Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011533
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114011533.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.4.2017 v trestnej veci
proti obž. P. B. pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní poškodenej P.
G. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/142/2014 zo dňa 25.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodenej P. G..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. P. B. vinným zo zločinu obchodovania s ľuďmi podľa
§ 179 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

v presne nezistenej dobe mesiaca október 2013 v Prešove využil zlú sociálnu a finančnú situáciu P.
G. a pod zámienkou dobre platenej práce čašníčky a upratovačky v Talianskej republike ju zlákal a na

vlastné náklady prepravil svojim motorovým vozidlom značky Q. K. bielej farby EVČ: X. do Talianskej
republiky, do mesta Bolzano a následne do mesta San Severo, kde ju v presne nezistenom čase od
mesiaca október 2013 do mesiaca marec 2014 pod vyhrážkami, že ju v Talianskej republike nechá bez
finančných prostriedkov, prinútil k prostitúcii.

Za to mu podľa § 179 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 Tr. por. poškodenú P. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. C., X. č. XXX/X, Q., zastúpenú
JUDr. Romanom Dulom, AK Banská Bystrica, Hlavná č. 15 odkázal s nárokom na náhradu škody na

civilné konanie.

Proti tomuto rozsudku podala poškodená v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
splnomocnenca odvolanie. V dôvodoch odvolania uvádza, že odvolanie podáva pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, teda v tej časti, ktorou nebola priznaná náhrada škody priamo v trestnom konaní a s

nárokom na náhradu škody bola odkázaná na civilné konanie. Zotrváva na argumentoch prednesených
splnomocnencom v rámci záverečnej reči a taktiež na argumentoch, ktoré boli obsiahnuté v odvolaní zo
dňa 19.6.2015, keďže napadnuté rozhodnutie je v napadnutej časti prakticky identické s rozhodnutím,
ktoré bolo poškodenou napadnuté odvolaním zo dňa 19.6.2015. Nárok na náhradu škody uplatnila
prostredníctvom skoršieho splnomocnenca do skončenia vyšetrovania, teda včas, čo napokon potvrdil aj
odvolací súd. Poškodení v trestnom konaní uplatňujú nárok na náhradu škody voči obvinenému a titulom

skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný a inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Nevidí žiaden relevantný
rozdiel medzi uplatnením nároku s poznámkou, že vyčíslenie bude urobené neskôr a uplatnením nárokus nejakou minimálnou škodou, a teda v tejto súvislosti nemožno poškodenej nič vytýkať. Skorším
splnomocnencom poškodenej nebol vyškolený a kvalifikovaný advokát, ale Slovenská katolícka charita,
ktorá sa venuje predovšetkým sociálnej práci s obeťami obchodovania s ľuďmi. Pokiaľ by v konečnom

dôsledku nebol poškodenej v trestnom konaní priznaný nárok na náhradu škody a to s odôvodnením,
aké k nemu zaujal odvolací súd v uznesení zo dňa 6.10.2015, tak by nárok na náhradu škody nebol
poškodenej priznaný v dôsledku toho, že jej nebola v konaní poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc
už v prípravnom konaní. Pokiaľ by bola nútená uplatniť nárok na náhradu škody v civilnom konaní
po absolvovaní trestného konania, tak by vlastne pri jej práve na náhradu škody nemala k dispozícii

účinný prostriedok nápravy a opakovane by mohlo dôjsť k sekundárnej viktimizácii poškodenej. V
doplnení dôvodov odvolania ďalej poukazuje na ust. § 287 ods. 1 Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak súd
odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží
mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil. O náhrade škody má byť spravidla rozhodnuté
preto, že pre poškodeného je procesne náročné a tiež zdĺhavé domáhať sa nároku na náhradu škody v
dvoch konaniach, trestnom aj občianskoprávnom, ktoré majú dva základné stupne. To pre poškodeného

znamená, že po tom, čo mu bola obvineným spôsobená škoda, ešte musí s obvineným absolvovať
niekoľkoročné konania, v ktorých sa mnohé úkony vykonávajú opakovane a opakovane sa musí ako
obeť stretávať s páchateľom, ktorý mu ublížil. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti je opakované
vykonanie úkonov a strety poškodenej s obvineným nevhodné a v konečnom dôsledku by mohlo viesť až
do zásahu do ľudskej dôstojnosti v rozpore s čl.19 ods. 1 Ústavy SR. V ďalšom poukazuje na čl. 15 ods.

