Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 8P/152/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6319202047
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Lámerová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2019:6319202047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľky Y. M., rodenej

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., C. XX/XX, t.č. W., P. XX a P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., C. XX/XX,
o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému
S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Brezno, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo navrhovateľky Y. M., rodenej C., nar. XX.XX.XXXX a P. M., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené
10.07.2010, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W., vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XX,
pod por. č. XX sa r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode súd u p r a v u j e výkon rodičovských práv a povinností k maloletému S. M., nar.
XX.XX.XXXX tak, že s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v tomto znení :

X) Maloletý S. M., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

2) Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého s účinnosťou od právoplatnosti výroku o

rozvode 80,- Eur mesačne, vždy do 18-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletého.

3) Styk otca s maloletým sa ponecháva na dohodu rodičov.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh navrhovateľky doručený tunajšiemu súdu 20.09.2019 sa začalo konanie o rozvod
manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému synovi
pochádzajúcemu z tohto manželstva.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej manžela, kolízneho opatrovníka,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento stav :

3. Navrhovateľka a jej manžel sú občanmi Slovenskej republiky, obidvaja majú národnosť slovenskú,
obidvaja dosiahli najvyššie vzdelanie stredoškolské s maturitou, u obidvoch ide o prvé manželstvo,
obidvaja majú len dieťa z tohto manželstva. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na adrese W.,

C. XX/XX.

4. Účastníci sa poznali keď mala navrhovateľka 16 rokov, keď dovŕšila 18 rokov začali spolu žiť a dňa
10.07.2010 uzatvorili manželstvo, ktorého uzatvorenie vyplynulo z dlhoročného spolužitia. Z manželstvasa im XX.XX.XXXX narodil syn S.. Účastníci nebývajú spolu od septembra 2019, kedy sa zo spoločnej
domácnosti odsťahovala navrhovateľka spolu s maloletým synom. Nehospodária spolu cca 1 rok.
Intímne sa naposledy stýkali pred viac ako rokom. Navrhovateľka vážnu známosť nemá, jej manžel v

súčasnosti má známosť ešte však nevie nakoľko je vážna.
Za príčinu rozvratu manželstva súd považuje rozdielnosť pováh, názorov a záujmov účastníkov.

5. Navrhovateľka má s manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve 3-izbový byt so zariadením a
osobný automobil Wolksfagen Bora, rok výroby 2003, ktoré užíva manžel navrhovateľky. Majú spoločnú

aj hypotéku na byt vo výške 33.000,- Eur, túto spláca manžel navrhovateľky mesačne po 167,- Eur.

6. Navrhovateľka výlučný vlastný majetok nemá. Je živnostníčkou, odhaduje, že mesačne v čistom
zarobí 700,- Eur. Poberá prídavky na syna, na ktorého si bude uplatňovať aj daňový bonus. Žije sama so
synom v prenajatom 2-izbovom byte. Je zdravá. Nie dlho nosí dioptrické okuliare, ešte nevie ako často
sa jej budú meniť. Medzi jej mesačné výdavky patrí nájomné za byt 190,- Eur, mobil 30,- Eur, úrazové

poistenie 21,- Eur, televízia s internetom 25,- Eur. Vlastné pôžičky nemá. Do práce chodí peši, v práci
sa stravuje zo svojho.

7. Manžel navrhovateľky výlučný vlastný majetok nemá. Pracuje v Železiarňach Podbrezová, a.s.
s priemerným čistým mesačným zárobkom 959,89 Eur. V súčasnosti býva sám v byte, ktorý je v

bezpodielovom spoluvlastníctve. Jeho zdravotný stav vyžaduje pravidelné užívanie liekov na vysoký
krvný tlak, za ktoré mesačne dopláca cca 15,- Eur. Medzi jeho ďalšie mesačné výdavky patrí za byt
150,- Eur, internet, televízia, mobil 60,- Eur, elektrika 40,- Eur, plyn 5,- Eur, splácanie hypotéky 167,-
Eur, cestovné do práce 22,- Eur, strava v práci cca 22,- Eur, poistka 20,- Eur.
Spolu s navrhovateľkou majú stavebné sporenie, na ktoré každý z nich prispieva po 12,50 Eur mesačne,

po rozvode nasporená suma vo výške cca 1.500,- Eur bude predmetom delenia.

8. Maloletý S. má 6 rokov. Je zdravý, navštevuje predškolskú triedu Materskej školy v Brezne na
Hradbách. Na začiatku školského roka na združenie rodičov nič neplatil, mesačne platí poplatok 5,- Eur
a za stravu 15,- Eur. Záujmy zatiaľ vyhranené nemá. Otec maloletému platí stavebné sporenie mesačne

po 15,- Eur.
Aj keď rodičia maloletého nežijú spolu, starostlivosť o neho zabezpečujú spoločne a chcú, aby tomu
tak aj naďalej bolo. Rodičia sa vedia dohodnúť na tom aké veci je potrebné maloletému kúpiť, na veci
väčšej hodnoty prispievajú každý polovicou. Po dohode s matkou otec maloletému kupuje potrebné veci,
maloletý vie, ktoré veci mu kúpil otec.

9. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len Zákon o rodine), účelom manželstva je vytvoriť
harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti,
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa § 24 ods 2 Zákona o rodine, ak obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnejstarostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

18. Podľa 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťa sa zohľadňuje najmä :

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,g) názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

26. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

27. Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru
sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú
brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov, alebo iných jednotlivcov právne za
dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné a administratívne opatrenia.

28. Podľa čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa
zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov, alebo v iných prípadoch členov širšej
rodiny alebo obce v súlade s miestnymi zvyklosťami alebo zákonných zástupcov či iných osôb právne
zodpovedných za dieťa. Budú sa snažiť o to, aby bola dieťaťu poskytnutá pomoc pri orientácii a výkone

jeho práv uznaných týmto Dohovorom v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.

29. Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď
príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní

určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v
konkrétnom prípade, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia
oddelene a je potrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

30. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, uvedené štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré

je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi,
okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

31. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia
zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o

všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť
zodpovedajúca ich veku a úrovni.

32. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým
poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré

sa ho dotýka a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu jeho príslušného orgánu a spôsobom,
ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

33. Dohovor o právach dieťaťa prijalo valné zhromaždenie OSN dňa 20.11.1989, pre územie Slovenskej
republiky nadobudol platnosť dňa 06.02.1991, je uverejnený pod č. 104/1991 Zb.

34. Podľa čl. 10 základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
CMP), dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy, v súlade s princípmi, na
ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

35. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

36. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

37. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. Súd v konaní nezistil
ani okolnosti, s prihliadnutím na ktoré by bolo priznanie náhrady trov konania spravodlivé a ani jeden z

účastníkov sa tejto náhrady trov konania nedomáhal.

38. Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku sa práva podať proti rozhodnutiu odvolanie vzdali všetci účastníci, súd v zmysle § 221 písm.
a/ CSP vyhotovil tento rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne na Okresný súd Brezno.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov,

nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie.

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa ho vzdali.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriku, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma
opäť svoje predchádzajúce priezvisko.