Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409208756
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1409208756.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: P.. B. S., C. C. X, C., zastúpenej
JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom, so sídlom Bojnická cesta 7, Prievidza, proti žalovaným: X/ P.. S. Z.,
C. S.S. XX, C., X/ A. Z., C. S. XX, C., o odstránenie časti stavby žalovaných, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30.06.2016, č. k. 7C/297/2009 - 396, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania,
zamietol v celom rozsahu žalobu žalobkyne a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala žalobou uloženia
povinnosti žalovaným 1/ a 2/ odstrániť časť ich stavby pozostávajúcu zo zateplenia polystyrénom
hrúbky 15 cm, z parapetnej dosky a z oplechovanej dosky vrátane prekrývajúceho plechu atiky- presah
cca 20 cm, pripevnenej po celej dĺžke atiky, uloženej na obvodovom múre nadstavby a prístavby
rodinného domu postaveného na pozemku parc. č. XXX/X B. S.. Č.. XXX/X N. E.. Ú.. E. N. vo vlastníctve
žalovaných, prečnievajúcu na a nad stavby žalobkyne na pozemku parc. č. XXX/X B. S.. Č.. XXX/X
N. E.. Ú.. E. N.. Podaním doručeným súdu dňa 13.06.2016 žalobkyňa požiadala o prerušenie konania

do skončenia konaní vedených na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22C/136/2008 a sp. zn.
19C/82/2009. Nahliadnutím do uvedených spisov zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/82/2009
sa žalobkyňa domáha voči žalovaným: 1/ Hl. m. SR Bratislava, X/ Z.. K. Z., X/ Z.. Z. Z.E. určenia
vlastníckych práv k pozemkom parc. č. XXX/X B. S.. Č.. XXX/XX N. E.. Ú.. E. N., titulom vydržania a
zároveň určenia, že žalovaní 2/ a 3/ nie sú spoluvlastníkmi stavby súp. č. XXXX - O. na S. S.. Č..
XXX/X E.. Ú.. E. N. a určenia, že stavba súp. č. XXXX - O. je nedeliteľnou súčasťou stavby súp. č.
XXXX - Q. M. na S. S.. Č.. XXX/X B. XXX/X E.. Ú.. E. N.. V konaní vedenom pod sp.

zn. 22C/136/2008 sa žalobca: P.. S. Z. domáha proti žalovanej: P.. B. S. uloženia jej povinnosti zdržať
sa vstupu a výstavby na pozemku parc. Č.. XXX/X, XXX/X B. XXX/XX H.M. K. N. C. E.. Ú.. E. N..
Návrh žalobkyne na prerušenie konania posúdil podľa § 109 ods. 2 písmeno c/ O.s.p., účinného v čase
vydania napadnutého rozsudku, prihliadol na zásadu hospodárnosti konania a dospel k záveru, že v
uvedených konaniach nejde o otázku, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní,
v ktorom je významné preukázanie, či realizáciou nadstavby, zateplenia žalovanými dochádza, resp.
nedochádza k zásahom do vlastníckeho práva žalobkyne. Vykonaným dokazovaním zistil, že podľa LV

č. XXXX žalobkyňa je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXX/
X B. XXX/X a pozemku parc. č. XXX/X B. XXX/XX N. E.. Ú.. E. N.. S.B. F. Č.. XXXX žalovaní 1/ a 2/
sú vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXXX S. na S.. Č.. XXX/X B. XXX/X a pozemku parc. č. XXX/
X, Č.. XXX/X B. XXX/XX N. E.. Ú.. E. N. v podiele 1/1. Predmetné rodinné domy boli postavené 1979v radovej zástavbe. Na základe stavebného povolenia č. j. SU - 2006/7384 - 1/Fe bola žalovanými 1/
a 2/ realizovaná nadstavba a prístavba ich rodinného domu. Z LV č. XXXX E.. Ú.. E. N. vyplýva, že
nehnuteľnosti priamo susediace s nehnuteľnosťou žalovaných, sú vo vlastníctve

