Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10P/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316206096
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5316206096.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudcom JUDr. Michalom Mravcom vo veci starostlivosti o maloleté deti - P. T., F..

X.X.XXXX I. J. T., F..S. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, Matičné námestie 1617, 022 01 Čadca, IČO: 37905546, dieťaťa
rodičov: J. B.Á., F.. XX.XX.XXXX, T. Z. XXXX, zast. T.. E. U., bytom H. XXX, a otca: I. T., F.. XX.XX.XXXX,
Q. T. H., M.Á. XXX/X v konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté deti P.F. T., nar. XX.XX.XXXX a J. T., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j ú do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej P. T., F.. XX.XX.XXXX, sumou 120,- € mesačne
a na maloletého J. T., nar. XX.XX.XXXX, sumou 80,- € mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k
rukám matky, počnúc dňom 10.08.2016.

III. Nedoplatok na výživnom vo výške 1.720,- € sa otcovi p o v o ľ u j esplácať v splátkach po 30,- €
mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod sankciou straty
výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, alebo jej časti.

IV. Otec má právo styku s maloletou P. T., nar. XX.XX.XXXX a maloletým J. T., nar. XX.XX.XXXX, každú
prvú sobotu v mesiaci v čase od 13.00 do 18.00 a každú prvú nedeľu v mesiaci v čase od 13.00 do 18.00
s tým, že matka je p o v i n n á deti na styk pripraviť v mieste svojho bydliska, v stanovený čas a
otec je povinný deti matke odovzdať v mieste bydliska, v stanovený čas.

V. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V návrhu doručenom súdu dňa 10.08.2016 sa matka maloletých P. T. I. J. T. domáhala zverenia

maloletých do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného v sume 150,-€ na mal. P. a 100,-€ na mal J..

2. Matka v návrhu tvrdila, že s otcom maloletých žila v spoločnej domácnosti do júla 2016, kedy z nej
spolu s maloletými deťmi odišla z dôvodu, že otec nemal záujem riešiť nepriaznivú finančnú situáciu
rodiny, venoval sa hazardným hrám - je gambler. Bol agresívny, verbálne napádal ju aj maloletého
syna. V súčasnej dobe spolu s deťmi býva u svojich rodičov. Je invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný
dôchodok v v sume 160 € a od mája 2016 poberá prídavok na dve deti v sume 47,04 €. Otec si vôbec

neplní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom.

3. Otec vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.09.2016, uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí,
nie je schopný platiť požadované výživné, nakoľko je v zlej finančnej situácii, nemá zamestnanie. Aj keďnemá prácu platí pravidelne mesačne výživné 60,-€ na obe maloleté deti. Jeho mesačné výdavky sú
147 € nájom, 40 € elektrina, plyn a televízia, 14 € internet, 52 € splátka spoločnosti Fair Credit, náklady
na telefón a 60 € do zdravotnej poisťovne. S výdavkami mu pomáha jeho matka. Navrhol, aby maloletá

P. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti.
4. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa20.10.2016 uviedol, že Matka spolu s deťmi býva v
rodičovskom dome, kde má k dispozícii dvojizbový byt. Je invalidná dôchodkyňa, s financiami jej
pomáhajú rodičia, aktívne si hľadá vhodné zamestnanie. Maloletá P. je žiačkou 6. Ročníka Základnej
školy Z. - Ú., prospech má výborný. V rámci mimoškolských aktivít sa venuje hre na klarinet a hádzanej.

Maloletý J. navštevuje materskú školu. Zdravotný stav detí si nevyžaduje zvýšené výdaje na lieky a
zdravotnú starostlivosť. Neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloleté deti zo strany matky, navrhol
maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu maloletých detí
podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov.

