Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201518
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201518.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: H.

R., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník O. islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne Útvar
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený OZ Liga za ľudské práva, Baštová 5, 811
03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru,
Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, o správnej
žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 31.10.2019, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-
ME-114-005/2019-U zo dňa 24.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-ME-114-005/2019-U zo dňa 24.10.2019, o zaistení žalobcu, H.

R., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka O. islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, podľa ust. §
230 ods. 1 písm. a/ z r u š u j e.
II. Žalovanému n a r i a ď u j e žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustiť.
III. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou zo dňa 31.10.2019, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1,2 S.s.p., doručenou
dňa 08.11.2019 Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa
postupom podľa ust. § 221 ods. 1,2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“)
žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-ME-114-005/2019-U zo

dňa 24.10.2019 a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Správnemu orgánu vytkol
nesprávne právne posúdenie veci a jeho nie riadne odôvodnenému rozhodnutiu nepreskúmateľnosť pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. § 88a ods. 1
písm. a/ b/, c/, § 88 ods. 1, pím. a/ b/ zák. č. 404/2011 Z.z. Zákon o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“),
§ 22 ods. 1 zák. č. 480/2002 Zákon o azyle a na čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd. Vecnú stránku svojich námietok nachádzal v zmätočnosti a nekorešpondovaní odôvodnenia s
výrokom rozhodnutia s poukazom na to, že právne odôvodnenie výroku rozhodnutia je založené na ust.

§ 88a ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, kým ďalšia časť výroku ako aj odôvodnenia sa viaže k
ust. § 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia vytkol žalovanému argumentáciu
týkajúcu sa účelovosti podania žiadosti o azyl, čo je v rozpore s ustanovením obsiahnutým vo výroku
rozhodnutia a tiež, že len jednou vetou na strane 4 rozhodnutia je obsiahnutý účel zaistenia na zistenie
alebo overenie jeho totožnosti a to tým, že si nezaobstaral doklad potvrdzujúci jeho pravú totožnosť a
neoprávnene vstúpil na územie členských štátov EÚ. Poukázal na rozhodnutie mobilnej jednotky PZ
Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB4-60-022/2019-AV zo dňa 10.07.2019 o prvom zaistení žalobcu, v

ktorom je uvedené: „Totožnosť účastníka konania ako aj jeho štátna príslušnosť bola na správnom
orgáne zistená zo spísanej zápisnice o podaní vysvetlenia účastníka konania, kde čestne vyhlásil jeho
údaje o totožnosti a štátnej príslušnosti. Na základe týchto podkladov, nemal správny orgán pochybnosť
o štátnej príslušnosti účastníka konania.“ Nie je potom zrejmé, na akom podklade dospel žalovaný ktomu, že je totožnosť a štátna príslušnosť žalobcu sporná a že ich zisťovanie je dôvodom na ďalšie
zaistenie. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 30.07.2019 podal žiadosť o udelenie azylu alebo poskytnutie
doplnkovej ochrany na území SR, ktorú dňa 21.08.2019 počas pohovoru pred pracovníkom Migračného

úradu odôvodnil tým, že sa bojí Talibanu, pred ktorým sa nikto nemôže cítiť bezpečne, pretože si
nevyberajú ľudí, zaútočia a zabijú každého. Ani oni nikomu nič neurobili, nemali žiadne aktivity, ktoré
by mali Talibanu vadiť a napriek tomu na nich zaútočili prakticky bezdôvodne. Žalobca ďalej poukázal
na dostupné správy a informácie o Afganistane a na to, že provincia z ktorej pochádza je jednou z
najnebezpečnejších a preto jeho žiadosť o azyl nebola účelová. Naviac utečencom z Afganistanu je na

Slovensku poskytovaná minimálne doplnková ochrana. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR
sp.zn. 10SZa/8/2016 zo dňa 30.03.2016 ako aj čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd a k nemu sa vzťahujúcu judikatúru v ESĽP. Tiež uviedol, že ide o jeho prvú žiadosť o azyl.
2. Vo vzťahu k využitiu menej závažných prostriedkov ako je zaistenie, upozornil na to, že v prípade
žiadateľov o medzinárodnú ochranu nie je ničím výnimočným, že nedisponujú dokladmi totožnosti a
že vzhľadom na okolnosti ich odchodu z krajiny pôvodu boli nútení vstúpiť na územie členských štátov