Hl. m. SR - Bratislavy v správe Z. E. N. (S.. Č.. XXX/X X. N. XX Z.). T. F. Č.. XXXX E.. Ú.. E. N.
vyplýva, že nehnuteľnosti priamo susediace s nehnuteľnosťou žalovaných, sú vo vlastníctve K. Z. B.
Z. Z.Š. (stavba postavená na parc. č. XXX/X K. K.. Č.. XXXX, s popisom stavby: O.). Z Upozornenia
prokurátora č. k. Pd/95/08 - 3 zo dňa 11.07.2008 okrem iného vyplýva, že dňa 06.12.2006 vydal stavebný
úrad stavebné povolenie sp. zn. K. - XXXX/XXXX - 1/Fe stavebníkom P.. S. Z. B. A. Z. na rekonštrukciu

a nadstavbu rodinného domu na S. V.. Č.. XX, S. S.. Č.. XXX/X, XXX/X E.. Ú.. E. N., stavebné
povolenie nadobudlo právoplatnosť 02.01.2007. Stavebník dňa 25.06.2007 doručil stavebnému úradu
žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením, stavebný úrad bol nečinný a meritórne nerozhodol.
Stavebníkdoručildňa16.04.2008žiadosťododatočnépovoleniezmenystavbyadňa16.05.2008doručil
urgenciu. Stavebný úrad uvedeným postupom spočívajúcim v nečinnosti porušil zákon a prokurátor
podal Upozornenie prokurátora, ktoré žiadal prejednať so zodpovedným pracovníkom. Dňa 10.12.2015

vykonal súd za účasti strán a ich právnych zástupcov ohliadku predmetnej nehnuteľnosti. V Znaleckom
posudku č. 17/2015 zo dňa 26.06.2015, vyhotovenom Ing. Štefanom Špačekom, znalcom z odboru
geodézie a kartografie, na určenie hranice medzi pozemkami parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX B. S.. Č..
XXX/X, XXX/X, XXX/X N. E. . Ú.. E. N. a posúdenie GP č. XX/XXX/ZPMZ Č.. G. (geometrické zameranie
skutočného stavu a identifikácia právneho stavu so skutočným), znalec v závere uviedol, že geodeticky

zameral a posúdil skutočný stav pozemkov vzhľadom na právny stav vedený v katastrálnom operáte,
vytýčil hranicu medzi uvedenými pozemkami a zistil, že objekty postavené na pozemkoch XXX/X, XXX/
X, XXX/XX a murované oplotenie medzi pozemkami nezasahujú do pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X,
XXX/X. Mestská časť Bratislava - E. N. rozhodnutím č. j. E. zo dňa 29.05.2015 konanie o dodatočnom
povolení stavby „Rekonštrukcia a nadstavba rodinného domu“ realizovanej na S.S. V.. XX N. C. na S..

Č.. XXX/X, XXX/X N. E.. Ú.. E. N. realizovanej stavebníkmi P.. S. Z. B. A. Z. do doby
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci, prerušil. Zistený skutkový stav posúdil podľa čl. 20 Ústavy
SR, § 3 ods. 1, § 123, § 124, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalovaní
1/ a 2/ nadobudli od predchádzajúceho vlastníka v súlade s platnými právnymi predpismi vlastníctvo
k nehnuteľnostiam v rozsahu, v akom ho užívajú a realizácia stavebných úprav na nehnuteľnosti

