Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/442/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916211738
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7916211738.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Z. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX/X, H.,
okr. X., o zaplatenie 1.053,05 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov
z 27. marca 2017, č. k. 6Csp/101/2016-59

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutom zamietavom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.053,05 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 1.053,05 Eur od 29.7.2016 do zaplatenia (I) a na zaplatenie uvedenej sumy

povolil žalovanej mesačné splátky vo výške 100,- Eur vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia (II). V prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky žalobu
zamietol (III) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v časti jeho úspechu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (IV).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu spolu
sumu 1.053,05 Eur, pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 1.053,05 Eur, vyčísleného zmluvného úroku
vo výške 59,12 Eur, úrokov z omeškania vo výške 1,24 Eur, úrokov z omeškania vo výške 5% ročne
z nezaplatenej istiny 1.053,05 Eur od 29.7.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5%
ročne z nezaplatených úrokov 59,12 Eur od 29.7.2016 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že
dňa 27.3.2013 uzavrel so žalovanou Úverovú zmluvu č. 40197, ktorej predmetom bolo poskytnutie

bezúčelového úveru s výškou 2.000,- Eur, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť dohodnuté úroky.
Žalovaná sa dostala s úhradou svojho záväzku do omeškania, preto bola v zmysle úverových zmluvných
podmienok dňa 25.5.2016 vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru (s upozornením na vymáhanie
súdnou cestou v prípade neuhradenia do požadovaného termínu). Svoj záväzok však neuhradila úplne.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie poukázal na ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 prvej
vety, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení noviel (ďalej len
„OZ“), ako aj na ust. § 1 ods. 2 až 8, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) s tým, že spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z
tohto zákona. Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv,

ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj
to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv oúvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil
omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže,

že nemal úmysel obísť tento zákon. Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber
rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa
práv, ktoré mu priznáva tento zákon. Súd prvej inštancie zistil, že úverová zmluva zo dňa 27.3.2013 nie
je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko obsahuje
všetky náležitosti vyžadované zákonným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve je
totiž uvedená mesačná splátka 53,19 Eur, ktorú mala žalovaná splatiť v 60 mesačných splátkach vždy
do 25-teho dňa v mesiaci, s termínom splatnosti prvej splátky a konečnej lehoty splatnosti. Úverová
zmluva obsahovala údaj o ročnej úrokovej sadzbe 24,31 %, aj údaj o priemernej RPMN ku dňu podpisu
úverovej zmluvy 19,53 %. V ďalšom súd prvej inštancie aplikoval ust. § 39 OZ a zdôraznil, že z verejne

prístupnej evidencie Národnej banky Slovenska () mal za preukázané, že ku dňu podpisu zmluvy medzi žalobcom a žalovanou dňa
27.3.2013 bola priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pri
spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov pre domácnosti vo výške 13% p. a. Žalobca však formulárovo
predpripravil zmluvu uzavretú so žalovanou s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 19,9 % p. a. a

žalovaná s danou výškou svojím podpisom zmluvy vyjadrila súhlas. Vzhľadom na to, že uvedená výška
značne prevyšuje priemernú úrokovú mieru zo spotrebiteľských úverov druhu ako v prípade žalovanej,
žalovaná ako bežný spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť danú výšku a je pravdepodobné, že ako
slabšia zmluvná strana ani nemala o jej priemernej výške vedomosť, posúdil prvoinštančný súd dané
ustanovenie zmluvy za rozporné s ustanovením § 39 OZ, v dôsledku čoho je zmluva v danej časti

neplatná. Príslušenstvo žalovanej istiny v časti vyčísleného úroku z omeškania v sume 59,12 Eur (zjavne
dohodnutý zmluvný úrok, poznámka odvolacieho súdu) preto z tohto dôvodu žalobcovi nepriznal.

4.Vyčíslenéúrokyzomeškaniavsume1,24Euržalobcaodôvodnilkaždouomeškanousplátkouododňa
nasledujúcehopojejsplatnostiúročenouajúrokomzomeškaniavovýške5%.Zožalobyvšaknevyplýva,

oktorépresnesplátkyideaakýmspôsobomdospelžalobcaktomutovýpočtu.Niejezrejmé,čijevtýchto
splátkach započítaný aj súdom prvej inštancie nepriznaný zmluvný úrok z úveru. Dôkazné bremeno
je na žalobcovi. Súd prvej inštancie zároveň žalobcovi nepriznal žalovanú sumu v časti príslušenstva
pohľadávky, pozostávajúcej z úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených zmluvných
úrokov 59,12 Eur od 29.7.2016 do zaplatenia vzhľadom na skutočnosť, že sa viažu na samotné vyššie

