Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/140/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918010377
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6918010377.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Mária Šuleja a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 4. decembra 2019, prejednal
odvolanie obžalovaného T. X., proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 09.07.2019 sp.zn.
11T/63/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného T. X. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný T. X. uznaný za vinného z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v súvislosti s ust. § 138 písm.
j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
od 07.06.2017 až doposiaľ v obci D., okres Q. K., v K. Q. a všade inde, kde sa zdržiaval si neplnil
vôbec svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona o rodine číslo

36/2005 Zbierky zákonov a zo Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime, ktorá
mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, číslo konania 2P/20/2015-13 zo dňa
14.04.2015,právoplatnýmavykonateľnýmdňa04.06.2015,atoprispievaťvýživnýmnasvojetrimaloleté
deti Q. X., nar. XX.XX.XXXX v Q. K., N. Z. X., nar. XX.XX.XXXX v Q. K. a G. L. X., nar. XX.XX.XXXX
v Q. K., sumou vo výške po 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa
mesačne, vždy do 20.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 01.04.2015 do rúk matky

detí B. X., nar. XX.XX.XXXX v Q. K., trvale bytom D. XXX, okres Q. K., čo predstavuje od 07.06.2017 do
30.06.2017 sumu vo výške po 27,13 eur mesačne na každé dieťa a od 30.06.2017 až doposiaľ sumu vo
výškepo27,32eurmesačnenakaždédieťa,ktorúvyživovaciupovinnosťzačalzanehoplniťÚradpráce,
sociálnych vecí a rodiny Q. K., Pracovisko O. A., ktorý úrad vypláca matke B. X. náhradné výživné na tri
maloleté deti X. vo výške po 27,32 eur mesačne, počnúc dňom 01.12.2017 na základe rozhodnutia číslo
Q zo dňa 19.03.2018, právoplatného a vykonateľného dňa 26.03.2018 a nasl. rozhodnutí, aj napriek

tomu, že za uvedené obdobie nikde nepracoval, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na
príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Q. K., Pracovisko O. A., nepoberal žiadne štátne
sociálne dávky, čím mu vznikol za uvedené obdobie do 09.07.2019 celkový dlh na bežnom zameškanom
výživnom na všetky tri deti X. do rúk matky detí B. X. dlh vo výške 2.075,79 Eur.
Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na ust. § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods.
2,4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov a podľa § 48 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. bol

na výkon trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie, čo do viny aj trestu, ktoré odvolanie následne v písomnej
forme doplnil, domáhal sa preskúmania rozsudku okresného súdu len vo výroku o treste. V dôvodoch
odvolania poukázal na skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní nebol prítomný a odvolanie za neho
zahlásila iba obhajkyňa, preto toto uvedeným smerom upresňuje a prejavuje ochotu zaplatiť dlžné
výživné 2.075,79 Eur, ale potrebuje istý čas na zadováženie uvedenej sumy. Chce dosiahnuť naplnenie

ustanovenia o účinnej ľútosti, nakoľko chce zaplatiť zaostalé výživné. Inak poukazuje na to, že sa doznal
k spáchaniu trestnej činnosti, hoci nie vždy mal dostatok finančných prostriedkov z objektívnych dôvodovna platenie výživného. V dôsledku toho sa zamestnal v zahraničí, lebo nenašiel prácu na Slovensku.
Predpokladá, že zoženie do verejného zasadnutia finančné prostriedky a následne sa domôže aplikácie
ust. § 86 písm. a) Tr. zák. o účinnej ľútosti a bude spod obžaloby oslobodený v zmysle § 285 písm. f)

