Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211295
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717211295.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudkýň JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci navrhovateľky: C.. M. I., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom F. ulica XXX/X, XXX XX M., v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony osoby: R. I., nar. XX. XX. XXXX, súčasný trvalý pobyt T. XX, XXX XX O., zastúpená procesnou
opatrovníčkou: K. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. ulica XXX/X, XXX XX M., ďalších účastníkov:
P. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX K., a W. V., rod. I., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom T. XX, XXX XX O., za účasti Okresnej prokuratúry Zvolen, o odvolaní P. I. proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 8Ps/2/2017 - 83 zo dňa 12. 06. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 8Ps/2/2017 - 83 zo dňa 12. 06. 2018 v napadnutom výroku II.
III. o ustanovení opatrovníka a o vymedzení rozsahu jeho opatrovníckych práv a povinností a vo výroku
IV. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom prvým výrokom obmedzil
spôsobilosť na právne úkony R. I., nar. XX. XX. XXXX, tak, že táto nie je spôsobilá na žiadne úkony s
výnimkou disponovania s majetkovými hodnotami a finančnou hotovosťou do sumy 20,- Eur jednorazovo

a maximálne do sumy 100,- Eur mesačne. Druhým výrokom ustanovil R. I. za opatrovníka C.. M. I.,
nar. XX. XX. XXXX, s tým, že je oprávnená menovanú zastupovať v styku pred právnickými a fyzickými
osobami, súdmi, orgánmi štátnej správy a miestnej samosprávy pri právnych úkonoch, na ktoré nie
je spôsobilá, pričom na právne úkony, ktoré nie sú bežné, sa vyžaduje súhlas súdu. Tretím výrokom
opatrovníkovi uložil povinnosť spravovať veci a majetok R. I. so starostlivosťou riadneho hospodára s
povinnosťou predkladať súdu dvakrát ročne, a to do 30. 12. a do 30. 06. toho-ktorého kalendárneho roka
správu o pomeroch a o nakladaní s jej majetkom. Štvrtým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony R. I. v uvedenom rozsahu po vykonanom dokazovaní, keď bolo zistené, že
R. I. trpí nevyliečiteľnou chorobou, ktorej dôsledky sa budú zhoršovať, nechápe zmysel svojho konania
ani zmysel jednotlivých právnych úkonov, ktoré by mohla v budúcnosti vykonávať. Ošetrujúca lekárka
MUDr. Anna Štrbianová, psychiatrička, uviedla, že „ide o postihnutie mozgu, ktorý stav tohto postihnutia
je nezvratný, toto postihnutie bude čím ďalej tým horšie a nedá sa stabilizovať“. Výsluchom R. I. podľa §
243 ods. 3 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a rovnako aj

z vyjadrení detí - Ing. M. I., W. V., rod. I. a P. I. súd zistil, že R. I. nedokázala odpovedať na jednoduché
otázky, bolo zistené, že nie je samostatná a je potrebná sústavná starostlivosť o ňu.2. Rozhodnutie o určení opatrovníka odôvodnil súd prvej inštancie tým, že návrh podala dcéra C..
M. I., súd preto pri určení opatrovníka skúma tie skutočnosti, či táto navrhovateľka spĺňa predpoklady
všeobecne vyžadované pre možnosť zastupovania. Skúmal, či sa navrhovateľka dokáže riadne postarať

o svoju matku, a pretože neboli predložené dôkazy ani zo strany druhej sestry W. V., ktorá tiež
prejavila záujem o opatrovníctvo, že by navrhovateľka nedokázala zastupovať matku v záležitostiach,
na ktoré bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a že by sa o ňu nevedela riadne postarať,
okresný súd určil za opatrovníčku navrhovateľku. Len pre úplnosť poukázal súd prvej inštancie na to,
že nemôže prihliadať na názory účastníkov na starostlivosť o matku z medicínskeho hľadiska, pretože

túto otázku môže posúdiť predovšetkým lekár špecialista, v tomto prípade konkrétne psychiater, ktorého
súd na pojednávaní vypočul. Z výsluchu MUDr. Anny Štrbianovej nevyplynuli žiadne skutočnosti, že by
pacientke nebola poskytovaná zo strany navrhovateľky riadna starostlivosť. Zároveň súd prvej inštancie
upozornil účastníkov, že samotná skutočnosť, že matke bol ustanovený opatrovník, neznamená, že
by toto znamenalo pozbavenie možnosti styku s matkou vo vzťahu k druhej dcére W. V.. Funkcia
opatrovníkaniejetotožnásmožnosťoustaraťsaomatkuaposkytovaťjejstarostlivosť.Tútostarostlivosť

môže matke poskytovať ktorékoľvek z jej detí. Poukázal na zistenia, že práve v priebehu konania bolo
preukázané, že p. W. V. sa o matku starala aj v predchádzajúcom období, keď ju sestra M. o to požiadala,
pokiaľ mala nejaké iné povinnosti, resp. zdravotné problémy.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie P. I., syn R. I..

