Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218202935
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Milan Ďurica, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6218202935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Milana

Ďuricu, PhD., členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti
žalovanému X/:X/:. P. R., nar. XX. XXXX 1955 a žalovanej 2/: A. R., nar. XX. Z. XXXX, obidvaja bytom X/
XX,P.ý D., obidvaja zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Štefanom Lendvayom, bytom Pri parku
73, 990 26 Slovenský Grob, o zaplatenie 60 185,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 12Csp/189/2018 - 145 z 13. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 12Csp/189/2018 - 145 z 13.

júna 2019, ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie úrokov z úveru vo výške 6,29% ročne zo sumy 53
039, 81 Eur od 20. septembra 2016 do zaplatenia, odmieta. Vo zvyšku rozsudok Okresného súdu Veľký
Krtíš, č.k. 12Csp/189/2018 - 145 z 13. júna 2019 potvrdzuje.

II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom, č.k. 12Csp/189/2019 - 145 z 13. júna 2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 60 185,34 Eur s

úrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy58155,87Eurod20.septembra2016aždozaplatenia.
Žalobcovi súčasne priznal voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaných na prerušenie konania a
zamietol žalobu o zaplatenie úroku z úveru vo výške 6,29% ročne.

2. Súd prvej inštancie v odôvodení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že žalobca so žalovanými
uzatvoril 17. decembra 2008 zmluvu o mimoriadnom medziúvere (ďalej aj „zmluva“), predmetom ktorej

bolo poskytnutie stavebného úveru a mimoriadneho medziúveru vo výške 58 089,36 Eur. Žalovaní sa
zaviazali do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné
mesačné vklady vo výške 92,94 Eur. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa
žalovaní zaviazali splácať medziúver vrátane úroku v pravidelných mesačných splátkach vo výške
304,49 Eur a súčasne platiť poplatok za poistenie úveru typu A vo výške 23,24 Eur, teda spolu
420,67 Eur. Úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola dojednaná vo výške 6,29% ročne ku dňu
uzatvorenia zmluvy. Ďalej sa žalovaní zaviazali uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov

vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 420,67. Podľa čl. VI bod 3 zmluvy,
v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvomi splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3
mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.3. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili povinnosť splácať úver riadne a včas, žalobca ich listom zo
dňa 1. júna 2016 upozornil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval ich na zaplatenie
dlžných splátok do 25. júna 2016. Táto výzva žalobcu bola doručená žalovaným 10. júna 2016. Žalovaní

nezaplatili dlžné splátky úveru ani na základe tejto výzvy, a preto žalobca listom z 19. septembra 2016
im oznámil, že ku dňu 19. septembra 2016 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru a
vyzval ich na zaplatenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva zo sumy 58 693,77 Eur.

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že na konte sporenia bola nasporená suma 5 049,55 Eur, ktorá

bola zúčtovaná s kontom medziúveru, pričom toto zúčtovanie bolo započítané na istinu úveru. Celková
dlžná čiastka úveru ku dňu 19. septembra 2016 predstavuje sumu 58 155,87 Eur a pozostáva z istiny
vo výške 53 039,81 Eur, nezaplatených úrokov za úver v sume 4 850,66 Eur, nezaplatených poplatkov
v sume 265,40 Eur (poistenie úveru za obdobie od decembra 2015 až do septembra 2016 vo výške
232,40 Eur a poplatky za predĺženie lehoty na dokladovanie použitia prostriedkov zo dňa 10. januára a
10. augusta 2011 vo výške 33 Eur). Ďalej do tejto sumy patria náklady, ktoré žalobca uhradil v súvislosti