žalovaných bola vykonaná v rozsahu, v akom im to umožňuje ich vlastnícke právo. V súčasnosti je
prerušené konanie o dodatočné povolenie stavby a nemôže byť ukončené, nakoľko prebieha spor o
určenie vlastníckeho práva. Súčasťou katastrálneho operátu je geometrický plán č. XXX - XXXX - XXX
overený Úradom geodézie a kartografie dňa 30.10.1974, ktorý vychádza z geometrického plánu č. XXX
- XXXX - XXX - XX zo dňa 10.08.1974. Podklad geometrický plán č. XXX - X.XXXX - XXX - XX zo

dňa 23.04.1979 je geometrickým plánom zamerania plochy stavieb rodinných domov, a teda zobrazenie
priebehu hraníc medzi parc. č. XXX/X, XXX/X B. XXX/X, XXX/X je v súlade s listinami - technickými
podkladmi doloženými na zápis do katastra nehnuteľností (NS SR sp. zn. 10Sžr/32/2013) a z uvedeného
vyplýva, že evidenčný stav je v súlade so stavom právnym. Najvyšší súd SR sa zaoberal kolaudačným
rozhodnutím a zápisom v katastrálnom operáte a bolo potvrdené, že nehnuteľnosti tak, ako sú zapísané

v katastri nehnuteľností, sú zapísané správne (kolaudačné rozhodnutie z roku 1980 nemá vplyv na
priebeh súdneho sporu). V roku 1980 žalovaní 1/ a 2/ neboli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a
nadobudli vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti tak, ako je zapísané v katastri nehnuteľností a v súlade
s vytyčovacím náčrtom Ing. Špačeka. Z výpovede svedka P.O.. Z. mal za preukázané, že predmetná
stavba žalovaných sa realizovala tak, že plot medzi spornými parcelami bol postavený na pozemku

žalovaných, spoločný múr sa podľa zamerania nachádza na pozemku žalovaných, pričom svedok
vypovedal, že izolácia na murive žalovaných bola urobená na základe dohody zúčastnených strán,
čo zdôvodnil tým, že v dobe výstavby nebol predpoklad, že by žalobkyňa bezprostredne realizovala
nadstavbu, pričom neboli stavebné konštrukcie, ktoré by mohli spôsobiť stranám zatekanie. Dospel k
záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a nepreukázala fakticky zásah

žalovaných do jej vlastníctva, zásah v rozpore so zákonom, či neoprávnenosť zásahu spôsobeného
žalovanými, pričom listinnými dôkazmi, najmä znaleckým posudkom a geometrickým
plánom; aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní nezasahujú do nehnuteľností vo vlastníctve K. Z. B. Z.
Z., a ani do nehnuteľností vo vlastníctve Hl. m. SR Bratislavy, a teda nemôžu zasahovať do vlastníctva
žalobkyne;atiežvýpoveďousvedkaP..F.Z.malzapreukázané,žepredmetnénehnuteľnostižalovaných

nezasahujú do nehnuteľnosti žalobkyne. S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 O.s.p. uviedol, že o
trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne žiadala žalobev celom rozsahu vyhovieť a priznať jej náhradu trov konania. Namietala, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov, keď z
odôvodnenia nie je zrejmé, o ktoré dôkazy súd oprel svoj názor, z akej časti nepreukázala dôkazné

bremeno,ktoréskutočnostimalzapreukázanéaktorénie,akýmiúvahamisariadilprihodnotenídôkazov
a nevysporiadal sa s ňou predloženými dôkazmi a právnou argumentáciou. Poukázala na to, že sa
domáha ochrany jej vlastníctva nehnuteľností, a to stavieb postavených na parc. č. XXX/X B. XXX/X
tak, ako sú uvedené na LV č. XXXX N. E.. Ú.. E. N. a namietala, že žalovaní zateplením
a ostatnými presahujúcimi časťami stavby ich rodinného domu nad jej nehnuteľnosťou, a to rodinného
domu súp. č. XXXX T. na F. Č.. XXXX N. E.. Ú.. E. N., stojacom na pozemku parc. č. XXX/X a parc.