2 a 3 Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, podľa ktorého každá zmluvná strana
ustanoví vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku právo na právnu pomoc a bezplatnú právnu pomoc
pre obete podľa podmienok ustanovených jej vnútroštátnym právom a každá zmluvná strana ustanoví vo
svojomvnútroštátnomprávnomporiadkuprávoobetínaodškodnenieodpáchateľov.Vďalšompotomna
smernicu Európskeho parlamentu a rady 2011/36/EÚ z 5.4.2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji

proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, z ktorej okrem iného vyplýva, že bez toho, aby bolo dotknuté
právo na obhajobu a v súlade s individuálnym posúdením osobnej situácie obete príslušnými orgánmi
členské štáty zabezpečia osobitné zaobchádzanie s obeťami obchodovania s ľuďmi, aby sa predišlo ich
sekundárnej viktimizácii, a to tak, že sa v najširšom možnom rozsahu a v súlade s kritériami stanovenými
vo vnútroštátnom práve, ako aj s pravidlami týkajúcimi sa diskrečného práva justičných orgánov, praxou

a usmerneniami zabráni zbytočnému opakovaniu výsluchov v priebehu vyšetrovania, trestného konania
a súdneho konania, vizuálnemu kontaktu obetí s obžalovaným, a to aj v priebehu výpovede, výpovedí na
verejnom pojednávaní, ako aj zbytočnému kladeniu otázok týkajúcich sa súkromného života. Poškodená
má za to, že pokiaľ nebude o náhrade jej vzniknutej škody rozhodnuté v trestnom konaní, bude to
znamenať, že v Slovenskej republike nemala k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy vo vzťahu

k jej právam, ktoré boli porušené. V ďalšej časti odvolacích námietok potom poškodená poukazuje na
skutočnosti, pre ktoré je podľa jej názoru napadnutý rozsudok nesprávny aj v časti, v ktorej ustálil súd
prvého stupňa skutkový stav, teda proti výroku o vine. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti poškodená
navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti, a to tak, že obžalovaného zaviaže na
náhradu škody v uplatnenej výške 166 254,- Eur.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd na verejnom zasadnutí (ktoré vykonal
v neprítomnosti odvolateľky a jej splnomocnenca, u ktorých bolo doručenie predvolania, resp.
upovedomenia riadne vykázané a verejného zasadnutia sa nezúčastnili) napadnutý rozsudok v
intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa

§ 316 ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo; pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie poškodenej
nie je možné považovať za dôvodné.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam poškodenej je potrebné v prvom rade uviesť, že okruh osôb, ktoré
môžu rozsudok odvolaním napadnúť, ako aj výrok proti ktorému môžu odvolanie podať, upravuje ust.
§ 307 Tr. por.

Podľa § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním
napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, resp. v zmysle odseku 2 uvedeného
ustanovenia môže osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho napadnúťaj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Vzhľadom na uvedeným spôsobom vymedzený rozsah oprávnenia poškodeného napádať len
nesprávnosť výroku o náhrade škody, nemohol krajský súd v žiadnom prípade preskúmavať správnosť
výroku o vine, resp. o treste (ktoré sa stali právoplatnými), ale svoju prieskumnú činnosť mohol obmedziť
len na správnosť či nesprávnosť výroku, proti ktorému zákon poškodeného oprávňuje podať odvolanie,
teda výroku o náhrade škody.

