Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18C/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719200575
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5719200575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: L. V., nar. XX.X.XXXX,

bytom P. XXX, XXX XX G., právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., sídlo: Závodská cesta
3911/24, Žilina 010 01, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Generálna
prokuratúra SR, sídlo: Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody vo výške 2.500,-
Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 60 % , o výške náhrady trov
konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- Eur z titulu náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

2. V žalobe uviedol, že Rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/78/2011-658, zo dňa 5.5.2015,
bol žalobca uznaný vinným za prečin sprenevery v zmysle § 213 ods. 1, 2, písm. a/ Tr. zákona a bol

mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený
a určená skúšobná doba vo výmere 30 mesiacov. Bola mu uložená povinnosť nahradiť poškodenému
škodu vo výške 5.563,63 Eur.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

4. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3To/110/2015, zo dňa 1.10.2015, bol žalobca oslobodený

spod obžaloby prokurátora, sp.zn. 2Pv 655/2010 zo dňa 25.5.2011, pre skutok kvalifikovaný ako prečin
sprenevery v zmysle § 213 ods. 1/, 2/ písm. a/ Tr. zákona.

5. Žalobca si uplatňuje nárok na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa Zákona č. 514/2003
Z.z., spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorým bolo začaté a vedené tr. stíhanie voči jeho osobe a
neskončilo právoplatným odcudzujúcim rozsudkom.

6. V zmysle § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. si žalobca uplatnil u žalovaného nárok na náhradu
škody návrhom zo dňa 28.9.2018. Žalovaný sa k tomuto vyjadril podaním zo dňa 30.1.2019, doručeným
žalobcovi 6.2.2019, ktorým mu oznámil, že nárok žalobcu neuspokojí.7. Požadovanú náhradu škody si uplatňuje podľa § 17 Zákona č. 514/2003 Z.z. ako nárok na úhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá mu vznikla zásahom do jeho základných práv, keďže samotné
konštatovanie porušenia práva v tomto prípade nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to nemajetkovú ujmu v súlade s § 17 ods. 2, 3, 4 Zákona č.
514/2003 Z.z. vo výške 2.500,- Eur.

8. Uviedol, že vznesenie obvinenia, vedenie tr. stíhania a konanie pred súdom voči žalobcovi veľmi
výrazne zasiahlo do jeho obvyklého spôsobu života, postavilo ho do pozície obvineného z tr. činu,

vzhľadom k čomu je nevyhnutné, aby štát niesol zodpovednosť za konanie svojich orgánov a aspoň
čiastočne mu kompenzoval morálnu ujmu, ktorá mu bola spôsobená.

9. Trestné stíhanie voči žalobcovi sa začalo vznesením obvinenia dňa 23.02.2011 a ukončené bolo
rozsudkom KS v Žiline pod sp. zn. 3To/110/2015-694 zo dňa 1.10.2015, teda celková dĺžka tr. stíhania
v prípade žalobcu presiahla obdobie 55 mesiacov, počas ktorých bol v podstatnej miere ovplyvnený

súkromný, ale aj pracovný a spoločenský život žalobcu.

10. Zdĺhavý a náročný proces, v rámci ktorého prebiehalo vyšetrovanie a dokazovanie, sa nepriaznivo
podpísal na jednotlivých oblastiach života žalobcu. Došlo k poškodeniu žalobcovho dobrého mena, ktoré
si dlhodobo budoval ako bezúhonný občan vo svojom okolí a medzi známymi. Nemožno opomenúť ani

neustály psychický stres a napätie ako faktory, ktoré sa dodnes prejavujú na žalobcovom zdravotnom
stave a pracovných aktivitách. Všetky vyššie uvedené skutočnosti sa následkom tr. stíhania, ktoré
napriek nevine žalobcu trvalo takmer 5 rokov, dodnes odzrkadľujú v jeho živote.

