Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219047
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117219047.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov 1. M. Y., T.. XX.X.XXXX, H.
N. XXX, XXX XX R., 2. Z. Y., T.. X.X.XXXX, H. N. XXX, XXX XX R., právne zastúpení JUDr. Jozefom
Karabašom,advokátomsosídlomRužová10,08301Sabinov,protižalovanémuOTPBankaSlovensko,
a.s., Štúrova č. 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o zdržanie sa výkonu záložného práva a
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 16C/31/2017-91 zo dňa 28.3.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou a vo výroku o trovách konania.

Žalobcom 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti, a to rodinný dom, súp. č. XXX,
postavený na parc. č. XXX zapísaný na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXX, vedený Okresným úradom
G., katastrálnym odborom, okres G., obec R., k.ú. R. vo vlastníctve M. Y. v podiele 3/4 a Z. Y. v podiele
1/4, pozemok parc. reg. „C“ zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXX o výmere 1130 m2, druh pozemku -

zastavané plochy a nádvoria vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres G., obec R.,
k.ú. R. vo vlastníctve M. Y. v podiele 1/1 a pozemok parc. reg. „C“ zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXX o
výmere 1924 m2, druh pozemku - záhrady, vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres
G., obec R., k.ú. R. vo vlastníctve M. Y. v podiele 1/1. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v čl. V.
Poplatky bod 2 písm. a/ Zmluvy o OTP REFINANC úvere č. XXX/XXXX/A. zo dňa 25.2.2014 uzatvorenej
medzi žalobcami a žalovaným v znení: „Dlžník je povinný zaplatiť Banke poplatok za: I. upomienku vo
výške 25.00 € a za každú ďalšiu upomienku 25.00 € v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré sú

splatné v deň odoslania upomienky“, je neprijateľná. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, ďalej poukázal na doplnenie
dokazovania po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie č.k. 16C/31/2017-49 zo dňa 20.2.2018
uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/63/2018-80 zo dňa 13.11.2018, okrem zamietavého

výroku a v rozsahu zrušenia o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
s tým, že uviedol, že žalobcovia 1. a 2. ako dlžníci uzatvorili so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o
OTP REFINANC úvere č. XXX/XXXX/A. dňa 25.2.2014, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcom
účelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 76.160,10 eura s tým, že úver jeposkytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu ustanovenú ako súčet základnej úrokovej sadzby pre OTP
REFINANC úvery s fixáciou na 3 roky a hrubej marže 0,60 % p.a. Základná úroková sadzba ku dňu
podpísania zmluvy bola stanovená vo výške 4,59 % ročne, t.j. výsledná úroková sadzba spotrebného

úveru ku dňu podpísania zmluvy predstavovala 4,79 % ročne. Počas obdobia fixácie je úver úročený
akciovou výslednou úrokovou sadzbou vo výške 3,59 % ročne. Úver bol zabezpečený záložným právom
na nehnuteľnosti, predmet zabezpečenia spolu s poistením týchto nehnuteľností minimálne vo výške
úveru a vinkuláciou poistného plnenia v prospech banky. Po splnení podmienok mohol dlžník čerpať úver
postupne v lehote od 25.2.2014 do 23.4.2014 s tým, že nárok na čerpanie úveru končí uplynutím dňa

25.8.2015. Dlžník je povinný splatiť podľa tejto zmluvy banke istinu úveru spolu s úrokmi v mesačných
anuitných splátkach v počte splátok 358 s tým, že 1. splátka splatná 25.5.2014 je vo výške 346,91 eura a
2.-357. splatná vždy k 25-temu dňu v mesiaci je vo výške 346,91 eura a posledná 358. splatná 25.2.2044
bola stanovená vo výške 344,98 eura. Súd prvej inštancie poukázal na čl. V. bod 2, v ktorom bol
vymedzený jednorázový poplatok za spracovanie úveru vo výške 0,- eur, ďalej v zmluve bolo upravené,
že dlžník je povinný zaplatiť banke poplatok za a/ I. upomienku vo výške 25,- eur a za každú ďalšiu