odôvodnené nepriznanie vyčísleného zmluvného úroku z úveru vo výške 59,12 Eur. Vychádzajúc z
uvedeného a zo skutočností, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- Eur, žalovaná uhradila
žalobcovi sumu 946,95 Eur, má žalobca právo na rozdiel spočívajúci v sume 1.053,05 Eur, ktoré súd
prvej inštancie žalobcovi priznal spolu s úrokom z omeškania (§ 121 ods. 3 OZ), výška ktorého vyplýva
z ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to odo dňa 29.7.2016, od ktorého sa žalovaná sa dostala so
splnením dlhu do omeškania.

5. Pokiaľ ide o povolenie splácať žalovanú sumu žalovanou formou splátok, súd prvej inštancie ich
povolil vzhľadom na potvrdenia, ktoré žalovaná predložila na pojednávaní a ktoré preukazujú jej nízky

príjem a vysoké výdavky. Ide o dohodu o skončení dohody o vykonaní práce zo dňa 2.1.2017, pracovnú
zmluvu zo dňa 31.12.2016, potvrdenie o hospitalizácii a účet za hospitalizáciu matky žalovanej v A-
KLINIK Bratislava s.r.o. v sume 1.700 Eur.

6. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 262 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods.

1 a 2 CSP. Nakoľko bol žalobca v spore úspešný na 100% a žalovaná na 0% v pomere k celku z istiny,
súd prvej inštancie priznal právo na náhradu trov konania žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

7. Proti zamietavej časti predmetného rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s

odôvodnením, že s argumentmi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považuje rozhodnutie za
nesprávne, nakoľko toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].
K rozhodnutiu o neprimeranej výške úroku žalobca uviedol, že podľa jeho názoru dohodnutá úroková
miera 19,90 % nie je v žiadnom prípade neprimerane vysokou, ani dohodnutou v rozpore s dobrýmimravmi. V uvedenom poukazuje žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5
Cdo 26/2011, podľa ktorého neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov
dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v

dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Ak súd prvej inštancie poukazuje na to, že priemerná
výška úroku podľa NBS bola vo výške 13 %, potom výška 19,90 %, ktorá neprevyšuje priemernú ani o
polovicu, nie je podstatne vyššou než priemerná výška. Žalobca zároveň odkazuje aj na § 53 ods. 6 OZ,
účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Z daného jasne vyplýva, že úroková miera
19,90 % podstatne neprevyšovala priemernú výšku úroku a nebola ani vo výške odporujúcej zákonu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

v napadnutom rozsahu zmenil, vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov
odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

8. Žalovaná ostala v odvolacom konaní nečinná.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk v odvolaní uplatneného odvolacieho dôvodu

podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku (I) nebol odvolaním napadnutý; v tejto časti rozsudok súdu
prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 1 a contrario CSP, a preto nebol v

odvolacom konaní preskúmavaný.

11. Žalobca vymedzením odvolacieho dôvodu nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť
právneho posúdenia uplatneného nároku na zaplatenie časti príslušenstva uplatnenej pohľadávky
súdom prvej inštancie, a to kapitalizovaného zmluvného úroku za obdobie do okamžitého zosplatnenia

úveru v sume 59,12 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 29.07.2016 do zaplatenia a
kapitalizovaných úrokov z omeškania za omeškanie so zaplatením splátok úveru do jeho mimoriadneho
zosplatnenia vo výške 1,24 Eur.

12. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a teda k právnym vadám

rozhodnutia, dochádza v prípadoch ak súd na zistený skutkový stav alebo neaplikoval právnu normu
vôbec, alebo hoc aj istú normu aplikoval, zvolil normu nesprávnu, alebo hoc aj aplikoval normu a
i tu správnu, nesprávne interpretoval jej obsah, alebo hoc aj zvolil správnu normu a túto i správne
interpretoval, nesprávne ju na zistený skutkový stav aplikoval.

