Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118205285
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118205285.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky J. Z., Y.. V., K..

XX.XX.XXXX, I. O. P. XX, S., I..Č.. S. X, I.? K., zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Šándorovou, Košice,
Kuzmányho 57, proti V. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. S.H., P. XX, I..Č.. S. X, I.?.?Q., K., zastúpenému JUDr.
Jozefom Kubalom, Košice, Rozvojová 2, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k
maloletým deťom Z., B., K.. XX.XX.XXXX U. U., K.. XX.X.XXXX, O. S. X, I., K., t a k t o

r o z h o d o l :

I. R o z v á d z a manželstvo J. Z., Y.. V., K.. XX.XX.XXXX W. V. Z., K.. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa 15.10.2005, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti Košice - Dargovských
hrdinov, vo zväzku 7, ročníka 2005, na strane 12, pod poradovým číslom 69.

II. Konanie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Z., B., K..
XX.XX.XXXX, U., K.. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Dňa 30.04.2018 požiadala pani J. Z. o rozvod jej manželstva a úpravu práv a povinností k ich
maloletým deťom. Vo svojom návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli 15.10.2005 po desaťročnej
známosti. V spoločnej domácnosti žili už predtým, ako sa im v roku 2001 narodila dcéra B.. V roku 2007

sa im narodila dcéra U.. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické a problémy začali vznikať podľa
navrhovateľky v roku 2006, keď zistila, že manžel vybral peniaze z účtu. Zistila tiež, že manžel začal
stávkovať a míňať peniaze na hazardné hry. Spočiatku sa snažila manželstvo udržať kvôli deťom, ale
neskôr zistila, že manželovi nemôže dôverovať a vzťahy sa natoľko pokazili, že už dva roky sa spolu
intímne nestýkajú. Ich manželstvo je rozvrátené a prestali si rozumieť, citovo sa od seba odlúčili.

2) Manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Tvrdil, že má záujem na udržaní rodiny a aby

svoje správanie zmenil, navštevuje odborné poradenstvo. Potom, ako manželia prestali bývať spoločnej
domácnosti, manžel svoje stanovisko zmenil a s rozvodom manželstva súhlasil.

3) Z návrhu ako aj z prednesov účastníkov súd zistil, že rodina žije dlhodobo v Nórsku a deti tam
chodia do školy.

4) Rodičia na prvom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 3.4.2019, krátkou cestou predložili súdu

vyhlásenie o tom, že žiadajú, aby Okresný súd Košice I prijal právomoc na konanie vo veci úpravy práv a
povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode Túto žiadosť rodičov súd založil do súdneho spisu.5) Manžel prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že svoj súhlas s vyššie špecifikovanou
dohodou, ktorá bola predložená počas pojednávania, berie späť. Po dôkladnejšej právnej analýze
dospeli k záveru, že Okresný súd Košice I nemá právomoc rozhodnúť vo veci úpravy práv a povinností

rodičov k maloletým deťom U. a B. Z. na čas po rozvode manželstva. Uviedli, že v prípade, ak má
dieťa obvyklý pobyt na území niektorého z členských štátov Európskej únie, na určenie právomoci súdu,
ktorý bude rozhodovať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k dieťaťu, sa použije nariadenie
Rady ES č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie ES

č. 1347, ďalej aj ako „nariadenie BRUSEL IIa"). Podľa článku 8 nariadenia BRUSEL Iia, ktorý upravuje
otázku všeobecnej právomoci súdov, sa právomoc súdu toho ktorého členského štátu určuje podľa
obvyklého pobytu dieťaťa v čase začatia konania. Je zrejmé, že maloleté deti majú obvyklý pobyt v
Nórsku, pretože na území Nórska je centrum ich záujmov, skutočne tam žijú a vedú tam rodinný, sociálny
a školský život. Nórsko nie je členským štátom Európskej únie. Medzi Slovenskou republikou a Nórskom
v súčasnosti absentuje dvojstranná medzinárodná zmluva vo veciach poskytovania právnej pomoci.