EÚ nelegálnym spôsobom, čo však nie je dôvod na umiestnenie žiadateľa o azyl v zaistení. Záverom
skonštatoval, že jeho zaistením ako žiadateľa o azyl sa nebráni nepovolenému vstupu na územie SR, ani
sa nerealizuje vyhostenie či vydanie, keďže na území SR sa ako žiadateľ o azyl nachádza oprávnene,
má možnosť poskytnutia ubytovania a starostlivosti v zariadení MV SR pre žiadateľov o azyl, počas
prebiehajúceho azylového konania ho nemožno vyhostiť a keďže pochádza z Afganistanu, je vysoká

pravdepodobnosť, že mu na území SR bude poskytnutá minimálne doplnková ochrana. Žalovanému
tiež vytkol, že nepreukázal a nijako relevantne ani neodôvodnil riziko jeho úteku a nemožnosť uloženia
menej prísneho donucovacieho opatrenia.

3. Vo vyjadrení, ktoré žalovaný doručil k podanej správnej žalobe poukázal na to, že podľa ustanovenia

§ 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu nie je dôvodom na prepustenie
účastníka konania zo zaistenia. V prípade žalobcu ide o zaistenie za účelom overenia jeho totožnosti,
nakoľko nedisponuje dokladom potvrdzujúcim jeho skutočnú identitu. Žalobca naviac počas prvotného
zaistenia prehlásil, že je maloletou osobou, čo bolo vyvrátené pribratím znaleckého ústavu FORENSIC
s.r.o. so záverom, že biologický jeho vek je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vyšší ako 18 rokov.

Žalobca po obdržaní tohto záveru okamžite požiadal o udelenie azylu na území SR, počas azylového
konania tvrdil, že na svoj vek sa už nepamätá a pri zaistení dňa 24.10.2019 uviedol, že sa narodil dňa
01.01.2019. Napadnuté rozhodnutie označil žalovaný za vecne správne a riadne odôvodnené v každej
jeho časti.

4. Na pojednávaní súdu dňa 21.11.2019 sa zástupcovia účastníkov konania pridržiavali svojej doterajšej
písomnej argumentácie.

5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.)
preskúmal veci postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy S.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov

podanej žaloby, a riadiac sa ust. prvej vety § 228 S.s.p., do siedmich pracovných dní nariadil vo
veci pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 19.11.2019 bolo z dôvodu dodržania
lehoty zakotvenej v ust. § 228 S.s.p., právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanému doručované
prostredníctvom elektronickej schránky. Po zistení súdu po otvorení pojednávania dňa 19.11.2019, že
zástupca žalobcu nemá elektronickú schránku aktivovanú, bolo konanie pre vadu v doručení odročené

na deň 21.11.2019. Nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu
náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. § 226 S.s.p.) dospel k záveru, že správna žaloba, ktorú
posudzoval neformálne a neviazane žalobnými bodmi (ust. § 206 ods. 3 S.s.p.) je dôvodná, rozhodnutie
žalovaného podľa ust. 230 ods. 1 písm. a/ S.s.p. zrušil a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo
zaistenia.

6. Podľa § 206 ods. 3 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo v čase vydania
jeho rozhodnutia.

Podľa § 206 ods. 5 S.s.p. správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili
okolnosti veci.Podľa § 206 ods. 6 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.

Podľa§221ods.1,2S.s.p.žalobcasamôžesprávnoužaloboudomáhaťzrušeniarozhodnutiaozaistení,
o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia
takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Žalobca sa môže správnou
žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.
Podľa § 225 ods. 1 S.s.p. správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní

od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení
lehoty zaistenia.
Podľa § 229 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.
Podľa § 230 ods. 1 pís. a/ S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa
§ 221 ods. 1 rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o

predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi bezodkladné prepustenie
žalobcu zo zaistenia.

7. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.10.2019 č. PPZ-HCP-ME-114-005/2019-U, právne
odôvodneným ust. § 88a ods. 1 pís. a/, ods. 2 a 3, § 88 ods. 1 písm. d/, ods. 3,4 a 12, § 90

ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov a čl. 5 ods. 1 pís. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv
slobôd, podľa ust. § 88 ods. 1 pís. a/ zákona o pobyte cudzincov zaistil žalobcu ako žiadateľa o
udelenie azylu, keďže ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm.
b/ zákona o pobyte cudzincov, na základe rozhodnutia o zaistení zo dňa 10.07.2019 č. PPZ-HCP-
BB4-60-022/2019-AV, z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, že podal žiadosť o udelenie azylu

výlučne s cieľom oddialiť, alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, o ktorom bolo rozhodnuté
rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-60-014/2019-AV. Žalobca bol zaistený na čas nevyhnutne potrebný
najviacvšakdo24.12.2019.Vodôvodnenírozhodnutiažalovanýuviedol,ževrámciprvéhozaisteniadňa
10.07.2019 žalobca do zápisnice o vyjadrení č. PPZ-HCP-BB4-60-012/2019-AV prehlásil, že je štátny
príslušník Afganistanu, uviedol osobné údaje, deň mesiac rok narodenia a adresu pobytu, o uvedených

skutočnostiach však nepredložil žiaden dôkaz ani doklad. Dňa 30.07.2019 požiadal o udelenie azylu
na území SR, pričom existuje dôvodné podozrenie, že ide o konanie výlučne s cieľom oddialiť, alebo
zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žalobca sa do zápisnice o vyjadrení účastníka konania vedenej
pod číslom PPZ-HCP-ME- 114-004/2019-AVzo dňa 24.10.2019 vyjadril, že o azyl požiadal z dôvodu
obavy o svoj život, chce byť hlavne v Európe, svoju totožnosť nevie hodnoverne preukázať z dôvodu

absencie cestovného dokladu. Žalovaný tiež vyjadril názor, že žalobca o udelenie azylu na území
ostatných Európskych krajín, v ktorých sa podľa vlastného tvrdenia dlhšiu dobu zdržiaval, nepožiadal o
udelenie azylu, pretože mu tam nehrozil výkon vyhostenia. Na území SR požiadal o udelenie azylu až
po začatí konania o administratívnom vyhostení. Ďalej skonštatoval, že sa zaoberal aj otázkou aplikácie
menej prísneho donucovacieho opatrenia, avšak po vyhodnotení všetkých faktov a informácií o osobe

žalobcu dospel k názoru o nevyhnutnosti využitia inštitútu zaistenia, podľa ust. § 88a ods. 1 písm. a/
Zákona o pobyte cudzincov. Dĺžku zaistenia určil najviac do 24.12.2019, počas ktorej Migračný úrad
MVSR rozhodne o žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území SR. Tiež skonštatoval, že po preskúmaní
všetkých skutočností a dôkazov dospel k záveru, že zaistenie žalobcu je aj v súlade s čl. 5 ods. 1 písm.
f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

8. Podľa § 88a ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o
udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závážné prostriedky na
účel zaistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti.
9. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie

štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat, nie je dôvodom na prepustenie
zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením
štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.
10. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia

opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že muzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar
rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty
zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi

alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny ja zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
11. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie
azylu podľa odseku 1 písm. a/, b/, c/ alebo písm. e/ nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas
zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d/ nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa

§ 88 ods. 4.
12. Podľa ods. 3 cit. ust., na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa primerane vzťahujú
ustanovenia § 88 ods. 4,5,7,8 a 12.
13. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý
čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
14. Podľa § 90 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona o pobyte cudzincov, zariadenie je povinné prepustiť bez

zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, na základe rozhodnutia súdu.
15. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá
je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1,2 Charty základných práv a slobôd). Zo záverov
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 30.05.2013 (vec Mehmet Arslan proti Polícia ČR,
C-534/11) vyplýva, že pokiaľ cudzinec zaistený podľa zákona o pobyte cudzincov požiada o udelenie