Za hlavné dôvody odvolania označil „zaujatosť sudcu, protiprávne konanie v zmysle procesných chýb“,
pričom poukázal na to, že na pojednávaní nebola prítomná zapisovateľka a nebol robený zápis, že nebol
pustenýnahrávačnazachyteniezáznamupojednávania,konajúcisudcadiktovaldodiktafónuvýpovede,
ktoré napomáhali protistrane M. I., aj keď boli nepravdivé a neboli nikým potvrdené ani vyvrátené. Ďalej
neakceptoval pripomienku W. V., že v letáku liekov LEXAURIN A TRITACE sa uvádza, že zhoršujú

stav pacientov s postupujúcim úbytkom pamäte a nedovolil lekárke psychiatričke MUDr. Štrbianovej
odpovedať na otázku položenú W. V.. Má za to, že po prvom pojednávaní sudca zrejme úmyselne
zaviedol jeho aj sestru W. do omylu, keď uviedol, že ďalšie pojednávanie sa bude týkať iba výpovede
psychiatričky MUDr. Štrbianovej a matky R. I., takže nebol pripravený ani vyzývaný k výpovediam.
Vytýka, že nedostal dostatočný priestor vyjadriť sa k jednotlivých výpovediam sestry M. I. a ani tých,

ktoré sa týkali cesty do Nitry, keď chodil pre mamičku a robil sestre M. šoféra. Poukázal na to, že neboli
vykonané konfrontačné výpovede účastníkov konania, konkrétne jeho a sestry W. voči M. I.. Týchto ani
nevyzval k návrhu na dokazovanie a postoj sudcu označil za výsmešný a neúctivý najmä voči sestre
W. V..

4. Na výzvu súdu doplnil odvolanie tak, aby toto spĺňalo náležitosti odvolania v zmysle ust. § 127 ods.
1 CSP, § 363 a § 365 CSP a § 62 CMP s konkrétnym usmernením, aby doplnil odvolanie o označenie
rozsahu, v ktorom napáda rozsudok, aby uviedol dôvody odvolania podľa § 365 CSP a § 62 CMP, čoho
sa účastník odvolaním domáha (s vysvetlením, ako navrhuje rozhodnúť), pričom zároveň bol poučený
o následku odmietnutia v prípade nedoplnenia odvolania. V doplnení odvolania odvolateľ uviedol, že

nesúhlasí s rozsudkom v časti o ustanovení opatrovníka s tým, že navrhol, aby za opatrovníka bola
určená jeho sestra W. V.. V časti, v ktorej súd rozsudkom obmedzil spôsobilosť na právne úkony R. I.,
vyjadrilsúhlas.Konkrétnevytýkanesprávneaneúplnézistenieskutkovéhostavuveci,keďsúdneskúmal
súčasný stav opatery matky R. I. sestrou M. I., resp. sa o to vôbec nezaujímal. Vytýka, že súd nedal
podnet na zistenie podmienok a možností opatery u sestry W. V. a sestry M. I., vôbec sa nezaujímal o

podmienky, v akých matka žije, ani o podmienky, v akých by žila, pokiaľ by bola zverená do starostlivosti
sestryW.V..Nebralnavedomiedôsledokutlmujúcichliekovnamatku(Tiapridal,LexaurinaPrometazin),
ktoré matke podávala sestra M., a to napriek nesúhlasu, ktorým s tým vyjadrila sestra W. V.. Tvrdí, že
nemal možnosť k veci sa vyjadriť; pokiaľ by mu táto možnosť bola poskytnutá, uviedol by, že o matku
je oveľa lepšie postarané u sestry W. V. v Nitre, ako u sestry M. v Kováčovej. Sestra W. vychovala tri

deti, sestra M. sa nikdy o nikoho nestarala. Domnieva sa, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil stranám uskutočňovať jej patriace procesné práva až v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Sudca mal W. V. a tiež odvolateľa uviesť do omylu, pretože boli pripravení
na to, že bude pojednávanie iba vo veci obmedzenia spôsobilosti matky na právne úkony, napriek tomu
konal aj vo veci určenia opatrovníka. Vytýka, ž sudca nebral na vedomie skutočnosť, že sestra M. mu