s neúspešnou dražbou vo výške 2 014,18 Eur v členení tak, ako sú uvedené v bode 8 napadnutého
rozhodnutia a poplatok za overenie podpisu na oznámení o dobrovoľnej dražbe vo výške 15,29 Eur.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva predstavuje absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm.
d/ Obchodného zákonníka. Na túto zmluvu sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení neskorších predpisov, avšak s odkazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdil
zmluvuakospotrebiteľskúzmluvu.Súdprvejinštanciepriznalžalobcoviprávonavráteniemedziúveruvo
výške 60 185,34 Eur, ktorá pozostávala a z istiny vo výške 53 039,81 Eur, nezaplatených úrokov za úver
v sume 4 850,66 Eur, poplatkov v sume 265,40 Eur (poistenie za úver, poplatkov za predĺženie lehoty na
dokladovanie použitia prostriedkov). Rovnako žalobcovi priznal ako príslušenstvo pohľadávky náklady

spojené s výkonom záložného práva vo forme dobrovoľnej dražby, ktorá nebola úspešná vzhľadom na
to, že sa na dražbu nedostavil žiadny účastník vo výške 2 029,47 Eur. Súd prvej inštancie
neakceptoval argumentáciu žalovaných, podľa ktorej by tieto náklady mal znášať dražobník a nie
vlastník predmetu dražby. Súd prvej inštancie konštatoval, že námietka žalovaných ohľadne započítania
jednotlivých splátok na úroky a až potom na istinu nie je správna, pretože v zmluve o stavebnom sporení

si zmluvné strany dohodli splácanie tak, ako ho započítaval žalobca. Suma nasporená žalovanými vo
výške 5 049,55 Eur znížila nesplatenú časť medziúveru z pôvodnej sumy 58 089,36 Eur na sumu 53
039,81 Eur.

6. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie úroku za úver vo výške 6,29% ročne zo sumy 53

039,81 Eur od 20. septembra 2016, pričom sa odvolal na ustálenú rozhodovaciu prax a citoval
rozhodnutie ústavného súdu, najvyššieho súdu a rozhodnutia tam uvedených krajských súdov (článok
27 odôvodnenia). Súd prvej inštancie vychádzal z toho právneho záveru, že dňa 19. septembra 2016
došlo k mimoriadnej splatnosti úveru, čím došlo k zmene obsahu záväzku, ktorý vyvolal veriteľ. Veriteľ
v dôsledku tejto právnej skutočnosti má právo žiadať vrátenie celého poskytnutého úveru a nemá právo

na úroky.

7. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie mimoriadnou splatnosťou úveru zanikli všetky zmluvné
dojednaniabezohľadunato,žepodľazmluvy,ktorúformulovalapripravilveriteľ,zmluvnýúroknezaniká.
V spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu nemá takáto dohoda právnu ochranu a dlžnému spotrebiteľovi

vzniká povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu
mimoriadnej splatnosti úveru zo strany veriteľa. Vzhľadom na to, že spotrebiteľ už nemá zmluvne
dohodnutý dôvod ďalej užívať peňažné prostriedky, nie je dôvod ani na to, aby veriteľ ďalej inkasoval
zmluvné úroky, ktoré mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov. Ak po
mimoriadnej splatnosti úveru spotrebiteľ mešká s vrátením peňažných prostriedkov, ide o protiprávny

stav, s ktorým sa spájajú výhradne sankcie, nie však odplata plnenia, ktorá bola zmluvne dohodnuté pre
prípad oprávneného držania peňažných prostriedkov za podmienok spotrebiteľskej úverovej zmluvy.

8. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania podľa § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v

znení neskorších predpisov. Podľa záveru súdu prvej inštancie mal žalobca právo na úrok z omeškania
vo výške 8% ročne, avšak vzhľadom na to, že si uplatnil len právo na úrok z omeškania vo výške 5%
ročne, zaviazal žalovaných na zaplatenie úroku v tejto výške.9. Žalovaní počas konania na súde prvej inštancie požiadali o prerušenie konania do ukončenia
rozvrhového konania dražby, pretože dochádza k vydraženiu nehnuteľnosti. Tomuto návrhu súd prvej
inštancie nevyhovel, pretože podľa žalobcu tento nevykonáva žiadne úkony smerujúce k výkonu

dobrovoľnej dražby. Okrem toho bol súd toho právneho názoru, že predmetné súdne konanie môže
prebiehať súbežne s dobrovoľnou dražbou.

