Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/247/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617203059
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617203059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Štátny fond rozvoja bývania,
Bratislava, Lamačská cesta 8, IČO: 31 749 542, zast. AENEA Legal s.r.o., Bratislava, Jozefská 3,
IČO: 35 951 125, proti žalovaným 1/ I., zast. JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou,
so sídlom Poprad, Okružná 36 a 3/ F., o zaplatenie 25.190,39 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 16Csp/40/2017-196 z 9.5.2018 v znení opravného uznesenia 16Csp/40/2017-216 zo
14.5.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia 16Csp 40/2017-216 zo 14.5.2018 Okresného

súdu Spišská Nová Ves v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom
výroku o trovách konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež len „súd“) napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia o
trovách konania uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.542,59 € spolu so
zmluvným úrokom vo výške 81,69 €, zmluvným úrokom vo výške 2,4 % p. a. z istiny vo výške 22.542,59
€ od 11.4.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 11,57 €, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p.

a. za obdobie od 12.2.2017 do 7.3.2017 zo sumy 22.790,27 €, za obdobie od 8.3.2017 do 9.4.2017 zo
sumy 22.626,33 € a za obdobie od 10.4.2017 do zaplatenia zo sumy 22.542,59 €, nákladmi spojenými
s uplatnením pohľadávky vo výške 514 € s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť ostatných žalovaných, to všetko v mesačných splátkach po 150 €, počnúc od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do 20.-teho
dňa toho-ktorého mesiaca vopred, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len
jednej z nich. Konanie o zaplatenie sumy 650 € zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách

konania rozhodol tak, že žalobca voči žalovaným má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,80 %.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 25.190,39 €
spolu so zmluvným úrokom vo výške 482,54 €, zmluvným úrokom vo výške 2,4 % p. a. od 1.5.2015 z
istiny vo výške 25.190,39 € do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 104,31 €, úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % p. a. od 1.5.2015 z istiny 25.190,39 € do 27.1.2017 v sume 2.262,26 € (po započítaní),
úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p. a. od 28.1.2017 z istiny 25.190,39 € do zaplatenia, nákladmi

spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 514,00 €, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, ako aj trov konania.3. Skutkovo žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako právnická osoba, zriadená osobitným zákonom
o ŠFRB, ktorá nevykonáva svoju činnosť nezávisle a samostatne v miere typickej pre subjekty
vykonávajúce štandardné obchodné a podnikateľské činnosti, uzavrel so žalovaným 1/ Zmluvu o

poskytnutí podpory vo forme úveru č. 704/1757/2004, na základe ktorej bola žalovanému 1/ poskytnutá
podpora vo forme úveru vo výške 33.193,92 € (1.000.000,- Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 2,4 % p. a.
slehotousplatnosti30rokov(ďalejlen„Zmluvaoúvere“).Preomeškaniežalovanýchsplatením,žalobca
zaslal žalovaným Výzvu na úhradu z 9.9.2013 (ďalej len „Výzva na úhradu“). Zo strany žalovaných
nedošlo k úhrade dlhu na omeškaných splátkach. Žalovaní boli k dátumu 25.2.2015 v omeškaní s 9

splátkami v sume 1.113,44 €, čím došlo k splneniu podmienky ustanovenia čl. VIII. bod 8.4 Zmluvy o
úvere oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu od Zmluvy o úvere, ktoré realizoval podaním z 9.3.2015 ako i
k vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluva bola zabezpečená ručením žalovaného 2/ a 3/.

4. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel dňa 27.10.2004 so žalovaným 1/ Zmluvu o
poskytnutí podpory vo forme úveru č. 704/1757/2004, na základe ktorej bola žalovanému 1/ poskytnutá

podpora vo forme úveru vo výške 33.193,92 € (1.000.000,00.- Sk) pri základnej úrokovej sadzbe
2,4 % p. a. s lehotou splatnosti 30 rokov s tým, že dlžník sa zaviazal úver s úrokom splácať
pravidelnými mesačnými splátkami vždy do 15. kalendárneho dna nasledujúceho mesiaca počas celej
lehoty splatnosti úveru na účet v banke, ktorý žalobca ako veriteľ oznámi písomne žalovanému 1/ ako
dlžníkovi do 45 dní odo dňa uzavretia zmluvy. Prvá až 359. splátka boli dojednané vo výške 3.900,- Sk

(t.j. 129,46 €), pričom posledná splátka predstavovala zostatok dlhu, a začiatok splácania sa určil na
obdobie po uplynutí troch mesiacov po uzavretí tejto zmluvy. Úver bol zabezpečený ručením tretích osôb
- žalovanej 2/ a žalovaného 3/ obsiahnutým priamo v predmetnej Zmluve o úvere, v ktorej prehlásili,
že dobrovoľne, slobodne a vážne sa rozhodli prijať povinnosť uspokojiť záväzok dlžníka, t.j. žalovaného
1/ a to v celosti alebo jeho zostatok z nesplatenej časti istiny a jeho úroku, ak dlžník nespláca alebo,

ak zvlášť hrubým spôsobom porušil ustanovenia zmluvy a ak dlžník neuspokojí na osobitnú písomnú
výzvu pohľadávku fondu. Zo zmluvy súd ďalej zistil, že žalovaní 2/ a 3/ ako ručitelia mali ručiť za dlh
žalovaného 1/ ako dlžníka po dobu, pokiaľ nebude zriadené záložné právo v prospech veriteľa, t.j.
žalobcu, ktoré bol povinný v prospech žalobcu zriadiť žalovaný 1/ po správoplatnení kolaudačného
rozhodnutia, ktorým bude povolené novovzniknutú nehnuteľnosť užívať. Po zriadení tohto záložného

práva ručenie ručiteľmi malo zaniknúť. Súd skonštatoval, že žalovaný 1/ záložné právo v prospech
žalobcu nezriadil a teda ručenie žalovaných 2/ a 3/ nezaniklo. Žalobca listom z 9.3.2015 odstúpil
od zmluvy o úvere, pretože žalovaný 1/ sa ku dňu 25.2.2015 dostal do omeškania s 9 splátkami vo
výške 1.113,44 € a oznámil mu, že celý jeho dlh sa stal splatným - tento v tom čase pozostával z
nesplatenej istiny vo výške 25.190,39 €, nesplateného úroku vo výške 482,54 €, úroku z omeškania vo

výške 104,31 €. Celková výška nesplatenej sumy k uvedenému dátumu predstavovala sumu 25.777,24
€, na úhradu ktorej žalobca vyzval všetkých žalovaných v lehote 5 dní od obdržania uvedenej výzvy
na účet žalobcu. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému 1/ doručené dňa 26.3.2015 (kedy ho za neho
prevzala jeho manželka - žalovaná 2/), žalovanému 3/ dňa 31.3.2015, žalovaná 2/ si ho neprevzala v
odbernej lehote a žalobcovi sa vrátila dňa 15.4.2015. Podľa zmluvy sa žalovaní dostali do omeškania

s úhradou dlžnej sumy uplynutím lehoty 30 dní odo dňa doručenia výzvy žalovanému 1/ ako dlžníkovi a
zároveň aj žalovaným 2/ a 3/ ako ručiteľom. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že sa do omeškania
dostali od 1.5.2015.

5. Z Histórie pohybov na účte po odstúpení od zmluvy súd zistil, že žalovaný 1/ realizoval ďalšie platby

na úver: dňa 30.03.2015 a 22.4.2015 po 557 € a následne platbou po 130 € dňa 27.4.2015, 27.4.2015,
15.5.2015, 17.6.2015, 16.7.2015, 2.9.2015, 15.10.2015, 28.10.2015, 25.1.2016, 25.1.2016, 2.2.2016,
16.2.2016, 6.4.2016, 18.4.2016, 19.7.2016, 19.8.2016, 8.9.2016, 10.10.2016, 14.10.2016, 6.12.2016 a
dňa 13.01.2017. Celkove takto bola za uvedené obdobie uhradená suma 3.844 €. Dňa 13.2.2017 podal
na súde žalobca v spore žalobu spísanú dňa 27.1.2017. Po spísaní žaloby boli zo strany žalovaného 1/

