Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/135/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205540
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717205540.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/
XX, XXX XX V., právne zastúpená Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. Sv.
Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
XXXX/X, XXX XX S., právne zastúpený JUDr. Mgr Martinou Tomasovou, advokátkou, so sídlom ul. 1.
Mája 216/7, 058 01 Poprad, IČO: 36 158 992, o zaplatenia sumy 5.231,84 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/22/2017-153 zo dňa
16.05.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. a II..

II. Mení sa rozsudok vo výroku III. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.170,74 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania
od 07.09.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 18 % s tým, že o výške
trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 51, § 451 ods. 1 a 2, § 458 ods. 1, § 420 ods. 1, § 442 ods.
1, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1
zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva sociálnych vecí
a rodiny č. 632/2008 Z.z..
V odôvodnení uviedol, že v konaní si uplatnila žalobkyňa nárok:

a) na vydanie bezdôvodného obohatenia
ad 1.) vo výške 1.372,50 eur v súvislosti s amortizáciou osobného motorového vozidla za obdobie od
11.06.2014 do 26.05.2015
ad 7.) vo výške 603,-- eur v súvislosti s amortizáciou osobného motorového vozidla za obdobie od
27.05.2015 do 20.06.2015
b) na náhradu škody
ad 2.) vo výške 2.479,38 eur v súvislosti s čerpaním nekvalitných pohonných hmôt do osobného

motorového vozidla
ad 3.) vo výške 22,60 eur ako spoluúčasť pri poistnej udalosti zo dňa 25.02.2015
ad 4.) vo výške 29,90 eur ako náhradu za stratu deflektorov na osobnom motorovom vozidle
ad 5.) vo výške 479,46 eur ako náhradu za uhradenú havarijnú poistku,ad 6.) vo výške 45,-- eur ako náhradu za uhradenú pokutu za dopravný priestupok spáchaný v Y..
Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania nárokov žalobkyne, na ktorú súd prihliadol a dospel k
záveru, že nároky ad 2.), 4.), 5.) sú premlčané.

Ad 2.) Nárok sa premlčal v subjektívnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keď žalobkyňa ako poškodená sa o škode dozvedela dňa 26.02.2015, kedy bol vystavený dodací list
XXXXXXXX na sumu 2.479,28 eur X. S.. Najneskôr pri vydaní dodacieho listu žalobkyni od X. S. (čo
sama žalobkyňa potvrdila) vedela, že vznikla škoda, a že za ňu zodpovedá žalovaný. Právo na náhradu
škody sa premlčalo v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe k 26.02.2017, keď žaloba bola podaná

27.04.2017.
Ad 4.) Nárok sa premlčal v subjektívnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keď žalobkyňa ako poškodená sa o škode dozvedela dňa 09.07.2014, kedy bola vystavená faktúra č.
XXXXXXXX a boli dodané služby žalobkyni. Najneskôr 09.07.2014 žalobkyňa vedela, že vznikla škoda,
ažezaňuzodpovedážalovaný.Právonanáhraduškodysapremlčalov2-ročnejsubjektívnejpremlčacej
dobe k 09.07.2014, keď žaloba bola podaná 27.04.2017.

Ad 5.) Nárok sa premlčal v subjektívnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keď žalobkyňa ako poškodená sa o škode dozvedela dňa 04.06.2014 a 14.01.2015, kedy uhrádzala
žalobkyňa poisťovni splátky poistného vo výške 239,73 eur a 239,73 eur. Právo na náhradu škody sa
premlčalo v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe k 04.06.2016 vo výške 239,73 eur ak 14.01.2017 vo
výške 239,73 eur, keď žaloba bola podaná 27.04.2017.