5. Na pojednávaniach súdu účastníci uviedli:

Matka zotrvala na podanom návrhu, tvrdiac, že otec 16.7. 2016 opustila spoločnú domácnosť z dôvodu,
že otec maloletých pravidelne prehrával peniaze, ktoré zarobil. S deťmi trávil minimum času, viac času
trávil na rybách. Od opustenia spoločnej domácnosti býva v rodičovskom dome v Z., s deťmi majú

samostatnú bytovú jednotku. Jej príjem je invalidný dôchodok v sume 159 €, prídavky na deti 47 €, od
rodičov dostáva 160,-€. Spláca pôžičku 100,-€ mesačne. 100,-€ je hypotéka, ktorú si vzala za účelom
odkúpenia polovice bytu od otca. Maloletá P. navštevuje 6. Ročník ZŠ, J. chodí do škôlky. Na maloletého
J. platí 30 € v škôlke stravu plus školné, oblečenie, platia sa rôzne akcie. Na P. sú výdavky vyššie okolo
80 až 90 €. Deti sa s otcom nechcú stretávať, nechcú s ním telefonovať. Maloletá P. sa vyjadrila, že s

otcom sa chce stretávať raz do roka za prítomnosti matky. Po poslednom stretnutí s otcom v priestoroch
Základnej školy v Z. bola maloletá psychicky rozhodená. Nie je pravda, že by zakazovala maloletej volať
otcovi, ona nechce. Otec nie je schopný nájsť si trvalé zamestnanie, vyjadril sa, že nebude pracovať
za 500,-€ mesačne. Pokiaľ ide o styk otca s deťmi, tento navrhuje upraviť v čo najmenšej miere. Pokiaľ
ide o výživné, otec platí nepravidelne, raz pošle, raz nepošle. Poslal celkovo 3 balíky, v jednom boli

veci zo second handu, plus tam boli nejaké sladkosti, ktoré im samozrejme dala. P. s otcom ani nechce
telefonovať. Deťom poslal 50,-€ minulý rok, P. 20,-€ na narodeniny spolu s pohľadnicou, potom poslal
40,-€ J., bolo to bez pohľadnice, bez ničoho. Je pravdou, že má zablokovaný telefón, pretože jej neustále
telefonoval, s ním sa však nedá hovoriť. Keď potrebuje, tak si telefón odblokuje. Pracuje v hoteli E.,
jej príjem je vo výške 522,-€ v čistom plus prémie. Maloletá navštevuje jazykovú školu, 2 krát do roka

jej musí kupovať oblečenie.

Otec na pojednávaní vyslovil svoj nesúhlas s návrhom, tvrdiac, že matka mu bráni v styku s deťmi, s
výškou výživného nesúhlasí, nakoľko (v čase pojednávania dňa 16.12.2016) nie je zamestnaný. Aktívne
si prácu hľadá. Je pravdou, že prehral nejaké peniaze celkovo to mohlo byť 2.000 - 2.500 €. Toho času

automaty nehráva. Stále pracoval v gastronómii alebo ako živnostník. Vlastní dvojizbový byt, ktorý je
zaťažený hypotékou. O deti sa vie postarať, v H. majú zabezpečené bývanie, majú vlastnú izbu. Nemal
problémy so starostlivosťou o deti, keď bola navrhovateľka v nemocnici a podobne. Matka zakazuje
deťom s ním komunikovať, majú zablokované telefóny, nemá sa s nimi ako spojiť. Nie je evidovaný
na úrade práce, je samoplatca zdravotného poistenia. Naposledy bol zamestnaný v auguste 2016,

znižovali sa stavy u zamestnávateľa, bol prepustený. Predtým pracoval ako kuchár v penzióne G., potom
v reštaurácii pri H., následne bol živnostník, pracoval na stavbách vo Francúzsku, od októbra 2015
pracoval ako živnostník v Rakúsku. S výdavkami mu pomáha mama. Deťom poslal veci aj peniaze.
Pokiaľ ide o výživné, je pravdou, že mohlo meškať. Jeho výdavky sú 15,20 Mestský bytový podnik, 13
€ plyn, ďalšie výdavky 13,50, 122,16 a 81,30 €, Telekom 20 €. Jeho príjem je okolo 840,-€ mesačne.

Výživné je ochotný platiť vo výške 160 € mesačne na obe maloleté deti. Za deťmi je ochotný prísť, ale
matka mu ich nechce dať.