6) Vzhľadom na uvedené zastávajú názor, že určenie právomoci súdu v predmetnej právnej veci sa
spravuje ustanoveniami Haagskeho dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a
spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996 /ďalej aj
ako „dohovor“/. Na vyriešenie otázky určenia právomoci súdu v predmetnej právnej veci je aplikovateľné

ustanovenie článku 5 ods. 1, ktoré znie: „Právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho
majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.“

7)Nazákladevyššieuvedenéhonavrhli,abysúdzdôvodunedostatkuprávomocikonanievoveciúpravy
práv a povinností rodičov k maloletým deťom U. a B. Z. na čas po rozvode manželstva zastavil.

8) K ich stanovisku sa navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila tak, že ak
nemá Slovenská republika dvojstrannú zmluvu s Nórskom, je potrebné postupovať podľa Haagskeho
dohovoru o právomoci, a že dňa 21.12.2007 bol uzatvorený medzi ES a Nórskom Dohovor o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych obchodných veciach (Nový Lugánsky dohovor zo

dňa 21.12.2007, ktorý sa uplatňuje vo vzťahu k Nórsku od 01.01.2010) a ktorý má prednosť pred
vyššie citovaným Dohovorom. Podľa oddielu 2 tohto Nového Lugánskeho dohovoru osobitná právomoc-
Článok 5- Osobu s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom možno žalovať v druhom
štáte viazanom týmto dohovorom:

1.
a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;

b) na účely tohto ustanovenia, ak sa nedohodlo inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom
žaloby:

- pri predaji tovaru miesto v štáte viazanom týmto dohovorom, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo
mal dodať,
- pri poskytnutí služieb miesto v štáte viazanom týmto dohovorom, kde sa podľa zmluvy služby poskytli
alebo mali poskytnúť;

c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);

2. vo veciach výživného:
c) na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné, alebo b) na súde,
ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak je vec výživného spojená

s konaním o právnom stave osoby, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve
niektorého z účastníkov, alebo

d) na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc konať vo veci rodičovských práv
a povinností, ak je vec výživného spojená s týmto konaním, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na

štátnom občianstve niektorého z účastníkov.

9) Právomoc slovenského súdu, bola založená v zmysle ust. § 39 ods. 4 písm. b/ Zákona č. 97/1963
- slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tumanželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu,
ak aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne
podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.

10) Ako vyplýva zo zápisnice z posledného pojednávania účastníci konania sa výslovne a bez
akýchkoľvek pochybností podrobili výslovným prehlásením a podpísaním dohody predloženej súdu
právomoci slovenského súdu. Takýto súhlas je neodvolateľný a nedá sa vziať späť ak už súd konal a
prijal právomoc, čo sa v danom prípade sa aj uskutočnilo.

11) Vzhľadom na jednoznačné prehlásenie maloletých detí, ktoré učinili pred kolíznym opatrovníkom
ustanoveným v tejto veci, a vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odôvodňujúcim prečo
je daná právomoc slovenského súdu v tomto konkrétnom prípade, právna zástupkyňa matky uviedla, že
je v ich najlepšom záujme, aby súd pokračoval v konaní a rozhodol nielen o rozvode manželstva, ale aj
úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

12) Súd v konaní vypočul manželov a z výpovede navrhovateľky zistil, že s manželom sa poznali
dlhšiu dobu predtým, než v roku 2005 uzatvorili manželstvo. Už pred jeho uzavretím sa im narodila
prvá dcéra. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické až do času, kým nezistila, že manžel hrá
hazardné hry. Presťahovali sa do Nórska, kde si našli zamestnanie vo firme Unibuss, vodič autobusov.