Vo vzťahu k týmto nárokom uplatnených v žalobe pre premlčanie nárokov súd žalobu v tejto časti
zamietol.
V konaní uplatnila žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
ad 1.) vo výške 1.372,50 eur v súvislosti s užívaním osobného motorového vozidla za obdobie od
11.06.2014 do 26.05.2015.

ad 7.) vo výške 603,-- eur v súvislosti s užívaním osobného motorového vozidla za obdobie od
27.05.2015 do 20.06.2015.
Súd dospel k záveru, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.372,50 eur a 603,-- eur
je dôvodný. Je nesporné, že žalovaný v období od 11.06.2014 do 26.05.2015 so súhlasom žalobkyne
a od 27.05.2015 do 20.06.2015 bez súhlasu žalobkyne užíval osobné motorové vozidlo patriace do

výlučného vlastníctva žalobkyne.
Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním ako nehospodárny, ktorý nemá
vplyv na právne posúdenie veci. Nebolo podstatné, ktorá zo strán sporu akým spôsobom prispievala na
účet vedený v peňažnom ústave.
Žalovaný v tomto období užíval cudziu vec. Na uvedenom posúdení veci nič nemení skutočnosť, že

do 26.05.2015 strany sporu žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Je nesporné, že osobné
motorové vozidlo patrilo v rozhodnom období do výlučného vlastníctva žalobkyne, bez ohľadu na to, kto
splácal splátky úveru, prostredníctvom ktorého bola uhradená kúpna cena.
Pokiaľ žalobkyňa uplatnila bezdôvodné obohatenie za obdobie od 11.06.2014 do 26.05.2015 ako
amortizáciu vozidla 1.372,50 eur (0,183 eur x 7 500 km) a za obdobie od 27.05.2015 do 20.06.2015

ako amortizáciu vozidla 603,-- eur (0,183 eur x 3 300 km), žalovaný v konaní potvrdil, že s osobným
motorovým vozidlom najazdil určite 20 000 km, možno aj viac. Amortizácia za užívanie osobného
motorového vozidla za spolu 10 800 km je v nižšom rozsahu ako žalovaný osobné motorové vozidlom
skutočne užíval. Uvedený spôsob určenia výšky bezdôvodného obohatenia súd považuje za primeraný,
preto súd žalobnému návrhu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia nárok ad 1.), 7.) vyhovel.

Súd vyhovel žalobe aj v časti uplatnených nárokov na náhradu škody ad 3.), 6.).
Ad 3.) súd nároku vyhovel čiastočne v rozsahu 150,24 eur s poukazom na uznávací prejav žalovaného.
V zásade by súd z uplatnenej náhrady škody 222,60 eur priznal náhradu škody vo výške 101,18 eur
ako uhradenú spoluúčasť 65,-- eur, 1-icu z hodnoty senzora, t. j. 36,18 eur, keď v konaní bolo sporné
a nebolo preukázané, kto spôsobil stratu senzoru. V prevyšujúcej časti by súd nárok nad 101,18 eur

zamietol. Žalovaný uznal tento nárok v rozsahu 150,24 eur, preto ho súd v tejto časti priznal.
Ad 6.) súd nárok o zaplatenie 45,-- eur v súvislosti s úhradou pokuty v Y. vyhovel, keď bolo preukázané,
že škoda v rozsahu 45,-- eur žalobkyni vznikla v súvislosti s protiprávnym úkonom žalovaného. Uvedená
položka ani nebola sporná.
Súd vyhovel žalobkyni v rozsahu 2.170,74 eur (položky 1, 3, 6, 7), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a výroku o trovách konania podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť začatiaplynutia subjektívnej premlčacej lehoty a vec nesprávne právne posúdil v otázke premlčania nároku
žalobkyne uvedený v odseku 33. odôvodnenia predmetného rozsudku v bode Ad 2.). Vystavený dodací
list č. XXXXXXXX X. S. na sumu 2.479,28 eur je datovaný dňom 26.02.2015. Tento dodací list je

antidatovaný, nakoľko bol X. S. vystavený až v čase po začatí súdneho konania vedeného na OS
Popradpodsp.zn.12C/282/2015.Žalobkyňažiadendokladoopraveneobdržala,čopreukazuježiadosť,
ktorú zaslala žalobkyňa dňa 03.07.2015 X. S.. Predmetný dodací list bol vydaný len žalovanému na
základe jeho podnetu po začatí súdneho konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
12C/282/2015. Predmetný dodací list doložil do spisu 12C/282/2015 dňa 26.10.2016 právny zástupca