11. Na základe vyššie uvedeného, potom samotné konštatovanie, že došlo k porušeniu práva

žalobcu, nepredstavuje dostatočné zadosťučinenie. Konštatovanie o porušení práva mu nikdy nevráti
späť obdobie takmer piatich rokov života, počas ktorých bol vystavený obrovskej záťaži v podobe
dlhotrvajúceho strachu, psychického stresu, napätia, obáv z možného odsúdenia a rovnako mu nevráti
späť ani stratenú dôveru okolia.

12. Uviedol, že celým týmto procesom došlo k hrubému zásahu do ľudskej dôstojnosti žalobcu a k
zníženiu jeho vážnosti v spoločnosti, ktorú si ako slušný občan budoval.

13. Zásah do žalobcových osobnostných práv bol nielen intenzívny, ale aj dlhodobý, vzhľadom na trvanie
tr. konania v dĺžke viac ako štyri a pol roka. Poukázal na rozhodnutie Apicella v. Taliansko ESĽP,

podľa ktorého nemajetková (morálna) ujma sa nepreukazuje, vzniká samotným porušením základných
práv a slobôd a súd špecificky v prípade neprimeranej dĺžky konania iba celkom výnimočne nepriznáva
zadosťučinenie v peniazoch.

14. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 MCdo 15/2009, R 37/2014, 1 Cdo 64/2008,

na ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., že v predmetnej veci sú splnené všetky zákonom požadované
podmienky na priznanie náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 33) neuznal žalobcov nárok proti žalovanému. Uviedol,
že neskoršie rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby nezakladá záver o tom, že podanie

obžaloby prokurátorom bolo nesprávnym úradným postupom, resp., že prvostupňový odsudzujúci
rozsudok bol nezákonným rozhodnutím. Odkazom na § 238 ods. 1 Tr. poriadku uviedol, v predmetnej
veci žiadny orgán, teda ani prvostupňový ani odvolací súd nekonštatoval, že by uznesenie o vznesení
obvinenia, ktoré predchádzalo podaniu žaloby, bolo nezákonné, resp., že by prokurátor v tejto veci
postupoval v rozpore s ustanoveniami trestno-právnych predpisov tým, že po skončení prípravného

konania podal obžalobu. T. z., že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody absentuje právny
titul. Poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 163/2013, že uznesenie o vznesení obvinenia, na
vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady, nemožno automaticky
bezďalšiehopovažovaťzanezákonnélenzdôvodu,ževčasejehovydaniaexistujúcapravdepodobnosť
o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Uviedol citáciu

§ 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., že prípadné rozhodnutie civilného súdu, ktoré by legitimizovalo
takúto konštrukciu nezákonného rozhodnutia, by bolo v rozpore so všetkými zásadami tr. práva platného
a účinného na území SR, pretože uznesenie o vznesení obvinenia nepredpokladá istotu, že skutok sa
stal a že ho skutočne spáchal obvinený, ale vyjadruje istú mieru pravdepodobnosti o jeho spáchanítouto osobou. Uznesenie o vznesení obvinenia tak nie je nezákonným z dôvodu, že v čase jeho vydania
existujúca pravdepodobnosť o spáchaní tr. činu sa v neskorších štádiách trestného konania z rôznych
dôvodov nepotvrdí. Iný záver by nepochybne viedol k popretiu základnej ústavnej zásady o prezumpcii

neviny, k popretiu účelu samotného trestného konania, resp. jeho časti, tj. prípravného konania, ktoré
by de facto stratilo svoj význam a viedlo by k záveru o tom, že stíhať možno len osoby, ktorých vina je
v čase vznesenia obvinenia bez akýchkoľvek pochybností preukázaná.

