Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9Csp/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818202734
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7818202734.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobkyne: M. Z., H..

XX.XX.XXXX, R. C. XXX XX Č. F. XXX, zastúpená: Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka so sídlom Šafárikova
8, 048 01 Rožňava, proti žalovanej: MINIHOTOVOST SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00
Brno, Česká republika, IČO: 043 55 211, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 478,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 04. 12. 2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovanej s tým, že o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 478,- eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa doručenia žaloby žalovanej do zaplatenia, v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania od žalovanej.

2. Žalobu odôvodnila nasledovne:
Strany sporu uzavreli zmluvu o úvere č. 505801 zo dňa 14.08.2017 (ďalej len „zmluva o úvere), v zmysle

ktorej si žalobkyňa od žalovanej požičala istinu vo výške 450,- eur. Zaviazala sa zaplatiť podľa zmluvy
istinu vo výške 450,- eur, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 128,- eur a spolu mala podľa zmluvy
zaplatiť sumu vo výške 1.028,- eur v jednej splátke a to dňa 11.09.2017. Predmetná zmluva o úvere je
absolútne neplatná z dôvodu, že žalovaná na území Slovenskej republiky nemá povolenie k poskytnutiu
úveru v zmysle § 20 ods. 1, resp. § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa upozornenia NBS zo dňa 09.08.2018 žalovaná povolením od Národnej banky SR nedisponuje.
Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu je absolútne neplatným právnym úkonom, strany sporu

sú povinné vydať to, čo si vzájomne poskytli. Žalobkyňa zaplatila žalovanej sumu 928,- eur, preto
na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať žalobkyni a to vo výške
rozdielumedzizaplatenousumou928,-euraposkytnutouistinouúveru450,-eur.Rozdielzodpovedajúci
bezdôvodnému obohateniu predstavuje 478,- eur.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Potvrdila, že strany sporu uzatvorili dňa 14.08.2017 zmluvu o úvere
č. 505801, na základe ktorej žalovaná žalobkyni poskytla bezúčelový úver vo výške 450,- eur, ktorý sa

žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 128,- eur (ďalej len zmluva).
Zmluva bola uzatvorená platne v zmysle ustanovení zákona č. 89/2012 Sb. Občianskeho zákonníka a
zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebiteľském úvěru. Žalovaná uviedla, že z hľadiska právneho posúdenia
predmetnej Zmluvy je rozhodný právny poriadok Českej republiky. K tvrdeniam žalobkyne o absenciipovolenia na poskytovanie úverov žalovaná uviedla, že spoločnosť MINIHOTOVOST SE je zapísaná v
zozname subjektov finančného trhu vedeného Českou národní bankou, preto je oprávnená poskytovať
úvery na základe licencie České národní banky podľa zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebiteľském úvěru.

Žalovaná uviedla, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovuje zákon. Zmluva nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod
na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov.

4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou: smlouvou o úvěru

č. 505801, uzavretou medzi stranami sporu zo dňa 14.08.2017, dohodou o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 14.08.2017, spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou
zo dňa 14.08.2017, úplným výpisom z Obchodného rejstříku, vedeného Krajským soudem
v Brně ohľadom žalovaného, upozornením Národnej banky Slovenska uverejneného na
stránke https://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/detail-tlacovej-
spravy/_upozornenie-narodnej-banky-slovenska-na-cinnost-spolocnosti-minihotovost-se-ponukajucej-

pozicky zo dňa 9.8.2018, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 31.10.2018, listinnými
dôkazmi o zaplatení finančných prostriedkov žalobkyňou na úhradu úveru v sume po 128,- eur za
obdobie od septembra 2017 do marca 2018 a o úhrade 32,- eur dňa 15.09.2017, v celkovej sume 928,-
eur.

5. Zo smlouvy o úvěru č. 505801 uzavretej medzi stranami sporu zo dňa 14.08.2017 vyplýva, že
zmluva je uzatváraná v zmysle zákona č. 89/2012 Občianskeho zákonníka a zákona č. 257/2016
Sb. o spotřebiteském úvěru, že poskytnutá čiastka úveru bola 450,- eur, poplatok za poskytnutie úveru
(odmena) 128,- eur, deň splatnosti 11.09.2017, doba trvania spotrebiteľského úveru 28 dní, celková
čiastka, ktorú spotrebiteľ má zaplatiť 578,- eur, ročná percentuálna miera nákladov 2513,26 %.

6. Súd skúmal otázku rozhodného práva, t.j. otázku hmotného práva, podľa ktorého je nutné súdenú vec
kvalifikovať. Pôsobenie žalovanej je zrejmé aj na území Slovenskej republiky. Zo všeobecne známych
skutočností, ako aj zo skutočností známych súdu z jeho činnosti (§186 ods. 1 CSP) je nepochybné,
že žalovaná vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, resp.

smeruje svoju podnikateľskú činnosť (aj) na Slovenskú republiku, nakoľko spoločnosť žalovanej je
prevádzkovateľom aj ďalších internetových stránok so slovenskou doménou. Ide o minihotovost.sk,
minipeniaze.sk, atď.
7. V zmysle čl. 6 bod 1 písm. a) a b) a bodu 2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č.
593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I):

1. Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa
môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len
„spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej
len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu,
že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu

spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín
vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
2. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá
spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany,
ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v

prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

8. Zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu na diaľku prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie síce vyplýva, že je uzatváraná v zmysle zákona č. 89/2012 Občianskeho zákonníka a
zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebiteském úvěru, avšak žalovaná nepreukázala, že finančné služby na

území Slovenskej republiky ponúka na základe povolenia Národnej banky Slovenska, preto je namieste
konštatovať,ževzmyslečl.6bod1písm.a/ a písm.b/)abodu2.nariadeniaRímI.rozhodnýmhmotným
právom pre posúdenie právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu na základe smlouvy o úvěru
č. 505801 je právny poriadok Slovenskej republiky.