žalobcu spolu s listom žalovanej adresovaný opravovni zo dňa 03.07.2015, čo je zrejmé zo zápisnice
z 26.10.2016 na strane 3 tejto zápisnice. Žalobkyňa bola teda prvýkrát až dňa 26.10.2016 súdom
oboznámená s obsahom predmetného dodacieho listu. Žalobkyňa ako osoba technicky menej zdatná
v oblasti opráv motorových vozidiel zisťovala v iných autoservisoch, čo mohlo byť príčinou vzniku
technickej vady motorového vozidla, pri ktorej vyvstala potreba výmeny uvedených dielov popísaných
v dodacom liste oboznámenom na pojednávaní dňa 26.10.2016. Dvaja nezávislí automobiloví technici

žalobkyni uviedli, že závada, ktorá si vyžadovala opravu a výmenu predmetných náhradných dielov
uvedených v dodacom liste, bola závadou palivového systému, ktorá je zapríčinená predovšetkým
tankovaním nekvalitnej nafty. Až v tomto okamihu sa žalobkyňa dozvedela, kto skutočne zodpovedá
za škodu, kto zavinil vznik škody, keďže pohonné hmoty do R. tankoval takmer výlučne žalovaný, a
to predovšetkým pri cestách za prácou do I.. Žalobkyňa bola viackrát svedkom nalievania motorovej

nafty žalovaným do osobného motorového vozidla žalobkyne z kanistrov neznámeho pôvodu. Súd
predpokladal, že žalobkyňa získala dodací list od X. S. v čase, keď bola spoločne so žalovaným
vyplatiť X. S. za ním poskytnuté servisné služby. Pravdou však je, že žalobkyňa iba robila doprovod
žalovanému, ktorý bol dňa 21.02.2015 žalobkyňou privezený jej druhým motorovým vozidlom v jej
výlučnom vlastníctve do autoservisu X. S. v X.. Žalovaná sa dňa 21.02.2015 dozvedela len informáciu

o výške sumy za opravu R. U., kedy túto informáciu o výške škody poskytol X. S. žalovanému
prostredníctvom telefonického rozhovoru, nie však o tom, kto za túto poruchu jej osobného motorového
vozidla U. zodpovedá. Nakoľko dňa 07.01.2015 (deň keď sa vozidlo v Poprade pokazilo) viedla
žalobkyňa R. U. osobne, a teda škoda vznikla počas vedenia R. žalobkyňou, vznikol predpoklad, že
škodu zavinila žalobkyňa. Až informáciami získanými z dodacieho listu, kde boli uvedené jednotlivé

súčiastky a diely, ktoré boli predmetom výmeny a opravy R. U. a následného zisťovania možných
príčin vzniku závad na R. bolo možné určiť, čo je príčinou vzniku škody, že to bola závada palivového
systému, ktorá bola spôsobená tankovaním nekvalitnej nafty, pričom túto naftu tankoval takmer výlučne
žalovaný. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil
vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Proti rozsudku, a to proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že nesúhlasí s tým, ako sa súd prvej inštancie
vysporiadal s nárokom žalobkyne, a to konkrétne na zaplatenie sumy 1.372,50,-€ eur titulom
bezdôvodného obohatenia v súvislosti s amortizáciou osobného motorového vozidla za obdobie od

11.6.2014 do 20.6.2015 a na zaplatenie sumy 603,- eur titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 7.6.2015 do 20.6.2015. Medzi žalobkyňou a žalovaným nikdy nedošlo k uzatvoreniu žiadnej, či už.
ústnej alebo písomnej zmluvy o výpožičke osobného motorového vozidla, na ktorú neustále poukazuje
žalobkyňa. Túto skutočnosť žalobkyňa nijakým spôsobom v priebehu konania na súde prvej inštancie
nepreukázala, takisto ako nepreukázala, že by mala so žalovaným dohodnutý účel užívania osobného