Tr. por.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
napadnutého uznesenia v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
napadnutému rozsudku a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie po tom, čo určil termín hlavného

pojednávania po zadržaní obžalovaného na základe príkazu na zatknutie, ale obžalovaný prehlásil,
že sa dostaví na ďalšie hlavné pojednávanie a chce zaplatiť zaostalé výživné, aby dosiahol aplikáciu
ustanoveniaoúčinnejľútosti.Ztýchtodôvodovpotombolprepustenýprvostupňovýmsúdomnaslobodu,
napriektomusanedostavilnahlavnépojednávanie09.07.2019,totobolovsúladesTrestnýmporiadkom
vykonané v neprítomnosti obžalovaného, pretože lehota na prípravu bola zachovaná, obžalovaný svoju
neúčasť nijako neospravedlnil a nežiadal o odročenie hlavného pojednávania, ani nedokladoval, že

by medzičasom zaplatil zaostalé výživné, tak ako sľuboval, resp. ako sa snažil presvedčiť súd, že má
záujem toto zaplatiť.
Odvolací súd obdobným spôsobom bol nútený vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovaného za súhlasu krajského prokurátora, pretože obžalovaný bol riadne a včas upovedomený,
resp. predvolaný na termín verejného zasadnutia, svoju neúčasť na verejnom zasadnutí neospravedlnil

a tiež nedodržal sľub a tvrdenie v odvolaní, že chce zaplatiť zaostalé výživné k rukám matky maloletých
detí do verejného zasadnutia a takto chce splniť svoju povinnosť, aj sám sa dostane do situácie možného
oslobodenia spod obžaloby.
Odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku žiadne pochybenie, vina bola u obžalovaného preukázaná
prečítanímjehovýpovedízprípravnéhokonanianahlavnompojednávaní,kdesavpodstatekspáchaniu

trestnej činnosti doznáva. Okrem toho je usvedčovaný hlavne výpoveďou matky maloletých detí B.
X., podľa ktorej obžalovaný od počiatku prinútil skutku za žalované obdobie nezaplatil ani minimálnu
čiastkubežnéhoalebozaostaléhovýživného.Okremtohobolobžalovanýusvedčenýlistinnýmidôkazmi,
hlavne rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo 14.04.2015 sp.zn. 2P/20/2015, právoplatným
04.06.2015, mu bola uložená povinnosť prispievať na výživné maloletých detí sumou vo výške po 30

% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa. Je zrejmé, že obžalovaný túto vyživovaciu
povinnosť neplnil, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1,3 písm. b) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j) Tr. zák., pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov
neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - na viacerých osobách.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste, pretože obžalovanému bol uložený trest
pri dolnej hranici trestnej sadzby upravenej v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák., keďže u obžalovaného
prevažoval priťažujúce okolnosti, bol dôvod na zvýšenie dolnej hranici trestnej sadzby o jednu tretinu
a dolnou hranicou pri takto upravenej trestnej sadzbe je práve 28 mesiacov odňatia slobody s
hornou hranicou 5 rokov odňatia slobody. Ukladanie iného druhu trestu ako nepodmienečného u

obžalovaného neprichádzalo v úvahu, pretože v predmetnej trestnej činnosti sa čiastočne dopustil počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo
07.12.2017 sp.zn. 3T/99/2017, kde pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm.
b) Tr. zák. bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov a skúšobná doba mala plynúť do 03.05.2020,

pričom teraz prejednávanej trestnej činnosti sa začal dopúšťať 07.06.2017 a ukončená bola vynesením
prvostupňového rozsudku 09.07.2019, ide o trvací trestný čin, preto jeho dokonanie sa datuje dátumom
09.07.2019.
Z uvedených dôvodov potom odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný, keďže súd prvého
stupňa prihliadol na všetky významné skutočnosti v zmysle § 34 ods. 1,4 Tr. zák., ktoré mali vplyv na

rozhodnutie o druhu a výmere trestu, vrátane predchádzajúceho spôsobu života odsúdeného, ale hlavne
s prihliadnutím na rozsah a dĺžku páchania predmetnej trestnej činnosti, ich závažnosť z pohľadu záujmu
spoločnosti na ochrane rodiny a riadneho plnenia si rodičovských povinností, zabezpečením výživy pre
maloleté deti.
Obžalovaný bol správne pre výkon trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože

v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.
Z uvedených dôvodov teda odvolací súd rozhodol o zamietnutí odvolania obžalovaného ako
nedôvodného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.