Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/397/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115217583
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6115217583.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu H. K., narodeného XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom V. XX, XXX XX V., zastúpeného splnomocneným zástupcom X.. X. Q.,
narodenýmXX.XX.XXXX,strvalýmpobytomK..W.2,XXXXXO.O.,protižalovanejH..A.R.,narodenej
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. XXXX/XX, XXX XX O. O., právne zastúpenej JUDr. Tatianou
Kubincovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom M. Rázusa 20, 974 01 Banská Bystrica, o
určenie neplatnosti odborného vyjadrenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 14C/286/2015-87 z 8. novembra 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica č.k. 14C/286/2015-120 z 13. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/286/2015-87 z 8. novembra 2017 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/286/2015-120 z 13. novembra 2018
p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovináhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 08. 11. 2017 v spojení s opravným uznesením

okresného súdu zo dňa 13. novembra 2018 žalobu zamietol (I. výrok).
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu (II. výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti
Odborného vyjadrenia č. 103/2012 (ďalej aj ,,Odborné vyjadrenie“) vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty odcudzených vecí z jeho bytu.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 137 písm. c/, d/ Civilného sporového poriadku (ďalej

aj ,,CSP“)
Súd prvej inštancie uviedol : ,,Žalobcom predložené odborné vyjadrenie č. 103/2012 z 27. 08. 2012 bolo
vypracované znaleckou organizáciou PEMMO spol. s r.o. so sídlom Horná Strieborná 8/288, 974 01
Banská Bystrica, pre dodávateľa Obvodné oddelenie PZ Banská Bystrica - východ, žalovaná je na ňom
podpísaná ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti. To, že žalovaná je osobou zodpovednou
za výkon znaleckej činnosti znaleckou organizáciou PEMMO, spol. s r.o. potvrdzuje výpis zo zoznamu
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov z 29. 09. 2017, do ktorého bola organizácia zapísaná 06. 03. 2009.

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica z 11. 10. 2017 na spoločnosť
PEMMO spol. s r.o., je žalovaná jej konateľkou. Žalobca mal tak žalovať túto obchodnú spoločnosť
vykonávajúcu, aj v danom prípade, znaleckú činnosť. Žalovaná je len osobu oprávnenou konať v jej
mene.“Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že naliehavý právny záujem súvisí s vyriešením otázky,
či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva
alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak

vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu
je (nie je) právny vzťah alebo právo. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 112/2004 z 01. 11. 2006). Civilný
sporový poriadok, na rozdiel od predtým platného Občianskeho súdneho poriadku, neplatnosť právneho
úkonu nezahŕňa medzi druhy určovacích žalôb (§ 137), hovorí už len o určení právnej skutočnosti, ak

to vyplýva z osobitného predpisu (čo nie je daný prípad), alebo o určení, či tu právo je alebo nie je, vo
vzťahu ku ktorému má určenie neplatnosti len predbežný charakter, teda naliehavý právny záujem pri
ňom nie je daný.
Prvoinštančný súd konštatoval : ,,Žalobca v konaní uvádzal, že takéto určenie mu umožní uplatniť si
náhradu škody, ktorá mu v súvislosti s ním vznikla, v tomto konaní si ju však neuplatňuje. Súd má za
to, že len určovacím výrokom súdu sa v danom prípade neodstráni spornosť daného právneho vzťahu,

na rozdiel od žaloby na plnenie (náhradu škody). Súd však poznamenáva, že jej podanie nenahradí
zákonom (Trestným poriadkom) predpísaný postup pre preskúmanie právoplatného rozhodnutia súdu
(Okresného súdu Banská Bystrica vo veci sp. zn. 4T/136/2012) o povinnosti žalobcu uhradiť škodu,
ktoré z predmetného odborného vyjadrenia vychádzalo.“
O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a priznal v

konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil

rozsudok prvoinštančného súdu a vec mu vrátil ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalujúcej strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu pravá na spravodlivý
proces; konanie okresného súdu má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok súdu
prvejinštanciebolvydanývrozporesozákladnýmiprincípmiazásadamiCSP(najmäsČl.2,3,11,15,16).
Z výpovede žalovanej na pojednávaní dňa 11. 10. 2017 vyplynulo, že Odborné vyjadrenie nevyhotovila
znalecká organizácia PEMMO, spol. s r.o., v ktorej vykonáva žalovaná funkciu konateľky, ale ho
vyhotovila žalovaná ako súdna znalkyňa zapísaná v Zozname znalcov pod č. 912603 v odbore bytové