motorového vozidla. Žalovaný používal osobné motorové vozidlo pre osobné účely, nie na účely
podnikateľské. R. bolo zakúpené za účelom jeho používania všetkými členmi rodiny, a to napriek tomu,
že bolo zapísané na meno žalobkyne, avšak reálne ho splácal žalovaný. Svedčí o tom i sms komunikácia
medzi žalobkyňou a žalovaným, keď už v priebehu ich vzájomných nezhôd, samotná žalobkyňa napísala
žalovanému, že mu vráti sumu 3.000,-€ z titulu zaplatenia jednotlivých splátok za R., ktoré žalovaný

hradil výlučne zo svojich prostriedkov, hoci tieto boli zamestnávateľom žalovaného poukazované na
účet žalobkyne /nakoľko žalobca nemohol mat' vlastný účet pre spory s predchádzajúceho manželstva/.
Nárok žalobkyne, pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie v súvislosti s používaním R. za obdobie od
11.6.2014 do 26.05.2015 je premlčaný, keďže žalobkyňa podala žalobu na súde prvej inštancie až dňa
27.4.2017, teda po uplynutí 2-ročnei subjektívnej premlčacej lehoty. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný

v čase od 27.05.2015 do 20.06.2015 užíval bez súhlasu žalobkyne R., je potrebné uviesť, že žalobkyňa
odvolala splnomocnenie žalovanému na užívanie R. v čase, keď žalovaný bol mimo územia SR, nakoľko
bol odcestovaný v I., o čom žalobkyňa mala vedomosť. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz ním
navrhnutý, a to vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru ekonómie, ktorý by sa podrobnezaoberal jednotlivými položkami z výpisu z účtu žalobkyne, príjmami a výdavkami vyplývajúcimi z účtu,
a takisto ďalším návrhom, ktorý žalovaný navrhol v rámci posledného pojednávania dňa 20.4.2018
spočívajúci v tom, aby žalobkyňa predložila kompletný výpis z účtu žalobkyne za rozhodné obdobie

od 1.4.2014 do 25.5.2015. Z vykonaného dokazovania a z priloženého súdneho spisu OS PP sp.
zn. 12C/282/2015 a jeho listinných dôkazov je zrejmé, že žalovanému boli z pracovného pomeru od
zamestnávateľa vyplácané všetky finančné prostriedky /mzda + diéty/ na účet žalobkyne, a potvrdením
zamestnávateľa bola presne vyčíslená výška poukázaných miezd + diét žalovanému. Pokiaľ žalobkyňa
uvádzala a tvrdí, že jej príjem bol vyšší raz toľko, ako príjem žalovaného z dôvodu, že načerpala úvery,

tak v tejto súvislosti je potrebné uviesť i to, že dané načerpané úvery, bolo potrebné ďalej aj splácať, čo
zrejmenebolomožnézpríjmužalobkyne,ktorýpodľaňoupredloženýchvýpisovzúčtubolnapr.v7/2015
vo výške 433,12,-€, mesiaci 2/2017 vo výške 399,51,-€. Rozsudok je nepreskúmateľný. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu
195,24,-€ s 5% p. a. úrokom z omeškania od 7.9.2017 do zaplatenia a priznal žalovanému voči žalobkyni
náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania, alternatívne aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že z celého priebehu vykonaného dokazovania
jezrejmé,žesúdsasprávnevysporiadalsovznesenounámietkoupremlčanianároku.Nemožnosúhlasiť
s tvrdeniami žalobkyne, tieto sú iba účelovými tvrdeniami, ktoré tak, ako iné skutočnosti žalobkyňa

neustále prispôsobuje jednotlivým vyjadreniam protistrany. Žalovaný nikdy netankoval mimo oficiálnych
čerpacích staníc, nikdy netankoval naftu z kanistrov tak, ako to uvádza žalobkyňa. Dodací list sa vždy
vystavuje až následne po vykonaní konkrétnej opravy, čo však nemožno považovať za antidatovanie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že doba výpožičky bola obmedzená