zamedzuje vstup do rodičovského domu a zamedzuje mu v styku s matkou, tak ako o tom hovoril
na predchádzajúcom pojednávaní. Tiež sestre W. V. nedovolil dostatočne vypovedať na otázku, prečo
by sa práve ona mala starať o matku, naopak sestre M. dal tri otázky bez overenia a osvedčenia ich
pravdivosti. Z tohto vyvodzuje, že konanie bolo zmanipulované. Vytýka sudcovi, že nedal podnet nazistenie správania a povahové črty sestry M., na jej agresivitu a manipulatívnu povahu, pre ktorú bola
prepustená z práce a tvrdí, že na tomto konaní má záujem len zo zištných dôvodov. Nepreveril narábanie
s matkinými financiami a majetkom, s ktorým narába celý život, pretože žije s matkou v domácnosti.

Poukázal na to, že pokiaľ sa sestra W. starala o matku asi 1 a pol roka, sestra M. ju vydeľovala z výšky
matkinho dôchodku 390,- Eur sumou 250,- Eur, zvyšok ostával M. ako zisk. V ďalšom poukazuje na
dedičské konanie po ich spoločnom bratovi P., tvrdiac, že sestra M. sa pri tomto protiprávne na ich
úkor obohatila. Vyjadril vážnu obavu o zdravotný stav matky, pokiaľ ostane v rukách navrhovateľky.
Navrhol, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní zmenil rozsudok v napadnutom výroku tak, že za

opatrovníka určí W. V., bytom T. XX, O..

5. K odvolaniu účastníka P. I. sa vyjadrila účastníčka W. V., pričom uviedla, že s návrhom odvolateľa sa
plne stotožňuje a bude jej cťou starať sa o ich matku. Vyjadrila presvedčenie, že poskytne matke lepšiu
starostlivosť.Poukázalanato,ženaOkresnomsúdeZvolenpodalažiadosťovylúčeniesudcuBanského
zdôvoduzaujatostivočijejosobevprvoinštančnomkonaní.Uviedla,ževprvoinštančnomkonanínebola

preverená kvalita poskytovanej starostlivosti R. I., ktorá je z jej pohľadu a tiež z pohľadu odvolateľa
nedostatočná, nebol potvrdený stav matky po opatere M. - to znamená zhoršenie jej zdravotného
stavu ako dôsledok podávania psychofarmák (Tiapridal, Lexaurin, Prometazin). Poukázala na príbalovú
dokumentáciu k liekom, z ktorej je zrejmé, že tieto lieky sa nemôžu podávať a napriek tomu ich
psychiatrička MUDr. Štrbianová predpisovala. Uviedla, že matka u nej bývala od 02. 02. 2015 celý rok a

v roku 2016 polovicu roka striedavo. V súčasnosti žije matka v Nitre u nej, poberá na ňu opatrovateľský
príspevok,ktorýjebolpriznanýod01.08.2018.Navrhovateľkanahlásilaukončeniepoberaniapríspevku
na opatrovanie matky ku dňa 09. 05. 2018. Podobne ako odvolateľ uvádza, že procesným postupom
im bolo znemožnené uskutočňovať ich procesné práva až v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Neboli oboznámení s ich právami, sudca zakázal odpovedať MUDr. Štrbianovej

na otázky, takže súd nemal možnosť objektívne posúdiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú
ich matke. Vytýka, že sudca nepredvolal MUDr. Štrbianovú - psychiatričku na výpoveď k časti konania
o ustanovení opatrovníka R. I.. Tvrdí, že sestra M. utlmovala matku hypnotikami a neuroleptikami,
pravidelne dávala matke predpisovať takéto lieky, v dôsledku čoho došlo k rýchlemu zhoršeniu jej
choroby(Alzheimerovejchoroby)apribudliajďalšiezdravotnéproblémy;poukázalapritomnanežiaduce

účinky uvedených liekov podľa príbalových letákov. Uviedla, akým spôsobom sa ona starala o matku,
pretože ona vie, ako sa matka cíti, čo potrebuje a tieto veci u nej podporuje. Upevňuje jej svalstvo
cvičením a prechádzkami, nechá ju vyrozprávať sa, spievať, počúvať obľúbenú hudbu, číta jej bibliu a
chodí s ňou aj na návštevu k matkinej sesternici. Tvrdí, že navrhovateľka sa s ňou odmieta dohodnúť,
a preto nechala matku u seba, kde je spokojná, bez stresov, nemá problémy s trávením, nemá bolesti

hlavy, zápaly či nejaké zranenia. Ona sama vyjadrila ústretovosť voči kontaktom a vzťahom aj s
navrhovateľkou na rozdiel od nej, ktorá jej a bratovi bráni v návštevách aj vo vstupe do rodičovského
domu. Navrhla vyhovieť odvolaniu s tým, aby za opatrovníčku bola určená ona.