13. Súd prvej inštancie právne posúdenie uplatneného nároku na zaplatenie kapitalizovaných úrokov z
úveru za obdobie do zosplatnenia celého úveru, a tiež i úrokov z omeškania za omeškanie žalovanej
so zaplatením tejto peňažnej sumy, založil na závere o neplatnosti dojednania strán o výške úroku v
úverovej zmluve. Súd prvej inštancie s poukázaním na ust. § 39 OZ vzal za preukázané, že ku dňu
podpisu zmluvy medzi žalobcom a žalovanou dňa 27.3.2013 bola priemerná úroková miera z úverov

poskytnutýchveuráchrezidentomeurozónyprispotrebiteľskýchúverochod1do5rokovpredomácnosti
vo výške 13% p.a., žalobca však formulárovo predpripravil zmluvu uzavretú so žalovanou s dohodnutou
výškou úrokovej sadzby 19,9 % p.a. a žalovaná s danou výškou svojím podpisom zmluvy vyjadrila
súhlas. Príslušenstvo žalovanej istiny v časti vyčísleného úroku v sume 59,12 Eur preto z tohto dôvodu
žalobcovi nepriznal. Pokiaľ ide o vyčíslené úroky z omeškania v sume 1,24 Eur, súd prvej inštancie

uzavrel, že túto sumu žalobca odôvodnil každou omeškanou splátkou odo dňa nasledujúceho po jej
splatnosti úročenou aj úrokom z omeškania vo výške 5%, avšak zo žaloby nevyplýva, o ktoré presne
splátky ide a akým spôsobom dospel žalobca k tomuto výpočtu.14. Všeobecné dôvody absolútnej neplatnosti občianskoprávnych úkonov (ich časti v zmysle ust. §
41 Občianskeho zákonníka) sú taxatívne vymedzené v Občianskom zákonníku. Neplatným podľa tejto
úpravy je právny úkon, ak vôľa konajúceho nie je skutočná (§ 34), ak vôľa konajúceho nie je slobodná (§

37 ods. 1), vôľa konajúceho nie je vážna (§37 ods. 1), vôľa konajúceho nebola prejavená zrozumiteľne
(§ 37 ods. 1), vôľa konajúceho nebola prejavená určito (§37 ods. 1), ak je jeho predmetom nemožné
plnenie (37 ods. 2), ak nebol urobený subjektom, nebol urobený osobou oprávnenou konať za subjekt,
alebo ak subjekt na právny úkon nemal spôsobilosť (38 ods. 1 a 2), je v rozpore so zákonom (§ 39),
obchádza zákon (§ 39), je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39), nebol urobený vo forme, ktorú predpisuje

zákon (§40 ods. 1), alebo ak nebol podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 3). Ústavný súd SR vo
svojom náleze sp. zn. IV. ÚS 5/2014 konštatoval, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky
na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do
zmluvnej slobody občana, vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa Čl. 2 ods. 3
ústavy. Ústavný súd v tomto rozhodnutí zároveň zdôraznil, že jedným zo základných princípov výkladu
zmlúv je princíp priority výkladu, ktorý vedie k platnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k

neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie
zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu, uprednostňujúcu výklad vedúci
k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je
v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z Čl. 1 ústavy. Obsahovo výstižnými a inšpiratívnymi
k prejednávanej veci sú tiež závery Ústavného súdu ČR v jeho rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 340/2012,

podľa ktorých preferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké nároky na
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého
rozhodnutia musí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť právneho
úkonu vyplývať, či porušenie danej právnej normy vedie k neplatnosti právneho úkonu alebo k inému
právnemu následku (náhrada škody, povinnosť vyzvať na odstránenie procesných nedostatkov) a

aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť
právneho úkonu. Z ústavného hľadiska požiadavky právnej istoty a preferencie platnosti právnych
úkonovjenevyhnutné,abyoneplatnostiprávnehoúkonunerozhodovaliokolnosti,ktorézákonneuvádza
ako dôvody neplatnosti. Zároveň majú súdy pri posudzovaní neplatnosti právnych úkonov zohľadniť aj
zmysel a účel právnej úpravy, ktorá s určitým nedostatkom právneho úkonu spája právny následok v

podobe jeho neplatnosti.

15. Podľa posúdenia odvolacieho súdu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne, zrozumiteľne
a presvedčivo právny dôvod neplatnosti dohody strán o úrokoch nevyplýva. Skutkovými východiskami
úvah prvoinštančného súdu o neplatnosti dojednania o úrokoch bola skutočnosť, že ku dňu podpisu

úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou bola priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v
eurách rezidentom eurozóny pri spotrebiteľských úveroch nad 5 rokov pre domácnosti vo výške 13%
ročne a zistenie, že úverová zmluva mala vopred pripravenú formulárovú podobu. Z týchto skutočností
súd prvej inštancie vyvodil, že dohodnutá výška úrokovej sadzby 19,9 % ročne jednak značne prevyšuje
priemernú úrokovú mieru a jednak žalovaná nemala možnosť ovplyvniť ju, pričom za pravdepodobné

v tejto súvislosti považoval i to, že o priemernej úrokovej miere žalovaná nemala vedomosť. Z týchto
premís súd prvej inštancie s použitím ust. § 39 Občianskeho zákonníka vyvodil záver o neplatnosti
dohody strán o úroku v úverovej zmluve.

16. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Právna teória za odporujúce zákonu považuje právne úkony či dojednania, ktoré sú alebo výslovne
zakázané, alebo sú v rozpore s kogentnou právnou normou, alebo sú právnou úpravou vylúčené alebo
neobsahujú povinné náležitosti typového právneho úkonu. Právnym úkonom dochádza podľa súdnej

praxe k obchádzaniu zákona v prípade, ak tento síce neodporuje výslovnému zákazu zákona, avšak
svojimi dôsledkami smeruje k výsledku, ktorý zákonu odporuje. V rozpore s dobrými mravmi je právny
úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, poprípade kultúrnym a spoločenským normám, ktoré
sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tým všeobecnú mienku o tom, čo je touto
spoločnosťou akceptovateľné a považované za poctivé a slušné konanie (por. napr. rozhodnutie NS ČR

sp. zn. 29 Cdo 1583/2000 z 10.4.2001).

18. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení záveru o neplatnosti dohody strán o úrokoch v úverovej
zmluve obmedzil len na konštatovanie jej rozporu s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.Takéto zdôvodnenie však nedáva odpoveď na otázku, či dôvodom neplatnosti dohody o úrokoch má
byť jej rozpor so zákonom, alebo to, že zákonu odporuje alebo jej konflikt s dobrými mravmi. V
odôvodnení rozhodnutia v tomto zmysle absentujú akékoľvek ďalšie úvahy; ťažiskovo však je potrebné

spôsobu právneho posúdenia tejto otázky súdom prvej inštancie vytknúť, že na ňu neaplikoval ust.
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ktoré v
spotrebiteľských vzťahoch limitovalo výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov zákazom
podstatného prevýšenia odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu a stanovovalo, hoc len
demonštratívne, tiež kritéria pre posudzovanie obdobnosti prípadov - finančnú situáciu spotrebiteľa,

spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti, na ktorú skutočnosť dôvodne poukázal žalobca vo svojom odvolaní. Obvyklou odplatou v
zmysle uvedeného ustanovenia zákona sa rozumela úroková miera, za akú bolo možné získať úver v
čase uzavretia zmluvy, v danom mieste a za porovnateľných podmienok. Súd prvej inštancie svoj záver o
„značnom“ prevýšení priemernej úrokovej miery náležite nevysvetlil predovšetkým vo svetle zákonných
kritérií pre posudzovanie obdobnosti prípadov. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti,

že neprimeranou, a preto odporujúcou i dobrým mravom, je len taká výška dohodnutých úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím
k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným komerčnými bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011). Zároveň pri určení
hranice podstatného prevýšenia odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu v zmysle ust. § 53 ods.

6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy a obvyklej úrokovej miery
v ponímaní zmieneného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nemožno podľa úvahy odvolacieho súdu
ponechaťstranouaniskutočnosť,žesúčinnosťouod1.júna2014jenazákladeodkazuvnovelizovanom
ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka najvyššia prípustná výška odplaty už konkrétne ustanovená
právnym predpisom.

19. Podľa ust. § 1 ods. 1 veta prvá a ust. § 1a ods. 1 nar. vl. SR. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších
zmien a doplnkov, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a
akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy
a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných

prostriedkov. Ak odseky 2 a 3 ustanovenia § 1a neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

20. I keď priama aplikácia citovanej úpravy nie je možná, ako odvolací súd už vyjadril, v úvahách o
primeranosti úroku za spotrebiteľské úvery poskytnuté pred jej účinnosťou je potrebné mať ju v záujme
konzistentnosti rozhodovacej praxe na zreteli.

21. Súd prvej inštancie nejasne za dôvod alebo jeden z dôvodov neplatnosti dohody o úrokoch
považoval tiež skutočnosť formulárovej povahy úverovej zmluvy, z neho vyplývajúci logický predpoklad,
že žalovaná nemala možnosť ovplyvniť výšku úroku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom
nie sú zrejmé konkrétne skutkové zistenia preukazujúce naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej
vyplýva neplatnosť časti právneho úkonu a absentuje právny dôvod neplatnosti dohody o úrokoch v

úverovej zmluve pre tieto skutočnosti.