realizované ďalšie úhrady: dňa 9.2.2017 v sume 130 € a po podaní žaloby na súd: dňa 8.3.2017 v sume
130 €, 8.3.2017 v sume 130 €, 10.4.2017 v sume 130 € a dňa 3.7.2017 v sume 130 €, spolu 650 €.
Úhrady realizované ku dňu 8.3.2017 v sume 2x po 130 € žalobca započítal na úhradu istiny a zmluvných
úrokov, takže podľa Histórie pohybov na účte k 8.3.2017 zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu
22.626,33 €, zostatok nesplatených zmluvných úrokov z úveru sumu 77,63 €. Úhradu z 10.4.2017

žalobca započítal na úhradu nesplatenej istiny a nesplateného zmluvného úroku, takže k 10.4.2017
zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu 22.542,59 € a zostatok nesplatených zmluvných úrokov
z úveru sumu 81,69 €.6. Z Histórie pohybov na účte súd tiež zistil, že žalovaný 1/ v priebehu roka 2005 uhradil žalobcovi sumu
1.424,06 €, v priebehu rokov 2006, 2007, 2008 a 2009 uhradil žalobcovi na uvedený úver sumu 1.553,52
€ a v roku 2010 sumu 1.294,60 € mesačnými splátkami po 129,46 €, kedy nezrealizoval úhrady v mesiaci

október a december 2010.

7. Z Histórie pohybov na účte k 25.2.2015 súd zistil, že zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu
25.190,39 €, zostatok nesplatených úrokov z úveru 484,22 € a zostatok úrokov z omeškania 104,57
€, ku dňu 30.4.2015 (t.j. deň pred dňom od ktorého si žalobca v žalobe uplatňoval zmluvný úrok v

percentuálnej výške) zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu 24.332,51 €, zostatok nesplatených
úrokov z úveru sumu 23,02 € a zostatok úrokov z omeškania 117,67 €, ku dňu 27.1.2017 (t.j. deň do
ktorého si žalobca uplatňoval úrok z omeškania v percentuálnej výške 8,05 % ročne za obdobie od
1.5.2015 do 27.1.2017 a bola zároveň spísaná žaloba) zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu
22.875,19 €, zostatok nesplatených úrokov z úveru sumu 156,13 € a zostatok úrokov z omeškania sumu
140,82 € a ku dňu 12.2.2017 (t.j. deň pred podaním žaloby) zostatok nesplatenej istiny predstavoval

22.790,27 €, zostatok nesplatených úrokov z úveru 136,15 € a zostatok úrokov z omeškania sumu
141,87€.TakútosumuzostatkunesplatenejistinyžalobcavykazovalajnaďalšejnímpredloženejHistórii
pohybov na účte k dátumu 9.2.2017, kedy zároveň k tomuto dátumu vykazoval aj zostatok nesplatených
zmluvných úrokov vo výške 131,59 €. O úhrade sumy 130 € dňa 3.7.2017 nie je z histórie pohybov na
účte zrejmé, ako bola zúčtovaná.

8. Na zistený skutkový stav súd aplikoval § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
§ 52 ods. 1, 2, 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2 písm. h/ zákona č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,§1ods.3písm.p/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch, § 1 ods. 1, 3, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania,

§ 1 ods. 2, 3, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania, § 2 ods. 2, § 262 ods. 6 písm. d/, § 263 ods. 1, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 504, § 506, § 585
ods. 2, 3, § 303, § 304 ods. 2, § 307 ods. 1, § 311 ods. 1, § 330 ods. 1, 2, 3, § 369a, § 369c ods. 1, § 768k
ods. 3, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a uzavrel, že
Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 704/1757/2004 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným

1/, zabezpečenú ručiteľskými vyhláseniami žalovaných 2/ a 3/ nie je možné považovať za spotrebiteľskú
v zmysle § 52 ods. 1 OZ, pretože žalobca pri uzatváraní tejto zmluvy nevystupoval v pozícií dodávateľa
podľa § 52 ods. 3 OZ alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd dôvodil, že žalobca nie je podnikateľom
podľa§2ods.2Obchodnéhozákonníkaanevykonávasvojučinnosťsamostatne,zaúčelomdosiahnutia
zisku. V čase uzatvárania zmluvy bol podľa § 1 ods. 3 zákona č. 607/2003 Z. z. finančnou inštitúciou

slúžiacou na implementáciu nástrojov, finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu a k zmene
uvedenej pozície žalobcu nedošlo ani po prijatí nového zákona č. 150/2013 Z. z., ktorý nahradil citovaný
zákon č. 607/2003 Z. z., nakoľko podľa § 22 ods. 1 zákona č. 150/2013 Z. z sa naďalej považuje za štátny
fond rozvoja bývania zriadený podľa zákona č. 607/2003 Z.z. a zároveň podľa § 1 ods. 3 zák. č. 150/2013
Z. z., je naďalej finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov podľa osobitného

predpisu. Činnosť žalobcu nebola a naďalej nie je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku a to, že daná
zmluva nie je spotrebiteľská podporuje aj fakt, že už samotná zmluva predstavuje pomoc a podporu
sociálne a finančne znevýhodneným občanom. Preto nie je potrebné v tomto prípade osobitne chrániť
žalovaných ako slabšiu stranu. Žalobca tiež poskytol žalovaným úver, za v tom čase nízky úrok, ktorý
by im neposkytla žiadna banka, či iný peňažný ústav na finančnom trhu. Súd považoval za nesporné, že

žalobca písomným podaním z 9.3.2015 účinne odstúpil od Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru
č. 704/1757/2004 a žalovaným oznámil, že celý dlh stal splatným. Počnúc od 1.5.2015 sa žalovaný 1/ a
v nadväznosti na to aj ručitelia dostali do omeškania s plnením ich peňažných záväzkov voči žalobcovi.
K dátumu odstúpenia od zmluvy dlh pozostával z nesplatenej istiny vo výške 25.190,39 €, nesplateného
úroku vo výške 482,54 €, úroku z omeškania vo výške 104.31 €, na úhradu ktorého žalobca vyzval

všetkých žalovaných v lehote 5 dní od obdržania uvedenej výzvy na účet žalobcu. Súd pri určení
výšky dlhu žalovaných na istine, zmluvných úrokoch a úrokoch z omeškania, vychádzal zo žalobcom
predložených Histórií pohybov na účte argumentujúc, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ
ide o ním tvrdené skutočnosti, že v čase ním podanej žaloby, resp. po ním vykonaných späťvzatiach tejto
žalobybolaktuálnystavna zostatkunesplatenejistiny,nesplatenýchzmluvnýchúrokovzúveruaúrokov

z omeškania taký, aký uvádzal v žalobe, resp. následných písomných podaniach (t.j. iný ako vyplýval
z histórií pohybu na účte). K žalovaným 2/ a 3/ ako ručiteľom súd uviedol, že odstúpením žalobcu od
Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 704/1757/2004 nedošlo k zániku ručiteľského vzťahu
týchto žalovaných, ktoré by inak upravoval § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože odstúpenímod úverovej zmluvy nedochádza k zániku hlavného záväzku, teda nedochádza ani k zániku ručenia.
Odstúpenie od úverovej zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka je osobitný inštitút, ktorý v dôsledku
nedisciplinovaného správania dlžníka (vrátiť úver v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas)

spôsobuje jedine zmenu splatnosti vrátenia úveru z pôvodnej splatnosti.