č. XXX/X zasiahli do jej vlastníckych práv. Vzhľadom na to, že sa vedie súdne konanie o vlastníctvo
pozemku parc. č. XXX/X N. E.. Ú.. E. N., nad ktorý podľa jej názoru zasahuje zateplenie žalovaných,
súd mal konanie na základe jej návrhu prerušiť až do skončenia tejto veci. Súd prvej inštancie mal
prihliadnuť na jej námietku nesprávnosti znaleckého posudku Ing. Štefana Špačeka č. XX/XXXX zo
dňa 26.06.2015 a mal dať vyhotoviť nezávislý znalecký posudok, ako navrhovala, keď v uvedenom

znaleckom posudku si znalec oponuje v tom, že geometrický plán je po formálnej, technickej aj právnej
stránke správny, keď neprihliada na skutočné užívanie nehnuteľnosti, pričom priznáva, že stavby na
týchto pozemkoch neboli umiestnené v rozmedzí hraníc novovzniknutých pozemkov. Znamená to teda,
že sú stavby umiestnené na iných pozemkoch, ako sú evidované. S poukazom na § 3, § 18, § 67a, § 59
a § 67c zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona namietala, že katastrálny úrad v súčinnosti

s oprávnenými osobami mal odstrániť evidenčné vady medzi stavom skutočným a stavom v katastri.
Znalec ako odborník mal rozpor oznámiť katastru. Keďže súd v tomto konaní nevykonával dokazovanie
na riešenie hranice medzi dvoma pozemkami, musí vychádzať zo stavu na listoch vlastníctva v katastri
nehnuteľností, nakoľko opak nebol preukázaný. Jej stavba podľa LV č. XXXX sa nachádza výlučne
na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/X a v žiadnej časti na pozemkoch žalovaných parc. č. XXX/X B.

XXX/X a tým, že časť stavby, ktorú žiada odstrániť, presahuje nad uvedené stavby, tak nevyhnutne
zasahuje do jej vlastníctva uvedených stavieb podľa katastra nehnuteľností. Poukázala na to, že v
prípade, že by v konaní o určenie vlastníctva k pozemku parc. č. XXX/X a garáže na ňom stojacej
uspela, stala by sa vlastníčkou nehnuteľnosti, do ktorého podľa listu vlastníctva katastra nehnuteľností
zasahuje aj zateplenie žalovaných. V tejto časti je znalecký posudok Ing. Špačeka v rozpore s katastrom

nehnuteľností - listami vlastníctva. Znalecký posudok Ing. Špačeka považuje za irelevantný, pretože sa
nezaoberal presahovaním stavby žalovaných nad jej nehnuteľnosť - stavbu rodinného domu, zaoberal
sa len otázkou pozemkov, pričom ustálil skutkový stav v rozpore s katastrom nehnuteľností - listami
vlastníctva. Svedok P.. F. Z. sa podľa jej názoru vyjadroval k obsahu dohody medzi stranami neisto
a nebolo dôsledne preukázané, čo bolo jej obsahom a v akom rozsahu. Z jeho výpovede si podľa jej

názoru žalovaní vybrali len to, čo sa im hodilo. Nepopiera, že k istej dohode medzi stranami došlo,
ale táto dohoda svedčila v jej prospech, to znamená, že žalovaní si postavili svoj oporný múr vedľa
jej oporného múru s tým, že medzi nimi a hraničnou čiarou tvorila dilatácia v šírke 1 cm. Dohoda je
písomne zachytená v stavebnom denníku, ktorý by mali mať žalovaní, avšak odmietajú ho vydať. Obsah
dohody, ktorá mala byť uzavretá podľa Ing. Mezeja pri stavbe oporného múru, nebol žiadnym spôsobom

preukázaný. V skutočnosti dochádza na základe vykonanej stavby k poškodzovaniu jej stavby, o čom
predložila fotografie. Žalovaní bez stavebného povolenia postavili tretie nadzemné podlažie, na druhé
nadzemné podlažie mali stavebné povolenie, i keď v menšom rozsahu, ktoré bolo zrušené a konanie
je prerušené. Po oboznámení sa s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/32/2013 žiadala
vykonať dokazovanie statikom, pretože dochádza k zaťažovaniu jej nehnuteľnosti stavbou žalovaných