upomienku v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré sú splatné v deň odoslania upomienky,
b/ zmenu zmluvných podmienok na žiadosť dlžníka a následné vypracovanie dodatku k tejto zmluve
vo výške 150,- eur, ktorý je splatný v deň uzavretia dodatku, c/ nečerpanie alebo nedočerpanie úveru
vo výške 3 % z nečerpanej alebo nedočerpanej čiastky úveru, max. 200,- eur, ktorý je splatný v deň
nároku na čerpanie úveru. V prípade, ak došlo k vypovedaniu čerpania úveru je tento poplatok splatný v

deň účinnosti výpovede čerpania úveru, d/ posun termínov čerpania - I. posun vo výške 10,- eur/každý
nasledujúci posun vo výške 33,- eur, ktorý je splatný v deň uzavretia dodatku k zmluve, e/ vyhotovenie
potvrdenia na základe individuálnej žiadosti klienta vo výške 17,- eur + daň z pridanej hodnoty, ktoré
je splatné v deň prevzatia potvrdenia, f/ poplatok za hotovostnú splátku vo výške 2,- eura, ktorý je
splatný v deň realizovania hotovostnej splátky, g/ splatenie úveru alebo jeho časti pred lehotou splatnosti

vo výške 5 % z predčasne splatenej čiastky úveru, min. 166,- eur, ktorý je splatný v deň realizácie
predčasnej, alebo mimoriadnej splátky, to neplatí v prípadoch, keď banka nie je oprávnená požadovať
od dlžníka úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením úveru
podľa čl. IV. tejto zmluvy, h/ vystavenie súhlasu so zriadením záložného práva v prospech inej banky
na druhom mieste v poradí (okrem ŠFRB) a vzdanie sa záložného práva vo výške 33,- eur, ktorý je

splatný v deň prevzatia potvrdenia. Ďalej poukázal na čl. VIII., v ktorom je uvedené, že v zmysle ust. §
551 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky banky vo výške 76.160,10 eura s príslušenstvom
a poplatkami z tejto zmluvy o úvere, resp. z odstúpenia od zmluvy o úvere zrážkami zo mzdy alebo
iných príjmov, ktoré poberá alebo bude poberať u platiteľa mzdy je rovnako zabezpečený tento úver. V
rovnaký deň bola medzi účastníkmi podpísaná aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.

ZZ1 k ÚZ č. XXX/XXXX/A., kde zabezpečovanou pohľadávkou je úver z predmetnej úverovej zmluvy vo
výške 76.160,10 eura. K zabezpečeniu pohľadávky v uvedenej zmluve zmluvné strany zriadili záložné
právo pre záložného veriteľa zálohu - k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. V čl. V. tejto záložnej
zmluvy je upravený výkon záložného práva v tom zmysle, že v rámci výkonu záložného práva, ak
pohľadávkanebuderiadneavčasplnená,sazáložnýveriteľmôžeuspokojiťa/priamympredajomzálohu

na dražbe, b/ priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu záložného práva, c/ alebo domáhať
sauspokojeniapredajomzálohupodľaosobitnýchzákonov(napr.vexekučnomkonaní,vkonaníosúdny
výkon rozhodnutia) s tým, že uvedené spôsoby môže záložný veriteľ použiť v ľubovoľnom poradí. Ďalej
súd prvej inštancie poukázal na to, že písomným podaním zo dňa 6.10.2016 označeným ako vyhlásenie
úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, žalovaný požadoval od

žalobcov úhradu celého záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, ktorý predstavuje k 5.10.2016 sumu
76.074,95 eura pozostávajúcu z istiny vo výške 74.198,24 eura, úrokov vo výške 1.817,42 eura, úrokov z
omeškania vo výške 9,29 eura a poplatkov vo výške 50,- eur s tým, že v prípade nevyrovnania záväzkov
do stanoveného termínu sa tento list mal považovať za oznámenie o začatí výkonu záložného práva
(predaja zálohu) podľa § 151l Občianskeho zákonníka s tým, že banka sa bude domáhať uspokojenia zo