9. Súd zaviazal žalovaných na úhradu istiny vo výške 22.542,59 €, t.j. zostatku nesplatenej istiny
vyplývajúcej z Histórie pohybov na účte, ako aktuálnej sumy zostatku uvedeného nároku ku dňu k
10.4.2017, t.j. ku dňu posledného zápočtu žalovanými realizovaných úhrad zo strany žalobcu na túto

istinu.Žalobouuplatnenúistinuvčastiprevyšujúcejtútopriznanúsumuzamietol. Akozákladprevýpočet
príslušenstva, t.j. zmluvných úrokov a úrokov z omeškania za obdobie od 12.2.2017 do 7.3.2017 (deň
predchádzajúcidňu,kedyžalobcapodľaHistóriepohybovnaúčtezúčtovalúhradyžalovaných2xpo130
€ na úhradu istiny k 8.3.2017) zobral súd sumu 22.790.27 €, v ktorej bola zúčtovaná suma realizovaná
žalovanými dňa 9.2.2017 vo výške 130 €. Za obdobie od 8.3. 2017 do 9.4.2017 (deň predchádzajúci
dňu, kedy žalobca podľa Histórie pohybov na účte zúčtoval úhradu žalovaných 130 € na úhradu istiny k

10.4.2017) bral súd sumu vo výške 22.626,33 € a za obdobie od 10.4.2017 do zaplatenia sumu vo výške
22.542,59 €, pričom uviedol, že sa striktne pridržiaval zásady, že nemôže prekročiť žalobu a prisúdiť
žalobcovi viac ako sa domáhal v konaní.

10. Zo žalobcom uplatneného zmluvného úroku vo výške 482,54 € a zmluvného úroku vo výške 2,4 %

ročne za obdobie od 1.5.2015 do 10.4.2017, súd priznal sumu 81,69 € a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Vychádzal zo skutočnosti, že v čase odstúpenia od zmluvy listom z 9.3.2015 si žalobca
zmluvný úrok uplatňoval v jeho stave k 25.2.2015 vo výške 482,54 €, ale ku dňu 30.4.2015 (deň pred
dňom, od ktorého si žalobca uplatňoval zmluvný úrok v percentuálnej výške), zostatok nesplatených
úrokov z úveru predstavoval už len sumu 23,02 €. Tento údaj sa podľa názoru súdu nedal vysvetliť inak,

ako tak, že žalobca realizované úhrady za obdobie od 25.2.2015 do 30.4.2015 použil aj na úhradu tohto
zmluvného úroku. Z Histórie pohybov na účte súd tiež zistil, že k 12.2.2017 zostatok na nesplatenom
úroku bol 136,15 € a k 10.4.2017 suma 81,69 €. Iný dôkaz, že by to mala byť iná suma, žalobca
súdu nepredložil. Počnúc dňom od 11.4.2017 (dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému bol podľa Histórie
pohybov na účte zmluvný úrok vyčíslený na sumu 81,69 €) súd žalovaných zaviazal na zaplatenie

zmluvného úroku vo výške 2,4 % ročne zo žalobcovi priznanej istiny 22.549,59 €.

11. K úroku z omeškania súd uviedol, že plnenie z 3.7.2017 v sume 130 € započítal na úrok z omeškania
vo výške 141,87 € (stav k 12.2.2017), v ktorom bola obsiahnutá aj suma žalobcom kapitalizovaného
úroku z omeškania k 25.2.2015 vo výške 104,31 € a následne dospel k výške vyčísleného úroku z

omeškania za obdobie od 1.5.2015 do 27.1.2017 v sume 11,87 € (t.j. 141,87 € mínus 130 €), a v
prevyšujúcej časti žalobu týkajúcu sa tejto časti úroku z omeškania zamietol.