6. K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá vyjadrila nesúhlas s námietkami a vyjadreniami

uvedenými v odvolaní. Poukázala na to, že odvolateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti podstatné pre
ustanovenie opatrovníka. K dôvodu, ktorý uviedol odvolateľ, pre ktorý by mala opatrovateľstvo prevziať
sestra W. V., konkrétne k výchove troch dospelých detí s tým, že matka to jednoducho vie, poukázala
navrhovateľka na problémy a zlyhania sestry W. V. pri výchove jej troch detí, ďalej tvrdila, že W. V.
manipuluje a ovplyvňuje ľudí, obťažuje širších rodinných príslušníkov svojimi SMS-kami, e-mailami a

telefonátmi, ktorí sa s ňou už odmietajú rozprávať. Poukázala na to, že zmanipulovala matku, aby
požiadalaovydanienovéhoobčianskehopreukazuzdôvoduúdajnejstratyatiežnazmenupodpisového
vzoru k matkinmu účtu, ktorý bol platný už 30 rokov. Pokiaľ chcela navrhovateľka vidieť matku, nebolo
jej to umožnené aj napriek tomu, že prišla do Nitry po ňu. Pri telefonáte, keď matka prejavila túžbu
ísť domov, sestra W. telefonát prerušila. Poukázala aj na zdravotnú starostlivosť u sestry W., ktorá

podľa nej nezabezpečila matke poriadnu opateru (v čase, keď bola u nej, spadla na ústa, rozbila si
hornú zubnú protézu, malo sa tak stať pri chôdzi po schodoch, hoci predtým tvrdila, ako dobre matka
chodí už aj po schodoch). Navrhovateľka tvrdí, že matkin zdravotný stav sa počas pobytu u sestry W.
V. v roku 2015 rapídne zhoršil a nebolo možné, aby ostávala doma samotná. K tvrdeniu brata P., že
navrhovateľka im má zamedzovať vstup do rodičovského domu a styk s matkou, poukázala na to, že P.

má od rodičovského domu kľúč, nemá prístup do bytu, ktorý užíva navrhovateľka v rámci dojednaného
užívateľského režimu domu. Tento mu zamedzila v čase, kedy ju fyzicky napadol od 01. 03. 2018.
Poukázala na to, akým spôsobom reagoval brat P. v čase, keď býval vo Zvolene a keď potrebovala,
aby ju zastúpil pri opatere matky - „má susedov a opatrovateľskú službu“, nech sa tí starajú o mamičku.Veľakrát bolo jeho výhovorkou, že nemôže prísť, pretože si „šúľa cigarety“. Odmietol sa o matku starať s
tým, že ona nie je jeho rodina a on sa stará o svoju rodinu, o svoju rodinu (rozumej matku) sa má starať
navrhovateľka. K tvrdeniu, že sa obohacovala z matkinho dôchodku, uviedla, že uhrádzala sumu W. V.

(v čase, keď sa táto starala o matku) 300,- Eur mesačne, teda sumu, ktorá bola uhrádzaná na jej účet
z účtu matky na základe trvalého príkazu zadaného matkou. Navrhovateľka tvrdí, že jediným dôvodom
záujmu W. V. o matku sú peniaze, o čom svedčí jej správanie, ako aj výroky „ak mi nedáš peniaze,
nedám ti mamičku“ alebo „ak máš na to, aby si išla na dovolenku, tak mi zaplať za to, že sa starám
o mamičku“. K dôvodom, prečo bola prepustená z práce, poukázala na to, že s plánovaným ročným

