Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/52/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113208392
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Edita Klapáčová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7113208392.1

Uznesenie
Okresný súd Košice I, v právnej veci starostlivosti súdu I. Y.. E. H. W.. XX.X.XXXX, F. G. Y., zast. Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Košice I, na návrh matky: E. H., W.. XX.X.XXXX, F. N. X, V., za účasti
otca: V. H., W.. X.X.XXXX, F. N. X, V., v konaní o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e predbežné opatrenie, ktorým u r č u j e I. V.W. H., W.. X.X.XXXX, povinnosť p r i s p
i e v a ť na výživu Y.. E. H., W.. XX.X.XXXX, výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne k rukám matky, vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca
vopred, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej sa návrhom doručeným súdu dňa 4.4.2013 domáhala, aby súd určil predbežným
opatrením vyživovaciu povinnosť zo strany otca pre maloletú na sumu 400 eur mesačne.

Y. L. W. A. Y. C., ktoré doposiaľ trvá. Rodičia v súčasnosti vedú spoločnú domácnosť, ale otec podľa
vyjadrení matky jej ničím neprispieva. Rodine tak chýbajú základné potraviny, kozmetika, hygienické
potreby a čistiace prostriedky. Matka zároveň nemá za čo kúpiť maloletej školské pomôcky. Matka sa
venuje maloletej nakoľko má zdravotné problémy a nezvládla by školu. I. T. U. H. E. U. M. L. Y.Y. T. Z.
XXX X.. A. T. E. Š. A. H. E. U. E.V. I. M.. A. M. Č. Y. Ú. H. L. XXX X. Y.. M. L. U. T. U. Ď. E. E. K. L.
A. V. H. T. W. C..

Podľa § 74 ods.1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1, 2 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide
o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo
potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie
dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť
doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu
musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí
ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo
označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh
podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd bezodkladne
najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 77 ods. 1 písm b) a c) O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej
nevyhovelo alebo ak sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia
vo veci.

Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd
upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel predbežného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla
i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie predbežného
opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť,
ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú
práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného
opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
o výkone predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho,
žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná,
je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli

nastať pre účastníka nariadením predbežného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o
mal. deti je prioritný záujem dieťaťa.

Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia v časti zamietol po tom, čo zistil, že vzhľadom
na matkou uvedené skutočnosti je podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia na určenie
výživného pre maloletú v matkou navrhovanej výške 400 eur mesačne nedôvodný. Len v prípadoch
osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či iného závažného dôvodu, je namieste
predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Matka neosvedčila výdavky maloletej
a ani svoje výdavky. Rovnako neosvedčila ani skutočnosť, že by bol zdravý vývoj maloletej ohrozený
do takej miery, že by to opodstatňovalo nevyhnutnosť ingerencie súdu formou nariadenia predbežného
opatrenia ešte pred rozhodnutím v merite veci. Z podania matky jasne nevyplýva, že sa nachádza v
tak kritickej situácii, že by bez výživného od otca maloletej hrozilo, že nebude mať kde bývať, čo jesť,
alebo za čo študovať. Skutočnosti uvádzané matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitú ingerenciu súdu formou nariadenia
predbežného opatrenia v takej výške, aby tým došlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Súd
je teda toho názoru, že matka je zatiaľ dočasne schopná zabezpečiť starostlivosť o maloletú, najmä s
ohľadom na fakt, že s otcom zdieľajú spoločnú domácnosť. Tento fakt, však otca nezbavuje povinnosti
podieľať sa na výžive svojej dcéry. Danosť nároku a potreba určiť vyživovaciu povinnosť otca voči
maloletej vyplýva zo zistenia, že vyživovacia povinnosť otca voči nej doteraz určená nebola a podľa
matky otec v súčasnosti na maloletú ničím neprispieva. Ku dňu vydania tohto predbežného opatrenia
súd nemá príjmy ani zamestnanie otca spoľahlivo preukázané a preto súd určil vyživovaciu povinnosť
otca voči maloletej tak, že ho zaviazal prispievať na jej výživu v nevyhnutnej miere vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám matky až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Od 1. júla 2012 je táto suma vo výške
26,65 eura. Vyššie výživné súd neurčil najmä z toho dôvodu, že skonzumované výživné na maloleté
dieťa sa nevracia a teda určením vyššieho výživného by mohla otcovi vzniknúť nenahraditeľná škoda.
Definitívny rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, vrátane určenia počiatku jeho povinnosti
prispievať na jej výživu od toho dňa, od kedy svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť prestal plniť určí súd
v rozhodnutí vo veci samej tak, aby výživné zodpovedalo skutočným schopnostiam a možnostiam otca,
ako aj odôvodneným potrebám maloletej. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).