a poukazovala na to, že v zmysle zamerania stavby celý oporný múr by mal byť podľa geometrického
plánu z roku 1979, ktorý je podľa názoru Najvyššieho súdu SR geometrickým plánom zamerania polohy
stavieb rodinných domov, kde šírka jej domu v átriovej časti nie je 20,85 m, ako predpokladala, teda
polovica spoločného múru, teda 3 m. To znamená, že presah nepovolenej stavby žalovaných na jej dom
je ešte väčší, žalovaní si postavili múr svojej nadstavby priamo na jej múre. Ak teda došlo k posunutiu

pozemkov tak, ako to vyplýva z geometrického plánu z roku 1979, ale nie z listu vlastníctva, potom by
časť jej nehnuteľnosti stála na pozemku žalovaných. Namietala, že súd nevyjadril svoj predbežný názor,
čím porušil ustanovenie § 118 ods. 2, resp. § 100 O.s.p. Podľa jej názoru je irelevantné, na akej parcele
stojí časť jej rodinného domu, i keby stála sčasti na pozemku žalovaných, je to stále jej vlastníctvo,ktoré požíva ústavnú ochranu. To, že nehnuteľnosť žalovaných presahuje nad jej nehnuteľnosti, bolo
zrejmé i z obhliadky na mieste samom súdom a z dokumentácie, ktorá sa tam nachádza. Poukázala
na nemožnosť riadneho užívania a zhodnotenia jej nehnuteľností, zlepšenia kvality bývania, bránením

a znemožnením zrealizovania nadstavby jej stavieb, preto aj žiadala vykonať dôkaz prizvaním znalca
z odboru konštrukcie stavieb. Žiadosť o stavebné povolenie na nadstavbu podala už v roku 2008. S jej
dôkazmi sa súd nezaoberal, a ani sa k nim nevyjadril v odôvodnení rozsudku.
3. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v

celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods.
1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219
ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
4. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala

uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ odstrániť časť ich stavby z dôvodu, že zasahuje do vlastníckeho
práva žalobkyne k jej nehnuteľnostiam, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení žalovaných, ktoré
uviedli na svoju obranu. Vykonané dôkazy správne vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov a dospel tak k správnym skutkovým záverom, vec posúdil správne po právnej stránke,
keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúcich

ochranu vlastníckeho práva pred neoprávnenými zásahmi a dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa
nepreukázala faktický zásah žalovaných do jej vlastníctva. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj
dostatočne odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého
rozsudku, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých založil svoje rozhodnutie po stránke skutkovej, ako aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie

je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti
zaujatých záverov, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre
právne posúdenie veci. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohla žalobkyňa náležite skutkovo a
právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jej základné právo na spravodlivý súdny
proces a nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie

preto nemožno považovať za svojvoľné či zjavne neodôvodnené. Za porušenie práva na spravodlivý
súdny proces nemožno považovať také odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a
očakávaniam strán. Vzhľadom na uvedené žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení,
že bolo porušené jej právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť.
5. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil aj zamietnutie návrhu žalobkyne na prerušenie konania

a nedôvodne žalobkyňa namieta, že súd mal konanie prerušiť do skončenia konania, v ktorom sa
domáha určenia jej vlastníctva k pozemku parc. č. XXX/X. Správne súd prvej inštancie poukázal na to,
že ustanovenie § 109 ods. 2 písmeno c/ O.s.p. neukladá súdu povinnosť prerušiť konanie, ale upravuje
len možnosť prerušiť konanie v prípade, ak sa v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, pričom súd si túto otázku môže vyriešiť aj sám ako otázku predbežnú. V konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22C/136/2008 sa nerieši otázka, ktorá by mohla
mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, keď v uvedenom konaní sa žalovaní 1/ a 2/ v tomto
konaní, ako žalobcovia domáhajú proti žalobkyni v tomto konaní, ako žalovanej uloženia jej povinnosti
zdržať sa vstupu a výstavby na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/XX N. E.. Ú.. E. N.. Predmetom
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 19C/82/2009 je určenie vlastníckych