10. Pokiaľ ide o trovy konania právo na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v prevažnej časti sporu
úspešný a neúspešný bol len v časti požadovaného zmluvného úroku.

11.Protitomutorozhodnutiupodaližalovaní1/a2/prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuodvolanie
v zákonom stanovenej lehote. V odvolaní navrhli zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,
teda aj v časti rozsudku, ktorým bola žaloba proti žalovaným zamietnutá, pričom argumentovali tým,
že na základe vykonaných dôkazov došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní žalovaní
citujú rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého žalobcovi nepatria úroky za poskytnutý

úver, ale len sankcie stanovené vo vykonávacom predpise. Ďalej v odvolaní citujú texty zákonov,
rôzne texty komentárov alebo iných právnych názorov, podľa ktorých posudzovaná zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou a dovolávajú sa aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení neskorších predpisov. Ohľadne nákladov na dražbu odkazujú žalovaní na svoje predchádzajúce
vyjadrenia. Žalovaní ďalej v odvolaní konštatujú, že petit žaloby je v rozpore so zákonom. Namietajú,

že žalobca nepreukázal rozdiel medzi sumou 53 039,81 Eur, 58 155,87 Eur a 60 185,34 Eur. Podľa
žalovaných žalobca nepreukázal dostatočné rozdelenie peňažných úhrad od roku 2003 do roku 2016.
Súčasne poukazovali na to, že podľa § 566 a § 54 OZ nemožno v zmluve o spotrebiteľskom úvere
dohodnúť, že sa splátkami splácajú najprv úroky, a až potom istina, pretože takéto dojednanie by bolo
v zmluve neplatné a nemalo by žiadne právne účinky.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého
stupňa a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovaní sa k tomuto
vyjadreniu žalobcu nevyjadrili.

13. Dňa 2. augusta 2019 bol na súd prvej inštancie doručený návrh občianskeho združenia Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO 42 362 962 na pribratie
do konania.

14. Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom v § 379, § 380 CSP a odvolanie proti

napadnutému rozhodnutiu v časti , ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie úrokov z úveru vo výške
6,29% ročne zo sumy 53.039, 81 Eur od 20. septembra 2016 do zaplatenia odmietol podľa § 386 CSP.
Vo zvyšku napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 388 CSP.

15. Predmetom sporu je zaplatenie 60 185,34 Eur s príslušenstvom. Suma 60 185,34 Eur

pozostáva z istiny vo výške 53 039,81 Eur, ktorá je rozdielom medzi poskytnutým medziúverom vo výške
58 089,36 Eur a nasporenej sumy žalovanými vo výške 5 049,55 Eur. Ďalej si žalobca uplatnil úroky z
mimoriadneho medziúveru v celkovej výške 4 850,66 Eur (úrok 6,29% p.a.), nezaplatený poplatok z
poistenia za obdobie december 2015 až september 2016 vo výške 232,40 Eur, nezaplatené poplatky za
predĺženie lehoty na preukázanie účelu čerpania medziúveru zo dňa 10. januára a 10. augusta 2001 vo

výške 33 Eur, náklady neúspešnej dražby vo výške 2 029,47 Eur. Ako príslušenstvo si žalobca
uplatnil úrok vo výške 6,29% p.a. zo sumy 53.039,81 Eur (za poskytnutý medziúver) za obdobie od 20.
septembra 2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% p.a. z omeškania zo sumy 58 155,87
Eur od 20. septembra 2016 do zaplatenia, vrátane trov konania.

16. Odvolací súd konštatuje k námietke žalovaných uvedenej v odvolaní, že petit žaloby je presný a
určitý. Žalobca v žalobe podrobne rozpísal a zdôvodnil všetky uplatňované pohľadávky.

17. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Medzi stranami
sporu je nesporné, že 17. decembra 2008 uzatvorili zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

úvere. Podľa tejto zmluvy sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovaným medziúver vo výške 58 089,36 Eur
s úrokovou sadzbou 6,29% p.a. Rovnako bolo nesporné, že žalobca na základe tejto zmluvy poskytol
žalovaným 23. decembra 2008 sumu 46 471,49 Eur a 11. augusta 2011 sumu 11 501,69
Eur, ktorá sa navýšila na sumu 58 089,36 Eur, a to vzhľadom na to, že podľasadzobníka poplatkov pre fyzické osoby platnom od 1. januára 2018 zaúčtoval žalobca poplatok vo
výške 116,18 Eur. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalovaní prestali splácať dohodnuté splátky,
a preto žalobca v súlade s § 565 OZ požiadal žalovaných o celé plnenie dňa 19. septembra 2019.

Žalobca dodržal postup stanovený v § 53 ods. 9 OZ, pretože listom z 1. júna 2016 požiadal žalovaných o
zaplatenie nezaplatených splátok do 25. júna 2016 s upozornením, že inak vyhlási mimoriadnu splatnosť
medziúveru. Rovnako bolo nesporné, že na splnenie poskytnutého medziúveru sa žalovaným ako
dlžníkom započítala suma z účtu stavebného sporenia č. 1305746 vo výške 5 479,78 Eur.

18. Súd prvej inštancie vykonal správnu právnu kvalifikáciu keď konštatoval, že zmluva je absolútnym
obchodom, pretože ide o zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka. Táto zmluva sa však podľa
§ 52 ods. 4 OZ spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu.
Správna je aj kvalifikácia tohto právneho vzťahu v tom, že na zmluvu nie je možné aplikovať zákon č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov v dôsledku ustanovenia § 1
ods. 2 písmeno a) tohto zákona platného v čase uzatvorenia zmluvy.

19. Odvolací súd sa stotožnil s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie pokiaľ ide započítavanie
plnenia, ktoré poskytli žalovaní na úrok za poskytnutý medziúver. Súd prvej inštancie správne rozlíšil
čiastočné plnenie od plnenia jednotlivých splátok. V posudzovanom prípade žalovaní ako dlžníci
splácali jednotlivé splátky na príslušný účet- na určený účel (právny dôvod platby- úroky za poskytnutý

medziúver) a vo výške dohodnutej v zmluve. Takýto postup si zmluvné strany dohodli v č. II zmluvy
a ani odvolací súd nezistil rozpor tejto dohody so zákonom. Po predčasnej splatnosti medziúveru sa
započítala na plnenie medziúveru suma nasporená na účte stavebného sporenia. Z týchto dôvodov
je žaloba o zaplatenie dlžnej sumy z poskytnutého medziúveru vo výške 53 039,81 Eur oprávnená.
Rovnako je oprávnená žaloba ohľadne úrokov za poskytnutie medziúveru vo výške 4 850,66

Eur do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti medziúveru.

20. Odvolací súd konštatuje, že oprávnená je žaloba aj v časti nezaplateného poistenia, ktoré si zmluvné
strany dohodli v bode II.2. zmluvy, pretože tieto pohľadávky za obdobie, ktoré je predmetom tohto sporu,
žalovaní nezaplatili. Žalobca ako veriteľ má právo aj na úroky z omeškania za nezaplatenie medziúveru

od termínu jeho mimoriadnej splatnosti až do zaplatenia. Veriteľ má právo na úroky z omeškania vo
výške stanovenej v § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom pre tento záväzkový vzťah. Pokiaľ si
žalobca uplatnil úroky v sadzbe nižšej aká bola stanovená pre tento prípad posudzovaného omeškania,
súd prvej inštancie správne priznal úroky z omeškania len vo výške uplatnenej v žalobe.