zálohu formou predaja na dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Poukázal
na stanovisko žalovaného, ktorý nesúhlasil so žalobou v celom rozsahu. Poukázal na ust. § 151a
Občianskeho zákonníka s tým, že uviedol, že neexistuje žiadna zákonná povinnosť, aby veriteľ musel
uplatniť svoj nárok najskôr v súdnom konaní, pričom samotný zákon priznáva veriteľovi právo uspokojiť
pohľadávku z predmetu záložného práva. Záložné právo slúži na zabezpečenie úveru, žiadna finančná

inštitúcia by takýto úver klientovi neposkytla, ak by nedokázal veriteľovi istými prostriedkami zaručiť
návratnosť úveru, pričom táto skutočnosť je dlžníkovi známa. Poukázal na to, že výkon záložného práva
dobrovoľnou dražbou je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, a preto navrhol žalobu
zamietnuť. Žalobcovia v rámci účastníckych výpovedí poukázali na ich sociálne a majetkové pomery stým, že nie je pravdou, že by nemali záujem splácať predmetnú úverovú zmluvu, avšak dostali sa do
finančných problémov. Poukázali na to, že úver brali z dôvodu rekonštrukcie nehnuteľnosti, ktorá slúži
na bývanie. V dome bývajú X svokrovci, žalobcovia, ich deti, sestra manžela - žalobcu 1. spolu s mal.

dieťaťom, a teda celkom v dome býva X ľudí, z toho X dospelých a X deti. Úver bol refinancovaný z
pôvodného veriteľa zo Slovenskej sporiteľni na žalovaného. Na nehnuteľnosti viazne právo doživotného
užívania svokrovcov, ako aj švagrinej s mal. dieťaťom.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 151a, § 151b ods. 1,

2, 3, 4, § 151c ods. 1, 2, 3, § 151j Občianskeho zákonníka a uviedol, že záložné právo je v
podmienkachtrhovéhohospodárstvavýznamnýmaveľmifrekventovanýmvecno-právnymprostriedkom
zabezpečenia pohľadávok a ich príslušenstva. Je nespochybniteľné, že zákon č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie
ďalej uviedol, že záväzky je potrebné si plniť v zmysle dohodnutých zmluvných dojednaní, avšak
za predpokladu, že tieto zmluvné dojednania sú súladné so zákonnými ustanoveniami týkajúcimi

sa spotrebiteľského práva a sú tiež eurokonformné. Poukázal na to, že osobitnú pozornosť treba
venovať okolnosti, že majetkom dotknutým záložným právom je nehnuteľnosť určená na bývanie
spotrebiteľa a jeho rodiny, celkom X dospelých ľudí a X deti. Právo na obydlie v práve únie predstavuje
základnéprávozaručenéChartouzákladnýchpráv,ktorévnútroštátnysúdmusízohľadniťprivykonávaní
smernice 93/13. Nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa výkon záložného práva vykonal

mimosúdne - dobrovoľnou dražbou (v prípade ochrany obydlia - prípad Stanková c/a Slovenská
republika). Súd prvej inštancie poukázal na čl. V., v ktorom sú uvedené rôzne poplatky, na ktoré
poukázal v bode 12. odôvodnenia s tým, že tieto nepredstavujú žiadne skutočne dodané plnenie, resp.
službu. Súhlasil s názorom žalobcov, že výkon záložného práva v čl. V. zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.2.2014 je koncipovaný široko, čo rovnako spôsobuje „mocenskú“

disproporciu medzi zmluvnými stranami. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax
nielen bytové záujmy podielových spoluvlastníkov samotných, ale aj ich rodinných príslušníkov (R
1/1989). Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj čl. 17 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému
zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova, alebo korešpondencie, ani útokom na svoju

česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje čl. 11 Medzinárodného paktu o
hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach s tým, že oba pakty boli publikované ako vyhláška
Ministerstva zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. a pre bývalú Československú republiku nadobudli
platnosť 23.3.1976. Napokon aj právo na ochranu domova zaručené čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských
právazákladnýchslobôd,ktorýnadobudolplatnosťprebývalúČeskúaSlovenskúFederatívnurepubliku

18.3.1992, pre Slovenskú republiku záväzný od 1.1.1993 bol zverejnený v Oznámení Federálneho
ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992. Aj v zmysle tohto článku má každý právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova a korešpondencie). S ohľadom
na tieto skutočnosti súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o zdržanie sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou, nakoľko zdržanie sa výkonu nemôže byť ani pri dobrovoľnej dražbe bez limitné.