zariadenia, nábytok, bytové doplnky, priemyselný spotrebný tovar a podobne a nie PEMMO, spol. s.
r.o., ktorá na vyhotovenie ,,Znaleckého posudku“ v odbore bytové zariadenie, nábytok, bytové doplnky
a priemyselný spotrebný tovar nemá oprávnenie. Spoločnosť PEMMO, spol. s r.o. je spôsobilá a
oprávnená vykonávať znalecké dokazovanie výhradne v činnosti pod č. 510101, predmetom ktorej je
výhradne oceňovanie a hodnotenie podnikov a ich majetku.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spoločnosť PEMMO, spol. s r. o. Odborné vyjadrenie
č. 103/2012 zo dňa 27. 08. 2012 nevypracovala, ale ho len opatrila svojou pečiatkou. Tvrdenie
žalovanej, resp. jej právnej zástupkyne tom, že spoločnosť PEMMO, spol. s. r.o. bola vzhľadom
na zadanie organov činných v trestnom konaní povinná vyhotoviť Odborné vyjadrenie na ocenenie
hodnoty bytového zariadenia, nábytku, bytových doplnkov, priemyselného spotrebného tovaru a pod. sa

nezakladá na pravde a nemá oporu v platnom poriadku Slovenskej republiky. Spoločnosť PEMMO, spol.
s r.o., resp. jej štatutárny zástupca mal správne, tzn. v zmysle zákona postupovať tak, že mal uvedenú
požiadavku ako osoba nespôsobilá a neoprávnená na vykonávanie takejto znaleckej činnosti odmietnuť,
neprijať. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný ,,účastník“ tohto súdneho konania
je žalovaná XXX/XXXX R..

Ďalej trvá na svojom tvrdení, že Odborné vyjadrenie nebolo vykonané v súlade so zákonom č. 382/2004
Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch, prekladateľoch v platnom znení ani v súlade s vyhláškou č. 192/2004
Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty, tzn. ,,Odborné vyjadrenie je absolútne neplatný právny úkon pre
rozpor so zákonom contra lege, resp. pre obchádzanie zákona preater lege (viď § 39 OZ).“
Naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že jeho právne postavenie vo vzťahu k žalovanej je neisté z

dôvodu, že bez určenia neplatnosti Odborného vyjadrenia si nebude môcť uplatniť náhradu škody voči
osobe,ktoráškoduspôsobila.VtejtosúvislostipoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepubliky
sp. zn. 3Cdon 1338/96 a ,,judikát č. ZSP 40/1996“.3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti rozsudku prvoinštančného súdu navrhla rozsudok
prvoinštančného súdu potvrdiť ako vecne správny.

Uviedla, že ona žiadnym spôsobom nepreukázala a ani nikdy netvrdila, že odborné vyjadrenie
vyhotovila, ako samostatný a nezávislý súdny znalec. Odborné vyjadrenie vyhotovila znalecká
organizácia PEMMO, spol. s r.o., v rámci ktorej je zodpovedná za výkon znaleckej činnosti a ako
spoločníčka tejto znaleckej organizácie je zapísaná v príslušnom znaleckom odbore bytové zariadenie,
nábytok, bytové doplnky, priemyselný spotrebný tovar atď., a to v súlade s ustanovením § 6 zákona č.

382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a s ustanovením § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 490/2004 Z.z.
ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Skutočnosť, že Odborné vyjadrenie vyhotovila znalecká organizácia PEMMO, spol. s r.o. vyplýva z textu
tohto odborného vyjadrenia a aj z opatrenia Obvodného oddelenia PZ zo dňa 27. 07. 2012, ktorým bola

znalecká organizácia PEMMO, spol. s r.o. pribraná do konania ,,na určenie výšky škody spôsobenej
krádežou vecí popísaných v zápisnici o výsluchu svedka poškodeného...“
Znalecká organizácia je právnická organizácia, t.j. organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára
na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva vlastnú právnu subjektivitu, pričom právnická osoba
koná vždy prostredníctvom fyzických osôb (spravidla prostredníctvom štatutárnych orgánov). Štatutárne

orgány právnickej osoby, nekonajú vo svojom mene, ale v mene právnickej osoby.
Podľa jej názoru spoločnosť PEMMO, spol. s r.o. pri vyhotovaní Odborného vyjadrenia postupovala
v súlade s právnymi predpismi, bola stanovená metóda, resp. metódy podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov.