16. Zdôraznil, že akékoľvek spájanie, resp. spoločné posudzovanie dvoch typov rozhodnutí, a to a/

rozhodnutia o vznesení obvinenia (§ 206 Tr. poriadku) a b/ rozsudku o vine resp. nevine obvineného
(§ 284 a nasl. Tr. poriadku) v kontexte zákonných ustanovení Zákona č. 514/2003 Z. z. je neprijateľné
a nelogické a nemožno k nemu dospieť ani extenzívnym výkladom tohto zákona. Predpoklady pre
vydanie týchto dvoch typov rozhodnutí upravuje Tr. poriadok, ako základná procesná norma trestného
práva, ktorá logicky a systematicky nadväzuje na ústavný rámec trestného konania. Kým rozhodnutie o
vznesení obvinenia má svoj základ v prijatí odôvodneného záveru o tom, že tr. čin spáchala určitá osoba

(§ 206 ods. 1 Tr. poriadku), ktoré však v žiadnom prípade nemožno stotožniť so záverom o vine tejto
osoby, odsudzujúci, resp. oslobodzujúci rozsudok má svoj základ v závere súdu o vine, resp. nevine
tejto osoby, a to v prípade uznania viny bez akýchkoľvek pochybností (tento záver môže prijať v zmysle
Ústavy SR jedine súd).

17.Zuvedenéhotedavyplýva,ženakaždéztýchtorozhodnutíkladiezákoninénároky.Kýmprivznesení
obvinenia postačuje dôvodné podozrenie o spáchaní tr. činu určitou osobou, pri rozhodnutí o vine musí
byť vina obžalovaného preukázaná bez akýchkoľvek pochybností.

18. Orgány činné v tr. konaní majú zákonnú povinnosť stíhať osobu, ktorá je dôvodne podozrivá

zo spáchania tr. činu. Preto pri vznesení obvinenia je prípustná istá miera pochybnosti o spáchaní
tohto skutku obvineným, pričom uvedené je predmetom ďalšieho vyšetrovania, ktoré predstavuje
najvýznamnejšiu časť prípravného konania.

19. Za súčasného stavu, tj. pri súčasnom znení dotknutého zákona, zmienená rozhodovacia činnosť

civilných súdov nepochybne vedie k neprípustnému nátlaku na činnosť vykonávanú orgánmi činnými v
tr. konaní v medziach a na základe zákona a Ústavy SR.

20. Je vecou zákonodarcu, aby do znenia Zákona č. 514/2003 Z.z. pojal právnu úpravu takejto
konštrukcie nezákonného rozhodnutia a stanovil jej zákonný rámec. Ak tak zákonodarca neurobil, nie je

dôvod, aby činnosť zákonodarnej moci nahrádzala moc súdna, tzv. extenzívnym výkladom tohto zákona,
ktorý je v rozpore so samotným znením zákona.

21. Dodal, že pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným rozhodnutím je
potrebné súčasné splnenie troch kumulatívnych podmienok, t.j., existencia nezákonného rozhodnutia,

vznik škody a priama príčinná súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a vznikom škody, pričom v
tomto prípade nie je splnená základná z podmienok, a to existencia nezákonného rozhodnutia a teda
v tejto veci nie je daný už samotný základ nároku uplatňovaného žalobcom. Taktiež má za to, že
nie je splnená ani ďalšia podmienka, a to existencia priamej príčinnej súvislosti medzi namietaným
rozhodnutím a vznikom škody.

22. V žalobe nie sú uvedené žiadne konkrétne okolnosti, pre ktoré považuje žalobca vznesenie
obvinenia, príp. jeho postavenie pred súd v tr. konaní, za nezákonné. Je preto zrejme, že jediným
dôvodom, pre ktorý žalobca považuje tr. stíhanie za nezákonné, je skutočnosť, že v konečnom dôsledku
bol spod obžaloby oslobodený. Tým, že žalobca bol spod obžaloby prokurátora súdom oslobodený, ešte

neznamená, že by uznesenie o vznesení obvinenia, či ďalší nasledujúci postup, boli nezákonné a tým
sa stali aj právnym titulom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody.

23. Zákon pojem nezákonné rozhodnutie nedefinuje. Za nezákonné rozhodnutie možno považovať také
rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom SR alebo záväzkami SR

vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti
zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Nezákonnosťou treba rozumieť nielen nesprávne právne
posúdenieotázokhmotnoprávnych,aleajprocesnépochybenia,akmalivplyvnasprávnosťrozhodnutia.
Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhradu škody.Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná
príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre
jeho nezákonnosť.