Skonštatoval, že v prípade neuhrádzania zmluvných záväzkov je pochopiteľne výkon záložného práva
možný a v zásade sa realizuje, avšak so zreteľom na oprávnené záujmy nielen záložného veriteľa, ale
aj žalobcov, zvlášť v situácii, keď ide o obydlie viacčlennej rodiny, je nutné právny stav posudzovať
citlivo a uvážene. Z charakteru záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu jednoznačne vyplýva,
že na to, aby bolo záložné právo pre veriteľa efektívne, hodnota predmetu záložného práva musí byť

rovnaká alebo vyššia ako hodnota zabezpečenej pohľadávky. Len v takom prípade má veriteľ istotu
uspokojenia svojej pohľadávky aj v prípade, že dlžník by dobrovoľne neplnil ani len čiastočne. Pokiaľ sa
týka vyhodnotenia zásady proporcionality, súd prvej inštancie poukázal na viazanosť právnym názorom
odvolacieho súdu a konštatoval, že pri nesporných faktoch, t.j. výške úveru 76.160,10 eura a nesplatenej
istine 74.198,24 eura je zrejmé, že predmetom zálohu je 60-ročný rodinný dom, nedochádza za vyššie

uvedených premenných k výraznej disproporcii medzi hodnotou nehnuteľnosti a výškou pohľadávky
žalovaného, čo však nič nemení na tom, že súd je povinný skúmať oprávnenosť dobrovoľnej dražby z
pohľadu ochrany spotrebiteľských práv.

Ďalej súd prvej inštancie preto podrobil skúmanie tejto zmluvy aj z pohľadu prijateľnosti zmluvných

podmienok, a to najmä čl. V, v ktorom sú zakomponované rôzne poplatky uvedené v bode 12.
odôvodnenia tohto rozhodnutia s tým, že nepredstavujú žiadne skutočné dodané plnenie, resp. službu.
Okrem toho výkon záložného práva v čl. V. zmluvy o zriadení záložného práva nehnuteľnosti zo dňa
25.2.2014 je koncipovaný široko, čo spôsobuje „mocenskú“ disproporciu medzi zmluvnými stranami.Poukázal na ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v
spotrebiteľských veciach poplatky za upomienky/upozornenia umožňujú získať na úkor spotrebiteľa

majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu za upomienku. Zákon za príslušenstvo
pohľadávky označuje náklady na uplatnenie pohľadávky, predpokladá teda presné výdavky. Paušálna
výška za upomienku/výzvu bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do definície
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Taktiež žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, aby uvedené
upomienky boli zaslané, a preto v tejto časti ani neuniesol dôkazné bremeno, čo nijako neznižuje

neprijateľnosť dojednanej zmluvnej podmienky. Sám žalovaný v písomnom podaní zo dňa 13.11.2017
uviedol, že aj v prípade, že by bola sporná výška príslušenstva (s čím nesúhlasil), v žiadnom prípade
nemôže byť sporný nárok žalobcu na vrátenie istiny úveru. Žalobcovia síce argumentovali spornosťou
pohľadávkyžalovanéhočodovýšky,pretosohľadomnavyhlásenúneprijateľnúzmluvnúpodmienkusúd
prvej inštancie bol toho názoru, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou nie je možný, nakoľko
takýmto výkonom práva by boli postihované aj finančné čiastky, na ktoré by žalovaný nemal nárok.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku tak, že uviedol, že žalobcovia boli v konaní čiastočne úspešní a to v rozsahu
zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, žalovaný bol taktiež čiastočne úspešný a
to v rozsahu zamietnutia zdržania sa výkonu záložného práva všeobecne, a preto súd prvej inštancie

vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci, pričom poukázal na bod 31. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré
považoval za nesprávny. Zdôraznil, že zmluvná podmienka odrážajúca zákonné ustanovenie nemôže

byť neprijateľnou (nekalou) podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle čl. 1 ods. 2 Smernice
93/13/EHS, na čo už upozorňoval v rámci svojej rozhodovacej činnosti aj Súdny dvor Európskej únie,
napr. vo veci C-359/11 a C-400/11. Ďalej poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia uvedené v
bode 38., 39. až 43. je všeobecné, bez bližšieho zdôvodnenia. Zdôraznil, že výkon záložného práva
dobrovoľnou dražbou je legálnym inštitútom, ktorý je v zásade aj bežným spôsobom zabezpečenia

