Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201122
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5819201122.1

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci navrhovateľky: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. - X. H., R.
XXXXX/XX, zastúpená Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r.o. so sídlom Ďumbierska 3F, 831
01 Bratislava - Nové Mesto, IČO. 36 836 460, proti odporcovi: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX,
S. Z., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

SúdukladáodporcoviF.L.,nar.XX.XX.XXXX,bytomS.Z.,H.XXX, povinnosť(čiastočne)nekontaktovať

osobu navrhovateľky - H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. - X. H., R. XXXXX/XX a to písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami okrem komunikácie týkajúcej sa právnych
pomerov maloletých detí (t.j. odovzdávanie mal. detí na určený rozsah úpravy styku, prevzatie mal. detí
po realizácií styku a informácií týkajúcich sa zdravotného stavu mal. detí, ich vzdelávania a osobitných
potrieb a pod.).

Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Navrhovateľke sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným dňa sa navrhovateľka domáhala, aby súd
uložil odporcovi povinnosť, aby na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke, s

výnimkouúčastinaprocesnýchúkonochvcivilnomsúdnomkonaní,vtrestnomkonaníavpriestupkovom
konaní, na ktoré bude odporca predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto
úkonoch. Odporcovi žiadala uložil povinnosť, aby navrhovateľku nekontaktoval písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo iným prostriedkami a zakázal mu vstupovať do bytu č. XXX,
nachádzajúcom sa na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXXXX, vchod: R. XX, postavenom na
pozemku parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, zobrazené ako parc. č. XXXX/XX, XXXX/

XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Y.,
obec L.-m.č. X. H., okres L. A..

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že po zoznámení sa s odporcom bola
príslušnými lekármi zaslaná na onkologické vyšetrenie z dôvodu podozrenia z možného nálezu v oblasti
čeľuste. Odporca bol pre navrhovateľku v tomto ťažkom období veľkou oporou, staral sa o ňu a pomáhal

jej v najťažších chvíľach. Na základe uvedeného správania, strany krátko po ich zoznámení, začali tvoriť
partnerský pár. Odporca navrhovateľke približne mesiac po začiatku vzťahu oznámil, že je povinný sa
vysťahovať z bytu, v ktorom v tom čase žil, pričom sa mu v tej rýchlosti nepodarilo nájsť žiadnu bytovú
náhradu. Na základe tejto skutočnosti sa navrhovateľka rozhodla, že odporcu dočasne prichýli u seba, v
tom čase ešte v rodičovskom byte, o ktorý sa delila s nevlastným otcom, a v ktorom obývala jednu izbu.
Navrhovateľka už krátko po nasťahovaní sa odporcu do jej domácnosti začala badať zvláštne znaky

na jeho správaní, kedy bolo zrejmé, že tento si žiadne náhradné ubytovanie nehľadá a pravdepodobne
mu vyhovuje bytová situácia, v ktorej sa ocitol. Navrhovateľka si v tom čase začala tiež uvedomovať,že večerné návštevy podnikov, ktorých sa v tom čase s odporcom zúčastňovala, a ktoré považovala
len za formu „randenia", neutíchajú ani po začiatku ich spolužitia. V prípadoch, kedy navrhovateľka
nemala náladu ísť večer do podniku, odporca sa neštrachal absolvovať večerné sedenie v podniku aj

bez jej prítomnosti, pričom domov sa vracal pravidelne v podnapitom stave. Nakoľko mala navrhovateľka
v tom čase ťažké obdobie a bola v citovo náročnom rozpoložení, týmto skutočnostiam nepripisovala
výraznejšiu váhu a ospravedlňovala ich partnerovou spoločenskosťou. Z dôvodu vznikajúcich konfliktov
medzi stranami a nevlastným otcom navrhovateľky, ktorý začal mať výhrady voči správaniu sa odporcu,
sa navrhovateľka rozhodla hľadať nový nájom, tentoraz už spoločný s odporcom. Odporca bol voči