24. Prípadnú konštrukciu, spočívajúcu v tom, že nezákonným je uznesenie o vznesení obvinenia, a
to retroaktívne, s poukázaním na to, že obvinený bol spod obžaloby súdom oslobodený, nemožno
akceptovať, lebo takáto konštrukcia nemá oporu v žiadnom ustanovení Zákona č. 514/2003 Z.z..

25. V žalobe žalobcu proti žalovanému nie je preukázaný základný predpoklad pre uspokojenie jeho
nároku na náhradu škody a to vydanie rozhodnutia v rozpore s právnym poriadkom SR - nezákonného
rozhodnutia, a teda absentuje právny titul nároku na náhradu škody.

26. V závere uviedol, že názory súdov pri rozhodovaní o dostatočnom preukázaní viny žalobcu sa v
uvedenej tr. veci rôznili a v konečnom dôsledku bol žalobca spod obžaloby oslobodený v dôsledku

uplatnenia zásady "in dubio pro reo". Zákonné predpoklady pre vznesenie obvinenia a podanie obžaloby
nie sú stanovené na uplatnenie tejto zásady, čo znamená, že prokurátor s ohľadom na uplatnenie tejto
zásady nemôže zastaviť tr. stíhanie, ale naopak, je povinný podať obžalobu, pričom o prípadnom použití
tejto zásady môže výhradne rozhodnúť len súd.

27. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (č.l. 46 a nasl.) uviedol, že podstata nároku na
náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v tr. konaní pri
začatí tr. stíhania, ale na výsledok tr. stíhania. Trval na tom, že z predložených dôkazov je jednoznačne
preukázaná spôsobená škoda, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti s predmetným rozhodnutím a vo
vzťahu k výške uplatňovanej nemajetkovej ujmy odkázal na čestné vyjadrenie, ktoré podpísala X. X.

a R. K., na preukázanie zásahu tr. stíhania do osobnej a pracovnej sféry žalobcu. Za základný dôkaz,
preukazujúci odôvodnenosť uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, podľa žalobcu vyplýva
z tr. spisu vo veci 3T/78/2011, a to predovšetkým dĺžka konania, okolnosti vznesenia obvinenia, či miera
zásahu do súkromia žalobcu, ktorý navrhol pripojiť.

28. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, listinami doloženými do spisu,
pripojeného spisu OS Martin, vedeného pod sp.zn. 3T/78/2011, a zistil:
Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 1.10.2015, sp.zn. 3To/110/2015, rozhodol tak, že podľa § 321
ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku zrušil rozsudok OS Martin, sp.zn. 3T/78/2011, z 5.5.2015. Na podklade § 322
ods. 3 Tr. poriadku obžalovaného - žalobcu, podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby

prokurátora 2Pv/655/10 z 25.5.2011 pre skutok kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods.
1,2 písm. a/ Tr. zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Rozsudok KS ZA nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2015.

29. Uznesením OR PZ v Martine zo dňa 23.12.2010, bolo začaté tr. stíhanie vo veci prečinu sprenevery

podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona (č.l. 5 pripojeného spisu ĆVS: ORP-855/OEK-MT-2010).

30. Uznesením OR PZ, Odbor kriminálnej polície v Martine, zo dňa 23.2.2011 bolo vznesené obvinenie
proti žalobcovi za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona.

31. Okresná prokuratúra Martin podala podľa § 234 ods. 1 Tr. poriadku obžalobu dňa 25.5.2011 na OS
Martin, sp.zn. 2Pv 655/10-8.

32. Listom zo dňa 28.9.2018 žalobca predložil žalovanému návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím na tom skutkovom základe, že žalobca bol

rozsudkom KS ZA, sp.zn. 3To/110/2015, zo dňa 1.10.2015, oslobodený spod obžaloby prokurátora č.
2Pv 655/2010 zo dňa 26.5.2011 pre skutok kvalifikovaný ako prečin sprenevery v zmysle § 213 ods. 1,
2 písm. a/ Tr. zákona a žiadal náhradu škody, o.i. aj z titulu nemajetkovej ujmy v súlade s § 17 ods. 2
a 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. vo výške 2.500,- Eur (č.l. 6).