predstihom bola ona a ďalšie tri spolupracovníčky oboznámené s tým, že budú z dôvodu nadbytočnosti
z práce prepustené. Teda okrem nej výpoveď z nadbytočnosti dostali aj ďalšie tri jej kolegyne, žiadnej
z nich zamestnávateľ prácu neponúkol, pretože žiadne voľné pracovné miesta neboli. Prácu v Nitre
odmietlazdôvodu,žesiuvedomovalazdravotnýstavmatky,nechcelajunechávaťsamuanechcela,aby
skončila v domove dôchodcov. Samotná W. neprejavila záujem ostať s matkou doma, povedala, že cez
deň bude matka u nej (zrejme sama) a po pracovnej dobe si ju môže navrhovateľka brať k sebe, rovnako

v sobotu a nedeľu. Poukázala na dôvod, pre ktorý bola W. V. prepustená zo zamestnania, a to porušenie
pracovnej disciplíny, keď sa na ňu sťažovali kolegovia a tiež rodičia detí, vtedy sa mala vyjadriť, že nemá
inú možnosť, ako zobrať si do opatery syna U. a matku, aby mala z čoho žiť. Keď úrad práce zamietol jej
žiadosť o opatrovníctvo syna U., začala s bratom P. intrigovať proti navrhovateľke. Samotný P. I. prišiel
o každé zamestnanie z dôvodu, že pil, raz sa dokonca stalo, že „nafúkal“ už cestou do práce.

7. Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen k odvolaniu P. I. uviedol, že toto nesmeruje k obmedzeniu
spôsobilosti na právne úkony R. I., jeho matky, ale k ustanoveniu opatrovníka. Rozsudok okresného
súdu označil za akceptovateľný, súd zisťoval pomery, v akých R. I. žije pri svojej dcére C.. M. I. s tým, že
je tam zvyknutá žiť dlhodobo, v rámci svojich možností rozpoznáva susedov a predovšetkým susedia

poznajú ju a jej zdravotný stav a kedykoľvek jej môžu pomôcť a sú ochotní jej pomáhať. D. odvolanie
P. I. ako nedôvodné zamietnuť.

8. Procesná opatrovníčka R. I. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s námietkami
uvedenýmivodvolaníP.I..PodľajejnázorusaC..M.I.osvojumatkustarádobre,akotoužvyjadrilaajna

pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z.
CMP (Civilného mimosporového poriadku) a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že odvolanie

účastníka P. I. nie je dôvodné, napadnutý rozsudok ako vecne správny a správne odôvodnený s
poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

10. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie, ako súd vecne a
miestne príslušný, napadnutým rozsudkom obmedzil spôsobilosť R. I., nar. XX. XX. XXXX, tak, že nie je

spôsobilá na žiadne úkony s výnimkou disponovania s majetkovými hodnotami a finančnou hotovosťou
do sumy 20,- Eur jednorazovo a maximálne do sumy 100,- Eur mesačne. Proti tomuto výroku rozsudku
odvolanie podané nebolo, preto nie je predmetom tohto odvolacieho konania.

11. Súčasne súd prvej inštancie ustanovil R. I. za opatrovníčku jej dcéru C.. M. I., pričom zároveň

vymedzil rozsah opatrovníckych práv a povinností opatrovníčky a uložil jej povinnosť spravovať veci a
majetok R. I. so starostlivosťou riadneho hospodára s uloženou povinnosťou predkladať súdu dvakrát
ročne v určených termínoch správu o pomeroch a o nakladaní s jej majetkom.

12.Krajskýsúd,akosúdodvolací,podoplneníazopakovanídokazovaniavpotrebnomrozsahuvzmysle

ust. § 384 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie účastníka P. I. proti rozhodnutiu o ustanovení
opatrovníka R. I., ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, nie je dôvodné, odvolací súd
nezistildôvodaninazrušenienapadnutéhorozsudku,aninajehozmenu.Vzhľadomnaobsahspisového
materiálu, ako aj obsah elektronického spisu (konkrétne zvukových nahrávok z pojednávania pred
prvoinštančným súdom) odvolací súd konštatuje, že neboli zistené pochybenia v postupe súdu pri

dokazovaní v tejto veci, rozhodnutie vychádza z náležitého zistenia skutočného stavu veci v súlade s
ust. § 35 CMP, z vykonaného dokazovania súd vyvodil správne skutkové závery a správne je tiež jeho
právne posúdenie.13. K námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza:

14. Odvolateľ tvrdí (strana 3 posledný odsek doplnenia odvolania zo dňa 15. 08. 2018 - č. l. 113

spisu), že v prvostupňovom konaní neboli splnené procesné podmienky, ktoré vyžaduje § 365 ods. 1
písm. a/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b/ citovaného
ustanovenia), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(písm. d/ citovaného ustanovenia), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (písm.
d/ citovaného ustanovenia) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (písm. h/ citovaného ustanovenia), resp. neboli vykonané žiadne dôkazy ani svedectvá).