tomuto postoju navrhovateľky skeptický a tejto podsúval myšlienky, aby napriek nezhodám s nevlastným
otcom zostali v rodičovskom byte navrhovateľky (zrejme z finančných dôvodov). Navrhovateľka však
trvala na svojom a záujme predídenia ďalším konfliktom našla byty, ktoré by si mohli prenajať. Odporca
napriek snahe navrhovateľky prvé dva byty nešiel ani len obhliadnuť, pričom tretí obhliadol až na
základe výziev zo strany navrhovateľky. Krátko po začiatku vzťahu sa teda strany nasťahovali do
výlučnej spoločnej domácnosti. Ďalšie znaky neprimeraného správania odporcu bolo možné pozorovať

aj pri sťahovaní sa do nového bytu, kedy tento odmietol, údajne z finančných dôvodov, navrhovateľke
prispieťnaúhraduzábezpekyzanájom,ktorápredstavovalatrojnásoboknájomnéhourčenéhovzmluve.
Odporca následne odmietal z veľkej časti prispievať aj na nájom, ktorý hradil len každý tretí mesiac. I
napriek skutočnosti, že odporca nemožnosť financovania odôvodňoval jeho zlou finančnou situáciou,
svoje večerné posedenia v podnikoch za sprievodu požívania alkoholu a cigariet neobmedzoval ani z

časti. V nasledujúcom období, z dôvodu preradenia navrhovateľky na účtovnú pozíciu v spoločnosti,
v ktorej pracovala, hoci s takouto agendou nemala do toho času žiadne skúsenosti, pre túto opäť
začalo veľmi namáhavé a zložité obdobie, počas ktorého denne študovala a pripravovala sa na novú
pracovnú pozíciu. Odporca v tomto období nebol pre navrhovateľku žiadnou oporou, namiesto toho však
zintenzívnelo jeho požívanie alkoholu a začal chodiť domov vo výrazne podnapitom stave pravidelne 2

až 3 krát clo týždňa. V uvedenom čase začal vzťah strán naberať úplne iné kontúry ako na aké bola
navrhovateľka zvyknutá, pričom ich vzájomná náklonnosť výrazne ochladla. Na oko pozitívna zmena vo
vzťahustránprišlanaprelomerokov2004a2005,kedybolistranyzdôvodovuvedenýchprenajímateľom
povinné opustiť byt v ktorom žili, pričom navrhovateľke bol následne pridelený služobný byt. Uvedený byt
bol rozlohovou dvakrát tak veľký ako byt, v ktorom do tejto doby žili, a teda sa v živote partnerov začali

objavovať nové pozitívne podnety. Táto situácia strany priviedla až ku komunikácii ohľadne dieťaťa,
pričom prvé dieťa R. sa im narodilo v októbri 2006.

Obdobie, ktoré by pre každú matku malo predstavovať to najkrajšie obdobie v živote sa pre
navrhovateľku zvrtlo v ďalšie náročné obdobie plné hádok a stresu. Odporca ani po narodení dieťaťa

neobmedzil návštevy podnikov, ako ani nepostúpil vo financovaní spoločných záležitostí. Odporca i
napriek skutočnosti, že navrhovateľka bola v tom čase na materskej dovolenke, naďalej prispieval
len na polovicu mesačných nákladov, pričom akúkoľvek pomoc v domácnosti odmietal so slovami,
že on predsa musí chodiť do práce a navrhovateľka je stále doma. Popritom ako navrhovateľka v
podstate sama vychovávala prvorodené dieťa, odporca bežne chodil z práce rovno do podniku, odkiaľ

sa naďalej stále vracal v nočných hodinách v podnapitom stave. V spoločnej domácnosti, z dôvodu
agresívneho správania odporcu, vznikali čoraz častejšie hádky a navrhovateľke neostávalo len každý
deň dúfať, že odporca bude mať jeden zo svojich „lepších dní". Navrhovateľke sa i navzdory ťažkej
životnej situácii podarilo získať hypotekárny úver a kúpiť si vlastný byt na R. ulici v L., v ktorom žije
dodnes. Navrhovateľka kúpu nového bytu zabezpečovala bez akejkoľvek účasti odporcu. Ako sa neskôr