33. Žalovaný listom zo dňa 30.1.2019 žalobcovi oznámil, že neboli zistené zákonné podmienky pre
uspokojenie nároku žalobcu na náhradu škody uplatneného v žiadosti o predbežné prerokovanie v
zmysle § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.34. V čestnom prehlásení zo dňa 22.3.2019 (č. l. 74), podpísaná R. K. čestne prehlasuje, že v rokoch
2010-2017 boli kolegovia a zdieľali spoločnú kanceláriu. Keď sa rozprávali o všetkých veciach, či už
pracovných alebo súkromného charakteru, mala vedomosť, že bol tr. stíhaný pre tr. čin sprenevery.

Ako finančný poradca Prvej stavebnej sporiteľne mal na starosti cca 2500 klientov, predpokladom
vykonávania tejto podnikateľskej činnosti je však bezúhonnosť. Pán V. sa mimoriadne obával dôsledkov
tr. stíhania, nakoľko reálnym odsúdením mohol prísť o svoje príjmy. Keďže sa už dlho poznali, a to
aj z obdobia pred tr. stíhaním, konštatovala, že p. V. bol veselej povahy, optimistický človek, milý a
spoločenský kolega. Keď bolo začaté proti jeho osobe tr. stíhanie, ihneď na ňom spozorovala, že niečo

nie je v poriadku. Začal sa uzatvárať do seba, menej komunikoval a vyjadroval obavy o svoju budúcnosť.
Informácia o prebiehajúcom tr. stíhaní sa dostala aj k vedeniu, nakoľko si musel p. V. viackrát pýtať
priepustku z práce práve pre prebiehajúce úkony tr. konania a v súvislosti s tým mu vedenie začalo
prejavovať nedôveru, s tým, že prácu bude musieť v prípade odsúdenia prestať vykonávať. V uvedenom
období mal aj zhoršený zdravotný stav, z ktorého dôvodu bol opakovane práceneschopný. Dovtedy
bol jeho zdravotný stav veľmi dobrý, myslí si, že práve tr. stíhanie sa negatívne odzrkadlilo na jeho

zhoršenom zdravotnom stave, psychike a jeho radosti zo života, ktorá sa úplne vytratila.

35. V čestnom prehlásení zo dňa 20.3.2019 (č. l. 73), podpísaná X. X. čestne prehlasuje, že v čase od
r. 2010 do r. 2015 bola v kamarátskom vzťahu so žalobcom. Mala vedomosť, že je tr. stíhaný pre tr. čin
sprenevery.Samotnýskutokjejopisovalamnohokrátsaknemuvyjadrovalakoknedôvodnému.Pretože

vedela dosť o tom, aká situácia vo firme bola a ako firmu viedol, bola presvedčená, že sa sprenevery
nedopustil. Tr. stíhanie ho mimoriadne trápilo a psychicky ubíjalo. Musel sa zúčastňovať výsluchov na
polícii a veľmi často chodil na súdne pojednávania. Tr. stíhanie nad ním viselo ako „Damoklov meč“,
pretože ako finančný poradca Prvej stavebnej sporiteľne nemohol byť odsúdený za tr. čin, pretože by
stratil bezúhonnosť a tým aj miesto fin. poradcu a jediný zdroj príjmu. Preto vyjadroval veľkú obavu z

dôsledkov tr. stíhania a odsúdenia. Mala vedomosť, že v priebehu tr. stíhania bol 2x odsúdený, pričom
okrem podmienky mal zaplatiť aj vysokú náhradu škody. Toto bol však len jeden z dopadov tr. stíhania
na žalobcu. Keďže sa v tom čase často stýkali a boli spolu, vie, že sa trápil najmä po psychickej
stránke. Doľahli na neho silné migrény, ktoré predtým nikdy nemal. V dôsledku záchvatov migrén pôsobil
unavene a nevyspato, stalo sa niekoľkokrát, že aj v robote sa mu niekoľkokrát podarilo na niekoľko minút

zdriemnuť. Strácal svoju optimistickú náladu a vyjadroval vážne obavy, ako celá vec dopadne. Boli to
teda nielen zdravotné, ale aj existenčné problémy, ktoré podľa jej názoru, vznikli v dôsledku tr. stíhania.
Vzhľadom na to, že sama ašpirovala na povýšenie vo funkcii, nemohla si dovoliť pokračovať vo vzťahu
s tr. stíhaným a tento vzťah s p. V. bola nútená ukončiť.