Domnievala sa, že vzťahy medzi nimi sa zlepšia a manžel si uvedomí svoje chyby, pretože sa s ním
o tom rozprávala. Obaja mali záujem na tom, aby udržali rodinu hlavne kvôli deťom. V roku 2012 si
kúpili v Nórsku dom. Deti mali školu blízko a vyzeralo to, že ich vzťahy sa zlepšia. O rok nato sa však
dozvedela od kolegu, že jej manžel naďalej hrá na automatoch, že si požičal veľa peňazí od rôznych
kolegov. Zistila aj z účtov finančných ústavov, že manžel si nabral veľa pôžičiek. Dokonca odcestoval

na Slovensko za tým účelom, aby zo slovenskej banky vybral 17 000,- eur. V Nórsku si vybral pôžičku
v sume 30 000,- eur. Tvrdila, že v dôsledku ich nedorozumení už viac ako tri roky nežijú ako manželia.
K svojmu manželovi nepociťuje už žiadnu citovú náklonnosť, rozvrat manželstva jednoznačne vníma
ako definitívny a nezvratný stav a v žiadnom prípade nemá záujem zotrvať v tomto manželstve. Keďže
nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v nefungujúcom manželskom zväzku, ktoré neplní žiadnu zo svojich

funkcií navrhla, aby súd ich manželstvo rozviedol.

13) Manžel vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že mnohé z toho, čo povedala manželka je pravdou.
Mnohé však on videl úplne ináč. Problémy s hazardom u neho nastali vtedy, keď nemali dva príjmy.
Mali finančné problémy, avšak manželka mala vo všetkom vysoké nároky. Už na Slovensku mal tri

zamestnania. Vymenili byt, ktorý zdedil po rodičoch za väčší a bolo potrebné ho prerobiť. Neskôr sa
presťahovali do Nórska. Spočiatku manželka nepracovala a zase žili len z jedného príjmu. Po čase zistil,
že cit manželky voči nemu sa stratil a veľmi zle to znášal. Aj to možno prispelo k tomu, že sa opakovane
púšťal do hazardných hier. Uvedomil si, že to nie je normálne a že to všetkým vadí a dospelo to až k
tomu, že sa s manželkou odcudzili. Je presvedčený, že ona mala aj iný dôvod pre ktorý ho prestala

mať rada. Nikdy od nej v poslednom čase nepociťoval citovú spolupatričnosť. Nikdy ho nepodporila a
nedostalo sa mu od nej milého slova. Vždy ho zahriakla, keď sa jej niečo opýtal. Do toho roku 2013
spolu intímne žili. Dala mu dve podmienky, že má schudnúť a že ona sa bude starať o financie. Bol
dlžný len jednému kolegovi, práve tomu, ktorý jej to prišiel povedať. Snažil sa zobrať si pôžičky a dlhy
vyplatiť. Splácal všetky hypotekárne úvery a spoločnú pôžičku, ktorú si zobrali na Slovensku. Platil

inkaso v byte, staral sa o obe ich autá a o potreby domácnosti. Keď to zo svojho príjmu všetko nevládal
platiť, si zobral pôžičky. Na Slovensku sa lieči u psychológa s ktorým sa stretáva namiesto svojich
dovoleniek. Napriek tomu, že manželku má stále rád ich vzťahy dospeli do takého štádia, že si uvedomil,
že pre nich bude lepšie, keď sa rozídu a preto s návrhom na rozvod súhlasil. Je mu to veľmi ľúto,
pretože ich mladšia dcéra prišla za ním a prosila ho, aby sa to nestalo, že jej kamarátkam sa to stalo,

ale je to veľmi zlé.

14) Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,

ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.15) Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

16)Podľa§19ods.1zákonaorodineč.36/2005,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

17) Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

18) Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

19) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

20) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19.

21) Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku
manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplné zrušenie manželstva
konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.

22) Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť
rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je
nevyhnutnévychádzaťzpodmienokkonkrétnejrodiny.Čosatýkatrvalostirozvratu,rozvratjedostatočne
trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo

svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno
hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas
druhého manžela s rozvodom.

23) Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia

účastníkov konania. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je
natoľko trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.

24) Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve

účastníkovpretrvávavážnyrozvratajevážnenarušené.Navrhovateľkavžiadnomprípadenemázáujem
na jeho zachovaní, či obnovení. Aj manžel uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Preto
súd ich manželstvo rozviedol.

25) Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého

manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

26) Podľa čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku,
ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna

vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu
a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

27) Podľa ust. § 2 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

28) Podľa ust. § 161 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").29) Podľa ust. § 161 ods. 2 z. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok
procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

30) Podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, vo veciach
rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na území ktorého
manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva.

