Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11Csp/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319207493
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319207493.2

Uznesenie

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobkyne Ž. V., S.. X.X.XXXX, M. V.
XXXX/XX, XXX XX A. zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Čerevková s. r. o., so sídlom Námestie
slobody 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 47 257 385 proti žalovanému Poštová banka, a. s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 o nariadenie neodkladného opatrenia zdržať
sa konania takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX.

II. Súd ukladá žalobkyni povinnosť podať žalobu o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX, proti žalovanému v lehote do
30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd žalobkyni vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok náhradu trov konania v rozsahu 100%
s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žiada, aby súd vydal neodkladné

opatrenie v tomto znení: „

I. Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX, a to až do právoplatného skončenia veci samej.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia k rukám právneho

zástupcu, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia..“

2. V návrhu na nariadenie neodkladného žalobkyňa uviedla, že dňa X. XX. XXXX uzatvorila so
žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni a jej
bývalému manželovi ako druhému dlžníkovi úver. Podľa žalobkyne treba predmetnú zmluvu považovať

za spotrebiteľský úver, čiže bezpochyby ide o občianskoprávny vzťah. Žalovaný doposiaľ bez platného
právneho titulu realizuje zrážky zo mzdy žalobkyne v sume 71,- eur mesačne.

Žalobkyňa má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje hrubú
nerovnováhu v jej neprospech, pretože umožňuje siahnuť na majetok bez toho, aby mohol zamedziť
zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa za neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže žalobkyňa zabrániť napriek tomu, že žiadny
sudca postihnutie jej majetku neschválil a neodkladné opatrenie je výlučným post svedkom nazabránenie zrážok zo mzdy. Zmluvu o úvere žalobkyňa považuje za problematickú neobsahujúcu
náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa je toho názoru, že osvedčila naliehavosť
potreby nariadenia žiadaného neodkladného opatrenia, pretože žalovaný na základe neobmedzenej

vôle môže vymáhať od žalobkyne dlh na základe úkonu, ktorej platnosť je sporná a žalobkyňa týmto
spôsobom stráca právo disponovať so svojim príjmom ako vlastným majetkom.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že ide o otázku, či dlh existuje a v akej výške, pretože výšku dlhu si veriteľ
sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť, a tak

je dlžník vystavený konaniu a rozhodnutiu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

V závere žalobkyňa uviedla, že má za to, že splnila podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
súdom, a to z dôvodu, že zmluva zaviazala žalobkyňu na plnenie, ktorého obsahom je okrem poskytnutej

istiny úveru aj neprimerane vysoký úrok vrátane zmluvnej pokuty, a tým došlo k porušeniu všeobecne
záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, keď je potrebné i vzhľadom na vyššie uvedené
zabezpečiť ochranu práv žalobkyne.

3. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobkyňa predložila prehľad zrážok v zo dňa XX. X. XXXX za rok

2016 až 2018.

4. Uznesením súdu sp. zn. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX súd vyzval žalobkyňu na doplnenie
podania, pretože žalobkyňa
- neuviedla osobu žalovaného v 2/ rade , a to napriek tomu, že z návrhu na rozhodnutie súdu vyplýva,

že žalobkyňa navrhuje uložiť povinnosť aj spoločnosti U., V.. R.. J..,
-. neuviedla dôvody, pre ktoré má súd nariadiť povinnosť spoločnosti U., V.. R.. J..,
-. nepredložila listiny, na ktoré sa v podaní odvoláva - Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
XX.X.XXXX, Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy,
- nepredložila Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX, aby osvedčila pravdivosť svojich

tvrdení o uzatvorení Dohody o zrážkach zo mzdy.

5. Dňa XX. XX. XXXX žalobkyňa doručila podanie, ktorým predložila súdu zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX a upravila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené v bode 1.
tohto odôvodnenia.

6. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že dňa X.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa ako
spoludlžníčka so žalovaným Zmluvu o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX. Predmetom úveru bol
poskytnutý úver vo výške 17.000,- eur, ktorý sa dlžníci zaviazali splatiť v 120 mesačných splátkach po
255, eur. Celková výška nákladov na poskytnutý úver bola 13.781,78 eur. Ročná úroková sadzba bola

vo výške 12,9 %, RPMN 14,26 %, priemerná RPMN na trhu je 13,44% s dátumom konečnej splatnosti
25.11.2023. Podľa malých písmen v bode 3.1. zmluvy celková čiastka úveru predstavuje súčet výšky
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

7. Podľa bodu 3. 9 zo zmluvy o úvere dlžník a spoludlžník - žalobkyňa, takto každý z nich osobitne,

s podpisom tejto zmluvy uzatváral so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky žalovaného
vzniknutej zo zmluvy o úvere. Žalovaný ako veriteľ je oprávnený sa domôcť uspokojenia celej svojej
pohľadávky voči dlžníkovi a spoludlžníkovi - žalobkyňa zo zmluvy o úvere pravidelnými mesačnými
zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa

príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky žalovaného.