medzinárodnej ochrany, pokiaľ je táto žiadosť podaná účelovo (slovami Súdneho dvora „iba s cieľom
pozdržať alebo zmariť výkon rozhodnutia o navrátení“) a pokračovanie zaistenia je naďalej objektívne
nutné, je možné takéhoto cudzinca ponechať v zaistení. Obmedzenie osobnej slobody žiadateľov o
azyl nevylučuje ani medzinárodné azylové právo, hoci všeobecne stanovuje zásadu, podľa ktorej nie je
možné na utečencov (žiadateľov o azyl) nahliadať ako na neoprávnene pobývajúce osoby a je treba im

priznať (okrem iného) právo na slobodu pohybu na území krajiny, v ktorej sa nachádzajú (čl. 26, 31 a 32
Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951; ďalej len „Ženevská konvencia“). Súdny dvor v
predmetnej veci súčasne zdôraznil, že členské štáty musia mať možnosť zabrániť tomu, aby zaistený
cudzinec podaním žiadosti o azyl automaticky dosiahol prepustenie zo zaistenia, inak by bol narušený
zmysel návratovej smernice, ktorým je účinné navrátenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa

neoprávnene zdržiavajú na území (bod 60 rozsudku).

16. Žalobca vo svojej žalobnej argumentácií namietal nesprávne právne posúdenie veci, riadne
neodôvodnenie rozhodnutia a nezrozumiteľnosť, s následkom jeho nepreskúmateľnosti, ktorej podriadil
právnu kvalifikáciu výrokovej časti rozhodnutia žalovaného o jeho zaistení podľa ust. § 88a ods. 1 pís. a/

zákona o pobyte cudzincov, ako žiadateľa o udelenie azylu keďže ide o štátneho príslušníka tretej krajiny
zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na základe rozhodnutia o zaistení,
vedeného pod číslom PPZ-HCP-BB4-60-022/2019-AV vydaného dňa 10.07.2019, z dôvodu existencie
dôvodného podozrenia, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť
jeho administratívne vyhostenie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím o administratívnom vyhostení

vedeným pod číslom PPZ-HCP-BB4-60-014/2019-AV. Námietka zmätočnosti a nezrozumiteľnosti
vzťahujúca sa na znenie, že bol zaistený „ z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, že podal žiadosť
o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,“ ktorý dôvod
spadá pod ust. § 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC je irelevantná, nakoľko uvedená citácia je žalobcom buď
zle pochopená, alebo cielene vytrhnutá z celého znenia časti výroku rozhodnutia, v ktorej sa žalovaný

odvolal na predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bol žalobca podľa uvedeného ustanovenia zákona
zaistený.

17. Tiež argumentácia žalobcu popierajúca spornosť zisťovania jeho totožnosti žalovaným, s odkazom
na predchádzajúce rozhodnutie č. PPZ-HCP-BB4-60-022/2019-AV zo dňa 10.07.2019 o jeho zaistení

(prvom), v ktorom je uvedené „Totožnosť účastníka konania, ako aj jeho štátna príslušnosť bola na
správnom orgáne zistená zo spísanej zápisnice o podaní vysvetlenia účastníka konania, kde čestne
vyhlásil jeho údaje o totožnosti a štátnej príslušnosti. Na základe týchto podkladov nemal správny orgán
pochybnosť o totožnosti a štátnej príslušnosti účastníka konania,“ je podľa názoru súdu diskutabilná
a záver Mobilnej jednotky PZ Banská Bystrica predčasný a dôkazmi nepodložený. Súd má z obsahu

administratívneho spisu preukázané snahy žalobcu o zavádzanie správneho orgánu v otázke veku,
kedy bol až vykonaním znaleckého dokazovania preukázaný jeho skutočný vek, teda že ide o osobu
staršiu ako 18 rokov, čo je indíciou aj na ďalšie možné zvádzanie zo strany žalobcu a teda nevyhnutnosť
správneho orgánu zákonnými postupmi zisťovať jeho totožnosť.18. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

19. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych prepisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
20. Žalovaný v zmysle citovaných zákonných ustanovení musí mať ustálený predmet konania, s

prehľadom v aplikácií konkrétneho ustanovenia zákona. Naviac ak potrebu zaistenia žalobcu odôvodnil
potrebou zisťovania totožnosti žalobcu ako žiadateľa o azyl, bolo jeho povinnosťou, vzhľadom k
poznatkom, ktoré už výsluchom žalobcu do zápisnice o podaní vyjadrenia účastníka konania v zmysle
ust. § 22 ods. 1 správneho poriadku, vedenej pod číslom PPZ-HCP-ME-114-004/2019-U dňa 24.10.2019
získal, pomenovať a konkretizovať úkony, ktoré treba za účelom zistenia totožnosti žalobcu vykonať, či
naznačiť doplnenie ktorých, najnevyhnutnejších informácií je treba a prečo zaobstarať a pod.

21. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia
vrátane jeho dĺžky. Žalovaný v rozhodnutím okrem vyššie uvedeného pochybenia neprezentoval dôvody,
z ktorých vychádzal pri závere o nevyhnutnosti zaistenia žalobcu korektne s existujúcim skutkovým
stavom,zohľadniacopakovanéjudikovanýzáver,žežiadensprávnyorgánatedaanižalovanýnedokáže

presne určiť čas potrebný na vykonanie úkonov, pretože nikto v čase rozhodovania o zaistení
cudzinca nevie presne uviesť dĺžku trvania jednotlivých úkonov a každý prípad a teda aj vykonanie toho
istého úkonu, je individuálny, neposkytol základné zdôvodnenie ohraničenia stanovenej dĺžky zaistenia
ako esenciálnej náležitosti rozhodnutia o zaistení. Odôvodnenie dĺžky zaistenia „ na čas nevyhnutne
potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa ust. § 88 ods. 1 ZoPC „ nespĺňa základné atribúty odôvodnenia

časového hľadiska zaistenia, priamo nadväzujúceho na počet a charakter úkonov, ktoré je treba v
konkrétnom časovom horizonte vykonať. Riadne odôvodnenie je dané priamo hypotézou ust. § 47 ods.
3 Správneho poriadku a ako také, je podmienkou preskúmateľnosti rozhodnutia. Už s ohľadom na
uvedené, keď žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil podmienky naplnenia obsahu ust. § 88a ods.
1 písm. a/ ZoPC, t.j. vôbec neposkytol dôvody, pre ktoré určil práve uvedený časový horizont zaistenia

žalobcu (ide o navzájom prelínajúce sa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia), vytvoril právny základ na
naplnenie dispozície písm. d/ ods. 1 ust. § 191 S.s.p..
22. Vzhľadom k absencii odôvodnenia rozhodnutia vo vytknutých náležitostiach, súd sa žalobnou
argumentáciou bezpečnostnej situácie v Afganistane, ktorou žalobca spochybňoval účelovosť ním
podanej žiadosti o azyl, nepovažoval za potrebné zaoberať aj z toho dôvodu, že táto bude predmetom

prešetrovania pri skúmaní opodstatnenosti žalobcovej žiadosti o medzinárodnú ochranu.
23. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,

že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa
uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie, ktorého vylučuje svojvôľu
v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane povinnosti
rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako správny
orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní.
24. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej,
ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca,
nevyhnutná. Správny súd sa v preskúmavanej veci stotožnil s námietkami žalobcu o riadnom

neodôvodnení napadnutého rozhodnutia, avšak v časti neodôvodnenia dĺžky doby zaistenia, počas
ktorej je potrebné vykonať množstvo úkonov, ktoré žalovaný tiež bližšie neosvetlil, vyvolávajúcom vadu
jeho nepreskúmateľnosti, nakoľko len citáciu ustanovení zákona nemožno považovať za dostačujúcu
a nahrádzajúcu odôvodnenie rozhodnutia podľa požiadaviek kladených ust. § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Vydaním takéhoto rozhodnutia sa žalobcovi odňala možnosť riadnej ochrany jeho práv, na

základe čoho súd postupoval v zmysle ust. § 230 ods. 1 písm. a/, napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil
bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.25. O trovách konania žalobcu rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 a žalobcovi, ktorý ich náhradu
nežiadal, trovy nepriznal.

26. Žalobcu pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák. č.
71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal.

Poučenie:

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím
lehoty sedem dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto
rozsudku (§ 145 ods. 3 S.s.p.).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.
2 písm. d/ S.s.p.).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a/ sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b/ sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c/ smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439
ods. 3 S.s.p.)

Podľa § 440 S.s.p.:
(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie
kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§
444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/;
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 S.s.p.).