36. MUDr. Y. M., všeobecný lekár, v potvrdení zo dňa 26.3.2019 uviedla, že žalobca bol opakovane
vyšetrený od 15.10.2011 do 31.10.2014 na neurologickej ambulancii vo Vrútkach MUDr. Š. pre bolesti
hlavy, tieto ťažkosti mohli byť spôsobené zhoršením psychického stavu v tomto období. Potvrdenie
vydané na žiadosť menovaného.

37. Na pojednávaní dňa 28.3.2019 právna zástupkyňa (ďalej len „PZ“) uviedla, že žalobca si uplatňuje
nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch v dôsledku škody, ktorá mu bola spôsobená v jeho osobnom
a spoločenskom živote, tr stíhanie malo dopad na jeho pracovné prostredie, bol ovplyvnený výkon jeho
zárobkovej činnosti, následky tr. stíhania sa prejavili na jeho zdravotnom stave a v oblasti spoločenského
uplatnenia.

38. Žalobca vypovedal, že tr. stíhanie ho zasiahlo v troch oblastiach, zdravotne, existenčne a psychicky.
Zdravotne tak, že musel častejšie navštevovať lekárku, existenčne tak, že ako o obchodný zástupca
stavebnej sporiteľne stratil klientov, s ktorými uzatváral zmluvy. Klienti, s ktorými mal uzatvorené zmluvy,
následne od žalobcu odišli z dôvodu, že sa proti nemu viedlo tr. stíhanie. Pretože bol odmeňovaný podľa

výkonu, tak sa to dotýkalo jeho zárobku. Psychicky na neho zle vplývala samotná skutočnosť tr. stíhania,
aj to, že ľudia z tohto dôvodu ako klienti od neho odchádzali. Osobného života - mal vzťah so svojou
kolegyňou, ktorá po tom, čo mala možnosť postúpiť kariérne, sa so žalobcom rozišla, lebo bol tr. stíhaný,
čo znova poznačilo jeho psychiku. Na pracovisku pociťoval iný prístup od kolegov a zamestnávateľa ako
pred začatím tr. stíhania, aj keď navonok mu to nedávali najavo, sám túto zmenu pociťoval. Jeho vzťah

k okoliu sa zmenil, pred tým bol veselý, spoločenský, po tom, keď sa začalo tr. stíhanie, uzavrel sa do
seba a tento jeho prístup sa potom voči nemu rovnakým spôsobom vracal.39. PZ žalobcu poukázala na konečný rozsudok vo veci tr. konania proti žalobcovi, žiadala, aby súd
prihliadal aj na dĺžku konania.

40. Poverená pracovníčka žalovaného žiadala, aby súd v súvislosti s dĺžkou konania prihliadal na
rozhodnutie ÚS SR sp.zn. III.US 754/2016, podľa ktorého len samotná dĺžka tr. konania nemôže byť
dôvodom pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, tiež, že dĺžka konania nebola spôsobená
nečinnosťou orgánov činných v tr. konaní, ale tým, že súdy rozhodovali na základe podávaných
opravných prostriedkov zo strany žalobcu a to spôsobilo dĺžku konania a odkázala aj na písomné

vyjadrenie k žalobe (viď ods. 15-26).

41. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

42. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

43. Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

44. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

45. Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

46. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

47. Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

48. Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje;

b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo;
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote;
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.49. Podľa § 17 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľaosobitnéhopredpisu(Zákon215/2006Z.z.oodškodňovaníosôbpoškodenýchnásilnýmitrestnými

činmi v znení Zákona č. 79/2008 Z.z.)

50. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva z ust. § 4 ods. 1 písm. f/ Zákona č. 514/2003 Z.z.

51. Bolo preukázané listom žalovaného zo dňa 30.01.2019, že žalovaný neuspokojil nárok žalobcu na

náhradu škody na základe jeho písomnej žiadosti zo dňa 28.09.2018 o predbežné prerokovanie nároku
podľa§15ods.1zákonač.514/2003Z.z(ods.32,33).Žalobcasadôvodnedomáhauspokojenianároku
na súde v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.

52. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný právny titul uplatneného nároku podľa
§ 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. právoplatným rozsudkom KS v Žiline zo dňa 1.10.2015, sp.zn.

3To/110/2015, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby prokurátora 2Pv 655/10 z 25.5.2011 pre
skutok kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zákona (ods. 28). Súd pri
výklade ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzal z právneho názoru vysloveného v rozhodnutiach
NS SR (6 Cdo/44/2017 z 21. júna 2018, 3Cdo 156/2017 z 9. novembra 2017, 3Cdo/181/2017 z
25. 04. 2018), ktoré vychádzajú aj z právneho názoru Ústavného súdu, ktorý v rozhodnutí zo 7.

júla 2016, sp. zn. I. ÚS 320/2016, konštatoval, že „nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší
výsledok trestného konania“, ktorým výsledkom v konajúcej veci je rozsudok KS v Žiline zo dňa
1.10.2015, sp.zn. 3To/110/2015, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby prokurátora 2Pv 655/10

z 25.5.2011. Na argumentáciu žalovaného v jeho písomnom vyjadrení k žalobe (ods. 15-26) súd uvádza,
že Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí dodal, že „pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp.
postupu orgánu činného v trestnom konaní nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní
vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.“ Súd ďalej
uvádza, že Zákon č. 514/2003 Z.z. v ust. § 3 ods. 2 zakladá objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu

na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť.

53. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 17 ods. 2 Zákona
č. 514/2003 Z.z.. Pri určení výšky súd prihliadal na skutočnosti podľa ust. § 17 ods. 3 písm. a/ až d/
Zákona č. 514/2003 Z.z. Uplatnená výška náhrady nemajetkovej ujmy nebola v rozpore s § 17 ods. 4

Zákona č. 514/2003 Z.z.

54. V danom prípade, s prihliadnutím na dĺžku trvania trestného stíhania, povahu trestnej veci a
následky v osobnej sfére žalobcu, iba samotné konštatovanie porušenia práva by nebolo dostatočným
zadosťučinením. Nemajetkovú ujmu, ako ju opísal žalobca v žalobe a na pojednávaní 28.3.2018, nebolo

možné uspokojiť inak; bolo dôvodné prijať záver, ako to uviedol žalobca v žalobe, že „Konštatovanie o
porušení práva mu nikdy nevráti späť obdobie takmer piatich rokov života, počas ktorých bol vystavený
obrovskej záťaži v podobe dlhotrvajúceho strachu, psychického stresu, napätia, obáv z možného
odsúdenia...“

55. Žalobca preukázal potvrdením od ošetrujúcej lekárky, že stres a psychická nepohoda sa
prejavili aj na jeho zdravotnom stave, lebo práve v čase trvania tr. konania žalobca bol opakovane
vyšetrený (v období od 15.10.2011 do 31.10.2014) v neurologickej ambulancii. Preukazuje to tvrdenie
žalobcu, že pre bolesti hlavy nemohol spávať. Z predloženého lekárskeho potvrdenia vyplýva, že
ťažkosti, pre ktoré bol opakovane vyšetrený, mohli byť spôsobené zhoršením psychického stavu v tomto

období - v čase trvania trestného konania. Bolo dôvodné akceptovať výpoveď žalobcu na pojednávaní
28.3.2018 o jeho negatívnych pocitoch na pracovisku, o zmene jeho vzťahu k okoliu (ods. 38), lebo
táto psychická nepohoda žalobcu v čase tr. stíhania bola preukázaná okrem lekárskeho potvrdenia aj
čestnými prehláseniami kolegýň (ods. 34, 35). Bolo preukázané čestným prehlásením zo dňa 20.3.2019
(ods. 35), že jeho priateľka práve pre vedené tr. konanie ukončila vzťah so žalobcom.