31) Vo veci rozvodu manželstva sú kritéria právomoci podľa citovaného Nariadenia konštruované na
územnom princípe podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia a na princípe štátneho občianstva podľa č. 3
ods. 1 písm. b). Tieto kritéria sú v zásade rovnocenné a teda dané na výber.

32) Nakoľko obaja účastníci sú štátnymi občanmi SR, vychádzal súd z citovaného ustanovenia

Nariadenia, aplikoval úpravu uvedenú v písm. b) a má za to, že je daná jeho právomoc vo veci rozvodu
manželstva účastníkov konať.

33) Aplikácia Nariadenia má prednosť pred vnútroštátnou úpravou, podľa ktorej je konanie o rozvod
manželstva zo zákona spojené s konaním o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po

rozvode.

34) Základná zásada pre určenie súdu, ktorý má právomoc konať vo veciach rodičovských práv a
povinností, je obsiahnutá v čl. 8 nariadenia, podľa ktorého je kritériom pre určenie právomoci obvyklý
pobyt dieťaťa v členskom štáte v čase začatia konania. Z uvedeného pravidla výnimky predstavujú čl.

9, 10, 12 a 13.

35) Podľa článku 12 v odseku 1 priznáva právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností súdom,
ktoré rozhodujú o rozvode, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: a) aspoň jeden z manželov má
rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu, b/ je v najlepšom záujme dieťaťa, aby právomoc vykonával

tentosúdac/včasezačatiakonaniamanželiaanositeliarodičovskýchprávapovinnostíprijaliprávomoc
týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom.

36) Súd preto musel pri skúmaní právomoci vychádzať zo všeobecného pravidla uvedeného v čl. 8
nariadenia, v zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom je obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt

nariadenie nedefinuje. Tento pojem treba vykladať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a
v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. V danom prípade je zo spisového materiálu zrejmé, že maloleté
deti spolu s rodičmi v čase začatia konania dlhodobo bývali aj bývajú v Nórsku, preto je nutné za ich
obvyklý pobyt považovať Nórsko. Túto skutočnosť napokon manželia nespochybnili.

37) Keďže Nórsko nie je členom EU a medzi Slovenskou republikou a Nórskom v súčasnosti absentuje
dvojstranná medzinárodná zmluva vo veciach poskytovania právnej pomoci, určenie právomoci súdu
v predmetnej právnej veci sa sprauje ustanoveniami Haagskeho dohovoru o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu
dieťaťa z roku 1996. Otázky určenia právomoci súdu v predmetnej právnej veci rieši ustanovenie článku

5 ods. 1, na základe ktorého právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú
justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.

38) Dňa 21.12.2007 bol uzatvorený medzi ES a Nórskom Dohovor o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych obchodných veciach (Nový Lugánsky dohovor zo dňa 21.12.2007, ktorý sa

uplatňuje vo vzťahu k Nórsku od 01.01.2010) a ktorý má prednosť pred vyššie citovaným Dohovorom .
Podľa oddielu 2 tohto Nového Lugánskeho dohovoru v zmysle článku 5 osobu s bydliskom na území
štátu viazaného týmto dohovorom možno žalovať v druhom štáte viazanom týmto dohovorom možno
žalovať vo veciach výživného:

a) na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné, alebo b) na súde,
ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak je vec výživného spojená
s konaním o právnom stave osoby, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve
niektorého z účastníkov, alebob) na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc konať vo veci rodičovských práv
a povinností, ak je vec výživného spojená s týmto konaním, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na

štátnom občianstve niektorého z účastníkov.

39) Súd nemal od oboch rodičov súhlasné stanovisko na konanie vo veci úpravy práv a povinností k
maloletým deťom, nakoľko otec svoj súhlas odvolal.

40) Preto konanie v tejto časti zastavil.
41) O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

U p o z o r n e n i e :

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva oznámiť úradu, kde bolo manželstvo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré

mal pred uzavretím manželstva.