15. Pokiaľ ide o tvrdenie, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), odvolací
súd sa zaoberal námietkou zaujatosti sudcu, pričom zistil aj tú skutočnosť, že ďalšia účastníčka W.

V. podaním datovaným dňa 27. 08. 2018 (doručené súdu dňa 04. 09. 2018) podala „žalobu a žiadosť
o vylúčenie sudcu JUDr. Banského z konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a určenie
opatrovníka sp. zn. 8Ps/2/2017“.

16. Pokiaľ by vo veci rozhodoval vylúčený sudca, došlo by k nedostatku procesnej podmienky na

strane súdu, ktorej náprava by bola možná len zrušením rozhodnutia vrátením veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces je zaručenie toho, aby vo veci
konal a rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Vylúčenie sudcov a iných osôb z prejednávania a
rozhodovania sporu je v Civilnom sporovom poriadku upravené v ust. § 49 až § 59, podľa § 49 CSP je
sudcavylúčenýzprejednávaniaarozhodovaniasporu,aksozreteľomnajehopomerksporu,kstranám,

ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu však nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe
sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, teda v konaní o prejednávanom spore alebo v jeho rozhodovaní
v iných sporoch. Pre pomer k sporu môže byť sudca vylúčený v prípade, ak existujú pochybnosti o
tom, že by sudca mohol mať určitý záujem na spôsobe skončenia sporu. Je teda na jeho výsledku

zainteresovaný sám. Pokiaľ ide o pomer k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na
konaní, znamená, že sudca má určitý, buď pozitívny alebo negatívny (priateľský alebo nepriateľský)
pomer k týmto subjektom, alebo ak tu existujú rodinné väzby medzi sudcom a takýmto subjektom. Podľa
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nc 20/2010 zo dňa 19. 07. 2010 meradlom pre hodnotenie
objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým,

že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp.
rozhodovania, nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti
sudcu. Takýto subjektívny pocit strany, resp. účastníka, o zaujatosti sudcu nemôže zakladať jeho právo
na „výmenu“ konajúceho sudcu. Subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti podlieha prísnejšiemu
kritériu, a to kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne nemožno považovať to, ako sa nestrannosť

sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré
by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci
disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje
taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine

ira et studio“, teda nezávisle a nestranne (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 08. 2012 sp. zn.
5Cdo 140/2011).

17. Odvolací súd konštatuje, že ani z listinného spisu, ani z audionahrávok z pojednávaní pred súdom
prvej inštancie nezistil také správanie sa sudcu, ktoré by mohlo byť charakterizované ako zaujaté v

zmysle ust. § 49 ods. 1 CSP. Námietky v tomto smere smerujú práve proti procesnému postupu sudcu,
čo je okolnosť, ktorá nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu (negatívna definícia v zmysle § 49
ods. 3 CSP). Naviac, odvolací súd poukazuje na ust. § 53 CSP, podľa ktorého námietku zaujatosti
je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je
sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec

nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 1 citovaného ustanovenia) a tiež, pokiaľ sa námietka zaujatosti
týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na
námietku zaujatosti neprihliada a vec sa nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 3 CSP). Z tohto dôvodu
ani nebolo rozhodované o námietke voči zákonnému sudcovi JUDr. Petrovi Banskému, keď súd prvejinštancie správne vec z tohto dôvodu svojmu nadriadenému súdu nepredkladal, urobil o tom iba úradný
záznam na č. l. 215 spisu.

18. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke konštatuje, že nie je dôvodná, neboli zistené žiadne
relevantné dôvody pre vylúčenie konajúceho zákonného sudcu z tejto veci tak, ako to predpokladá ust.
§ 49 a nasl. CSP.