9. Podľa ust. § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:(1) Tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy
na diaľku.

10. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

11. Podľa ust. § 2 písm. b) bod 7 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
Na účely tohto zákona sa rozumie
b) finančnou službou služba poskytovaná

7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

12. Podľa ust. § 2 písm. c), d) a e) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
Na účely tohto zákona sa rozumie

c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,

e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa
a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

13. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ust. § 53 ods. 1 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“).

15. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení ku dňu uzavretia zmluvy:
1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.16. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení
ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 14.08.2017: Spotrebiteľským úverom nie sú:
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

17. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu
uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 14.08.2017:
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

18. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu
uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 14.08.2017:
(1) Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré
sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3,
4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 3 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16,

17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

19. Podľa ust. § 24b zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu
uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 14.08.2017:
(1) Nikto nesmie v rámci svojho podnikania ponúkať ani poskytovať spotrebiteľské úvery bez povolenia

ani nad rozsah povolenia podľa § 20 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), bankového povolenia alebo iného
oprávnenia na vykonávanie bankových činnosti.
(2) Nikto nesmie v rámci svojho podnikania ponúkať ani poskytovať spotrebiteľom iné úvery a pôžičky,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, bez povolenia ani nad rozsah povolenia podľa § 20 ods. 1 písm. a),
povolenia podľa § 24 ods. 3, bankového povolenia alebo iného oprávnenia na vykonávanie bankových

činností.

20. V danom prípade z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 450,- eur,
ktorý bol splatný 11.09.2017, teda doba trvania úveru bola 28 dní. Z toho vyplýva, že predmetná zmluva o
úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej tri

mesiace, avšak žalovaná v zmysle ust. § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
má postavenie tzv. iného veriteľa. V zmysle § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj
na túto zmluvu o úveru vzťahujú taxatívne stanovené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

21. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou o zaplatení splátok na úhradu čerpaných finančných

prostriedkov žalobkyňou v sume po 128,- eur za obdobie od septembra 2017 do marca 2018 a o úhrade
32,- eur dňa 15.09.2017 vyplýva, že pre žalovanú uhradila celkovú sumu 928,- eur.

22. Po oboznámení sa s vyjadreniami strán sporu a s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah
spisu súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Z oznámenia Národnej banky Slovenska uverejnenej na internetovej stránke súd zistil, že žalovaná
ponúka spotrebiteľské úvery na území Slovenskej republiky bez toho, že by disponovala povolením od
Národnej banky SR. Túto skutočnosť žalovaná nevyvrátila ani vo svojom vyjadrení k žalobe. Tvrdila že
spoločnosť MINIHOTOVOST SE je zapísaná v zozname subjektov finančného trhu vedeného Českou
národní bankou, preto je oprávnená poskytovať úvery na základe licencie České národní banky podľa

zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebiteľském úvěru.

23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná nedisponuje povolením Národnej banky Slovenska na
poskytovanie spotrebiteľských úverov, preto zmluva medzi stranami sporu je uzavretá v rozpore so
zákonom, preto je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

24. Žalobkyňou uplatnený nárok súd posúdil v zmysle § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v platnom znení v čase uzavretia Zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“).

25. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.26. Podľa ust. § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu

27. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

28.Vychádzajúczneplatnostizmluvy azobsahu listinnýchdôkazovpredloženýchžalobkyňouoplatení
splátok úveru, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa na úhradu úveru uhradila žalovanej celkom 928,- eur,

pričom istina úveru predstavovala sumu 450,- eur, súd dospel k záveru, že žalovaná v sume 478,- eur,
v sume prevyšujúcej istinu úveru získala bezdôvodné obohatenie. V prejednávanej veci je zrejmé, že
žalovanej vzniklo na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať formou peňažného
plnenia.

29. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

31. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že záväzkovo právne vzťahy pre ktoré je
charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť vznikajú nielen
z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených

podmienok a teda okrem iného i z bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje
teda záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne
obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie)
nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého
riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania

na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25Cdo/2895/99).

32. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanej vzniklo na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie,
ktoré je povinná vydať formou peňažného plnenia. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia

nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

33. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy je
vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda kedy nastala

splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovo-právneho vzťahu sa dostáva do
omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie
požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného
obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom, ak nebolo ani dohodnuté, platí podľa ustanovenia §
563 Občianskeho zákonníka, dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom

požiadaný.

34. V danom prípade doručenie žaloby žalovanej je potrebné považovať za výzvu na splnenie
peňažného dlhu, preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni zákonné úroky z omeškania počnúc odo
dňa nasledujúceho po doručení žaloby.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd
priznal náhrada trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovanej.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.