úveru. V prípade platnosti rozsudku by zo strany súdu došlo k časovému neobmedzenému odňatiu
práva žalovaného na realizáciu dobrovoľnej dražby. Poukázal na to, že nebol spor ohľadne výšky istiny,
ako aj právneho dôvodu medzi stranami sporu. Spochybnená bola len existencia nároku žalovaného na
zaplatenie poplatkov, ktorá suma by bola zanedbateľná vo vzťahu k stranám ohľadne nespornej výšky
istiny a príslušenstva zabezpečenej pohľadávky žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie

Súdneho dvora C-34/13, z ktorého záveru vyplýva, že je prípustný výkon záložného práva dobrovoľnou
dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, s ohľadom na ktoré rozhodnutie
je aj nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, že by bol výkon záložného práva formou dobrovoľnej
dražby bez limitný. Vo vzťahu k určeniu neprijateľných zmluvných podmienok poukázal na to, že
žalovaný je záložným veriteľom, ktorý má voči žalobcom 1., 2. vymáhateľnú pohľadávku zo zmluvy o

úvere, s ktorou sú žalobcovia 1., 2. v omeškaní. Zákon dáva možnosť žalovanému pre takýto prípad
uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe, pričom táto možnosť vyplýva
jednak zo zákona ako spôsob realizácie záložného práva bol dohodnutý aj v zmluve o úvere a v záložnej
zmluve. Žalovaný zároveň upozornil na to, že súd prvej inštancie určením neprijateľných podmienok v
spojení s jeho odôvodnením jednoznačne vyjadril, že podľa jeho názoru, pohľadávka žalovaného zo

zmluvy o úvere je platne zabezpečená záložným právom v zmysle záložnej zmluvy a i napriek tomu,
žalobnému návrhu žalobcov v celom rozsahu vyhovel. Podľa názoru žalovaného, napadnutý rozsudok
je v rozpore s princípom právnej istoty a prekročením právomoci súdu prvej inštancie, ak neaplikoval
príslušný právny predpis bez toho, aby využil postup podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Z tohto dôvodu
namietal odvolacie dôvody vyplývajúce z ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) Civilného sporového poriadku.

Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov celého konania.

3. Právny zástupca žalobcov sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej
len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich zust. § 379, § 380 a § 390 CSP bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 2.10.2019 (§
378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštanciesprávnezistilskutkovýstavveci,akoajsprávneprávnevecposúdil.Odvolacísúdsastotožňuje
s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

5. K odvolaniu žalovaného proti výroku o určení povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou uvádza, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak túto povinnosť
uložil vzhľadom na spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola medzi účastníkmi uzavretá, spochybnenie
dojednaného príslušenstva žalovanými, ako aj spochybnenie skúmania a postupu veriteľa pri uzatváraní

spotrebiteľskej zmluvy, či žalobcovia vzhľadom na výšku žiadaného úveru, ako aj ich sociálne a
majetkové pomery sú a budú schopní úver splácať, a teda dodržiavať dojednané zmluvné podmienky.
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že v danom prípade sa jednalo o refinancovanie iného úveru,
ktorý žalobcovia mali v Slovenskej sporiteľni podľa ich vyjadrenia s tým, že zo strany žalovaného bolo
žiadané len predloženie čestného prehlásenia o tom, že sú schopní úver splácať. Uvedené nepochybne

vyplýva aj zo Zmluvy o OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/A. z 25.2.2014 čl. I., z ktorého vyplýva, že
žalobcom bol poskytnutý účelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 76.160,10 eura
pri základnej úrokovej sadzbe vo výške 4,59 p.a., výslednej úrokovej sadzbe spotrebného úveru ku dňu
podpísania zmluvy 4,79 p.a. s fixáciou 3 roky a hrubej marže 0,60 p.a., ktorá sa nebude meniť počas
celého úverového vzťahu. Z čl. II. ďalej vyplýva, že dlžníci sa zaviazali zabezpečiť pohľadávku banky