22. Prvoinštančný súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania za
omeškanie žalovanej so zaplatením splátok úveru do času okamžitého zosplatnenia úveru v sume 1,24
Eur na podklade záveru, že zo žaloby nevyplývalo, o ktoré splátky sa presne jedná a akým spôsobom

dospel žalobca k tomuto výpočtu. Zrejmým podľa úvahy súdu prvej inštancie nebolo tiež, či v týchto
omeškanýchsplátkachbolzahrnutýajnepriznanýúrok.So spôsobomprávnehoposúdeniatohtonároku
sa odvolací súd nestotožnil.

23. Podľa ust. § 132 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby patria podľa citovaného ustanovenia zákona tiež
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (skutkové zdôvodnenie) a žalobný návrh (petit),
ktorými žalobca spresňuje všeobecnú náležitosť žaloby ako podania - údaj čo podaním sleduje [§127ods. 1 písm. d) CSP] a vymedzuje tým predmet konania. Aby súd mohol vec prejednať a meritórne v nej
rozhodnúť, vymedzenie žalobného nároku nevyhnutne predpokladá určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia
čoho, voči komu a na akom skutkovom základe sa žalobca domáha. Žalobný návrh zároveň musí byť

materiálne vykonateľný niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie.

24. Podľa ust. § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie

doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

25. Z týchto ustanovení zákona vyplýva, že i nevymedzenie žaloby po skutkovej stránke tak, aby z nej
bolo jasne, určito a zrozumiteľne zrejmé, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, predstavuje
vadu žaloby, o odstránenie ktorej je súd povinný pokúsiť sa výzvou podľa ust. § 129 CSP. Pokiaľ mal
preto súd prvej inštancie za to, že žalobca nedostatočne vyjadril, za omeškanie ktorých konkrétnych

splátok a akým spôsobom vypočítal výšku úrokov z omeškania 1,24 Eur, bolo jeho povinnosťou vyzvať
žalobcu na odstránenie tohto nedostatku pod hrozbou odmietnutia tejto časti jeho žaloby. Odvolaciemu
súdu sa však nejaví, aby žaloba žalobcu v tejto časti bola neúplná. Pokiaľ aj totiž v samotnej žalobe
žalobcaneuviedol,zaomeškanieakýchkonkrétnychsplátoksúúrokyzomeškaniazahrnutévuplatnenej
sume 1,24 Eur a ako ich vypočítal, zo žaloby vyplýva, že sa jedná o úroky z omeškania v percentuálnej

výške 5% ročne zo splátok úveru až do okamžitého zosplatnenia, pričom v doplňujúcom podaní z
13. marca 2017 na strane 3 špecifikoval tiež úverové splátky, so zaplatením ktorých bola žalovaná v
období do zosplatenia úveru v omeškaní údajmi o výške a splatnosti každej z omeškaných splátok. Súd
prvej inštancie uvedenú skutočnosť prehliadol a riadiac sa nesprávnou úvahou o neúplnosti skutkového
vymedzenia žaloby v tejto časti, ohľadne tohto uplatneného nároku nevykonal dokazovanie žalobcom

predloženými listinami, preukazujúcimi spôsob plnenia na úverový záväzok žalovanou a rozloženie
jednotlivých plnení na úverovú istinu, úrok a ostatné príslušenstvo.

26. Súd prvej inštancie vedený nesprávnymi právnymi úvahami ohľadne spôsobu posúdenia
spotrebiteľskej prijateľnosti dohody o kapitalizovanom zmluvnom úroku z poskytnutého úveru a ďalších

podmienok dôvodnosti časti uplatneného nároku, neustálil skutkový stav potrebný pre záver o ne/
dôvodnosti jeho základu a výšky. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho
procesných dôsledkov, nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu,
pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP neostávalo iné, ako rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo veci samej a tiež v závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP) zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

27. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad
pre posúdenie platnosti dohody strán o úroku z hľadiska jej zákonnosti a súladu s dobrými mravmi
podľa kritérií vymedzených odvolacím súdom v bodoch 14 až 20 tohto odôvodnenia, pri posudzovaní

dôvodnosti uplatneného nároku na úroky z omeškania sume 1,24 Eur uplatní procesný postup,
eventuálne vyjde zo skutočností, na ktoré odvolací súd poukázal v bode 25 odôvodnenia a po prípadnom
doplnení dokazovania - v závislosti od spôsobu právneho posúdenia rozhodujúcich otázok, vo veci
opätovne rozhodne. Nové rozhodnutie prvoinštančný súd náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a
presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a

argumentmi sporových strán a zároveň aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované
ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.