práv žalobkyne, okrem iného aj k pozemku parc. č. XXX/X N. E.. Ú.. E. N., titulom vydržania, zároveň
určenie, že žalovaní nie sú spoluvlastníkmi stavby súp. č. XXXX - garáž na pozemku parc. č. XXX/
X N. E.. Ú.. E. N. a určenie, že táto stavba je nedeliteľnou súčasťou stavby súp. č. XXXX - Q. M. na
pozemku parc. č. XXX/X B. XXX/X N. E.. Ú.. E. N.. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 109
ods. 2 písmeno c/ O.s.p. dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nie je potrebné vyčkať na

ukončenie uvedeného konania, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že vlastníckymi
vzťahmi strán k sporným nehnuteľnostiam sa zaoberal ako otázkou predbežnou.
6. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom,
že nehnuteľnosti priamo susediace s nehnuteľnosťou odporcov, a to pozemok parc. č. XXX/X o výmere
19 m2 je vo vlastníctve Hl. m. SR Bratislavy a stavba so súp. č. XXXX, s popisom stavby: O.,

postavená na uvedenom pozemku, ktorá je taktiež priamo susediaca s nehnuteľnosťou žalovaných,
je vo vlastníctve K. Z. B. Z. Z.. Žalobkyňa sa v konaní domáha odstránenia časti stavby žalovaných,
ktorá časť podľa jej názoru presahuje na a nad uvedené nehnuteľnosti, a to z dôvodu ochrany jej
vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam (určenia ktorého sa domáha v inom konaní), pričom svojnárok na ochranu vlastníckeho práva odôvodňuje aj nesprávnosťou znaleckého posudku Ing. Štefana
Špačeka č. XX/XXXX zo dňa 26.06.2015, vzhľadom na ktorú zo záverov znalca vyvodzuje, že znalec
neprihliada na skutočné užívanie nehnuteľností a priznáva, že stavby na týchto pozemkoch neboli

umiestnené v rozmedzí hraníc novovzniknutých pozemkov, čo znamená, že stavby sú umiestnené na
iných pozemkoch, ako sú evidované a keďže určenie hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/
X, XXX/XX B. S.. Č.. XXX/X, XXX/X B. XXX/X N. E.. Ú.. E. N. znaleckým posudkom Ing. Špačeka
je len predbežné a súd nevykonával dokazovanie na riešenie hranice medzi pozemkami, mal by súd
vychádzať zo stavu na listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností, a teda aj z LV č. XXXX, podľa

ktorého sa jej stavba súp. č. XXXX H.achádza výlučne na pozemkoch parc. č. XXX/X B. XXX/X, a teda,
keď časť stavby, ktorú žiada odstrániť, presahuje nad uvedené stavby, tak zasahuje do jej vlastníctva
uvedených stavieb podľa katastra nehnuteľností. Vlastníctvo žalobkyne k parc. č. XXX/X a stavbe na
nej sa nachádzajúcej však nemožno považovať za preukázané len na základe LV č. XXXX, na ktorý
poukázala žalobkyňa vo svojom odvolaní, pretože tento listinný dôkaz nemožno hodnotiť samostatne,
ale v súvislosti aj s ďalšími listinnými dôkazmi týkajúcimi sa spornej skutočnosti, ktorou je vlastnícke

právo žalobkyne, a v danom prípade podľa listov vlastníctva č. XXXX B. Č.. XXXX N. E.. Ú.. E. N. S. S..
XXX/X a stavba na ňom sa nachádzajúca, ktoré nehnuteľnosti priamo susedia so stavbou žalovaných,
ktorej časti sa žalobkyňa domáha odstránenia, nie sú vo vlastníctve žalobkyne, ale sú vo vlastníctve
tretích osôb. Žalobkyňa v konaní neuviedla ani konkrétne skutočnosti nadobudnutia jej vlastníckeho
práva práve k týmto nehnuteľnostiam, resp. titul, na základe ktorého vlastnícke právo k nim nadobudla,