56. Žalobca však nepreukázal, že tr. stíhanie ovplyvnilo jeho pracovný život a v tejto súvislosti aj
existenčne tak, že klienti žalobcu po začatí tr. stíhania ukončili zmluvy, ktoré s nimi uzatvoril. Napreukázanie tohto tvrdenia nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy (napr. výpovede poistných zmlúv od
klientov v rozhodnom období, príp. inak).

57. Začatie a vedenie tr. konania je podľa názoru súdu skutočnosťou, ktorá bez ďalšieho je spôsobilá
vyvolať stres a psychickú nepohodu. Čestným prehlásením mal súd preukázané, že z veselého a
spoločenského kolegu sa zmenil tak, že sa uzatváral do seba a menej komunikoval. Avšak nebolo
preukázané to tvrdenie žalobcu, že osoby z jeho okruhu na pracovisku (viď čestné prehlásenia) by verili,
že by skutok, pre ktorý bol stíhaný, spáchal. Naopak, z čestného prehlásenia p. X. vyplýva (ods. 35),

že bola presvedčená, že sa sprenevery nedopustil. Žalobca okrem vlastného tvrdenia nepreukázal, že
vedomosť na pracovisku o jeho tr. stíhaní by žalobcu akýmkoľvek spôsobom znevýhodňovala a mala aj
nepriaznivý dopad na jeho existenčnú situáciu. Čestné prehlásenia kolegýň preukazujú tvrdenie žalobcu
o jeho psychickej nepohode, strachu, strate optimizmu, uzatváraní sa do seba, zhoršenom zdravotnom
stave - opakované PN; ak sa v čestnom prehlásení (ods. 34) uvádza, že mu vedenie začalo prejavovať
nedôveru, avšak s tým, že prácu bude musieť v prípade odsúdenia prestať vykonávať - teda nie už v

časeprebiehajúcehokonania.Uvedenénepreukazujenedôveru,príp.i.diskrimináciuzamestnávateľom.

58. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy bolo potrebné vyhodnotiť, ktoré konkrétne sféry osobnosti boli
tr. stíhaním v tomto konkrétnom prípade narušené a posudzovať závažnosť ujmy predovšetkým vo
vzťahu k tým jednotlivým osobnostným sféram, ktoré si žalobca v žalobe (viď ods. 9 a 37) uplatnil, podľa

podmienok a kritérií vyplývajúcich z §17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a ust. § 216 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

59. Súd prihliadol na dĺžku trvania tr. konania, cca 5 rokov a jeho povahu - dlhotrvajúce trestné
konanie je spôsobilé privodiť následky v osobnostnej sfére žalobcu, ako ich opísal žalobca v žalobe a na

pojednávaní, viď ods. 55 - 58, keď žalobca sám k vzniku nemajetkovej ujmy neprispel. Preto samotné
konštatovanie, že došlo k porušeniu práva žalobcu, nepredstavuje dostatočné zadosťučinenie. Súd však
nemal preukázaný dopad tr. stíhania na pracovnú sféru v žalobcom tvrdenom rozsahu (ods. 55 - 58),
preto nebola opodstatnená nemajetková ujma v peniazoch v celom uplatnenom rozsahu. Vychádzajúc
z obsahu žaloby a výšky uplatneného nároku, podľa podmienok a kritérií vyplývajúcich z § 17 ods. 2 a

3 Zákona č. 514/2003 Z.z. a ust. § 216 ods. 1 CSP, súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 2.000,- Eur a vo zvyšku žalobu zamietol.

60. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov konania právo. Úspech žalobcu predstavuje 80 %, jeho neúspech (tj. úspech
žalovaného) je 20 %, čo znamená právo žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 60 % (80-20).

61.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.