12. Ako určujúce sumy istiny pre základ výpočtu tohto 8 % ročného úroku z omeškania vzal za obdobie
od 12.2.2017 do 7.3.2017 (t.j. dňu predchádzajúcemu dňu, kedy žalobca podľa Histórie pohybov na účte

zúčtoval úhrady žalovaných 2 x po 130 € na úhradu istiny k 8.3.2017) sumu vo výške 22.790,27 €, za
obdobie od 8.3.2017 do 9.4.2017 (t.j. dňu predchádzajúcemu dňu, kedy žalobca podľa Histórie pohybov
na účte zúčtoval úhradu žalovaných 130 € na úhradu istiny k 10.4.2017) sumu vo výške 22.626,33 €
a za obdobie od 10.4.2017 do zaplatenia sumu vo výške 22.542,59 €. Súd skonštatoval, že úhrady
žalovaných za obdobie po spísaní žaloby podľa Histórie pohybov na účte nevykazujú, aby sa nejaká

suma realizovala na úhradu zmluvnej pokuty, o ktorej síce žalobca hovorí v žalobe samotnej, ale nie už v
jejpetite(zmluvnápokutanebolavyčíslenáanivpísomnomodstúpeníodzmluvy).Súdpretoneprihliadol
na žalobcom tvrdené započítanie žalovanými uhradenými finančnými čiastkami na uvedenú zmluvnú
pokutu.

13. Súd žalovaným umožnil zaplatiť žalobcovi priznaný nárok v mesačných splátkach po 150 €, pod
následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich (tzv. doložka cross
default). Vychádzal pritom z ich príjmových a majetkových pomerov, podľa ktorých že žalovaná 2/ má
priemerný hrubý mesačný zárobok 522 €, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani žiaden hodnotnejší
hnuteľný majetok, žalovaný 1/ podľa svojho čestného prehlásenia dosahuje maximálny príjem do 400

€ mesačne a aj keď je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 1005,
tieto sú zaťažené záložným právom v prospech Všeobecnej úverovej banky a exekučným záložným
právom exekútorského úradu JUDr. Jána Harvana. Žalovaný 3/ je invalidným dôchodkom s dôchodkom
vo výške 192 € mesačne, bez vlastníctva nehnuteľností, či hnuteľných veci väčšej hodnoty, zato však svyživovacou povinnosťou k dvom maloletým nezaopatreným deťom, pričom jeho manželka má príjem
len zo štátnych dávok (materskej) vo výške 238,38 €.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobca má nárok voči žalovaným
1/, 2/ a 3/ na zaplatenie trov konania v rozsahu 65,80 % . Vychádzal pritom z úspechu žalobcu k
žalovanej sume, ktorý bol 82,90 % a úspechu žalovaných 17,10 % . Podľa pomeru úspechu má potom
žalobca nárok na zaplatenie trov v rozsahu rozdielu medzi medzi percentuálnym úspechom žalobcu a
percentuálnym úspechom žalovaných (82,90 % - 17,10 %).

15. Rozsudok okrem výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 650 € napadol včas
podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých
výrokoch tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaných na plnenie tak, ako to uviedol v odvolaní, resp.
zruší rozsudok a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval, že od Zmluvy o úvere
odstúpil podaním z 9.3.2015, čím sa celý dlh stal splatným. Vzhľadom k odstúpeniu a k ust. čl. VIII
ods. 8.4 jeho nárok pozostával z nesplatenej: istiny vo výške 25.190,39 €, zmluvného úroku ku dňu

9.3.2015 vo výške 482,54 €, úroku z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením vo
výške 104,31 € a zmluvnej pokuty 2.567,29 €, k čomu predložil Históriu pohybov na účte, podľa ktorej
k 24.2.2015 nesplatená istina bola 25.190,39 €, nesplatený zmluvný úrok 482,54 € a nesplatený úrok
z omeškania vo výške 104,31 €. Preto má za to, že uniesol dôkazné bremeno v časti žalovanej sumy
uvedenej v odstúpení od úverovej zmluvy z 9.3.2015. Ako posledný zo žalovaných odstúpenie od zmluvy