ukázalo, odporca by sa v tomto období na kúpe bytu ani podieľať nemohol, nakoľko mal výrazné dlhy
a „splácal" už iný úver. Po tom čo už navrhovateľka nedokázala ďalej znášať neustále urážky zo strany
odporcu, jeho agresívne správanie a vulgárne správy, ktoré jej zasielal z podnikov, rozhodla sa vo vzťahu
učiniť radikálny krok. Navrhovateľka v roku 2009 oznámila odporcovi, že ukončuje ich spoločný vzťah.
Odporca však na túto iniciatívu navrhovateľky vôbec nereagoval, tento si nehľadal náhradné bývanie a

k odsťahovaniu zaujal celkovo negatívny postoj. Navrhovateľka v tom čase nevidela žiadne východisko
a tak odporcu sama pobalila, čo následne oznámila odporcovi, a odišla so synom na vychádzku, aby
mal odporca čas v pokoji sa odsťahovať. Odporca sa po tejto výzve navrhovateľky opäť neodsťahoval
a namiesto odsťahovania vyhľadal navrhovateľku a po dlhých dialógoch ju presvedčil, v záujme rodiny,
aby dostal ešte jednu šancu.

V roku 2009 sa navrhovateľka vrátila z materskej dovolenky do práce, pričom vzápätí zistila, že s
odporcom čakajú ďalšie dieťa. Hoci bola navrhovateľka zo strany lekárov opakovane upozorňovaná, že
počaté dieťa môže trpieť poruchou zraku alebo sluchu, čo pre ňu predstavovalo opäť výrazne náročnúživotnú situáciu, s odstupom času zistila, že odporca jej navzdory jeho sľubom neposkytuje žiadnu
oporu a znova trávi svoje voľné chvíle v podnikoch. I napriek náročnému obdobiu sa stranám narodil
dňa 05.06.2010 zdravý syn E.. V nasledujúcom období prišiel odporca o prácu a po dlhom hľadaní sa

zamestnal na pozícií dispečera pre dopravnú spoločnosť. I napriek skutočnosti, že odporcovo správanie
bolo už pred touto udalosťou neprijateľné, toto sa začalo ešte viac zhoršovať. Odporca začal stále viac
a viac navštevovať podniky, ktorým po dlhšiu dobu holdoval a začal sa správať čoraz vulgárnejšie.
Postupom času z dôvodu, že odporca začal urážať okrem navrhovateľky aj celé svoje okolie, strácal
svojich blízkych až v konečnom dôsledku ostala navrhovateľka jediná osoba, na ktorej si mohol svoju

zlosť priamo vylievať. V novej práci odporca vydržal jeden rok.
Navrhovateľka v tomto období zažívala zatiaľ najhoršie obdobie svojho života, ktoré ako sa v súčasnosti
ukázalo, dokáže byť ešte horšie. Odporca pravidelne vypisoval z podnikov navrhovateľke správy s
urážkami typu, že je hlúpa, neschopná, chudera, jebnutá, sliepka a pod. Navrhovateľka v čase, kedy
sa odporca vracal z podnikov bola pravidelne rozrušená, často plakala, cítila sa utrápená a ubitá.
Navrhovateľka žila v neustálom strachu, čo bude nasledovať keď sa odporca vráti domov. Aspoň

čiastočnou útechou navrhovateľky bolo, že odporca po príchode domov spával sám v obývačke,
pričom však pravidelne robil v kuchyni bordel a hluk. Odporca dokonca v zúrivosti niekoľkokrát
vodou zalial v chladničke odložené navarené jedlo pre deti. Vyššie uvedená situácia sa postupne
ďalej zhoršovala pochopiteľným fyzickým odmietaním odporcu navrhovateľkou. Odporca naberal na
agresivite a navrhovateľka sa cítila čoraz viac ohrozená. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľka snažila

svoje trápenie s odporcom ukončiť prostredníctvom ultimát, vymknutia odporcu z jej bytu, čo však
prinášalo stále väčšiu a väčšiu agresivitu zo strany odporcu. Odporca prestal brať ohľad aj na maloleté
deti, resp, si začal svoju agresivitu vybíjať priamo na nich. Príkladom nerešpektovania detí odporcom je
napríklad skutočnosť, kedy odporca v podnapitom stave v nočných hodinách vtrhol do izby kde spala
navrhovateľka s deťmi, zažal svetlo a začal po navrhovateľke vykrikovať rôzne vulgarizmy a oplzlosti.