Maloletá P. T. uviedla, že býva s mamou a bratom u dedka v Z., predtým bývali v H.. O domácnosť sa
starala mama, s otcom bolo zle, nadával, dokonca rozbil dvere. S otcom sa naposledy stretla, keď prišiel

za ňou do školy, správal sa k nej zle, nechcela sa s ním rozprávať, nemá ho rada. S otcom by sa chcela
stretávať jedenkrát do roka v prítomnosti mamy, bez babky. Učí sa dobre, má samé jednotky. Keď s ním
telefonovala, vyčítal jej, že je arogantná, nechce s ním telefonovať. Brat sa s otcom vôbec nestretáva.
Otec ju nikdy neudrel. Keď bývali v H. jej vzťah s otcom bol celkom dobrý, potom však už bolo zle, chodilhrávať, častokrát odišiel na ryby. Keď išla s otcom na ryby a prišla tam mam s bratom, poslal ich preč,
doslova ich vyhodil s tým, že mu plašia ryby. Stretnutia s otcom na ňu pôsobia zle, chcela by sa s ním
stretávať raz do roka v Z. na hodinu dve. Otca nemá rada, pretože častokrát bratovi a mame hnusne

nadával, jej to bolo ľúto. Otec jej volá, nechce však s ním hovoriť. Otec ju chce dostať do H.Á., nechce
tam však ísť. Mama jej nezakazuje sa otcom kontaktovať. J. sa s otcom vôbec nechce stretávať.

10. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom
materiáli, a na základe takto vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Podľa správy zamestnávateľa X., s.r.o. (č.l. 26) pracovný pomer I. T. trval od 08.08.2016 do 23.08.2016
a skončil v skúšobnej dobe. Čistá mzda bola vo výške 250,05 €.

Podľa správy Daňového úradu T. T. (č.l. 29) I. T. mal v roku 2015 základ dane 3.835,69 €.

Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne (č.l. 31) J. B. bol od 2.6.2011 priznaný invalidný dôchodok v sume
117,60 € mesačne.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 09.08.2016 (č.l. 35) sa W. B. obnovila výplata
prídavku na dieťa: T. P. I. T. J. od 01.05.2016 v sume 47,04 €.

Matka maloletých spláca úver vo výške 650,-€ (č.l. 36)

Dňa 23.5.2011 si matka maloletých vzala úver v celkovej výške 10.520,-€ s mesačnou splátkou 62,73
€. (č.l. 47)

Zo správy Obce Z. (č.l. 100) vyplýva, že matka si rodičovské povinnosti plní zodpovedne o deti sa riadne
stará. Alkoholické nápoje nepožíva. Žije u rodičov, kde má samostatnú bytovú jednotku. Je poberateľkou
čiastočného invalidného dôchodku, finančne jej vypomáhajú rodičia.

Výdavky na deti matka podrobne rozpísala )č.l. 105) J. - 7€ školné za mesiac, 20€ ZRPŠ, 5 € hygiena,
26 € strava, výdavky na oblečenie cca 10€ mesačne. P. - 15 € knihy + pracovné zošity, oblečenie strava
cca 30,-€ mesačne, 18,5 € ZRPŠ - polročne, cestovné do ZUŠ - 20 € mesačne.

Zo správy súdneho exekútora (č.l. 117) vyplýva, že od otca bola vymožená pohľadávka v celkovej výške

243,34 €.

Otec dlhuje viacerým nebankovým spoločnostiam celkovo sumu 589,08 €.

Otec mesačne uhrádza Stavebnému bytovému družstvu sumu 146,-€

Podľa správy Daňového úradu Banská Bystrica (č.l. 164) otec za zdaňovacie obdobie 2015 vykázal
príjem 6392,81 €, výdavky vo výške 2557,12 €.

Podľa pracovnej zmluvy (č.l. 206) matka maloletých je zamestnaná v spoločnosti E., s.r.o. s čistým

mesačným príjmom 522,-€.