prevzal žalovaný 3/ a to dňa 31.3.2015. Lehota na poskytnutie plnenia (30 dní v zmysle Odstúpenia od
zmluvy) uplynula dňa 31.4.2015 a žalovaní sa do omeškania dostali počnúc dňom 1.5.2015, od ktorého
dňasižalobcauplatňovalzmluvnéúrokyaúrokyzomeškania.Vzmysle§506Obchodnéhozákonníkaje
veriteľ oprávnený aj po odstúpení od zmluvy požadovať vrátenie nielen dlžnej sumy ale aj úroky z úveru
a úroky z omeškania, ktoré sú buď zmluvne dojednané alebo zákonné. Pokiaľ ide o platby realizované

po odstúpení od zmluvy na účet žalobcu v období od 30.3.2015 do 13.1.2017 vo výške 3.844 € žalobca
ich započítal nasledovne: na zmluvnú pokutu vo výške 2.567,29 €, zvyšok úhrady v sume 1.276,71 € na
vyčíslený úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. od 1.5.2015 (dátum prevzatia Odstúpenia + 30 dní)
z nesplatenej istiny vo výške 25.190,39 € do 27.1.2017 v sume 3.538,97 €, ktorý aktuálne predstavuje
sumu 2.262,26 €. Nárok žalobcu preto ku dňu podania žaloby predstavoval istinu vo výške 25.190,39 €,

zmluvný úrok 482,54 €, zmluvný úrok vo výške 2,4 % p.a. od 1.5.2015 z istiny vo výške 25.190,39 € do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 104,31 €, úrok z omeškania vo výške 8,05 % p.a. od 1.5.2015
z istiny 25.190,39 € do 27.1.2017 v sume 2.262,26 € (po započítaní), úrok z omeškania vo výške 8 %
p.a. od 28.1.2017 z istiny 25.109,39 € do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 514 €. Žalovaní následne vykonali ďalšie úhrady 4 x 130 €, spolu 520 €, ktoré žalobca započítal

v zmysle § 330 Obchodného zákonníka na vyčíslený úrok z omeškania v sume 2.262,26 €, ktorý
aktuálne predstavuje 1.742,26 €. Poslednú splátku vo výške 130 € žalovaní uhradili dňa 3.7.2017 a túto
žalobca započítal na vyčíslený úrok z omeškania v sume 1.742,26, ktorý po započítaní činí 1.612,26 €.
Žalobca preto vzal žalobu čiastočne späť a žiadal konanie zastaviť v časti úroku z omeškania vo výške
8,05 % p. a. zo sumy 25.190,39 € za obdobie od 1.5.2015 do 27.1.2017 v sume 650 €. Zdôraznil, že

započítanie jednotlivých úhrad malo byť vykonané podľa § 330 Obchodného zákonníka, najprv na úrok,
potom na istinu. Poukázal na to, História pohybov na účte, ktorú predložil na výzvu konajúceho súdu,
nezohľadňuje podstatnú právnu skutočnosť a to Odstúpenie od zmluvy z 9.3.2015, ktorým sa celý dlh
stal splatným a následne všetky čiastočné úhrady žalovaných boli započítané v rámci podanej žaloby v
znení čiastočných späťvzatí. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca doručil súdu jednoduchú Históriu

pohybov na účte, ktorá všetky vklady po odstúpení definuje osobitne ako „vklady po odstúpení“ bez
toho, aby tieto boli započítané na istinu a úroky tak, ako to vyplýva z Histórie pohybov na účte na ktorú
poukazoval súd. Argumentoval, že v priebehu konania viackrát poukázal na to, že História pohybov na
účte, na ktorú sa odvolával súd v rozsudku, je len podporným dôkazom na preukázanie výšky zostatku
dlhu ku dňu odstúpenia od zmluvy a následne je potrebné vychádzať z jednoduchej Histórie pohybov