Navrhovateľka po tejto skúsenosti odporcovi zakázala vstupovať do jej bytu v podnapitom stave, pričom
po prvýkrát využila aj možnosť privolania policajnej hliadky. Odporca sa však do bytu vrátil nasledovný
deň, pričom jeho agresívne správanie stále pokračovalo a ďalej sa stupňovalo, ako sa stupňoval aj jeho
slovník voči navrhovateľke, kedy tejto začal písať správy typu „ty frigidná piča", „ty výškrab", „nenávidím
ťa na smrť", „ty ľudský výkal", „ty vygrc", „piča", „už ťa mám v piči skap", „tu sirota skurvená", „tu ľudská

špina", prípadne sa asi zo zrejmých dôvodov uskromnil len na jednoslovné správy typu piča, výgrc, hnus,
špina, výkal, frigid, hnoj a pod.
V roku 2018 sa navrhovateľke konečne po opakovanom príjazde policajnej hliadky podarilo odporcu
vysťahovať z bytu s tým, že si zobral aj viaceré osobné veci a prespával v ubytovni. Na základe
uvedeného incidentu začal odporca navrhovateľke písať slušné správy, oznámil jej, že sa podrobuje

protialkoholickému liečeniu, a že v zmysle odporúčaní lekárov potrebuje jej pomoc ako najbližšej osoby.
Neskôrodporcanavrhovateľkudokoncapresvedčilkopätovnémunávratudojejdomácnosti,čodosiahol
badateľnými zmenami v jeho správaní, pričom navrhovateľka v rámci zachovania rodinných vzťahov
verila, že v prípade, že odporca naozaj zmenil svoje správanie, bude aj pre deti lepšie vyrastať v
kompletnej rodine. Odporca sa do „starých koľají" vrátil cca po 2-3 dňoch od návratu k navrhovateľke.

Navrhovateľka sa v súčasnosti opakovane domáha opustenia spoločnej domácnosti zo strany odporcu,
avšak neúspešne. Odporca sa i napriek opakovaným výzvam zo strany navrhovateľky opakovane vracia
do bytu v ktorom žije navrhovateľka s ich deťmi. Odporca tiež prestal navrhovateľke prispievať na
mesačné platby, ako aj na akékoľvek iné výdavky súvisiace s deťmi a domácnosťou. V prípade, že
navrhovateľka odmieta odporcu v nočných hodinách opitého pustiť do svojho bytu, tento začne volať

na jej mobil, na mobily ich detí a následne začne zvoniť prostredníctvom domového telefónu. Nakoľko
navrhovateľka dokáže takejto komunikácii predísť (napr. vypnutím alebo zvesením telefónu). Odporca
vo svojom nátlakovom konaní pokračuje inou formou, a to hádzaním drobných predmetov do okna bytu
navrhovateľky. Nakoľko je tlak zo strany odporcu zakaždým príliš silný, navrhovateľka tohto v konečnom
dôsledku stále do bytu pustí. Navrhovateľke sa len raz odhodlala odporcu do bytu nevpustiť, pričom

tento skutok mal za následok telefonát odporcu synovi R. v ranných hodinách, kedy si tento vypýtal k
telefónu navrhovateľku. Odporca navrhovateľku v okamihu začal urážať, vulgárne jej nadávať, pričom jej
uviedol aj vyhrážku, že jej garantuje, že sa z domu živá nedostane. Po tomto telefonáte sa navrhovateľka
psychicky zrútila a odporca sa opäť násilím dostal do jej bytu. Odporca svoje agresívne a vulgárne
správanie v súčasnosti prejavuje aj na deťoch, ktoré opakovane pred nimi označuje za hlúpe, tupé a