Otec maloletých žiadal aby súd vykonal znalecké dokazovanie, nakoľko však otec neuhradil zálohu na
znalecké dokazovanie, súd tento dôkaz nevykonal.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam:

Podľa § 25 Zákona o rodine

(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia o rozvode.(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom
alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa
obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť
rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Dohovor o právach dieťaťa (uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ako oznámenie
Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 104/1991 Zb.), z ktorého súd pri rozhodovaní
vychádzal, je založený na štyroch základných princípoch: nediskriminácia dieťaťa, najlepší záujem
dieťaťa, právo na život, prežitie a rozvoj a právo na rešpektovanie názorov dieťaťa. Súd rešpektujúc
princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, vychádzajúc z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle

ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť a práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov
len rozhodnutím súdu na základe zákona. Ústavný súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že
úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale prostredníctvom
tejto úpravy, prispieva k ich garancii, preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, a že štát

zasahujedoúpravystykurodičovsdieťaťomlenvšpecifických,neštandardnýchsituáciách,vprípadoch,
keď sa rodičia o styku nedohodnú (nález ÚS SR zo dňa 6.7.2006 PL. ÚS 26/2005). V čl. 41 ods. 6 Ústavy
SR je zakotvené, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 tohto článku ustanovuje zákon. Týmto
zákonom je práve Zákon o rodine, ktorý neupravuje iba styk rodičov, ale aj styk s blízkymi osobami.
Úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do

osobnej starostlivosti priamo v § 36 ods. 1 Zákona o rodine, vyjadruje záujem štátu o udržanie rodinných
vzťahov aj s blízkymi osobami rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Úprava styku v súlade s § 36 ods. 1 Zákona o rodine preto nemôže byť v rozpore s čl. 41 ods. 4 ÚstavySR, keďže neobmedzuje rodičovské práva, len garantuje právo dieťaťa na styk aj s blízkymi osobami
rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

12. Zákon o rodine v § 36 ods. 1 neupravuje spôsob a rozsah styku blízkych osôb rodiča, ktorému
dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, iba odkazuje na § 25 Zákona o rodine, ktorý upravuje
styk rodičov s maloletým dieťaťom. Podľa tohto zákonného ustanovenia sa rodičia môžu dohodnúť na
úprave styku s maloletým dieťaťom a len v prípade nedohody upraví styk súd svojim rozhodnutím. Súd
nesúhlasí s tvrdením matky, že styk otca s maloletými deťmi je možný iba v jej prítomnosti, nakoľko otec

na deti nepôsobí priaznivo. Z výsluchu účastníkov a listinných dôkazov predložených rodičmi maloletých
detí, mal súd preukázané, že medzi rodičmi panuje doslova nenávisť a cestou maloletých detí (najmä
maloletej P.) si robia navzájom nepríjemnosti.

13. Akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiaduce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi,
nedá sa odhliadnuť od toho, že aj dieťa samotné je bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými,

nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou,
ktorej by sa malo pri jej vývine dostať to najlepšie. Dieťa má právo aj na lásku a starostlivosť
oboch rodičov. Ak matka dieťaťu toto právo upiera, musí štát využiť svoje mocenské oprávnenie
a prostredníctvom súdu ako príslušného orgánu zabezpečiť, aby právo maloletého dieťaťa napriek
nesúhlasu matky bolo zabezpečené. Súdu sa zdá dosť nepochopiteľný postoj matky, ktorá bráni styku

otca s maloletým bez jej prítomnosti, tvrdiac, že maloletá sa od otca vracia nepokojná, nechce sa s
otcom stretávať. Aj vypočutá maloletá P. tvrdila, že otca nemá rada a zopakovala tvrdenia matky, že sa
chce s otcom stretávať jedenkrát do roka v prítomnosti matky, pritom na priamu otázku súdu, či si vie
predstaviť stretávanie sa s otcom, návštevu reštaurácie, cukrárne a pod. odpovedala kladne.

14. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania rozhodol tak, že maloleté deti P. I. J. T. zveril do
osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletými tak, že má právo styku s maloletou P. T.,
nar. XX.XX.XXXX a maloletým J. T., nar. XX.XX.XXXX, každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 13.00 do
18.00 a každú prvú nedeľu v mesiaci v čase od 13.00 do 18.00.