na účte, kde sú osobitne definované vklady po Odstúpení od zmluvy. Žalobca objektívne nemohol súdu
doručiť Históriu pohybov na účte, ktorá by obsahovala vklady po odstúpení od zmluvy započítané v
zmysle Obchodného zákonníka na príslušenstvo pohľadávky, nakoľko jeho informačný systém takúto
možnosť nepripúšťa. Vytkol súdu, že neodôvodnil nepriznanie úrokov z úveru a úrokov z omeškaniaod 1.5.2015. K zmluvnej pokute uviedol, že mu vznikol nárok na jej zaplatenie v celom rozsahu ale v
podanej žalobe si ju neuplatnil z dôvodu, že tenti jeho nárok bol započítaný s čiastočnými úhradami
žalovaných. Pokiaľ ide o splátky, žalobca vyjadril názor, že ich výška je neprimeraná výške priznaného

nároku a žiadal aby súd pri prípadnom povolení uhrádzania dlžnej sumy v splátkach uplatnil zásadu, že
dlh bude uhradený v priebehu troch rokov.

16. Žalovaní boli v odvolacom konaní nečinní.
17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je vecne správny.

18.RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciachdňa16.10.2019popredchádzajúcom
oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu pri
zachovaní lehoty podľa § 219 ods. 3 CSP.

19. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade

ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. O naplnenie tohto

odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
alebo nezrozumiteľnosť, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález Ústavného

súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/2006, II. ÚS 383/2006). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich
uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá
základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a
štylistické hľadiská. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového
stavu, pričom povinnosťou súdu je zistený skutkový stav podradiť pod príslušnú právnu normu a v

odôvodnení rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov zistený právny vzťah (skutkový stav veci) podradil pod
dané zákonné ustanovenie, ako toto ustanovenie interpretoval a aplikoval na právny vzťah, ktorý je
predmetom konania. Zároveň sa musí súd vysporiadať s relevantnými argumentmi sporových strán.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

22. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 a nasl. CSP.23.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích

dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie
sú dôvodné. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v napadnutej časti nemožno vytknúť nedostatočné
zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že
by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, neboli zistené ani žiadne vady
v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Súd prvej inštancie jasne, dostatočne a logicky vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu čiastočne

zamietol a závery, ktoré prijal, primerane a zrozumiteľne vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu.

26. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu
privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi. Námietky uvedené
v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených

skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Odvolacie námietky boli už predmetom
dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej
veci, vychádzajúc striktne len z dôkazov predložených samotným žalobcom, na základe ktorých dospel k
správnemuprávnemuzáveruočiastočnomzamietnutížaloby.Odpovedenaotázkynastolenéodvolaním
obsahuje samotný rozsudok súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení.

27. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna
úprava obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005,
v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v

odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden
celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP
na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

28. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o

tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

29. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie
sú dôvodné, rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP

potvrdil, plne sa stotožňujúc s jeho dôvodmi, na ktoré v podrobnostiach poukazuje.

30. Pokiaľ ide o povinnosť žalovaných zaplatiť dlh v splátkach, odvolací súd uvádza, že procesná úprava
ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjektsplniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku a len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd
určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú
(exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne

priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných
nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu
práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho
vzťahu. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností,
ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť,

že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (por. R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa
má žalovaným, ktorým platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, bude najmä výška priznaného
plnenia,platobnáschopnosťžalovaných,žalovanýmiprejavenásnahaoplneniezáväzkupočaskonania,
možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by
prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v
riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné

zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaných, ale tiež zodpovedať výške
priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by
došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne
priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS
SR sp. zn. 7 Cdo 116/2012 zo dňa 18.3.2013).

31. Súd prvej inštancie správne zohľadnil majetkové a sociálne pomery žalovaných a na to nadväzujúcu
ich platobnú schopnosť a umožnil im plniť dlh v splátkach. Odvolací súd naviac dopĺňa, že súdom určená
splátka 130 € zodpovedá splátke dohodnutej v samotnej zmluve. Žalovaní svoj dlh neignorujú, aj po
podaní žaloby čiastočne plnili, o čom svedčí aj čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a v odvolacom konaní úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli.

33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšujesumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).