Aj keď poškodená v dôvodoch svojho odvolania prezentovala, že sa nestotožňuje so stanoviskom
uvedeným v rozhodnutí krajského súdu (ide o uznesenie sp. zn. 1To/30/2015 zo dňa 6.10.2015, ktorým
bol zrušený rozsudok okresného súdu zo dňa 5.6.2015), krajský súd na záveroch, ktoré prezentoval vo
svojom predošlom rozhodnutí nemôže vo vzťahu k výroku o náhrade škody nič meniť a naďalej trvá na
svojom závere, že prvostupňový súd nemal pre rozhodovanie o náhrade škody, teda ani rozhodnutie o

priznaní nároku, ani výrok o odkázaní poškodenej na civilný proces, žiaden zákonný podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu
uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne
a včas uplatnený.

Podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody,
ktorámubolaspôsobenátrestnýmčinom,jetiežoprávnenýnavrhnúť,abysúdvodsudzujúcomrozsudku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do
skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a

v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Na rozdiel od názoru prezentovaného v odvolaní, že nie je rozdiel medzi vyjadrením, že si uplatňuje
náhradu škody, výšku ktorej vyčísli neskôr a medzi uplatnením náhrady škody s uvedením aspoň
minimálnej výšky, sa teda vzhľadom na vyššie citované ustanovenie zákona nemožno stotožniť, pretože

zákon výslovne vyžaduje, aby z návrhu, ktorý musí byť uplatnený najneskôr do skončenia vyšetrovania,
vyplývalo, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

O tom, ako to napokon vyplýva z obsahu zápisníc o výsluchu poškodenej z prípravného konania, bola
poškodená pri každom svojom výsluchu riadne poučená.

Napriek uvedenému poučeniu si nárok na náhradu škody uplatňovala až prostredníctvom
splnomocnenkyne podaním, ktoré je zo dňa 18.11.2014, ktorým splnomocnenkyňa ospravedlňuje
neúčasť na preštudovaní spisu dňa 19.11.2014. Aj keď nevedno, kedy konkrétne uvedené podanie
došlo, možno pripustiť, že nárok bol uplatnený včas. Tak, ako to však konštatoval krajský súd aj vo

svojom predošlom rozhodnutí, uvedený nárok na náhradu škody nebol uplatnený riadne, pretože je v
ňom uvedené len to, že žiada náhradu škody, ktorú vyčísli v priebehu ďalšieho konania. Toto podanie
teda nespĺňa kritériá na riadne uplatnenie nároku na náhradu škody tak, ako to vyžaduje ust. § 287
ods. 1 či 46 ods. 3 Tr. por. a z uvedeného dôvodu nemal prvostupňový súd o nároku na náhradu
škody vôbec rozhodovať. Nič na tom nemôže zmeniť ani tvrdenie poškodenej v tom smere, že pokiaľ

nebol nárok uplatnený riadne, malo sa tak stať v dôsledku nedostatočne poskytnutej právnej pomoci
poškodenej. Rozhodnutie o tom, či sa nechá zastúpiť splnomocnencom a koho si za splnomocnenca
vyberiejetotižlenalennapoškodenom,jetojehovýlučnéprávo.Štátmuvtomtosmeremôžeposkytnúť
pomoc, rozhodne mu však nemôže ukladať žiadnu povinnosť (teda ani povinnosť nechať sa zastupovať
splnomocnencom) a ani orgány činné v trestnom konaní ani súd nemajú absolútne žiadne oprávnenie

skúmať, či ten, koho si poškodený ako splnomocnenca zvolil, je osobou dostatočne kvalifikovanou.

Z uvedených dôvodov krajský súd odvolanie poškodenej ako nedôvodné zamietol. Zrušiť napadnutý
výrok vzhľadom na záver, že o náhrade škody nemalo byť rozhodované vôbec, totiž nemohol z dôvodu,
že by takýmto spôsobom rozhodol v neprospech odvolateľky.

jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.