8. Z prehľadu zrážok (príloha mzdového listu) vyhotoveného spoločnosťou U. V.. R.. J.. (zamestnávateľ
žalobkyne) vyplýva že od mesiaca apríl 2016 sú vykonávané žalobkyni zrážky zo mzdy - údaje aktov v
roku 2016 v čiastkach 37,- eur mesačne, v roku 2017 v čiastkach 71,- eur mesačne a v roku 2018

v čiastkach 71,- eur mesačne.

9. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladnéopatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa ust. § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa

odvoláva.

Podľa ust. § 328 ods. 1 a 3 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak
sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný

písomne vyhotoviť a odoslať.

Podľa ust. § 329 ods. 2 a 3 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné

rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej
veci.

Podľa ust. § 330 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom

vo veci samej.

Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

Podľa ust. § 336 ods. 1 až ods. 3 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
vovýrokuuzneseniauložiťnavrhovateľovipovinnosťpodaťvurčitejlehotežalobuvovecisamej.Súdtúto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.

10. Podľa § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
účinného v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

11. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa neodkladné opatrenie nariadi, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, a len vtedy, ak existuje potreba bezodkladnosti
úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Neodkladným opatrením sa poskytuje spravidla iba dočasná úprava, nie definitívna. Súd
nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z
osvedčenia porušenia týchto práv. Osvedčovanie opodstatnenosti nároku na nariadenie neodkladnéhoopatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčovanie na
rozdiel dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu

je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia vysoko
pravdepodobné.Tuniejenamieste,abysavykonávalorozsiahledokazovanie,prípadneabysúdvyvinul
procesné úsilie o doplnenie dokazovania.

13. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou

úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný
charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené
pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010)

14. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma
sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného
opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, propocionalitu
následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií

stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.

15. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda aspoň osvedčené právo a aspoň
osvedčené ohrozenie tohto práva, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého
subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o

pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

16. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s priloženými listinnými
dôkazmi, pričom usúdil, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia je opodstatnený a preto mu
vyhovel.

17. Z predložených listinných dôkazov je nesporné, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dňa
X.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom, na základe ktorej jej a jej manželovi bol poskytnutý spotrebiteľský
úver vo výške 17.000,- eur spolu s ročným úrokom vo výške 12,9% z istiny, pričom v zmluve absentuje
uvedenie celkovej čiastky úveru, ktorú sú spotrebitelia povinní veriteľovi vrátiť a taktiež absentujú údaje

o predpokladov použitých na výpočet RPMN. V listine o zmluve o úvere bola zahrnutá aj dohoda o
zrážkach zo mzdy v bode 3.9.

18. V tejto súvislosti súd poukazuje na vec vedenú na Súdnom dvore Európskej únie pod sp. zn.
G.-XX/XX vo veci W. X./POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, z ktorého záveru vyplýva, že čl. 6

Smernice Rady 93/13/EHS z 05.05.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má
vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok

z dlžníkovej mzdy.

19. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé,
kedy bude sporný vzťah účastníkov vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej
úpravy pomerov strán sporu. Súd vychádzal z toho, že bola preukázaná potreba dočasnej úpravy

pomerov medzi stranami sporu. Existenciu ujmy bezprostredne hroziacej žalobkyni mal súd osvedčenú
tým, že v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet
žalovaného zamestnávateľom, by došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by sa žalobkyňa
musela domáhať, pričom existuje opodstatnený predpoklad, žeby tak musela urobiť súdnou cestou.

20. Súd považuje za nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, a to nariadením
neodkladného opatrenia, lebo je zrejmé, že žalovaný v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy je oprávnený
vymáhať dlh od žalobkyne zrážkami zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť
bola žalobkyňou spochybnená. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanémuvykonávať právo z tejto dohody, je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by
mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej dohody o
zrážkach zo mzdy poukázali veriteľovi zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo

vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.

21. Dohoda o zrážkach zo mzdy je síce legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, ale ak existuje
hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obísť súdny proces a realizovať zrážky

zo mzdy s následkom zásahu do práva každého na ochranu majetku.

22. Súd uložil v zmysle ust. § 336 ods. 1 a ods. 2 CSP žalobkyni povinnosť podať žalobu o zdržanie sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 9018378986 zo dňa 8.11.2013
proti žalovanému, pričom na splnenie tejto povinnosti stanovil žalobcovi lehotu 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia.

23. Súd nariadené neodkladné opatrenie nepovažoval za potrebné časovo ohraničiť jeho trvaním do
právoplatného skončenia vo veci samej tak, ako to navrhovala žalobkyňa, nakoľko Civilný sporový
poriadok jasne ustanovuje podmienky pre jeho zánik alebo zrušenie. Pokiaľ uznesenie neobsahuje
žiadne časové obmedzenie, zásadne platí, že trvanie neodkladného opatrenia nie je časovo ohraničené.

24. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. V danom prípade nakoľko žalobkyňa bola úspešná v konaní o nariadení neodkladného opatrenia
voči žalovanému, súd priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom
o výške týchto trov rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podľa ust. § 357 písm. d) a m) CSP podať odvolanie v lehote do 15

dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom Okresného súdu Humenné.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.