ani nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktorými by boli spochybnené skutočnosti vyplývajúce z listov
vlastníctva č. XXXX B. Č.. XXXX E.. Ú.. E. N.. Odvolací súd sa oboznámil so stavom konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 19C/82/2009 a zistil, že rozsudkom zo dňa 03.05.2017 č. k.
19C/85/2009-940súdprvejinštanciezamietolžalobou,ktorousažalobkyňapozmenepetitupripustenej
súdom prvej inštancie, domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou okrem iného aj nehnuteľností -

parc. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, E.. Ú.. E. N., zapísanej na LV č.
XXXX; určenia, že žalovaní 2/ a 3/ (Z.. K. Z., Z.. Z. Z.) nie sú spoluvlastníci stavby súp. čísla XXXX - O.
na S. S.. Č.. XXX/X T. na F. Č.. XXXX pre E.. Ú.. E. N.; a určenia, že stavba súp. č. XXXX - O. na S. S..
Č.. XXX/X T. na F. Č.. XXXX pre E.. Ú.. E. N. je nedeliteľnou súčasťou stavby súp. čísla XXXX - Q. M.
na S. S.. Č.. XXX/X B. XXX/X T. na F. Č.. XXXX E.. Ú.. E. N.. Proti tomuto rozsudku žalobkyňa podala

odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva,
že žalobkyňa vo svojej výpovedi v konaní uviedla, že jej nesvedčal nadobúdací titul k spornej parc. č.
XXX/XX o výmere 19 m2, preto uzavrela dodatočne Zmluvu o postúpení práv a povinností s p. E. a
týmto preukazovala vlastníctvo k uvedenej parcele vydržaním z dôvodu, že ju nerušene užívala niekoľko
rokov. Svedkyňa Q.. E. E. vo svojej výpovedi uviedla, že rodinný dom bol projektovaný s tromi garážami,

ona ako vlastníčka užívala len dve garáže a tretiu dal RODOM do užívania inej osobe. Svedkyňa Z.
M. vypovedala, že od samého začiatku vie o tom, že niektoré garáže pod domami v radovej zástavbe
nie sú vo vlastníctve majiteľov domov, ako je to aj u žalobkyne, ktorá má garáž, ale nie je vlastníčkou
domu, a túto skutočnosť potvrdil aj právny zástupca žalovanej 3/. Vykonaným dokazovaním v konaní
pod sp. zn. 19C/82/2009 ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa, ani je právni predchodcovia, nikdy

nenakladali s garážou, ktorá stojí na parc. č. XXX/X ako s vlastnou, a ani nemali vôľu ju držať, pretože
tento pozemok mali v osobnom užívaní manželia Š. a neskôr sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi
pozemku a taktiež boli vlastníkmi aj garáže na tomto pozemku a neskôr garáže, ako aj pozemok previedli
kúpnou zmluvou na manželov Z.. Žalobkyňa preto nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k spornému
pozemku titulom vydržania.

7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
nepreukázala svoje tvrdenie, že žalovaní 1/ a 2/ svojou stavbou, v časti ktorej odstránenia sa žalobkyňa
v konaní domáhala, neoprávnene zasahujú do jej vlastníckeho práva. Nedôvodne žalobkyňa v odvolaní
namieta, že ak by uspela v konaní o určenie vlastníckeho práva, stala by sa vlastníčkou nehnuteľností
susediacich s nehnuteľnosťou žalovaných, keď pre rozsudok je v zmysle § 217 ods. 1 C.s.p. rozhodujúci

stav v čase jeho vyhlásenia. Keďže žalobkyňa nepreukázala svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
susediacim s nehnuteľnosťami žalovaných, irelevantné sú jej ďalšie námietky, uvedené v odvolaní,
týkajúce sa nesprávnosti znaleckého posudku Ing. Špačeka.
8. Odvolací súd preto dospel k záveru, že obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý spochybniť
správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne

v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktorébymalizanásledokzmenuskutkovéhostavu,alebobyspochybňovalisprávnosťprávnychzáverov,
na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania, pretože im trovy v odvolacom konaní nevznikli.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).