21. Odvolací súd nepovažoval za správnu kvalifikáciu nákladov vynaložených na neúspešnú dražbu
ako príslušenstvo pohľadávky. Ako to vyplýva z § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa názoru odvolacieho
súdu za takéto náklady je možné považovať len tie náklady, ktoré sú potrebné pre uplatnenie pohľadávky

v súdnom konaní, či už v základnom alebo v exekučnom resp. pre uplatnenie na inom orgáne, ktorý
je oprávnený rozhodnúť. Musí ísť o účelne vynaložené náklady, pri ktorých veriteľ preukáže, že boli
nevyhnutné preto, aby si veriteľ mohol uplatniť svoju pohľadávku na súde alebo inom oprávnenom
orgáne. Komentárová literatúra takto napr. pripúšťa náklady na znalecký posudok, ktorým sa preukáže
vznik a výška škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením

pohľadávky. Takouto pohľadávku by boli napr. aj náklady vynaložené na pokus o zmier a pod. Náklady
vykonanej dražby majú samostatný právny režim a netýkajú sa súdneho vymáhania tejto pohľadávky a
vyplývajú zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom. Speňaženie nehnuteľnosti
na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona je samostatný spôsob vymáhania zabezpečenej
pohľadávky speňažením zálohu mimo ingerencie súdu a netýka sa súdneho vymáhania pohľadávky,

ktorá je predmetom tohto sporu. Je na veriteľovi, ktorý spôsob vymáhania svojej pohľadávky si zvolí,
pričom nie je vylúčená ani ich kumulácia. Výsledok dražby môže mať vplyv len na výšku uplatnenej
pohľadávky,ktorávdôsledkuspeňaženiazálohumôžezaniknúťcelkomalebolensčasti.Nákladydražby
sú predstavujú iné (ďalšie ) náklady, ktoré vznikli žalobcovi ako veriteľovi v dôsledku toho, že žalovaní
ako dlžníci nezaplatili vymáhanú pohľadávku v stanovenej lehote.

22. Žalovaní sa v odvolaní v rozhodujúcej časti venovali právnej argumentácii, podľa ktorej žalobca
ako veriteľ nemá právo na úroky z poskytnutého medziúveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
medziúveru. Ako to však vyplýva z tretej časti výroku napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštanciev tejto časti žalobu zamietol a teda veriteľovi nepriznal právo na zaplatenie úrokov z poskytnutého
medziúveru po vyhlásení jeho mimoriadnej splatnosti. Žalobca nepodal proti rozsudku odvolanie (v
tejto časti žaloby bol neúspešný), a preto sa touto nadbytočnou právnou argumentáciou žalovaných

odvolací súd nezaoberal. Odvolanie žalovaných v tejto časti odvolací súd odmietol podľa § 386 písm. b)
CSP, pretože podľa § 359 CSP odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté.
Odvolanie žalovaných proti zamietavej časti rozsudku teda nie je prípustné

23. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tej časti, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania, odvolací

súd potvrdil. Výkon záložného práva žalobcu formou dobrovoľnej dražby nebráni pokračovaniu konania
o zaplatenie sporných pohľadávok. Súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil napadnuté rozhodnutie v
tejto časti. Žalovaní v konečnom dôsledku ani nepreukázali pokračovanie dražby a jej konanie nepotvrdil
ani žalobca. Súd prvej inštancie takto rešpektoval čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Princíp rýchlosti

(konania bez prieťahov), patrí medzi rozhodujúce princípy civilného konania, ktorý musí súd rešpektovať
v každom štádiu konania.

24. O návrhu občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám.
7,81102Bratislavanapribratiedokonaniasúd prvejinštancienerozhodoval,pretoženávrhboldoručený

súdu potom, čo tento súd vo veci rozhodol meritórnym rozhodnutím. O tomto návrhu nerozhodol ani
odvolací súd, pretože podľa § 378 ods. 2 CSP na odvolacie konanie sa nepoužijú ustanovenia o pribratí
subjektov. Odvolací súd navyše uvádza, že žalovaní sú zastúpení osobou s právnickým vzdelaním, ktorú
sipretotokonanievybrali,apretobyanineboldôvodnapribratieosobynaochranuzáujmovžalovaných.

25. Napadnuté rozhodnutie v časti trov konania odvolací súd potvrdil, pretože žalobca bo úspešný v
celom rozsahu vymáhanej sumy, okrem časti príslušenstva. Odvolací súd v súlade s § 396 ods. 2 CSP
rozhodol o trovách odvolacieho konania a priznal právo na ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný, a to podľa § 255 CSP za použitia § 396 ods. 1 CSP.

26. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).