15. Takúto úpravu styku považuje súd za dostatočnú vychádzajúc najmä z výpovedi účastníkov a
maloletej P., taktiež zo správy kolízneho opatrovníka. Súd má za to, že v prípade styku jedenkrát za
rok, ako navrhovala matka, by došlo k nenapraviteľnému pretrhnutiu rodinných a citových väzieb otca
s maloletými deťmi. Súd dáva do pozornosti matky, že rodič, ktorému neboli maloleté deti zverené
do osobnej starostlivosti má nielen povinnosti (plnenie vyživovacej povinnosti) ale aj právo na styk s

maloletými deťmi, aby nedošlo k pretrhnutiu rodinných a citových väzieb medzi rodičom a deťmi.

16. Pre úplnosť súd dodáva, že je zrejmé, že medzi rodičmi nie je možná normálna komunikácia, avšak
dieťa nemôže byť ,,rukojemníkom“ nevraživosti rodičov medzi sebou, resp. ich rodinami. Je len na dobrej
vôli rodičov maloletých P. I. M. (oboch - nielen matky, ale aj otca) a ich rodinných príslušníkov, aby upravili

svoje vzťahy a to najmä pre blaho a zdravý vývin maloletej P. a maloletého J..
17. Pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa otcovi ako rodičovi, ktorému nebolo dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, súd aplikoval vyššie citované ustanovenia § 62 a násl. Zákona o
rodine.

18.Matkamaloletýchjezamestnaná-sčistýmpriemernýmmesačnýmpríjmom522,-€, poberáprídavky
na dieťa vo výške 47,-€.

19. Otec maloletých je zamestnaný s čistým mesačným príjmom cca 840,-€ mesačne, po odpočítaní
nákladov mu ostáva cca 400,-€. Doposiaľ uhrádzal výživné v sume po 30,-€ na obe maloleté deti.

20. Pri takomto komplexnom posúdení pomerov účastníkov, nielen ako súhrnu a súčtov príjmov, ale i
osobných a majetkových pomerov v širšom slova zmysle i s prihliadnutím na vývoj životných nákladov
súd dospel k záveru, že výživné vo výške 120 € na mal. P. T. a 80,-€ na mal. J. T., hodnotiac výsledky
vykonaného dokazovania a porovnávajúc pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa ako povinných, s

prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky o maloletých, v tomto veku dieťaťa stále do značnej miery
nahradzujúcejplnenievyživovacejpovinnostikmaloletejvofinančnejforme(§62ods.4Zákonaorodine)
a pomery oprávnených maloletých P. I. J., rozhodol tak, že na výživu maloletej P. zaviazal otca platiťsumou 120,- € mesačne a na mal. J. sumou 80,-€ mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc dňom
10.08.2016.

21. Pri priemernom príjme oboch rodičov, v čase rozhodovania súdu maloletá P. navštevuje základnú
školu a maloletý J. materskú školu, za takýchto pomerov je suma výživného 120,- € na maloletú P. a
suma 80,- € na maloletého J. mesačne nevyhnutným príspevkom potrebným zo strany otca detí na
zabezpečenie ich riadnej výživy. Súd poznamenáva, že nezistil také prekážky, ktoré by otcovi bránili v
plnení jeho zákonnej vyživovacej povinnosti.

22. Vzhľadom na rozhodnutie o výške výživného so spätnou účinnosťou od 10.08.2016 (t.j. od podania
návrhu) súd samostatným výrokom uložil otcovi maloletých povinnosť dodatočného zaplatenie v čase
vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci už zročného zameškaného výživného z titulu, vyčísleného ako
rozdielu medzi výživným, ktoré otec uhrádzal dobrovoľne a výživným určeným podľa tohto rozsudku, za
čas od 10.08.2016 až do vyhlásenia tohto rozsudku, vrátane výživného do 30.09.2017, v dodatočnej

súdom určenej primeranej lehote v splátkach po 30,-€ splatných spolu s bežným výživným, pod sankciou
straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti.

23. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na
náhradu trov konania (§ 52 CMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v troch vyhotoveniach (1x súd, 1x účastník konania, 1x
kolízny opatrovník). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (Podľa položky 21 sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v
potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50
€/1 strana.)

Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).

Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.