časom, kedy si žalovaný bude môcť zobrať svoj vlastný úver a vyplatí kúpnu cenu 12.000,- eur
žalobkyni. Bezplatné užívanie bolo zaručené tým, že žalobkyňa nežiadala žiadny nájom na zapožičanie,
avšak s tým, že všetky náklady súvisiace s predmetom výpožičky si bude do času, kým sa vozidlo
neprevedie na vypožičiavateľa (opravy, škody, poistky - havarijnú aj zákonnú, pohonné hmoty, pokuty)
bude hradiť vypožičiavateľ - žalovaný. Nárok žalobkyne nie je premlčaný. V čase, kedy žalobkyňa

vyzvala žalovaného na vrátenie R. bol žalovaný na území SR, kde prišiel na územie SR mimo svojho
prebiehajúceho turnusu, pričom najazdil zbytočných 3300 km navyše.

6. Žalovaný v replike zotrval na argumentoch prezentovaných vo svojom odvolaní a vo vyjadrení k
odvolaniu žalobkyne.

7. Žalobkyňa v replike zotrvala na tvrdeniach uvedených vo svojom odvolaní, vyjadreniach a podaniach,
ktoré sú obsahom spisu.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až §
381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej
stránke.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver.

10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne

vyhodnotil premlčanie nároku na náhradu škody v sume 2479,38 Eur. Odvolací súd však konštatuje,
že žalobkyňa vedela, že osobné motorové vozidlo bolo nutné podrobiť oprave a vedela aj o sume za
vykonanú opravu už dňa 21.02.2015. Vo vzťahu k tvrdeniam o tom, že za škodu zodpovedá žalovaný
tým, že do osobného motorového vozidla tankoval nekvalitnú naftu odvolací súd uvádza, že predmetné
tvrdenia žalobkyňa v konaní nepreukázala. Tvrdenia o tankovaní nekvalitnej nafty žalovaným, ktoré

vyústilo do poruchy vozidla sú v rovine úvah, domnienok, čo napokon potvrdzuje aj žalobkyňa v odvolaní,
keď uvádza, že tieto skutočnosti predpokladá. Skutočnosť, že za škodu zodpovedá žalovaný, nie je
možné považovať za preukázanú, preto neobstojí ani argument žalobkyne, že premlčacia doba začala
plynúť až po tom, čo sa žalobkyňa oboznámila s dôvodmi poruchy osobného motorového vozidla.Napokon, z vykonaného dokazovania vyplýva, že osobné motorové vozidlo bolo príležitostne užívané
aj žalobkyňou v čase, kedy sa žalovaný zdržiaval na Slovensku. Keďže žalobkyňa vedela o škode
na osobnom motorovom vozidle aj o výške škody už dňa 21.02.2015, bolo správne, keď súd prvej

inštancie za počiatok plynutia premlčacej doby považoval predmetný dátum. Keďže nebola preukázaná
skutočnosť, že za škodu na vozidle, ktorá si vyžiadala opravu v sume 2479,38 Eur zodpovedá žalovaný,
bez ohľadu na to, či premlčacia doba uplynula alebo neuplynula, nárok žalobkyne na náhradu škody voči
žalovanému nemožno vyhodnotiť ako dôvodný. Pokiaľ ide o ďalšie žalobou uplatnené nároky, vo vzťahu
ku ktorým bola žaloba zamietnutá, k týmto žalobkyňa v odvolaní nekonkretizovala dôvody, pre ktoré

považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, pričom odvolací súd nezistil také nedostatky
napadnutého rozhodnutia, ktoré by opodstatňovali jeho zmenu resp. zrušenie.

11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaný a žalobkyňa sa dohodli na užívaní osobného motorového vozidla žalobkyne
žalovaným, o čom svedčí splnomocnenie na užívanie vozidla žalovaným (č.l. 5). Medzi stranami nebolo

sporné, že za užívanie vozidla si nedohodli odplatu. Z uvedeného je zrejmé, že medzi žalobkyňou a
žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o výpožičke (§ 659 Občianskeho zákonníka).