19. Nedôvodné sú tiež tvrdené procesné chyby, konkrétne, že nebol robený zápis zapisovateľkou, že

nebol pustený nahrávač na zachytenie záznamu pojednávania a že sudca „diktoval do diktafónu iba
výpovede, ktoré napomáhali protistrane, aj keď boli nepravdivé a neboli nikým potvrdené ani vyvrátené“.
Zo spisu, a to ako v jeho listinnej, tak aj v elektronickej podobe, je totiž zjavné, že záznam z procesných
úkonov bol vykonaný v súlade s ust. § 98 CSP, podľa ktorého o procesných úkonoch, pri ktorých súd
koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným
na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení

pojednávania pripojí k súdnemu spisu alebo sa urobí v spise poznámka, kde je záznam uložený. V
spise je pri zápisniciach z pojednávania uvedené, že zápisnica je vyhotovená diktafónovým záznamom
v súlade s § 99 ods. 1 CSP a § 52 ods. 3 Spravovacieho poriadku, preto od prítomnosti asistenta
bolo upustené, zároveň boli prítomní poučení o tom, že priebeh pojednávania sa zaznamenáva na
technickom zariadení v súlade s § 98 ods. 1 CSP a § 56 Spravovacieho poriadku, ktorý bude uložený v

registri súdnych spisov príslušného súdneho oddelenia. Zápisnica o procesných úkonoch sa spisuje iba
v prípade, ak to súd považuje za vhodné a účelné s tým, že sa v nej označí prejednávaná vec, uvedú
sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia
(§ 99 ods. 1 CSP).

20. K námietke nesprávneho a neúplného zistenia skutkového stavu veci, konkrétne, že súd neskúmal
súčasný stav opatery matky sestrou M. I. a ani sa o tom nezaujímal, že nedal podnet na zistenie
podmienok u sestry W. V. a sestry M. I., odvolací súd uvádza, že ani tieto námietky neobstoja, pretože
už zo samotných výsluchov účastníkov, konkrétne dotknutých sestier M. I. a W. V. je nepochybné a aj
z ich písomných podaní je zrejmé, že obe sestry vyjadrili záujem stať sa opatrovníčkou svojej matky,

tvrdili svoju pripravenosť na túto funkciu a spochybňovali starostlivosť druhej sestry. Odvolací súd v
tomto smere zopakoval dokazovanie, konkrétne skúmal podmienky, v akých by mohla žiť R. I. u jednej,
resp. druhej sestry, a zistil, že navrhovateľka M. I. býva v Kováčovej v rodinnom dome, ktorého je R. I.
spoluvlastníčkou, v ktorom navrhovateľka spolu so svojou matkou bývala takmer 27 rokov. Aj procesná
opatrovníčka R. I. p. K. P. potvrdila, ako pred súdom prvej inštancie, tak aj pred odvolacím súdom, dobrú

starostlivosť zo strany M. I. o matku, uviedla, že s ňou každý deň chodievala na prechádzku, chodievala s
ňou aj do kostola, vždy sa starala, aby bolo nakúpené a pokiaľ bolo potrebné, vždy sú pripravení pomôcť
aj susedia. D. súd zistil tiež, že aj druhá sestra W. V. mala vhodné podmienky pre umiestnenie matky,
tiež býva v rodinnom dome, ktorý je vyhovujúci pre pobyt ich matky trpiacej Alzheimerovou chorobou.
Odvolací súd tiež zistil, že ani jedna zo sestier nie je zamestnaná, W. V. od augusta 2018 vykonáva

opatrovateľstvo svojej matke, požiadala oň po tom, ako sa po vzájomnej dohode so sestrou M. ujala
matkypočaspráceneschopnostinavrhovateľky,keďjuotopožiadalasestraM.,potomtoodmietlanávrat
matky do Kováčovej. Z predložených písomných dôkazov súd tiež zistil, že obe sestry zabezpečovali
matke aj potrebnú zdravotnú starostlivosť, o čom svedčia zdravotné záznamy R. I. nachádzajúce sa
opakovane v spise. Odvolací súd tak mohol konštatovať, že obe sestry majú vytvorené podmienky pre

to, aby sa mohli o matku starať. Z tohto dôvodu nie je relevantná námietka, že neboli zistené podmienky
a možnosti opatery o matku R. I.. Za nedôvodné považoval námietky týkajúce sa dôsledkov utlmujúcich
liekov na matku, ktoré zdôrazňovala najmä dcéra W. V.. Odvolací súd na pojednávaní zistil, že išlo o
lieky, ktoré predpisoval na to určený lekár a nie je vecou ani súdu, ani účastníkov riešiť otázku pôsobenia
liekov, vychádzajúc z údajov na príbalových letákoch. Pokiaľ odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie,

že neumožnil sestre W. V. položiť otázku prítomnej lekárke - psychiatričke, odvolací súd uvádza, že
zdravotný stav R. I. bol preskúmaný dostatočne za účelom rozhodnutia o obmedzení jej spôsobilosti na
právne úkony, a preto navrhované dokazovanie nebolo dôvodné. Dokazovanie je zákonom upravený
postup súdu a strán, resp. účastníkov konania, súd zisťuje za súčinnosti s ostatnými subjektmi konania
skutočný stav veci. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhodne súd (§ 185 ods. 1