podobne. Deti majú v súčasnosti z odporcu strach, pričom sa už neraz stalo, že starší syn Navrhovateľke
volal zo školy s otázkou či odporca opäť ide do krčmy, lebo syn dostal v škole dvojku a bojí sa ísť domov.
Akojevyššieuvedenénavrhovateľkasavsúčasnostinachádzavtakmerbezvýchodiskovejsituácii,kedy
sa odporca deň čo deň vracia do jej bytu, prípadne zaspí a nahlas chrápe v ich schodisku. Odporca povstupe do bytu robí často neporiadok, rozhadzuje jedlo po byte, vyjedá jedlo z chladničky, ktoré nekúpil,
či suroviny kúpené navrhovateľkou na prípravu svačinv deťom do školy. Podotýkame, že viaceré vyššie
uvedené skutočnosti sa diali v priebehu posledných troch mesiacov, kedy bol odporca v skúšobnej dobe

a takpovediac sa „miernil". Po uplynutí jeho skúšobnej doby v novej práci tento opäť zintenzívnil svoje
správanie a podniky navštevuje v priebehu týždňa aj tri dni po sebe.
V priebehu posledných dní sa strhla medzi odporcom a navrhovateľkou hádka, kedy odporca v
nepríčetnosti navrhovateľku priamo fyzicky napadol a začal jej tvár pritláčať ku kuchynskej linke.
Navrhovateľke sa počas tejto situácie ocitla vo výraznej panike, pričom na pomoc jej prišli synovia.

Situácia v domácnosti navrhovateľky bola tak vypätá, že navrhovateľku pred odporcom začal fyzicky
obraňovať ich osemročný syn. Vyhrotená situácia navrhovateľku opäť prinútila privolať policajnú hliadku,
ktorú žiadala o vykázanie odporcu z jej obydlia. V súvislosti s vyššie uvedeným sa príslušníci Policajného
zboru síce postarali o odchod odporcu z bytu a navrhovateľke uviedli, že má pripraviť odporcovi jeho
osobné veci na odnos, odporca však opäť zamieril do podniku, odkiaľ navrhovateľke posielal vulgárne
správy a večer sa opäť do bytu vrátil. Navrhovateľka ho z dôvodu jeho agresivity opäť do bytu pustila

s tým, že sa vyspí a ráno sa pobalí a odsťahuje. Odporca sa do dnešného dňa i napriek výzvam
navrhovateľky z bytu neodsťahoval a naďalej sa do tohto vracia v opitom stave, pričom sa naďalej správa
agresívne a vulgárne. Právne odôvodnila svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324
ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. f), g) a h) CSP, § 11 OZ, článkom 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a tiež odkazom na § 336 ods. 1 CSP.

Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CMP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene

približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Neodkladné opatrenie možno v prípade jeho odôvodnenosti (ak existuje potreba bezodkladnej úpravy
pomerov alebo obava z ohrozenia možnej exekúcie a ak súčasne sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením) nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení,

pričom navrhované neodkladné opatrenie ani nemusí mať nevyhnutne väzbu na konanie vo veci
samej, teda môže mať aj samostatný režim. Jedným zo základných predpokladov pre jeho nariadenie
všeobecne je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a nevyhnutnosť a
vhodnosť bezodkladnej úpravy pomerov spôsobom požadovaným navrhovateľom v jeho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo existencia obavy z ohrozenia exekúcie, pri posudzovaní čoho

súd vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v podanom návrhu tvrdené a v potrebnej
miere osvedčené. Neodkladné opatrenie je založené na princípe ochrany práv a oprávnených záujmov
jeho navrhovateľa zásadne bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, ktoré má trvať dovtedy,
dokým pretrvávajú dôvody jeho nariadenia.

Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP ide opatrenia vydané
v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich
život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom
je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako
sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy

nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a
efektívna súdna ochrana.Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm.
f) CSP, obdobne ako podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie
telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla
osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícií
svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Pokiaľ ide o
účinkytohtodruhuneodkladnéhoopatrenia,najzávažnejšiejezákazaleboobmedzenievstupudodomu,
bytu, na pracovisko alebo iné miesto (písm. f), kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojim

konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa.

Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a
sexuálneho nátlaku, násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď
jedna strana zneužije prevahu moci, násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo,
čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie

nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie
môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú
vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť
najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

Navrhovateľka osvedčila, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu č. XXX, nachádzajúcom sa na
2. poschodí, vo vchode - R. XX bytového domu súp. č. XXXXX postaveného na pozemku zobrazenom
ako C KN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, v k.ú. Y., obec L.
- mestská časť X. H. a aj to, že odporca prostredníctvom obsahu SMS správ vo vzťahu k navrhovateľke
uskutočňuje urážky, ponižovanie, osočovanie a nadávky a to aj v neskorých večerných hodinách, t.j.

v čase určeného nočného kľudu a v času určeného pre spánok. Z chronológie uskutočnených správ
je zrejmé, že zo strany odporcu nejde o ojedinelé správanie sa, vyvolané náhodným konfliktom, ale o
dlhšiu dobu trvajúce správanie majúce formu ponižovania osoby navrhovateľky ako adresáta SMS správ
obsahujúcich psychicky nátlak a urážky s cieľom znížiť sebaúctu navrhovateľky.

Súd je preto názoru, že navrhovateľka osvedčila to, že zo strany odporcu dochádza k nepriamemu
nátlaku formou prenasledovania, zastrašovania a obťažovania a aj ponižovaniu jej osoby, teda že medzi
navrhovateľkou a odporcom existuje taký právny vzťah, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov
formouuloženiapovinnostiodporcovi,abypísomne,telefonicky,elektronickoukomunikácioualeboinými
prostriedkami čiastočne nekontaktoval osobu navrhovateľky vyjmuc komunikáciu týkajúcu sa právnych

pomerov maloletých detí (t.j. odovzdávanie mal. detí na určený rozsah úpravy styku, prevzatie mal. detí
po realizácií styku a informácií týkajúcich sa zdravotného stavu mal. detí, ich vzdelávania a osobitných
potrieb a pod.).

Vo zvyšnej časti - týkajúcej sa nevstupovania do bytu podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP súd návrh

navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí totiž osvedčiť,
že nevyhnutnosť úpravy pomerov nastala. Súd nemôže vychádzať len z tvrdení obsiahnutých v
návrhu, nepodložených dôkazmi preukazujúcimi uvedené tvrdenia. Navrhovateľka neosvedčila to, že
by odporca ohrozoval jej telesnú alebo duševnú integritu ako to uvádzala v návrhu tvrdením, že
malo dôjsť k vykázaniu osoby odporcu prostredníctvom policajnej hliadky, prípadne tým, že ju mal

odporca fyzicky napadnúť. K návrhu neboli predložené či už lekárske správy, trestné oznámenie
alebo nejaký záznam o vykázaní z obydlia vykonaného príslušníkmi polície. Navrhovateľka síce
podrobne a dosť obsiahlo popísala nevhodné správanie sa odporcu, čo ale na navrhovaný rozsah pre
nariadenie neodkladného opatrenia znamenajúci výrazný zásah do osobnej slobody bez deklarovania,
nestačí. Rovnaká argumentácia platí aj o nariadení neodkladného opatrenia formou uloženia povinnosti

(obmedzene) nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti
na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní v
rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ktorá
povinnosť si tiež vyžaduje osvedčenie, že telesná alebo duševná integrita zo strany toho, proti ktorému
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, môže nastať.

Súd preto jej návrhu v časti o zákaze odporcu nevstupovať alebo iba obmedzene vstupovať do bytu,
kde navrhovateľka s maloletými deťmi býva a v časti uloženia povinnosti nepribližovať sa k osobnenavrhovateľky na vzdialenosť menšiu ako 10 m s odkazom na ust. § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP ako
nedôvodný zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej strane sporu
(účastníkovi konania) nárok na náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľka bola so svojim návrhom
len čiastočne úspešná. Jej čiastočný neúspech zároveň prestavuje úspech odporcu v najdôležitejšej
časti - zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výrazným zásahom - uložením
povinnosti nevstupovať do bytu a z dôvodu, že ohrozuje duševnú a telesnú integritu navrhovateľky.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresný súd Námestovo (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 písm. a) - e) a
ods. 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a ak

ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 ods. 1 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie

(§ 364 CSP).