12. Je zrejmé, že žalovaný užíval motorové vozidlo od 11.06.2014 do 20.06.2015. Zmluva o výpožičke
je síce zmluvou bezodplatnou, ale pri užívaní motorového vozidla zákonite dochádza k opotrebeniu

vozidla, jeho amortizácii a za dobu užívania má žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vozidlo kúpila žalovaná z prostriedkov, ktoré jej boli
poskytnuté formou úveru. Vozidlo však bolo kupované pre žalovaného, ktorému by úver nebol
poskytnutý z dôvodov vyplývajúcich z jeho vzťahu s bývalou manželkou, z dôvodu exekúcie vedenej

proti žalovanému. Vozidlo teda bolo vlastníctvom žalobkyne a bolo evidované na žalobkyňu. Je
teda zrejmé, že žalobkyňa týmto spôsobom vyšla v ústrety žalovanému, umožnila žalovanému
vozidlo užívať, prevzala na seba plnú zodpovednosť, ktorú so sebou vlastníctvo motorového vozidla
prináša a spoliehala sa na prísľub žalovaného, podľa ktorého mal uhrádzať výdavky spojené s
prevádzkou motorového vozidla. V neposlednom rade na seba prevzala aj zodpovednosť vyplývajúcu

z úverového vzťahu. Bolo by preto v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania vecí, ak by súd priznal právne účinky námietke
premlčania vznesenej žalovaným vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie
oprávneného užívania motorového vozidla žalovaným.

14. Bol to sám žalovaný, ktorý dobrovoľne svojím rozhodnutím, konaním spôsobil, že jeho finančné
prostriedky sa pripisovali na účet žalobkyne. Týmto spôsobom došlo k netransparentnosti pohybov na
účte, sťaženiu možnosti vyhodnotenia, z čích prostriedkov boli hradené tie - ktoré výdavky. Žalovaný
ani nekonkretizoval, z akého titulu mal hradiť splátky úveru namiesto žalobkyne. Subjekty občianskeho
práva si majú počínať tak, aby predchádzali vzniku konfliktov, sporov a nejasností, či už v priebehu alebo

po ukončení zmluvných, ale aj osobných vzťahov. Tiež si musia byť vedomé, že ak sa sami nemalou
mierou pričinia o vznik „živnej pôdy“ pre vznik konfliktov, nejasností, ich pozícia v sporovom konaní je o
to nepriaznivejšia a nemôžu sa spoliehať na to, že celú ťarchu vyplývajúcu z narušených medziľudských
vzťahov bude v konečnom dôsledku znášať súd a naprávať neschopnosť strán sporu usporiadať si
rozumne a korektne vzájomné nároky.

15. Neobstoja námietky žalovaného, že dôvodom vrátenia vozidla žalobkyne až dňa 20.06.2015 bola
skutočnosť, že sa nachádzal v zahraničí a skôr vozidlo vrátiť nemohol. Z obsahu spisu, z SMS
komunikácie aj zo Záznamu o podaní oznámenia (č.l. 12) vyplýva, že žalovaný bol na území Slovenska
už začiatkom júna a následne opäť s vozidlom odišiel do zahraničia, napriek výhradám žalobkyne

a žiadosti o ukončenie užívania vozidla. Žalobkyni preto prináleží nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za čas neoprávneného užívania vozidla tak, ako si ho žalobou uplatnila (603 Eur).

16. Vo vzťahu ku kvantifikácii nároku za amortizáciu vozidla po dobu jeho užívania žalovaným odvolací
súd uvádza, že suma 0,183 Eur/km je primeraná, táto suma nie je nadhodnotená a zodpovedá

spravodlivému usporiadaniu vecí.17. Všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutočný a
právny základ rozhodnutia (porovnaj IV. ÚS/115/03, II. ÚS/76/07, I. ÚS/241/07 a 4Cdo/383/12).

18. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

19. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd uvádza,

že žalobkyňa aj žalovaný boli tak v prvoinštančnom ako aj v odvolacom konaní úspešní len čiastočne,
preto odvolací súd s poukazom na ust. § 388, § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).