CSP). Pokiaľ vytýka odvolateľ, že súd neumožnil W. V. dostatočne vypovedať, prečo by sa ona mala
starať o matku, odvolací súd doplnil, resp. zopakoval dokazovanie v tomto smere, to však skončilo
s tým výsledkom, že každá zo sestier zotrvala na svojom stanovisku, podľa ktorého práve ona je
lepšie pripravená poskytnúť starostlivosť matke a uviedla svoje tvrdenia, pre ktoré druhá sestra nie jetou správnou osobou pre opatrovníctvo matky. Rovnako odvolateľ iba zopakoval svoje prechádzajúce
tvrdenia o lepšej opatere zo strany W. V. a ziskuchtivých pohnútkach M. I..

21. Pokiaľ odvolateľ vytýka, že sudca nedal podnet na preverenie narábania s matkinými financiami a
majetkom, hoci on hovoril o ziskuchtivom motíve sestry (M.) starať sa o matku a neskúmal jej charakter,
odvolací súd musí upozorniť, že predmetom konania nebolo preverovanie financií a ďalšieho majetku R.
I., predmetom tohto konania bolo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka
takejto osobe. Tu musí odvolací súd konštatovať opätovne len protichodnosť tvrdení oboch dcér a syna

pani R. I., pričom nebol zistený žiadny konkrétny dôvod, pre ktorý by niektorá z nich nemohla byť určená
za opatrovníčku matke. Za takéhoto stavu odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorý rozhodol o tom, že opatrovníctvo zverí navrhovateľke, za správne. Je preukázané, že p. R. I.
dlhodobo (27 rokov) žila spolu s navrhovateľkou v rodinnom dome v Kováčovej, má tam teda vytvorené
dlhodobé väzby, jednak na samotné prostredie a tiež na susedov, s ktorými sa dlhodobo pozná. Toto
má súd dostatočne preukázané okrem iného aj z výsluchu procesnej opatrovníčky pani K. P.. Rovnako

odvolací súd konštatuje, že žiadnym relevantným dôkazom nebolo zistené, že by navrhovateľka nebola
spôsobilávykonávaťfunkciuopatrovníctvasvojejmatke,opakvyplývajednakzoskutočnostidlhodobého
nažívania s matkou a tiež z výsluchu procesnej opatrovníčky pani K. P., ako aj z listinných dôkazov,
ktoré svedčia o tom, že ani z výsluchu psychiatričky MUDr. Anny Štrbianovej nevyplynuli skutočnosti,
že by pacientke nebola poskytovaná zo strany navrhovateľky potrebná starostlivosť. Správne súd prvej

inštancie upozornil na to, že predmetom tohto konania nebolo posudzovanie a dokazovanie, u ktorej
sestry je R. I. lepšie. Správne zdôraznil, čo znamená opatrovníctvo, teda že ide o zastupovanie osoby
obmedzenej na právne úkony v styku s právnickými a fyzickými osobami, súdmi, orgánmi štátnej
správy a miestnej samosprávy a nejde o totožnosť s poskytovaním každodennej starostlivosti matke.
Správne uviedol súd prvej inštancie, že túto starostlivosť môže poskytovať matke ktorékoľvek z jej detí,

pokiaľ však ustanovená opatrovníčka rozhodne, že starostlivosť bude vykonávať ona, je potrebné to
rešpektovať.

22. Pokiaľ obe sestry poukazovali na ziskuchtivý motív druhej v prípade opatrovateľstva, odvolací súd
zdôrazňuje, že nakladanie s majetkom osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

podlieha kontrole súdu tak, ako to vyplýva z výroku napadnutého rozsudku, podľa ktorého je opatrovník
povinný spravovať veci a majetok R. I. so starostlivosťou riadneho hospodára s povinnosťou predkladať
súdu dvakrát ročne (k 30. 12. a do 30. 06. toho-ktorého kalendárneho roka) správu o pomeroch a
o nakladaní s jej majetkom. Podľa ust. § 277 ods. 1 CMP súd dohliada na spôsob výkonu funkcie
opatrovníka; podľa ods. 2 opatrovníka súd odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje

povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako
vecnesprávnyasprávneodôvodnenýstým,žeodvolacienámietkyodvolateľapovažovalzanedôvodné.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).