záložným právom na nehnuteľnosti, a to rodinný dom zapísaný na LV č. XXX k.ú. R., okres G., obec R.,
ktorý je vo vlastníctve žalobcu 1. v podiele 3/4 a žalobkyne 2. v podiele 1/4 súp. č. XXX, nachádzajúci sa
na pozemku parc. č. XXX, ako aj predmetom záložného práva bola nehnuteľnosť - pozemok zapísaný
na LV č. XXX, nachádzajúci sa v k.ú. R., okres G., obec R., ktorá je vo vlastníctve žalobcu 1. v podiele
1/1, a to pozemok parc. č. XXX o výmere 1130 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc.

reg. C a pozemok parc. č. XXX o výmere 1924 m2, druh pozemku záhrady, parc. reg. C. Súčasťou
zabezpečenia úveru bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzatvorená medzi účastníkmi
zmluvy, vyplývajúca z čl. VII. Žalobcovia sa zaviazali splácať poskytnutý úver vo výške 346,91 eura prvú
splátku v termíne k 25.5.2014, 2. - 357 splátku vo výške 346,91 eura a to k 25. dňu v mesiaci a splátku v
poradí 358. vo výške 344,98 eura v termíne k 25.2.2004, ktorý dátum bol aj konečnou splatnosťou úveru.

Predpokladanou dobou trvania zmluvy bola doba 360 mesiacov. Vzhľadom na porušenie zmluvných
podmienok žalovaný pristúpil k zosplatneniu úveru, a to listom zo dňa 6.10.2016 (č.l. 13 spisu) s tým,
že zároveň k 5.10.2016 vyčíslil záväzok žalobcov vo výške 76.074,95 eura, ktorý pozostáva z istiny
vo výške 74.198,24 eura, úrokov 1.817,42 eura, úrokov z omeškania 9,29 eura a poplatkov 50 eur.
Uvedeným listom zároveň žalovaný žalobcov písomne oznámil, že v prípade nevyrovnania záväzku v

stanovenom termíne žalovaný pristúpi k výkonu záložného práva podľa § 151l Občianskeho zákonníka
a bude sa domáhať uspokojenia svojho záväzku formou predaja na dražbe, ktorá sa bude vykonávať
podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov.

6. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných

dražbách v znení neskorších predpisov je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a z
jeho ustanovení nemožno vyvodiť záver o tom, že by dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu
vlastníckeho práva aj od nevlastníka, a teda že by došlo k prelomeniu zásady „nemo plus iuris“. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 448/2010 z 13.4.2011. V
dobrovoľnej dražbe však pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec

predaná za čo najväčšiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere
k hodnote zálohu a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate obmedzuje na uspokojenie
jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie speňaženie zálohu aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí
uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazujeznaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú cenu. Zákon o dobrovoľných dražbách, ako aj
súvisiace právne predpisy regulujúce výkon záložného práva do určitej miery (nie však neobmedzene)
nadraďuje záujem veriteľa na uspokojovaní jeho pohľadávky pred záujmom dlžníka na ponechaní si

veci. Záujem záložného veriteľa na speňaženie majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v
súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola a to obzvlášť vtedy,
ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka však nemôže byť
nadradená záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako je to v prípade právnej úpravy exekúcie. Uvedené pnutie
medzi záujmami účastníkov právneho vzťahu a potenciálnu kolíziu ich záujmov musí preto súd zohľadniť

a vyvodiť relevantné závery pre danú vec (napr. uznesenie Ústavného súdu SR PL.ÚS 23/2014).

