozhodnutí súdov SR a NS ČR, je nutné podotknúť, že súd nie
je v zásade viazaný inými rozhodnutiami ostatných súdov.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, patrila by mu náhrada trov, ale keďže ostal v odvolacom
konaní nečinný (zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli), súd mu nárok nepriznal.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).