Mala za to, že odôvodnenie naliehavého právneho záujmu žalobcom je nedostatočné, pričom určenie
neplatnosti Odborného vyjadrenia vo vzťahu k uplatneniu nároku na náhradu škody je irelevantné,
pričom ak by sa žalobca v budúcnosti chcel domáhať náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s vyhotovením Odborného vyjadrenia, tak jeho právo by bolo premlčané. Žaloba o určenie neplatnosti
Odborného vyjadrenia neslúži potrebám praktického života, pretože ňou nemožno dosiahnuť úpravu

tvoriacu právny rámec, ktorý bude zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi ,,účastníkmi konania“, a
preto je nedovolená.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379,
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a

zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.8. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť
v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení §

366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

9. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať
procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou
v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je

nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná,
buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom
súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o
ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok
vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná nebola pasívne
vecne legitimovaná v konaní. Z Odborného vyjadrenia č. 103/2012 zo dňa 27. 08. 2012 (č.l. 3-8 spisu)
totiž vyplýva, že Odborné vyjadrenie vyhotovila spoločnosť PEMMO spol. s r.o., so sídlom Horná
Strieborná 8/288, Banská Bystrica, IČO: 44 300 476, ktoré bolo opatrené vlastnoručným podpisom
žalovanej v pozícii štatutárneho orgánu a osoby zodpovednej za výkon znaleckej činnosti, pričom

k vyhotoveniu Odborného vyjadrenia došlo na základe Opatrenia Obvodného oddelenia PZ Banská
Bystrica - východ, so sídlom ČSA č. 22, Banská Bystrica ČVS: ORP-1116/OV-BB-2011 zo dňa 27. 07.
2012, ktorým v zmysle § 141 ods. 1 Trestného poriadku bola spoločnosť PEMMO spol. s r.o., so sídlom
Horná Strieborná 8/288, Banská Bystrica, pribratá do konania za účelom vypracovania odborného
vyjadrenia na určenie výšky škody spôsobenej krádežou vecí popísaných v zápisnici o výsluchu svedka

poškodenej XX.P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. č. 4, O. O. zo dňa 24. 01. 2012 ku dňu 19. 08. 2010.

11. Odvolací súd ďalej konštatuje, že ustanovenie § 137 CSP zakotvuje pozitívnoprávne členenie
súkromnoprávnych žalôb na viaceré druhy, a to: žalobu o splnení povinnosti, žalobu o nároku na
usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z

právneho predpisu, žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu; žalobu
na určenie právnej skutočnosti, inú žalobu, v § 137 CSP neuvedenú. Kritériom pre pozitívnoprávne
členenie žalôb podľa § 137 CSP je (v zásade) žalobný návrh (petit). Druhy žalôb uvedené v § 137 písm.
b) a d) identifikujeme nielen podľa žalobného návrhu, ale zároveň aj podľa právneho dôvodu tvrdeného

práva.

12. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu ohľadne posúdenia Odborného
vyjadrenia ako neplatného právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej
aj ,,OZ“), pretože Odborné vyjadrenie nie je právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 34 OZ, z

ktorého vyplýva : ,,Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú,“ preto neprichádza do úvahy
podanie žaloby ohľadne určenia neplatnosti Odborného vyjadrenia v zmysle ustanovenia § 137 písm.
d/ CSP (nejde o právnu skutočnosť vyplývajúcu z osobitného predpisu), eventuálne žaloby v zmysle
ustanovenia § 137 písm. b/ CSP (nejde o určenie, či tu právo je alebo nie je), a teda odvolacie

argumenty žalobcu ohľadne preukazovania naliehavého právneho záujmu v posudzovanej veci sú
právne irelevantné.

13. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutom výroku rozsudku (I. výrok) ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods.

1, 2 CSP potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), pretože okresný súd náležite
aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní v zmysle ustanovenia §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).