7. Súd prvej inštancie správne zohľadnil, že výkonom záložného práva na nehnuteľnosť, ktorá je
zároveň obydlím žalobcov, ako aj ich rodiny spolu s maloletými deťmi by neprimeraným spôsobom
bolo zasiahnuté do ich práva na súkromný a rodinný život, ako aj práva na ochranu domova
zaručených Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd, ako aj Medzinárodného paktu

občianskych a politických právach a čl. 7 Charty základných práv Európskej únie, ktoré právo na
obydlie je považované za základné právo a musí ho vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní
Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa
názoru odvolacieho súdu inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym
spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ústavy s dosahom na ústavné

právo na obydlie podľa čl. 19 a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je počas celého
trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa. Z vyjadrenia
samotných žalobcov v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný nepostupoval
náležite s odbornou starostlivosťou pri preskúmaní ich sociálnych a majetkových pomeroch pred
uzavretím spotrebiteľskej zmluvy. Poskytovanie úverov osobám, ktoré nemajú zjavne na splátky úveru

s poistkou zabezpečenia úveru založením nehnuteľnosti, ktorá slúži na bývanie, nemožno považovať
za konanie žalovaného ako veriteľa s odbornou starostlivosťou pred uzatvorením spotrebiteľskej
zmluvy. Práva veriteľa z takéhoto právneho vzťahu preto nemôžu požívať ochranu bez súdnej kontroly
dojednaných zmluvných podmienok. Z tohto dôvodu uplatnené námietky nesprávneho právneho
posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku žalobcov odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Súd

prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil vo vzťahu k
výroku o povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Vzhľadom
na spochybnenie dojednaných zmluvných podmienok, najmä vo vzťahu k dojednaným poplatkom
vyplývajúcim zo zmluvy o OTP refinanc úvere vyplývajúcich z čl. V, ako aj spochybnenie postupu
žalovaného ako veriteľa pred uzavretím zmluvy. Odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie v

súlade aj s rozhodovacou praxou a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie napr. vo veci C-34/13
Kušnírová / Smart Capital, z ktorého záveru vyplýva, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť
nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. Aj
v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva strata bývania je jedným z najzávažnejších
zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v

podstate možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne rozhodnutie (napr. rozhodnutie vo
veci McCann v. Spojené kráľovstvo č. 19009/04). Navyše odvolací súd dodáva, že pri realizácii výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou je potrebné aj skúmať, či výkon tohto práva nie je v rozpore s
dobrými mravmi, resp. či takýto výkon je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti vzhľadom na ochranu
práva na rešpektovanie súkromného, rodinného života, obydlia a korešpondencie.

8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd uplatnenú námietku týkajúcu sa tvrdenia, že pohľadávka
žalovaného nebola medzi stranami sporná. Odvolací súd s týmto nesúhlasí z dôvodu, že žalobcovia
namietali nielen príslušenstvo pohľadávky vo vzťahu k uplatňovaným nárokom na zaplatenie poplatkov,
ale namietali aj, že žalovaný náležite neskúmal ich bonitu. Takéto spochybnenie povinnosti veriteľa v

rámcipredzmluvnýchpovinnostínemožnonezohľadniťprižalobežalobcovakospotrebiteľovnaochranu
pred neprimeraným zásahom do ich vlastníckeho práva, najmä ochrany obydlia, resp. jeho straty.
Žalobcovia spochybnili nielen výšku uplatneného príslušenstva, ale aj celkovú výšku pohľadávky po
predčasnom zosplatnení úveru, ako aj poukazovali na to, že v uvedenej nehnuteľnosti, ktorého výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou sa žalovaný domáha, by došlo k neprimeranému zásahu do

práva na ochranu obydlia, ochranu rodinného a súkromného života a iných osôb blízkych rodinných
príslušníkov žijúcich v predmetnej nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne
poukázal.Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zdržať
sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania ako
vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

9. O odvolaní žalovaného proti výroku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok odvolací súd
rozhodne dopĺňacím rozsudkom v súlade s ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 225 CSP. Predmetom
odvolacieho prieskumu bol celý napadnutý rozsudok a odvolací súd pri posudzovaní odvolania a
rozhodnutí vo veci samej vyhlásil rozhodnutie len vo vzťahu k povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu

záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorým verejným vyhlásením bol viazaný (§ 219 ods. 1, 4 CSP).

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobcov v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. §
255 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu žalobcom trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnili,
a preto odvolací súd v záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade so

zásadou hospodárnosti konania (čl. 4 v spojení s čl. 17 Základných princípov CSP) žalobcom 1. a 2.
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.